{"guid": "dbc0d171-ff8f-46aa-a0fa-a993eee9d7c9:14bf40b5-e910-4585-b5e9-91b1e321dab4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3011200786.1", "spisova_znacka": "2Sžf/34/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/34/2015 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 2Sžf/34/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:3011200786.1", "identifikacne_cislo": "3011200786", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67", "nazov": "§ 67 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14bf40b5-e910-4585-b5e9-91b1e321dab4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3011200786.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3011200786.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3011200786.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/34/2015\n3011200786\n26. 07. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:3011200786.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčleniek senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci žalobcu: Zlatá huta\nspol. s r.o., so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, IČO: 31 426 964 zastúpeného advokátom JUDr.\nBohumilom Novákom, Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí právneho\npredchodcu žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/1149-91565/2011/994159r z 13. septembra 2011 a č. I/226/1149-91566/2011/994159-r z 13. septembra 2011 o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa\n13. januára 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/90/2011-142 z 13. januára 2015 podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žaloby, ktorými sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí právneho predchodcu žalovaného Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky (ďalej len žalovaný) č. I/226/1149-91565/2011/994159-r z 13. septembra 2011 a č.\nI/226/1149-91566/2011/994159-r z 13. septembra 2011.\nRozhodnutím č. I/226/1149-91565/2011/994159-r z 13. septembra 2011 žalovaný rozhodnutie Daňového\núradu Trenčín č. 645/230/91032/10/Feč z 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 355 406,95 eura, zmenil tak, že žalobcovi\nvyrubil sumu dane 345 871 eur. Suma vyrubenej dane bola žalobcovi znížená z dôvodu, že predmetom\ndodávky na základe faktúry č. 10/2008 zo 6. júna 2008 od spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. bol\ngranulát striebra, ktorého dodávka nebola spochybnená a tým ani právo žalobcu na odpočítanie dane\nz uvedenej faktúry.\nRozhodnutím č. I/226/1149-91566/2011/994159-r z 13. septembra 2011 žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Trenčín č. 645/230/91042/10/Feč z 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 353 175,06 eura.\nV oboch preskúmavaných rozhodnutiach žalovaný (rovnako ako správca dane v dodatočných\nplatobných výmeroch) dospel k záveru, že žalobca si v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti\nna § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.\") uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských\n\nfaktúr vystavených spoločnosťou A Energie s.r.o. a spoločnosťou A. J. Secret Consulting s.r.o., a to z\ndôvodu, že uvedené spoločnosti dodali žalobcovi investičné zlato, ktorého nadobudnutie je oslobodené\nod dane. Dodávateľom žalobcu nevznikla daňová povinnosť, preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo\nna odpočítanie dane.\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/90/2011-142 z 13. januára 2015 vo veci rozhodol opätovne\npotom, ako bol predchádzajúci rozsudok krajského súdu č. k. 11S/90/2011-85 zo 17. apríla 2012 zrušený\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/39-40/2012 z 19. júna 2013 a vec bola\nvrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n11S/90/2011-85 zo 17. apríla 2012 zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite\nneodôvodnil, nakoľko z neho nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keďže krajský súd náležite\nnevyhodnotil, z akých dôvodov považoval za nedôvodné námietky žalobcu uvedené v žalobe, keď v\nodôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, že jednotlivé žalobné dôvody považuje za nedôvodné bez\nďalšieho zdôvodnenia.\nKrajský súd opätovne preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a dospel k záveru,\nže skutkový stav bol správnymi orgánmi oboch stupňov dostatočne zistený, získané dôkazy správne\nvyhodnotené a správne orgány na ich základe dospeli k správnemu právnemu záveru. V odôvodnení\nrozsudku č. k. 11S/90/2011-142 z 13. januára 2015 krajský súd podrobne vyhodnotil žalobné námietky\nžalobcu a nepovažoval ich za dôvodné.\nNámietku, ktorou žalobca namietal, že postupom správcu dane došlo k závažnému procesnému\npochybeniu, keď vo veci vôbec neprebehlo prvostupňové daňovej konanie, krajský súd posudzoval v\nzmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.\"). Poukázal na to,\nže v zmysle uvedeného ustanovenia úlohou daňovej kontroly je zaobstaranie skutočností rozhodujúcich\npre zistenie vzniku daňovej povinnosti a jej výšky, daňová kontrola nespadá pod procesy rozhodovacie,\nale iba zisťovacie (15 ods. 1), výstup z daňovej kontroly, ktorým sa táto ukončuje (protokol) je jedným\nz podkladov na začatie daňového konania (§ 15 ods. 13) a súčasne predstavuje zákonom označený\ndôkazný prostriedok (§ 29 ods. 4). Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane\npostupoval tak, že samotná daňová kontrola nahradila daňové konanie, ktoré podľa jeho tvrdenia\nvôbec neprebehlo. Poukázal na to, že daňová kontrola bola ukončená protokolom č. XXX/XXX/XXXXX/\nXXXX/Vask zo dňa 9. septembra 2010, ku ktorému žalobca podal vyjadrenie, s ktorým sa správca\ndane vysporiadal v dodatku č. 1 prejednanom spolu s protokolom so žalobcom dňa 8. októbra 2010.\nKonštatoval, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený protokol, a preto\nsa naň ani nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre protokol, keď navyše v dodatku č. 1 správca\ndane len vyhodnotil námietky žalobcu k protokolu, pričom samotný obsah protokolu zostal nezmenený\na následne začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane rozhodol o daňovej povinnosti žalobcu\nza kontrolované zdaňovacie obdobia dodatočnými platobnými výmermi z 12. októbra 2010. Podľa\nnázoru krajského súdu správca dane dôvodne nevypočul navrhnutých svedkov (Ing. N., A. S.), pretože\nnebol predpoklad, že zmenia svoje predchádzajúce vysvetlenia k nadobudnutiu zlata, ktoré podali pred\nmiestne príslušnými správcami dane pri daňovej kontrole, ktoré sa týkali obchodných spoločností, v\nktorých boli konateľmi. Krajský súd mal za to, že zápisnice o výsluchu bývalých konateľov spoločností\nA. J. Secret Consulting s.r.o. a HiB Trade s.r.o. nie je možné hodnotiť ako nezákonne získané dôkazy,\npretože ich použitie v daňovom konaní vykonanom u žalobcu bolo v súlade s § 16 a § 29 ods. 2 a 4\nzákona č. 511/1992 Zb., pričom s obsahom uvedených zápisníc bol žalobca riadne oboznámený. Krajský\nsúd poukázal na to, že žalobca v prejednávanej veci po ukončení daňovej kontroly neoznačil žiadne\ndôkazy, ktoré by neboli známe z daňovej kontroly, a preto nebolo v rozpore so zákonom, aby správca\ndane v odôvodnení dodatočných platobných výmerov nepoužil zistenia a závery daňovej kontroly.