{"guid": "7141d1fd-c150-4649-ba6c-78578cfe8429:6aceb3e8-6d8d-4e28-a2cd-86b2fdddc2ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3013200705.1", "spisova_znacka": "5Sžf/45/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/45/2015 z 26. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2017, sp. zn. 5Sžf/45/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:3013200705.1", "identifikacne_cislo": "3013200705", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aceb3e8-6d8d-4e28-a2cd-86b2fdddc2ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3013200705.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3013200705.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3013200705.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/45/2015\n3013200705\n26. 01. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:3013200705.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: UNIPRINT, s.r.o.\nv likvidácii, so sídlom Nová 2419, Považská Bystrica, IČO: 31 603 947, právne zastúpený: JUDr. Eugen\nKostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100306/1/347556/2013/5290-r zo dňa 22. júla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne č.k. 13S/144/2013-56 zo dňa 20. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/144/2013-56 zo dňa\n20.5.2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 13S/144/2013-56 zo dňa 20.05.2015\npostupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/347556/2013/5290-r zo dňa 22.07.2013. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 1100306/1/347556/2013/5290-r zo dňa 22.07.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Trenčín č. 9312402/5/1312788/2013 zo dňa 08.04.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 v\nnadväznosti na 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane z\npríjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 v sume 8 899,32 €, keď dospel k záveru, že\nvýdavky žalobcu (náklady) - výdaj zásob zo skladu (zaúčtované v roku 2004) vo výške 1 411 057,20 Sk\n(vyskladnené zásoby dodané od spoločnosti FARAON, s.r.o. v hodnote 1 349 833,20 Sk a vyskladnené\nzásoby dodané od spoločnosti GOSTIVAR spol. s r.o. v hodnote 61 224,- Sk) nie sú daňovými výdavkami\nv zmysle § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z., nakoľko obstaranie týchto zásob\nnezodpovedá reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov (dodanie papiera pre polygrafickú výrobu)\nv zmysle faktúr: č. 1002/2004/2 zo dňa 10.02.2004, č. 1103204 zo dňa 11.03.2004, č. 1307/2004 zo\ndňa 13.07.2004, č. 2608/2004 zo dňa 26.08.2004, č. 1009/2004 zo dňa 10.09.2004, č. 1409/2004 zo\ndňa 14.09.2004, č. 1910/1/04 zo dňa 19.10.2004, č. 1910/2004 zo dňa 19.10.2004, č. 2210/2004 zo\ndňa 22.10.2004, č. 2012/2004 zo dňa 20.12.2004 od spoločnosti FARAON, s.r.o. a č. 28/2003 zo dňa\n13.02.2003, č. 46/2003 zo dňa 12.03.2003, č. 71/2003 zo dňa 24.03.2003, č. 72/2003 zo dňa 10.09.2003,\nč. 101/2003 zo dňa 09.04.2003, č. 112/2003 zo dňa 16.04.2003, č. 155/2003 zo dňa 28.04.2003,\nč. 166/2003 zo dňa 22.05.2003, č. 182/2003 zo dňa 11.06.2003, č. 220/2003 zo dňa 25.06.2003, č.\n231/2003 zo dňa 07.07.2003, č. 316/2003 zo dňa 08.08.2003, č. 319/2003 zo dňa 14.08.2003, č.\n321/2003 zo dňa 20.08.2003, č. 407/2003 zo dňa 16.09.2003, č. 409/2003 zo dňa 22.09.2003, č.\n\n410/2003 zo dňa 22.09.2003, č. 413/2003 zo dňa 26.09.2003, č. 452/2003 zo dňa 03.10.2003, č.\n460/2003 zo dňa 08.10.2003 od spoločnosti GOSTIVAR spol. s r.o.\n3. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca si uplatnil daňové výdavky za tovar, ktorého nadobudnutie\nbolo síce zo strany dodávateľov žalobcu deklarované faktúrami, avšak samotní konatelia dodávateľov\nrealizáciu fakturovaných obchodných transakcií popreli. Konkrétne za dodávateľa FARAON, s.r.o.\nrealizáciu zdaniteľných plnení deklarovaných na sporných faktúrach poprel S. K., ktorý bol v rozhodnom\nčase konateľom tejto spoločnosti. Uvedená spoločnosť bola prevedená na S. K. v roku 2002 za účelom\nfiktívneho vystavovania faktúr pre rôznych záujemcov o faktúry, ktorých mal zabezpečovať A. Z.. Na A.