\nK námietke (č. 2), ktorou žalobca namietal procesné pochybenie správcu dane, pretože žalobca\nneporozumel poučeniu od správcu dane a teda daňová kontrola nebola riadne ukončená prerokovaním\nprotokolu o daňovej kontrole, krajský súd uviedol, že správca dane postupoval v zmysle § 23 ods. 3\nzákona č. 511/1992 Zb. a splnil svoju povinnosť poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby\no povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Toto\npoučenie v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. obsahovala zápisnica o záverečnom prerokovaní\nprotokolu. Krajský súd tiež poukázal na to, že daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu.\n\nKrajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku (č. 3), ktorou žalobca namietal porušenie zásady\nrovnosti účastníkov konania. K tejto námietke krajský súd uviedol, že daňový subjekt, u ktorého sa\nvykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu\ndaňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.)\na vyjadriť sa k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia (§ 15 ods. 10\nveta druhá zákona č. 511/1992 Zb.). Zastával názor, že na dodatok k protokolu sa už nevzťahuje právo\ndaňového subjektu vyjadriť sa k nemu v lehote v zmysle § 15 ods. 10 veta druhá zákona č. 511/1992\nZb. Akceptovaním názoru žalobcu by mohlo dôjsť k situácii, kedy by sa daňovník opakovane vyjadroval\nk dodatkom k protokolu a takýmto postup by oddialil, resp. až vylúčil ukončenie daňovej kontroly v\nzákonom stanovenej lehote.\nVo vzťahu k námietke (č. 4), ktorou žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné\npre ich nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor, krajský súd s poukazom na § 30\nzákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu\ndane obsahujú zákonné náležitosti a v ich odôvodneniach sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom\nrozhodnutia, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a aj použitie právnych predpisov, pričom súd\nnezistil ani ich vzájomnú rozporuplnosť.\nKrajský súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu (č. 5), ktorou namietal nepochopenie základných\nprincípov reálneho obchodu a činnosti poskytovania bezpečnostnej schránky zo strany daňových\núradov. Krajský súd poukázal na zistenia z medzinárodnej výmeny informácií, z ktorých vyplýva, že\nzásielky zlata od spoločnosti Schöller Münzhandell GmbH pre spoločnosť HiB Trade s.r.o. boli týmto\nobchodníkom so zlatom fakturované v roku 2008 spoločnosti A. J. Secret Consulting s.r.o., ktorá predala\nzlato nakúpené od HiB Trade s.r.o. len žalobcovi. V účtovníctve A. J. Secret Consulting s.r.o. nebol\nzistený iný dodávateľ zlata (HiB Trade s.r.o.), ani iný odberateľ zlata okrem žalobcu Krajský súd uviedol,\nže bývalá konateľka spoločnosti A. J. Secret Consulting s.r.o. O. S. v rámci daňovej kontroly vykonanej\nv tejto spoločnosti do zápisnice uviedla, že dodané zlato malo formu plátov a nejednalo sa o investičné\nzlato, avšak jediným dodávateľom zlata v roku 2008 pre túto spoločnosť bola spoločnosť HiB Trade,\ns.r.o., kontrola rýdzosti a hmotnosti sa vykonávala u žalobcu a zlato bolo v nezmenenom stave dodávané\nžalobcovi. Z daňových dokladov bolo zistené, že zlato nakúpené od HiB Trade, s.r.o. bolo investičné\nzlato od rakúskeho obchodníka dodávané žalobcovi, pričom v účtovníctve spol. A. J. Secret Consulting,\ns.r.o., neboli evidované žiadne náklady spojené s prepravou zlata, skladovaním, poistné a pod.\nVo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa bezpečnostnej schránky krajský súd poukázal na výpoveď\nkonateľky O. S. v rámci daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti A. J. Secret Consulting s.r.o., podľa\nktorej žalobca neposkytol spoločností A. J. Secret Consulting s.r.o. žiadnu bezpečnostnú schránku a\nmedzi týmito spoločnosťami nebola uzavretá žiadna zmluva o službách bezpečnostnej schránky. Krajský\nsúd mal za to, že žalobca nepreukázal poskytnutie služieb bezpečnostnej stránky. Vo vzťahu k dodávke\ngranulátu striebra v zdaňovacom období jún a november 2008 krajský súd poukázal na to, že žalovaný\nopravil nesprávnosť rozhodnutia správcu dane tak, že znížil sumu dodatočného predpisu dane.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu (č. 6), že väčšina dôkazov bola vykonaná\nv rozpore so zákonom. Poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu uviedol,\nže bývalí konatelia spoločností A. J. Secret Consulting s.r.o. a HiB Trade s.r.o. v rámci daňovej kontroly\nvykonávanej v uvedených spoločnostiach podali vysvetlenia pred miestne príslušnými správcami dane\nv súvislosti s týmito kontrolami, a teda neboli vypočutí ako svedkovia, pričom vyjadrenia podali v rámci\ndaňových kontrol, ktoré začali pred výkonom daňovej kontroly u žalobcu. Krajský súd konštatoval, že\nide o dôkazy, na ktoré daňové orgány prihliadajú podľa § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb,\na preto ide o dôkazy získané v súlade so zákonom.\nK tvrdeniam žalobcu, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávalo dôkazy, na vykonanie\nktorých nemalo právo (námietka č. 7) krajský súd uviedol, že podľa § 3 ods. 5 zákona č. 150/2001\nZ.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej\nkontroly v znení neskorších predpisov Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zodpovedalo za\njednotné uplatňovanie osobitných predpisov daňovými orgánmi a navrhovalo ich zmenu, a preto daňové\nriaditeľstvo vykonávajúc riadiacu a metodickú činnosť bolo oprávnené vydávať vnútroorganizačné\nriadiace normy, teda aj „Pracovnú pomôcku č. XXX/X/XXXX zo dňa 7. mája 2008\", upravujúcu jednotný\n\npostup pri kontrolách daňových subjektov obchodujúcich s investičným zlatom. Krajský súd nepovažoval\nza dôvodnú námietku žalobcu, že daňové riaditeľstvo konalo v rozpore so základnými princípmi\nzákonného a spravodlivého procesu, čím zasiahlo do rozhodovania prvostupňových daňových orgánov.\nStotožnil sa s názorom žalovaného, že dôkazy získané z medzinárodnej výmeny informácií boli legálne\nzískanými dôkazmi v zmysle § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511 /1992 Zb., pričom správca dane\nžalobcu oboznámil s obsahom dokladov získaných z medzinárodnej výmeny a umožnil mu vyjadriť sa\nk nim v určenej lehote od doručenia oznámenia, čo žalobca nevyužil.\nKrajský súd k tvrdeniu žalobcu, že počas prerušenia konania nemožno vo veci konať, uviedol, že\nz administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane v priebehu prerušeného konania vykonal\nnejaké úkony. Súčasne mal krajský súd za preukázané, že správca dane žalobcu oboznámil o ukončení\nprerušenia kontroly listom zo dňa 25. augusta 2010, čím si splnil zákonnú povinnosť oboznamovať\ndaňový subjekt s vykonanými úkonmi v priebehu daňovej kontroly.\nZa dôvodné nepovažoval krajský súd ani tvrdenie žalobcu, že správca dane vykonal aj také dôkazy, ktoré\npresahovali zákonom určený nevyhnutný rámec daňovej kontroly pre správne určenie a vyrubenie dane\ntým, že skúmal skutočnosti v tzv. reťazcoch (námietka č. 8). Poukazom na skutkové zistenia v danej\nveci krajský súd konštatoval, že správca dane v súlade so zákonom preveroval v rámci medzinárodnej\nvýmeny informácií, aké zlato žalobca v skutočnosti nadobudol. Z medzinárodnej výmeny informácií\nvyplýva, že žalobca, spol. HiB Trade s.r.o., ako aj spol. A. J. Secret Consulting s.r.o. boli zapojení do\nobchodu so zlatom. Na prepravných dokladoch bol uvedený dodávateľ Schöller Münzhandel GmbH,\npríjemca spoločnosť Zlatá huta spol. s r.o. alebo spoločnosť HiB Trade s.r.o., meno osoby, ktorá zlato\npreberala - Ing. N., ktorý potvrdil preberanie zásielok zlata. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca\nnadobudol zlato od spoločnosti A. J. Secret Consulting s.r.o., ktoré vykazovalo znaky investičného zlata.\nK opakovaným námietkam žalobcu o poskytnutej službe bezpečnostnej schránky uviedol, že konateľ\nžalobcu Ing. N. preberal zásielky zlata od rakúskeho obchodníka pre spoločnosť HiB Trade s.r.o., služby\nbezpečnostnej schránky mal žalobca poskytovať spoločnosti A. J. Secret Consulting, s.r.o., a nie spol.\nHiB Trade s.r.o.\nKrajský súd poukázal na to, že daňové orgány neodôvodnili preskúmavané rozhodnutia tým, že žalobca\nuzavrel fiktívne obchody so zlatom. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ žalobca v námietke poukazoval\nna rozhodnutie ESD v spojených veciach č. C-354/03, C-355/03 a C-348 4/03, v prejednávaných veciach\nišlo o inú skutkovú situáciu, t.j. o tuzemské dodávky investičného zlata, oslobodené od DPH, pričom\ndodávky neboli uskutočňované v reťazci, a preto nebolo dôvodné na tento stav aplikovať uvedené\nrozhodnutia ESD.\nVo vzťahu k námietke žalobcu (č. 9), že žalovaný aj správca dane sa snažili od začiatku kontroly\npreukázať, že predmetom dodávok malo byť investičné zlato, pričom rakúsky dodávateľ doručil zásielky\nna adresu žalobcu v zmysle miesta určenia, ale tieto boli reálne určené pre spoločnosť HiB Trade\ns.r.o., krajský súd konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či\nžalobca nadobudol od spoločnosti A. J. Secret Consulting, s.r.o. zlato na ďalšie spracovanie alebo išlo\no zlato, ktoré vykazovalo znaky investičného zlata oslobodeného od dane z pridanej hodnoty. Služby\nbezpečnostnej schránky neboli preukázané, pričom práve žalobca, zaťažený dôkazným bremenom,\nbol povinný preukázať bez akýchkoľvek pochybností svoje tvrdenia o poskytovaní takejto služby.\nĎalej krajský súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že zlato od rakúskeho\ndodávateľa vo faktúre deklarované ako investičné zlato bolo dodané v nezmenenom stave žalobcovi a\nže obchod medzi HiB Trade s.r.o. - A. J. Secret Consulting s.r.o. - Zlatá huta spol. s r.o. sa považoval\nza uskutočnený až po prekontrolovaní hmotnosti a rýdzosti zlata u žalobcu. Krajský súd mal za to,\nže z dokladov od rakúskej finančnej správy je zrejmé, že faktúrou č. C - 9XXX z 30. októbra 2008 s\npripojeným medzinárodným nákladným listom (CMR) č. I a faktúrou č. C - XXXX z 12. novembra 2008\ns pripojeným CMR č. I bolo fakturované dodanie investičného zlata, ktoré bolo dodané od rakúskeho\nobchodníka priamo žalobcovi, keď na CMR je uvedený ako príjemca adresa žalobcu, prvý nadobúdateľ HiB Trade, s.r.o. tam nie je uvedený. Krajský súd mal tiež za to, že nebolo dôvodné opakované vypočutie\nsvedkov A. S. a konateľa prepravcu Peber s.r.o. z dôvodu, že dôkazy z medzinárodnej výmeny informácií\npostačovali na prijatie záveru, že žalobca nadobudol zlato, ktoré vykazovalo znaky investičného zlata.\n\nKrajský súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane pri hodnotení dôkazov\nnevychádzali zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotili svojvoľne, účelovo v jeho\nneprospech (námietka č. 10). Konštatoval, že závery prijaté daňovými orgánmi majú podklad v zisteniach\nrakúskej daňovej správy, ktoré vychádzali z objednávok, faktúr, dodacích listov a medzinárodných\nprepravných listov (CMR), prepravných dokladov kuriérskej spoločnosti. Mal za to, že z medzinárodnej\nvýmeny informácií je zrejmé, že rakúsky obchodník mal dostatok dokladov o realizácii prepravy\ninvestičného zlata k žalobcovi. Poukazom na skutkové zistenia krajský súd nepovažoval za dôvodnú\nani námietku žalobcu týkajúcu sa hmotnosti zlata akceptovanú trhom drahých kovov, keďže z\ndokladov od rakúskeho dodávateľa a aj z prepravných dokladov vyplýva, že predmetom obchodu bolo\nzlato o hmotnosti akceptovanej trhom drahých kovov (nielen 1000 gramov, ale i nižších hmotností\nakceptovaných trhom drahých kovov). Podľa názoru krajského súdu žalobca nepreukázal, že nadobudol\nzlato o hmotnosti neakceptovanej trhom drahých kovov napriek tomu, že bol zaťažený dôkazným\nbremenom. Krajský súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach tým,\nže nebol upovedomený o výpovedi svedkov, a to O. S. a N. K., keďže obaja podali vyjadrenia v priebehu\ndaňových kontrol v spoločnostiach A. J. Secret Consulting, s.r.o. a HiB Trade, s.r.o. pred príslušnými\nsprávcami dane a zápisnice z týchto konaní boli predložené správcovi dane ku kontrole dane z pridanej\nhodnoty vykonanej u žalobcu, majúc za to, že takto získané dôkazy zodpovedajú § 29 ods. 2 a 4 zákona\nč.511/1992 Zb., a teda nejde o dôkazy získané v prejednávanej veci v rozpore so zákonom. Krajský\nsúd neprihliadol ani na tvrdenia žalobcu, že nebol informovaný o otázkach, ktoré správca dane žiadal\npreveriť formou medzinárodnej výmeny daňových informácií, keďže informácia mu bola poskytnutá\ndňa 1. apríla 2010 spolu s upovedomením o predĺžení výkonu kontroly. Žalobca bol oboznámený s\nvýsledkami preverovania obchodu so zlatom počas miestneho zisťovania dňa 22. septembra 2008 Z\núradného záznamu zo dňa 21. augusta 2008 vyplýva, že konateľka žalobcu nahliadla do zápisnice\no ústnom pojednávaní z 12. augusta 2008, ktoré sa týkalo spoločnosti A. J. Secret Consulting, s.r.o.\nŽalobca bol oboznámený s obsahom zápisnice zo dňa 7. apríla 2009 vo veci dodávok zlatých tehál od\nspoločnosti Schöller Münzhandel GmbH, Wien. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca\nbol písomne oboznámený s výsledkami medzinárodnej výmeny informácií až dňa 13. júna 2011, avšak\nnevyužil možnosť vyjadriť sa k uvedeným výsledkom v lehote 15 dní.\nK námietke žalobcu (č. 11), ktorou namietal závery správcu dane o tzv. reťazci pri preprave zlata, ktoré\nvychádzali z nezákonne získaných dôkazov, krajský súd poukázal na svoje odôvodnenie v bode 8.\nKrajský súd námietku žalobcu, že správca dane vykonával dôkazy, ktoré so žalobcom nemali žiadnu\nsúvislosť, pretože sa týkali spoločnosti Excelent Gold Plus, s.r.o., Zafiras, s.r.o., Contel, s.r.o. Lazza s.r.o.,\npovažoval za účelovú. Poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 16 zákona č. 511/1992 Zb., podľa\nktorého môže miestne príslušný správca dane požiadať o súčinnosť iných správcov dane, a na skutkové\nzistenia vo veci, podľa ktorých dodávateľ zlata pre žalobcu spoločnosť A Energie s.r.o. nekomunikuje so\nsprávcom dane, v sídle uvedenom podľa Obchodného registra nie je známa, konateľ tejto spoločnosti\nQ. J. na výzvy nereaguje, predvolania a iné písomnosti nepreberá, pričom podľa oznámenia polície sa\nzdržiava na území Thajska a bol naňho vydaný príkaz na zatknutie a dodanie do výkonu trestu odňatia\nslobody. Daňový úrad Myjava doručil správcovi dane informácie získané na základe medzinárodnej\nvýmeny daňových informácii od českej daňovej správy, podľa ktorých žalobca nakúpil od spoločnosti A\nEnergie s.r.o. investičné zlato, pretože táto spoločnosť obchodovala výlučne s investičným zlatom, ktoré\nnakúpila od spol. LAZZA, s.r.o. Myjava a spoločnosti CONTEL s.r.o. Poriadie.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobcu (č. 12), že správca dane počas daňovej kontroly vykonával dokazovanie\nnad rámec jeho oprávnení v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., porušil daňové tajomstvo zmysle\n§ 23 a zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 uvedeného zákona, krajský súd uviedol, že\ns námietkou žalobcu týkajúcou sa vykonania kontroly nad rámec oprávnení správcu dane sa vysporiadal\nv bodoch 8 a 11. Následne uviedol, že žalobca nie je zo zákona oprávnený domáhať sa ochrany v\nmene iného daňového subjektu pre porušenie daňového tajomstva, keď túto námietku by mohla účinne\npodať iba poškodená strana, ako aj že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt je v zmysle zákonných\npredpisov viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojim\nobsahom sú daňovým tajomstvom, o ktorej povinnosti bol správcom dane i riadne poučený, napriek\ntomu, že tvrdil, že poučeniu neporozumel. Podľa názoru krajského súdu za dôkazy získané v súlade\nso zákonom je potrebné považovať výsledky z medzinárodnej výmeny informácií, ktoré potvrdzujú\nskutkový stav zistený správcom dane a ktorý je uvedený už v predchádzajúcich bodoch. Konštatoval, že\nžalobca počas daňovej kontroly ani v súdnom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal,\nže obchodoval s tzv. priemyselným zlatom, resp. že poskytoval služby bezpečnostnej schránky.