\nZ. nakontaktoval S. K. Z. X.. Spoločnosť FARAON, s.r.o. nevykonávala žiaden reálny obchod, nikomu\nnič nedodala, nevykonala žiadne práce, ani neposkytla žiadne služby, všetky obchody boli len fiktívne.\nZa podpisovanie a opečiatkovanie faktúr, ktoré predkladal S. K. A. Z., dostal odmenu, ktorej výška\nzávisela od výšky fakturovanej sumy. Za dodávateľa GOSTIVAR spol. s r.o. bol vypočutý Z. X., ktorý bol\nv rozhodnom čase konateľom tejto spoločnosti. K veci uviedol, že niekedy v roku 1999 sa skontaktoval\ns A. Z., ktorý ho následne nakontaktoval na ďalšie osoby, ktoré mu prostredníctvom A. Z. posielali na\npodpis faktúry a na opečiatkovanie príjmové a výdavkové doklady. Z. X. často podpisoval i nevyplnené\nfaktúry, za ktoré mu boli vyplatené čiastky podľa výšky fakturovanej sumy, ktoré mu vyplácal A. Z.. Na\npodnet A. Z. prepísal v roku 2002 Z. X. na seba spoločnosť GOSTIVAR spol. s r.o., pričom v čase,\nkeď on bol konateľom spoločnosti GOSTIVAR spol. s r.o. podpisoval rôzne faktúry, či už vyplnené\nalebo prázdne, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, vyberal peniaze z účtov, pričom všetky\nfaktúry boli fiktívne, spoločnosť reálne nevyvíjala žiadnu podnikateľskú činnosť. Svedok A. Z. vo svojej\nvýpovedi uviedol, že v roku 1999 sa začal zaoberať činnosťou (krátením dane), v rámci ktorej podpisoval\na pečiatkoval účtovné doklady, za čo dostával dohodnutú províziu, na základe čoho si odberateľské\nspoločnosti dávali do nákladov fiktívne doklady a na základe týchto dokladov si uplatňovali nadmerné\nodpočty. A. Z. ku každej faktúre vystavil príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad,\nktoré boli príslušným konateľom podpísané a opečiatkované, bez uvedenia sumy a tá bola následne\npodľa potreby dopísaná. Doklady potom zaniesol konateľovi, podľa toho, aká dodávateľská spoločnosť\nbola uvedená na faktúre. A. Z. uviedol, že ani v jednom prípade nebol tovar reálne dodaný, vo všetkých\nprípadoch sa jednalo o fiktívne doklady. Prvou osobou, ktorá pracovala pod ním a začala preberať\njednotlivé spoločnosti a na ne vystavovať fiktívne doklady bol Z. X., pričom ďalším záujemcom (ako\nsa pred A. Z. vyjadril Z. X.) bol aj S. K.. Žalovaný ďalej uviedol, že správcovi dane sa nepodarilo\nvypočuť konateľa spoločnosti FARAON, s.r.o. Ing. Z. E. (ktorý bol konateľom v rozhodnom období\nod 13.09.2004 do 20.12.2004), nakoľko tento zomrel dňa 22.01.2006. Pred správcom dane zhodne\nvypovedali konateľ žalobcu N. C., K. H. a zamestnanci žalobcu A. K., X. B., K. E., G. Q., ktorí potvrdili, že\ntovar (poškodený papier, alebo papier neštandardnej, nižšej kvality) žalobcovi osobne doručoval K. H.,\nktorý ho doviezol na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom. Tovar bol zaevidovaný na skladových kartách,\nnajväčšia časť sa spotrebovala na tlač, časť sa predala v nezmenenej forme a časť zostala na sklade.\nA. K. vypovedal, že vykladal a preberal tovar, X. B. vypovedala, že prijímala dodacie listy od skladníka, a\nniekoľkokrát sa zúčastnila pri preberaní dodávok papiera, K. E. vypovedala, že sa osobne zúčastňovala\npreberania tovaru, G. Q. vypovedala, že viedla pokladňu a K. H. odovzdala hotovosť. Správca dane\nvypočul i ďalšiu zamestnankyňu žalobcu M. N., ktorá uviedla, že preberania tovaru sa nezúčastňovala,\ns menom K. H. sa nestretla, pracovala na výstupnej kontrole a expedícii hotových výrobkov. K. H.\npred správcom dane vypovedal, že zastupoval spoločnosti FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o.\n(dodávateľov žalobcu), nepamätal si však, kto ho na tieto spoločnosti nakontaktoval. Žalobcu, resp. N.\nC. (konateľa žalobcu) si K. H. našiel v telefónnom zozname. K. H. potvrdil, že dodával žalobcovi tovar,\nžalobca tovar od neho prebral a vyplatil mu dohodnutú sumu, z ktorej sumy K. H. patrila mierna provízia\nod spoločností, ktoré zastupoval (FARAON, s.r.o., GOSTIVAR spol. s r.o., ale i IXUS, s.r.o., TINGO,\ns.r.o.), o čom však písomný dôkaz nemá. Samotný tovar, jeho nakládku a prepravu podľa vyjadrenia\nK. H. zabezpečovali dodávatelia, jeho úlohou bolo len tovar na určenom mieste vyložiť a zabezpečiť\nplatbu. K. H. nevystavoval ani účtovné doklady, tieto vystavovali konatelia dodávateľov, pričom K. H.