\n\nKrajský súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu, že ak daň odviedli jeho dodávatelia a aj sám\nžalobca, došlo by zo strany štátu k bezdôvodnému obohateniu, že žalovaný sa s jeho námietkami\nriadne nevysporiadal, a preto je jeho rozhodnutie nespreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (námietka\nč. 13). Konštatoval, že žalovaný sa s námietkami žalobcu riadne vysporiadal, ako aj, že nezistil\nnepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Uviedol, že daňovou kontrolou bolo zisťované, či si\nžalobca v sledovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočet dane z nákupu zlata od dodávateľských\nspoločností A Energie s.r.o. a A. J. Secret Consulting s.r.o. na základe predložených dodávateľských\nfaktúr v súlade s § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., a preto námietku, že žalobca a jeho\ndodávatelia odviedli daň do štátneho rozpočtu nepovažoval v tomto konaní za opodstatnenú.\nVo vzťahu k námietke č. 14, ktorou žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú podľa ich obsahu len\nopisom dodatku č. 1 k protokolu bez toho, aby prebehlo prvostupňové konanie a odvolacie konanie bolo\nvykonané bez akejkoľvek jeho účasti, krajský súd uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal v bode\nč.1.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu (č.15), že správcovi dane zanikla právomoc\nna výkon daňovej kontroly, nemal žiaden zákonný dôvod na predĺženie lehoty na daňovú kontrolu a\ntaktiež žiadny dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Konštatoval, že daňová kontrola začala u žalobcu\ndňa 8. októbra 2009 a bola ukončená prerokovaním protokolu z daňovej kontroly dňa 8. októbra 2010,\nt.j. v jednoročnej lehote, k predĺženiu lehoty na vykonanie daňovej kontroly došlo v súlade s § 15 ods.17\nzákona č. 511/1992 Zb., o čom správca dane žalobcu oboznámil. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú\nani námietku týkajúcu sa prerušenia daňovej kontroly, keďže konanie o žiadosť o medzinárodnú výmenu\ninformácií je konanie o inej skutočnosti (§ 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.).\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nAlternatívne žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu\nTrenčín zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vôbec neuviedol\npodstatu dôvodov zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu. Žalobca poukazom na právnu úpravu\nustanovenú v § 226 O.s.p. uviedol, že krajský súd bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania, prípadne\nzistenia zmeny skutkového či právneho stavu rozhodol znovu tak isto ako v predchádzajúcom rozhodnutí\ns tým, že znovu prevzal takmer v plnom rozsahu obsah dôvodov rozhodnutia žalovaného a tieto\npôvodné dôvody doplnil o skutočnosti, ktoré sú práve v rozpore so skutkovým stavom veci. Vyslovil\nnázor, že krajský súd dospel k skutkovému záveru, ktorý je v úplnom rozpore so skutočným obsahom\nadministratívneho spisu a v rozpore s dôkazmi v ňom sa nachádzajúcimi. Podľa žalobcu prevažná\nväčšina týchto dôkazov nemôže byť použitá z dôvodu ich nezákonnosti.\nPodľa názoru žalobcu krajský súd znova rozhodol nesprávne a nezákonne nerešpektujúc správny\nnázor najvyššieho súdu, keďže dôvody napadnutého rozhodnutia sú zjavne zmätočné neobsahujúce\nžiadne nové skutočnosti oproti pôvodným dôvodom zrušeného rozsudku, ako aj že dôvody napadnutého\nrozsudku neobsahujú hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ale opisujú len čiastočne\nobsah administratívneho spisu a skutkové závery sú v úplnom rozpore so skutočným obsahom stavu\nveci. Dôvodil, že rozsudok krajského súdu je teda čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok a\nzmätočnosť dôvodov a čiastočne nesprávny pre rozpor so skutkovým stavom.\nVzhľadom na to, že krajský súd sa podľa názoru žalobcu vôbec neriadil ustanovením § 226 O.s.p. o\nzáväznosti rozhodnutia nadriadeného súdu, žiada, aby bol rozsudok krajského súdu v celom rozsahu\nzrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože tým, že krajský súd nerešpektoval záväzný\nnázor odvolacieho súdu, mu odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom, pretože mu nebola\nposkytnutá súdna ochrana podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nŽalobca sa v plnom rozsahu pridržiaval obsahu žaloby, pričom svoje žalobné námietky v texte odvolania\nzopakoval.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že trvá na svojom právnom názore vyslovenom v\nnapadnutých rozhodnutiach ako aj na svojich vyjadreniach a stanoviskách k predmetným žalobám.\nNavrhol, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu a následne ich zrušenia v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane Daňového úradu Trenčín a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nNapadnutými rozhodnutiami žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Daňového úradu\nTrenčín bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že správne orgány oboch\nstupňov dospeli k záveru, že žalobca si nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených\nspoločnosťou A Energie s.r.o. a spoločnosťou A. J. Secret Consulting s.r.o. uplatnil v rozpore s § 49\nods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z., a to z dôvodu, že\nuvedené spoločnosti dodali žalobcovi investičné zlato, ktorého nadobudnutie je oslobodené od dane.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nVo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Sžf 133-137/2013 išlo o obdobnú vec ako je predmetom\nkonania vedeného pod sp. zn. 2 Sžf 34/2015. Osoby žalobcu a žalovaného sú identické, predmetom\nkonania vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 6Sžf/133-137/2013 boli rozhodnutia žalovaného,\nktorými bol (v spojení s rozhodnutiami správcu dane) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty\nza mesiace august až november 2008, pričom tieto rozhodnutia boli vydané na základe výsledkov tej\nistej daňovej kontroly ako v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp zn. 2Sžf 34/2015.\nNajvyšší súd poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n6Sžf/33-137/2013 zo dňa 1. augusta 2014, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade\ns ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne:\n„Odvolací súd v medziach odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a konania im\nprechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z\n\npridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobia august, september, október a november 2008 podľa\n§ 44 ods.6, písm. b/ bod 1/ zákona č 511/1992 Zb..\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis zistil, že Daňový úrad Trenčín na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17. 9. 2009\nč. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Vask oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty\n- január - apríl, jún - november 2008 určením začatia daňovej kontroly dňom 8.10.2009; výsledky\ndaňovej kontroly správca dane zhrnul v Protokole zo dňa 9.9.2010 č.XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Vask,\nktorý doručil žalobcovi na vyjadrenie; k dôvodom žalobcu uvedených v jeho vyjadrení správca dane\npodal svoje stanovisko v dodatku k protokolu č. 1; protokol s dodatkom bol prejednaný so žalobcom\ndňa 8.10.2010; na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane žalobcovi nepriznal nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou A. Energie, s.r.o. a spoločnosťou\nA. J. Secret Consulting s.r.o., v auguste 2008 v celkovej sume DPH 7 379 977 Sk (244 970,35 eur), v\nseptembri 2008 v celkovej sume DPH 21 423 005 Sk (711 113,49 eur), v októbri 2008 v celkovej sume\nDPH 9 971 884 Sk (331 005,90 eur), v novembri 2008 v celkovej sume DPH 11 639 004 Sk ( 386 344,15\neur) z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH.\nSprávca dane - Daňový úrad Trenčín na základe výsledkov daňovej kontroly rozhodnutím č. XXX/XXX/\nXXXXX/XX/Feč zo dňa 12.10.2010 žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie august 2008 v sume 244 970,35 eur, rozhodnutím zo dňa 12.10.2010 č. XXX/XXX/XXXXX/XX/\nFeč vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume\n711 113,49 eur, rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Feč zo dňa 12.10.2010 vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 331 005,90 eur a rozhodnutím\nč XXX/XXX/XXXXX/XX/Feč zo dňa 12.10.2010 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie november 2008 v sume 386 344,15 eur.\nŽalobca proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane sa odvolal. V dôvodoch odvolania v pätnástich\nbodoch namietal, že v postupe správcu dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď vôbec\nneprebehlo prvostupňové daňové konanie; že nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním\nprotokolu o daňovej kontrole, pretože poučeniu, ktoré mu dal správca dane na ústnom pojednávaní dňa\n8. 10. 2010 neporozumel; neboli splnené zákonné podmienky vzťahujúce sa k dodatku k protokolu v\nzmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., keďže dodatok k protokolu je neoddeliteľnou súčasťou\nprotokolu, a preto sa vzťahujú naň všetky ustanovenia týkajúce sa protokolu; že dôvody napadnutých\nrozhodnutí sú doslovným opísaním protokolu o daňovej kontrole a dodatku č.1 k protokolu, dôvody\nrozhodnutia obsahujú len formálnu reakciu správcu dane na námietky vznesené žalobcom v daňovej\nkontrole; že zo záverov správcu dane uvedených v dodatku k protokolu je zjavné, že zamestnanci\nsprávcu dane nepochopili ani základné princípy reálneho obchodu, prípadne činnosti poskytovania\nbezpečnostnej schránky, čím sa správca dane dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobcu, že nebol\nzistený základný skutkový stav, pretože správca dane sa vôbec neoboznámil s osobitným obchodným\nrežimom pri obchodovaní so zlatom a tak zistil skutkový stav, ktorý s vecou vôbec nesúvisel. Ďalej\nnamietal, že väčšina dôkazov uvedených v rozhodnutiach bola vykonaná v rozpore so zákonom, a preto\nna ne vôbec nemožno prihliadnuť, pričom správca dane práve z týchto dôkazov vyvodil skutkové a\nnásledne právne závery; že správca dane konal na základe pokynu Daňového riaditeľstva SR, čo je\nv úplnom rozpore so základnými princípy zákonného a spravodlivého procesu; že správca dane sa\nsnažil od začiatku kontroly dane z pridanej hodnoty preukázať skutočnosti, ktoré nikdy netvrdil, pretože\nneexistovali t. j., že predmetom dodávok v rámci jeho obchodných aktivít malo byť tzv. investičné zlato;\nže správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ale dôkazy\nhodnotil svojvoľne, účelovo v jeho neprospech v rozpore s ich skutočným obsahom, čím porušil § 2 ods.\n1,2 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., v ktorej námietke sústredil pozornosť k predmetu tovaru vo\nvzťahu k § 67 ods. 3 zákona o DPH, tvrdiac že s investičným zlatom nikdy neobchodoval. Ďalej namietal,\nže v súvislosti s uvádzanými tzv. reťazcami pri preprave zlata, ide o nepravdivé tvrdenie v rozpore\nso skutočnosťou, špekulatívne nepodloženú a nepreukázanú hypotézu; že správca dane jednoznačne\npočas kontroly vykonával dokazovanie nad rámec jeho oprávnení, keď zisťoval skutočnosti, ktoré vôbec\nnesúviseli s jeho obchodmi u iných dodávateľov, v ktorej súvislosti tiež tvrdil, že správca dane porušil\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3; že ak odviedli daň do štátneho rozpočtu jeho\ndodávatelia, ktorým túto daň zaplatil a takisto aj samotný žalobca, došlo by k bezdôvodnému obohateniu\nna strane štátu, čo je neprípustné, aby bola vyrubená daň vo vzťahu k viacerým subjektom v tej istej veci.\nTaktiež namietal, že napadnuté rozhodnutia sú absolútne, čo do dôvodov zmätočné, pretože obsahujú\nvýlučne opísanie dodatku číslo 1 k protokolu bez toho, aby prebehlo prvostupňové konanie a súčasne\n\nže správcovi dane už zanikla kompetencia na výkon daňovej kontroly, ktorá je časovo obmedzená na\nmaximálne trvanie 1 rok v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.\nO odvolaniach žalobcu proti uvedeným rozhodnutiam - platobným výmerom správcu dane, rozhodol\nžalovaný preskúmanými rozhodnutiami tak, že rozhodnutia - platobné výmery správcu, dane, ktorými\nbol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august, september\na október 2008 potvrdil a platobný výmer, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 zmenil znížením vyrubeného rozdielu dane. Žalovaný\nv odôvodneniach rozhodnutí sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane\nvyslovenými v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí a súčasne sa vyjadril k jednotlivým odvolacím\ndôvodom žalobcu, zdôvodniac svoje nesúhlasné stanovisko k jeho dôvodom.\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu\nžalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či daňové orgány oboch stupňov pri rozhodovaní v danej\nveci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalobou napadnuté rozhodnutia vydali\npostupom v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov ako aj v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\nPodľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostali sporné otázky, či\nsprávca dane, ako aj žalovaný vydali vo veci zákonné rozhodnutie, či v dostatočnom rozsahu\nbolo vo veci vykonané dokazovanie, či dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom, či vo veci bol\nzistený správne skutkový stav, či nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti, zásady\nhodnotenia dôkazov, či postupom daňových orgánov nedošlo k takej vade konania, ktorá by mala za\nnásledok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, ako aj či daňové orgány v súlade s príslušnou\nhmotnoprávnou úpravou posudzovali uskutočnené zdaniteľné plnenia, najmä, či daňové orgány oboch\nstupňov správne zistili a vyhodnotili charakter tovaru, keď daňové orgány predmetný tovar posudzovali\nako investičné zlato a žalobca ako daňový subjekt tvrdil, že nikdy neobchodoval s investičným zlatom\na predmetom faktúr v danej veci bolo zlato priemyselné.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových\norgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp.\nv súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo\niných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie.\n\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa ust. § 15 ods. 1,5,6,10,12,13,16,17,18 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní\nvykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu\ndane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu\ndane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu\npodľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti\nvrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa\nosobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo\nkontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nDaňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má\nvo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom\nsprávcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť\nprítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice\nz miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou\nvykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom\npojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných\ndokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nKontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť\npoverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto\na podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním\nurčenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné\nprípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie\nbolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v\npriebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote\npodľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho\nprevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné\nveci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť\nvýpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nO výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec\nsprávcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu\ns výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania\nprotokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie\nkontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený\npísomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k\nprotokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve\nna prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového\nsubjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve\nnemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane\nje oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného\npodnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným\n\ndaňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu\npodľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k\nprotokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\nPo prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a\nzamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho\nzástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu\nznámy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému\nsubjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak\nkontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa\nsám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za\ndeň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.\nDaňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo\njeho zástupcom.\nUstanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.\nSprávca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie\nnadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím\nprimerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých\nosôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva\ndaňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\nAk správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov\nodo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov\npísomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\nPodľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.\nPodľa ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa ust. § 67 ods. 1,3 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto ustanovenia investičným zlatom a)\nje zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť\n995 tisícin a viac, b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a\nsú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú\nhodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80%.\nOd dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského\nštátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo\nnealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov,\nktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce\nsa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných\npráv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet\ninej osoby je oslobodené od dane.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve\") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci v súlade so\n\nzákonom si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutí, v daňovom\nkonaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne\nsprávne, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutia správcu dane potvrdil v súlade so\nzákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žalôb súdom prvého stupňa.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu\nkonania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď\nprvostupňový súd práve postupom v súlade s § 246c ods.1 o.s.p. v spojení s § 226 O.s.p. riadiac sa\nprávnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, náležite uviedol dôvody,\nna základe ktorých rozhodol, vyporiadajúc sa so zásadnými otázkami nastolenými žalobcom v jeho\nžalobách. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení\nobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods.1\nO.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. uviesť čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, ako sa vo\nveci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané\na ktoré nie, zistenia, či správny orgán dôkazy, na základe ktorých ustálil svoj skutkový a právny záver,\nvykonal zákonným spôsobom, pri posúdení či správny orgán dôkazy vykonal v súčinnosti so žalobcom\nako účastníkom správneho konania a tiež či vykonané dôkazy boli správnym orgánom vyhodnotené v\nsúlade so zákonom, súčasne povinnosťou súdu je uviesť akými úvahami sa pri posudzovaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy riadil a svoj právny záver, či preskúmavané rozhodnutie\n\nsprávneho orgánu je zákonné alebo nezákonné a z akých dôvodov a súčasne dbať na to, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nŽalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku\nvôbec neuviedol podstatu dôvodov zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu, keďže z napadnutého\nrozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu žalovaného správneho orgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej\nnedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky žalobcu uvedené v žalobách proti napadnutým\nrozhodnutiam žalovaného správneho orgánu, tvrdiac, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je\nnepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 226 O.s.p. dôvodil, že krajský súd bez akéhokoľvek\ndoplnenia dokazovania, prípadne zistenia zmeny skutkového či právneho stavu rozhodol znovu tak isto\nako v predchádzajúcom rozhodnutí s tým, že znovu prevzal takmer v plnom rozsahu obsah dôvodov\nrozhodnutia žalovaného a tieto pôvodné dôvody doplnil o skutočnosti, ktoré sú práve v rozpore so\nskutkovým stavom veci.