\núčtovné doklady spolu s peniazmi len odovzdal kuriérom, ktorých poslali konatelia dodávateľov. Pokyny\nohľadne jednotlivých dodávok medzi dodávateľmi FARAON, s.r.o., GOSTIVAR spol. s r.o. a žalobcom\nsprostredkovával K. H. A. Z., výhradne s ktorým K. H. ďalej jednal. Podrobnosti jednotlivých zdaniteľných\nplnení K. H. uviesť nevedel.\n4. K námietke žalobcu, že správca dane nedostatočne objasnil, či žalobca nakúpil tovar od svojich\ndodávateľov, spoločností FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o. krajský súd uviedol, že vykonané\ndokazovanie zo strany správcu dane považuje za dostatočné a zo zistení vyššie uvedených nemohol\n\nsprávca dane ako i žalovaný dospieť k inému záveru ako dospeli, pričom je bez akýchkoľvek pochybností\nzrejmé, že správca dane ako i žalovaný ustálili, že žalobca nenakúpil tovar deklarovaný na sporných\nfaktúrach od spoločností FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o.. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku\nžalobcu, že správca dane a žalovaný nepripisujú žiadnu závažnosť svedeckým výpovediam svedkov K.\nH., A. K., X. B., K. E., G. Q. a M. N.. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že správca dane, rovnako\nako žalovaný vyvodili z vyššie uvedených svedeckých výpovedí správny záver. I keď títo svedkovia\npotvrdili existenciu tovaru, nepotvrdili, žeby tento tovar dodali žalobcovi dodávatelia uvedení na sporných\nfaktúrach. Len samotná existencia tovaru, bez toho, aby bolo zároveň preukázané, že tento tovar bol\ndodaný žalobcovi práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, nie je dostatočným dôvodom\nna uznanie deklarovaných výdavkov za výdavky daňové. Keďže dodávatelia žalobcu deklarovaní na\nsporných faktúrach sú spoločnosťami, ktoré reálne nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť, je\nvylúčené, aby tovar pochádzal od týchto spoločností. Pokiaľ správca dane a žalovaný pri svojom\nrozhodovaní vychádzali i z výpovedí bývalých konateľov spoločností FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol.\ns r.o., takýto postup je v súlade so zákonom a neexistuje jeden racionálny dôvod, prečo by správne\norgány na tieto výpovede nemali prihliadať. Navyše je potrebné opätovne zdôrazniť, že jednotlivé\nvýpovede v ich súhrne dávajú celkový obraz o tom, akým spôsobom prebiehali a boli organizované\njednotlivé fiktívne obchody, výpovede bývalých konateľov sú v úplnej zhode i s výpoveďou A. Z., pričom\nani výpoveď K. H., a ani výpovede zamestnancov žalobcu nie sú v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi\nzo svedeckých výpovedí bývalých konateľov spoločností FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o. S.\nK. a Z. X.. Zo svedeckých výpovedí bývalých zamestnancov totiž vyplýva len to (ako už bolo vyššie\nkonštatované), že tovar neznámeho pôvodu (išlo o poškodený papier, alebo papier neštandardnej,\nnižšej kvality) žalobcovi osobne doručoval K. H., a to konkrétne na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom.\nVychádzajúc z uvedeného (keďže výpovede bývalých konateľov a výpovede zamestnancov žalobcu si\nvzájomne neodporujú) je zrejmé, že akékoľvek úvahy žalobcu o tom, žeby správca dane a žalovaný\npreferovali výpovede bývalých konateľov spoločností FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o. S. K. a\nZ. X. nie sú opodstatnené, rovnako ako nie je opodstatnené (z toho istého dôvodu) tvrdenie žalobcu,\nže správne orgány posudzovali dôveryhodnosť výpovedí len podľa toho, či sú alebo nie sú v prospech\nžalobcu. Ani skutočnosť, že konatelia vyberali peniaze z firemných účtov nie je dôkazom, ktorý by svedčil\nv prospech žalobcu a rozhodne nie je dôkazom, že firmy reálne vykonávali podnikateľskú činnosť.\nTechnicky je možné vykonávať pohyby na účtoch bez toho, aby boli odrazom reálneho obchodu.\n5. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný\ndôvodne ustálili, že predmetné faktúry od spoločností FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o. sú\nfiktívnymi výdavkami, ktoré neodrážajú reálne plnenie. Preto tieto faktúry nemohli byť uznané ako\ndaňové výdavky, nakoľko nespĺňajú podmienky v zmysle § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 veta prvá zákona\nč. 595/2003 Z.z..