\nZ uznesenia Najvyššieho súd SR č. k. 6Sžf 41 - 44/2012 -127 zo dňa 24.4.2013, ktorým bol rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S 103/2011-95 zo dňa 25.4.2012 zrušený a vec bola vrátená na\nďalšie konanie, vyplýva, že odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu\nje nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nnevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho\norgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na\nzásadné námietky žalobcu uvedené v žalobách proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného správneho\norgánu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo\nspôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku (č. k. 13S/103/2011-139 z 3. júla 2013) je zrejmé, že súd\nprvého stupňa sa vecou náležite zaoberal, keďže zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu dôsledne posudzoval v rozsahu jednotlivých žalobných dôvodov, zadovážiac si vo\nveci vyjadrenie žalovaného a administratívny spis. Súd prvého stupňa ku každému žalobnému dôvodu\ndal vyjadrenie podopreté skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z predloženého administratívneho spisu\nžalovaného a vlastný názor, z dôvodu ktorého jednotlivé žalobné dôvody nepovažoval za dôvodné\npre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov. Argumentácia súdu prvého stupňa\nvyslovená v odôvodnení napadnutého rozsudku je jasná, určitá a zrozumiteľná, dávajúca vyčerpávajúcu\nodpoveď na zásadné námietky žalobcu. Odvolací súd považoval za presvedčivú argumentáciu súdu\nprvého stupňa, ktorou odôvodnil správnosť záverov daňových orgánov oboch stupňov o tom, že\nv kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žalobca ako daňový subjekt nakupoval investičné zlato v\nrámci zistených obchodníkov so zlatom, kde ako finálny dodávateľ zlata vystupovali spoločnosti A\nEnergie s.r.o. a A. J. Secret Consulting, s.r.o., ktoré spoločnosti sa zaoberali iba obchodnou činnosťou,\nt.j. nakupovali a predávali tovar - zlato, označené pôvodným rakúskym dodávateľom ako investičné\nzlato v nezmenenom stave, a preto uplatnenie DPH na dodávateľských faktúrach týchto uvedených\nspoločností je v rozpore so zákonom o DPH, a preto žalobcovi ako odberateľovi nevznikol nárok na\nodpočítanie tejto dane, keďže uvedený záver daňových orgánov vychádza z ich logického úsudku\nprijatého na základe výsledkov skutkových zistení zadovážených správcom dane v rámci daňovej\nkontroly vykonanej zákonným spôsobom. Samotná skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci\nnapadnutým rozsudkom bez vykonania dokazovania tak isto ako predchádzajúcim rozhodnutím, nemá\nza následok jeho nezákonnosť. Predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zrušil pre\nnedostatočné odôvodnenie, bez uloženia povinnosti doplniť dokazovanie. V danej súvislosti odvolací\nsúd dáva žalobcovi do pozornosti, že súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku vychádza zo skutkového\nstavu zisteného žalovaným správnym orgánom ku dňu vydania rozhodnutia a dokazovanie vykonáva\nlen za účelom výkonu súdneho prieskumu.\nVzhľadom k uvedenému nie je možné považovať za dôvodné ani tvrdenia žalobcu, že súd prvého\nstupňa bezdôvodne neprihliadol na jeho tvrdenia a argumenty uvádzané v žalobe, keď s poukazom na\nuvedené vyššie, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným a určitým spôsobom\nnielen že uviedol žalobné námietky žalobcu, vyjadrenie žalovaného, skutkové zistenia vyplývajúce z\n\nadministratívneho spisu, ale súčasne uviedol aj svoj právny záver, podľa ktorého nepovažoval žalobné\nnámietky za odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa v ďalšom\nkonaní nepostupoval v intenciách názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí, čím\nmu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu nebola poskytnutá súdna ochrana\npodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, a že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nezrozumiteľný a\nnepresvedčivý pre nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že krajský súd dospel k skutkovému záveru, ktorý\nje v úplnom rozpore so skutočným obsahom administratívneho spisu a v rozpore s dôkazmi v ňom sa\nnachádzajúcimi, majúc za to, že prevažná väčšina týchto dôkazov nemôže byť použitá z dôvodu ich\nnezákonnosti, v ktorej súvislosti sa v plnom rozsahu pridržiaval obsahu žaloby.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého súdu mal preukázané, že prvostupňový súd\nv rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí žalovaného pre prijatie svojho právneho\nzáveru o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu predloženého žalovaným.\nPokiaľ žalobca tvrdil, že prevažná väčšina dôkazov vykonaných správcom dane nemôže byť použitá\nz dôvodu ich nezákonnosti, ide o všeobecné tvrdenie, ktoré nemôže mať za následok preukázanie\nnezákonnosti postupu správcu dane pri zadovážení a vykonávaní dokazovania.\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa preukázané, že žalovaný i\nsprávca dane pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale\nnajmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné\nobchody boli uskutočnené spôsobom deklarovaným žalobcom. Z predloženého administratívneho spisu\nvyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali a dokazovanie vykonávali v\nsúčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu\npotvrdzujú, že správca dane založil svoj právny záver na základe dôkazov vykonaných zákonným\nspôsobom, keďže dôkazy - vyjadrenie konateľa HiB Trade, s.r.o., ako aj bývalej konateľky A. J. Secret\nConsulting s.r.o., vykonané v iných konaniach v rokoch 2008 - 2010 u miestne príslušných správcov\ndaní, ako aj doklady získané od rakúskej finančnej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií,\nsprávca dane vykonal v súlade s § 29 ods. 2,4 zákona č. 511/1992 Zb.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že\nvo veci daňové orgány oboch stupňov zamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a že\nvo veci nebol riadne zistený skutkový stav. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nezákonnosť dôkazov výpovede svedkov - S. a K., a žiadal ich vypočuť v daňovom konaní najmä na tvrdenie, že nimi dodávané\nzlato nebolo investičným zlatom a pravdivosť jeho tvrdení v súvislosti s činnosťou, ktorú vykonával\nako bezpečnostná schránka, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa nepovažoval za\ndôvodnú ani túto námietku žalobcu, keďže žalobcom navrhovaní svedkovia podali vyjadrenia ako\nkonatelia dodávateľských spoločností pred miestne príslušnými správcami dane, a preto pokiaľ správca\ndane vykonávajúci daňovú kontrolu považoval tieto ich vyjadrenia za dostačujúce pre ustálenie svojho\nskutkového záveru a návrhu žalobcu na ich vypočutie nevyhovel, postupoval v súlade § 29 ods. 1,2 a\n4 zákona č. 511/1992 Zb.\nOdvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe\ndaní skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, správca dane\nnavrhované dôkazy len vykonáva, pričom je na jeho úvahe, či vykoná aj ďalšie dôkazy daňovníkom\nnavrhnuté resp. nenavrhnuté. Pokiaľ správca dane v danom prípade vykonal dôkazy, o ktorých žalobca\ntvrdil, že nemali s ním žiadnu súvislosť, pretože sa týkali spoločnosti Excelent Gold Plus, s.r.o., Zafiras,\ns.r.o., Bratislava, Contel, s.r.o. Poriadenie, Lazza s.r.o. Poriadie, odvolací súd konštatuje, že správca\ndane postupoval v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov. Po preukázaní na základe dožiadania\nDÚ Trnava, že na adrese dodávateľa žalobcu A. Energie, s.r.o. uvedenej v obchodnom registri sa nikto\nnenachádza a dožiadaný správca dane - DÚ Nové Zámky nemohol vypočuť konateľa tejto spoločnosti L. J., pretože ho polícia nemohla predviesť z dôvodu, že na menovaného bol vydaný príkaz na zatknutie\na dodanie do výkonu trestu a do dňa predvedenia nebolo možné ho vypátrať, správca dane správne\n\nzameral svoju pozornosť na obchodné transakcie, na základe ktorých spoločnosť A. Energie, s.r.o.