\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie,\nktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\na správcu dane sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania\nuviedol, že závery krajského súdu vyslovené v napadnutom rozsudku sú jednostranné a tendenčné\nv snahe prezentovať správnosť záverov daňových orgánov. Uvedený prístup k zisťovaniu skutkového\nstavu a k právnemu posúdeniu veci je spravidla prístupom neobjektívnym, pretože berie zreteľ len na\nčasť možných argumentov. Výlučné sledovanie len jednej línie spôsobuje, že výsledky rozhodovania\nnie sú objektívne. Takýto postup nemôže byť aplikovaný, je neprípustný a je porušením práva\nna spravodlivé konanie. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 241/07) ako aj\njudikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudky sp.zn.7Sž/10/00, 7 Sž/42/00, 7Sž 177-179/00, 3Sžf/85/2007,\n3Sžf/10/2008, 3Sžf/20/2008), z ktorej vyplýva, že daňové výdavky majú tzv. neosobný (vecný) charakter\nviažuci sa síce na subjekt, ale bez tohto, aby tento subjekt bol bližšie konkretizovaný, v dôsledku\nčoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku. Zdôraznil, že ak daňové orgány a krajský\nsúd neuznali výdavky, pretože nespĺňajú podmienky v zmysle § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 veta prvá\nzákona č. 595/2003 Z.z., potom ich neuznanie v zmysle právneho názoru rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 4Sžf/42/2012 mali odôvodniť tým, že neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov a svoje rozhodnutie mali odôvodniť dôkazmi, ktoré toto tvrdenie preukazujú a nie\npochybnosťami o osobách dodávateľov. Z rozhodnutia daňových orgánov a rozsudku krajského súdu\nvyplýva, že posudzovaním materiálneho znaku výdavkov, teda tým, či výdavky smerovali k dosiahnutiu,\nzabezpečeniu a udržaniu príjmov sa daňové orgány a krajský súd nezaoberali. Daňové orgány a krajský\nsúd boli povinné v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. posudzovať jednotlivé dôkazy nielen\n\nsamostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ by krajský súd jednotlivé dôkazy vyhodnotil vo\nvzájomnej súvislosti, bolo logické prijať záver, že K. H. vykonával podnikateľskú činnosť dodávateľských\nspoločností a tieto spoločností tovar žalobcovi dodali. Rozsudok krajského súdu je v rozpore so\nzisteným skutkovým stavom, dôsledkom čoho je jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo\npre nedostatok dôvodov.\n7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať\núspech.\n9. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n10. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n11. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trenčín, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 v sume 8 899,32 € a preto\nodvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými\nv žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n12. Zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady\ndaňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré\nvedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zákona o správe daní). Správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3). Pri uplatňovaní osobitných predpisov\npri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej\npre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6). Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a\npovinnosti (§ 3 ods. 7). Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm.\nd/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane (§ 3 ods. 8).\n13. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom\npriznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie\ndokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie\na nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné\n\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno\npoužiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o\nrôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o\ndaňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n14. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky uvedené pod písm.\na/ až k/.\n16. Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že správca dane v období od\n11.06.2007 do 09.06.2008 vykonal u žalobcu riadnu daňovú kontrolu dane z príjmov právnických osôb za\nzdaňovacie obdobie 2004. Výsledkom daňovej kontroly bolo zistenie, že žalobca si v roku 2004 účtoval\nnáklady vynaložené v súvislosti s nadobudnutím tovaru (papiera pre polygrafickú výrobu) od spoločností\nFARAON, s.r.o. a GOSTIVAR, spol. s r.o. faktúrami z roku 2003 a 2004. Za účelom preverenia si\nskutočností rozhodujúcich pre posúdenie týchto výdavkov v zmysle § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona\nč. 595/2003 Z.z. správca dane vypočul S. K. (konateľ spoločnosti FARAON, s.r.o.) a Z. X. (konateľ\nspoločnosti GOSTIVAR spol. s r.o.), z ktorých výpovedí nepochybne vyplynulo, že dodávateľské\nspoločnosti reálne nevykonávali žiadnu činnosť a žalobcovi žiaden tovar nedodali. K jednotlivým\nfaktúram uviedli, že faktúry vystavovali len fiktívne za províziu, v závislosti od výšky sumy uvedenej na\nfiktívnej faktúre, pričom k nadobudnutiu predmetného tovaru sa nevedeli vyjadriť. Uvedené závery boli\npotvrdené aj výsluchom A. Z. (pre ktorého pracovali aj S. K. i Z. X.), keď uviedol, že za províziu obstarával\npodpísané a opečiatkované účtovné doklady, na základe ktorých si odberateľské firmy uplatňovali\nnadmerné odpočty. Odvolací súd tak konštatuje, že zo strany konateľov dodávateľských spoločnosti\nk dodaniu tovaru žalobcovi nemohlo dôjsť. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že predmetný tovar mu\nbol dodaný K. H., konajúcim na základe plnomocenstva udeleného mu konateľmi dodávateľských\nspoločností, túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na výpoveď A. Z., ktorého pokynmi\nsa K. H. riadil tak, že zdaniteľné plnenia deklarované na sporných faktúrach sa neuskutočnili. Odvolací\nsúd zastáva názor, že výpovede žalobcu (konateľ N. C.) ale i jeho zamestnancov (A. K., X. B., K.\nE., G. Q.), síce nasvedčovali možnej existencii obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťami\nFARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o., no nepreukázali reálne dodanie tovaru žalobcovi v súvislosti\ns predloženými faktúrami.\n17. Odvolací súd uvádza, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných\nustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky\nmusia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť\nmedzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí\nvedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok\nmusí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom\nvýdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka\npreukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon\nneustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 citovaného zákona. Pre splnenie\nzákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane\nnepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového\ndokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne\npreukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k\nprijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok\ntovarov jednotlivými dodávateľmi (v tomto prípade spoločnosťami FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s\nr.o.). Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt\npreukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. V danom prípade bolo\nnepochybne preukázané, že žalobca v konaní nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy, na podporu\nsvojich tvrdení, že predmetné dodávky vykonali spoločnosti FARAON, s.r.o. a GOSTIVAR spol. s r.o..