\nkupovala zlato v obchodnom reťazci daňových subjektov. Z výsledkov medzinárodnej výmeny informácií\npritom vyplynulo, že zlato, ktoré A. Energie, s.r.o. predávala žalobcovi bolo dodávané v reťazci daňových\nsubjektov Schoeller Munzhandel GmbH - Excelent Gold Plus s.r.o. - Contel, s.r.o., Lazza s.r.o., Zafiras,\ns.r.o. - A. Energie, s.r.o. - Zlatá huta, s.r.o. ( žalobca).\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného\ndokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti\nnepreukázal, že obchody, ním deklarované v daňových priznaniach za sledované zdaňovacie obdobia\n(august až novembre 2008) na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, sa uskutočnili spôsobom\nním tvrdeným, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom práve žalobcu\nv zmysle § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb.. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné\nbremeno leží na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní\nalebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj\nvierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom. Z uvedených dôvodov žalobcu zaťažovala dôkazná povinnosť aj na tú skutočnosť, že\npredmetom obchodov bol tovar, ktorý mal charakter ním deklarovaný, najmä z dôvodu, že podliehal\nsamostatnej právnej úprave v zmysle hmotného práva (§ 67 ods.3 zákona č. 222/2004 Z. z.).\nNa podporu uvedeného najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn.\n2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.\nÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\no DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok.\"\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa ako aj žalovaný, že samotné tvrdenie\nžalobcu, že predmetom obchodov bolo priemyselné zlato, resp. samotný údaj v dodávateľskej faktúre,\nnie je možné považovať za právne relevantné, pre splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 49 v\nspojení s § 51 zákona o DPH, v zmysle ktorých pri odpočítaní dane musí daňový subjekt vedieť preukázať\noprávnené uplatnenie odpočítania dane. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu ako aj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že správca dane\nnespochybňoval reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach,\nale spochybňoval uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľskými spoločnosťami, predmetom ktorých\nbola dodávka zlata, keďže pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH z zdaniteľných plnení nie\nje podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, ale aby uskutočnená\ndodávka tovaru deklarovaná na faktúrach reálne spĺňala zákonom predpokladané podmienky, čo však\nsprávca dane vykonaným dokazovaním žalobcovi spochybnil, resp. vyvrátil. V konaní bolo nepochybne\npreukázané, že dodávateľské spoločnosti nemohli žalobcovi dodať priemyselné zlato. Odvolací súd\nzastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, že\nžalobca ako daňový subjekt nevedel preukázať, že na základe faktúr, predložených k daňovej kontrole,\nv sledovaných zdaniteľných obdobiach mu dodávateľské spoločnosti dodali zlato priemyselné keď\nvýsledky z medzinárodnej výmeny informácií potvrdili, že dodávatelia žalobcu, resp. ich dodávatelia,\nnakupovali zlato len od rakúskeho dodávateľa - Schoeller Munzhandel GmbH, ktorý je obchodnou\nspoločnosťou zaoberajúcou sa nákupom a predajom investičného zlata, všetky dodávky tovaru zlata v roku 2008 od uvedeného rakúskeho dodávateľa na základe vystavených faktúr mali charakter\ninvestičného zlata vo forme zlatých tehličiek, pričom rakúsky dodávateľ dodávku investičného zlata\noslobodil od platenia DPH v zmysle rakúskeho zákona o DPH, zlato bolo priamo prepravované z\nuvedenej rakúskej spoločnosti do spoločnosti žalobcu a zo strany daňových subjektov HiB Trade, s.r.o.\nani A. J. Secret Consulting, s.r.o. neboli predložené žiadne dôkazy, potvrdzujúce prepracovanie zlata, a\npreto aj údaj uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou A. J Secret Consulting, s.r.o. - zlaté pásy,\nvyznieva účelovo, aby uvedená forma nespĺňala charakter investičného zlata, pričom rýdzosť zlata bola\nna faktúrach uvedená 999,9 (zákonom predpokladaná). Listinné dôkazy tvoriace súčasť odpovede na\nmedzinárodnú výmenu informácií - prepravná objednávka- príkaz na prepravu, medzinárodný prepravný\n\nlist, tiež potvrdzujú, že na prepravných dokladoch je ako odosielateľ tovaru uvedená rakúska spoločnosť\nSchoeller Munzhandel GmbH, a adresa príjemcu je uvedená - Zlatá huta s.r.o. Trenčín. Nemožno nechať\nbez povšimnutia ani skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti žalobcu so zlatom len obchodovali, pričom\nnemali oprávnenie na jeho spracovanie, ktorá skutočnosť mohla a mala byť známa aj žalobcovi z\nobchodného registra. Skutkové okolnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu\nprvého stupňa dôvodne podmienili pochybnosti správcu dane o faktickom uskutočnení predmetného\nobchodu - dodaní priemyselného zlata, ktoré žalobca predloženými dokladmi ku kontrole nevyvrátil, keď\nnepredložil také doklady (objednávky, dodacie a preberacie listy a pod.), ktoré by spôsobom vylučujúcich\nakékoľvek pochybnosti ním deklarované tvrdenia potvrdzovali.\nVzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v danej veci nepostupoval v súlade\nso zákonom o DPH a neoprávnene si uplatnil zo sporných faktúr odpočet DPH za zdaňovacie obdobia\naugust až november 2008.\nVzhľadom k uvedenému odvolací nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní za relevantné\nk vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správca\ndane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie zákonným spôsobom a v dostatočnom rozsahu,\nnáležite zistili skutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým\nsubjektom, skutkové zistenia vyhodnotili správne a v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj\nodôvodnili v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.) v rozsahu žalobných dôvodov náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutí\nžalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutí a\npostupu správcu dane a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal s jednotlivými žalobnými\nnámietkami. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci bolo\nrelevantným spôsobom preukázané, že žalobcovi za zdaňovacie obdobia august až november 2008\nvznikla daňová povinnosť, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť\nodpočtu DPH na základe obchodov deklarovaných v daňových priznaniach za predmetné zdaňovacie\nobdobia, a preto daňové orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom,\nkeď žalobcovi ako platiteľovi dane za predmetné zdaňovacie obdobia určili daňovú povinnosť na základe\ndaňovej kontroly vychádzajúc z vyčíslenej dane žalobcom v daňových priznaniach a dane vyčíslenej\ndaňovým úradom z platieb vyplývajúcich z dôkazov vykonaných v daňovom konaní.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov uvedených vyššie\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne právny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v\nzásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.),\nkeď pri nedostatku relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani\nokolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\"\nVzhľadom k tomu, že posúdenie dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty je v\nprejednávanej veci rovnaké ako v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.\nk. 6Sžf/133-137/2013 zo dňa 1. augusta 2014, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 z 13. januára 2015 podľa § 219\nv spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\ntohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}