\n\nÚlohou správnych orgánov nie je zisťovať pôvod predmetného tovaru, keďže je povinnosťou žalobcu\npreukázať, že predmetný tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre. V predmetnej veci\nnielenže žalobca nepreukázal, že dodávateľské spoločnosti dodali žalobcovi reálne tovar popísaný\nv sporných faktúrach, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym dokazovaním preukázal, že tovar\nnemohli dodávateľské spoločnosti žalobcovi reálne dodať, nakoľko ním sami nedisponovali. Skutkový\nstav bol daňovými orgánmi zistený v dostatočnom rozsahu, pretože daňové orgány oboch stupňov\nzamerali dokazovanie na preukázanie dodania tovaru od konkrétne označených dodávateľov a\nsúčasne zamerali dokazovanie vo vzťahu k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov. Z výsledkov\nvykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek\npochybnosti nepreukázal, že predmetné výdavky, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm.\ni/ zákona č. 595/2003 Z.z., pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom\nžalobcu v zmysle § 24 ods. 1 zákona o správe daní.\n18. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o jednostrannom posudzovaní dôkazov daňovým\norgánmi. Je nepochybné, že daňové orgány vykonávali dokazovanie tak, aby bol zistený skutočný stav\nveci, keď vypočuli nielen konateľov dodávateľských spoločnosti ale aj žalobcu, jeho zamestnancov\na ďalšie osoby, pričom tieto dôkazy vyhodnotili vo vzájomnej súvislosti. Z postupu a rozhodnutí\ndaňových orgánov nevyplýva, že by hodnotili dôkazy vykonané v daňovom konaní v prospech alebo\nneprospech len jednej strany, čím by porušili zásahu rovností zbraní a teda, že by pri hodnotení dôkazov\núčelne postupovali v neprospech žalobcu. Subjektívny názor žalobcu vyjadrený v uvedenom tvrdení\nz administratívneho spisu ani zo súdneho spisu ako aj z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí\nnevyplýva.\n19. Pokiaľ žalobca poukazoval na právne závery Najvyššieho súdu SR vyslovené napr. v rozsudku\nsp.zn. 3Sžf 85/2008, že vecný charakter daňových výdavkov je daný materiálnou existenciou daňového\nvýdavku, u ktorého je požiadavka iba na vecnú súvislosť s príjmami daňového subjektu a sp.zn. 3Sžf\n10/2008, že dňové výdavky pre daň z príjmov (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú tzv.\nneosobný charakter v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná existencia výdavku a jeho vecná súvislosť\ns dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu u kontrolovaného subjektu, odvolací súd dáva do\npozornosti, že najvyšší súd vychádzal v uvedených prípadoch z iných skutkových okolností a v prípade\nrozhodnutia sp.zn. 3Sžf 10/2008 najvyšší súd konštatuje, že vecný charakter daňových výdavkov je\ndaný materiálnou existenciou daňového výdavku, s ktorým argumentom sa plne stotožnil odvolací\nsúd v preskúmavanej veci s tým, že práve bolo povinnosťou daňového subjektu žalobcu preukázať\nmateriálnu existenciu daňového výdavku, pričom nemožno považovať za dôkaz na jej preukázanie\nlen predloženie samotnej faktúry, keďže jej správnosť musí vychádzať spôsobom nevzbudzujúcim\nakékoľvek pochybnosti z objektívne existujúcich skutočností potvrdzujúcich realizáciu obchodu, čo v\ndanom prípade žalobca nepreukázal.\n20. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní za\nrelevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že\nsprávca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistili\nskutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom,\nskutkové zistenia správne vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj odôvodnili v\nodôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\n21. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci náležite preskúmal\nzákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho\naj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa vysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami. Z uvedených dôvodov\nodvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o tom, že správne orgány oboch stupňov v\npreskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi ako platiteľovi dane vyrubili za\nzdaňovacie obdobie 2004 rozdiel dane z príjmov právnických osôb za skutkovo správny a v súlade so\nzákonom.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\n23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada\ntrov konania neprináleží.\n24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/144/2013", "guid": "ee5c0947-ec46-4c3b-9891-0ef7a2f884be:6b43dd40-e734-437e-85a7-89d662e98a44", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}