{"guid": "f7569624-9741-4196-9959-75061e787b39:b2ddf20c-ec68-484b-b67e-a144971fe7d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2606010083.1", "spisova_znacka": "2Tdo/64/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/64/2016 z 31. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2017, sp. zn. 2Tdo/64/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2606010083.1", "identifikacne_cislo": "2606010083", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Mesiarkinová", "sudca_id": 501, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-sona-mesiarkinova-501", "datum_vydania": "2017-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-174.odsek-1", "nazov": "§ 174 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-174.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. j) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-73.odsek-1", "nazov": "§ 73 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-73.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-174", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-23", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2ddf20c-ec68-484b-b67e-a144971fe7d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2606010083.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2606010083.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2606010083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/64/2016\n2606010083\n31. 01. 2017\nJUDr. Peter Paluda\nECLI:SK:NSSR:2017:2606010083.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov\nJUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému C. H. pre trestný čin\nkrivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) na neverejnom zasadnutí konanom\n31. januára 2017 v Bratislave o dovolaní obvineného C. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo\n6. marca 2014, sp. zn. 6To/139/2013, podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. takto\nrozhodol:\nUznesením Krajského súdu v Trnave zo 6. marca 2014, sp. zn. 6To/139/2014, bol z dôvodov uvedených\nv § 371 ods. 1 písm. i/, písm. j/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a konaním, ktoré mu\npredchádzalo, v ustanoveniach § 23 Tr. zák. a § 73 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného C. H. .\nNapadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave ako aj predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Skalica\nzo 16. októbra 2013, sp. zn. 4T/21/2009, sa zrušujú.\nZrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nOkresnému súdu Skalica sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Skalica (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom zo 16. októbra 2013, sp. zn. 4T/21/2009,\noslobodil podľa § 285 písm. d/ Tr. por. obvB.ného C. H. spod obžaloby prokurátora, ktorá bola na\nneho podaná pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák. [zák. č. 140/1061 Zb. (ďalej\nlen „Tr. zák“)], ktorý mal spáchať tak, že 1. decembra 2003 v Skalici v písomnom trestnom oznámení\nadresovanom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky klamlivo obvinil z korupcie C. L., v tom čase\nzamestnaného ako riaditeľa personálneho odboru B. E., pretože na základe jeho žiadosti nebol v tejto\nspoločnosti preradený na prácu s vyššou platovou triedou, ale bol zo zamestnania prepustený, pričom\nv oznámení uviedol, že C. L. berie za prijatie do zamestnania v B. E. obálky s úplatkami a uviedol v ňom\nmená osôb, ktoré mali úplatky dávať, prípadne mať o prijímaní úplatkov vedomosť a na základe tohto\noznámenia policajný orgán Okresného riaditeľstva Senica, Oddelenie skráteného vyšetrovania Holíč\nuznesením ČVS: ORP-165/2-OSV-SE-2004 z 11. februára 2004 začal trestné stíhanie pre trestný čin\nprijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák., v rámci ktorého dokazovaním\nzistil, že žiadne osoby sa s C. H. o úplatkárstve v B. E. nerozprávali a ani o tom nemali vedomosť, preto\nbolo trestné stíhanie 31. mája 2004 podľa § 172 ods. 1 písm. a/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) zastavené,\npretože dospel k záveru, že obvinený nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Zároveň podľa § 73\nods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranné ústavné psychiatrické liečenie.\n\nObvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej tiež\n„krajský súd“) uznesením zo 6. marca 2014, sp. zn. 6To/139/2013, zamietol podľa § 319 Tr. por. ako\nnedôvodné.\nProti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému doručené 14. apríla 2014 a jeho obhajcovi\n23. apríla 2014, podal obvinený prostredníctvom obhajcu 11. marca 2016 dovolanie a to z dôvodov\nuvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. i/ a písm. j/ Tr. por.\nZásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vidí dovolateľ v tom,\nže trestné stíhanie vedené na OSV PZ Holíč pod ORP-165/2-OSV-SE-2004 na Okresnej prokuratúre\nSenica pod Pv 124/04 bolo zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že sa skutok nestal, hoci v tomto\nkonaní nebolo vyhovené jeho návrhom na vykonanie procesných úkonov (konfrontácie s osobami\nuvedenými v trestnom oznámení), ktorých vykonanie mohlo viesť k preukázaniu pravdivosti jeho tvrdení\nv trestnom oznámení. Domnieva sa preto, že uznesenie o zastavení trestného stíhania vydané len\nna podklade výpovedí svedkov, ktorí nemuseli čeliť priamej konfrontácii s ním, nemožno považovať\nza dostatočný dôkaz o tom, že by skutočnosti uvádzané ním v trestnom oznámení mali byť nad\nvšetku pochybnosť nepravdivé. Z tohto dôvodu malo byť podľa obvineného vyhovené jeho návrhom na\nvykonanie dôkazov výsluchmi osôb uvedených v zápisniciach z hlavného pojednávania z 15. februára\n2012 a 16. októbra 2013, ako aj v jeho ďalších podaniach a odmietnutie ich vykonania považuje za\nporušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Dovolateľ ďalej namieta, že súd prvého stupňa\nsa náležite nevysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými na rozhodnutie a tento nedostatok\nneodstránil ani odvolací súd, čím bolo porušeného jeho právo na spravodlivý proces. Súdy oboch\nstupňov porušili podľa dovolateľa aj zásadu spravodlivého hodnotenia dôkazov, lebo sa nevysporiadali\ns dôkazmi v jeho prospech, ale jednostranne prihliadali na dôkazy v jeho neprospech a nevykonali\nním navrhované dokazovanie. Zároveň vyslovil názor, že podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť\nobhajovanie práv obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v\nich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. V tejto súvislosti tiež namieta,\nže pri vykonávaní úkonov trestného konania sa nemohol dostatočne a niekedy ani vôbec vyjadriť k\nvykonávanému úkonu, nakoľko bol konajúcou sudkyňou v priebehu konania okrikovaný a priestor na\nrealizáciu jeho vyjadrení mu nebol daný ani v prípravnom konaní.\nPokiaľ ide o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. je obvinený presvedčený, že vo veci\nkonala a rozhodla zaujatá sudkyňa Mgr. Helena Silavecká, voči ktorej viackrát vzniesol v dôsledku jej\nneštandardného konania a vyjadrovania námietky zaujatosti - 8. februára 2012, 24. marca 2013 a 6.\noktóbra 2013, o ktorých nebolo podľa neho zákonne rozhodnuté. Ďalej poukázal na to, že námietky\nzaujatosti vzniesol aj voči znalcom, prokurátorovi a aj voči senátu Krajského súdu v Trnave a to v\npodaní z 1. decembra 2013, ktoré bolo podané na Okresnom súde Skalica 5. decembra 2013 ako\nsúčasť dokumentu „Odvolanie proti rozsudkom pod sp. zn.: 4T21/2009 OS Skalica zo dňa 15.2.2012 a\n16.10.2013 a Uzneseniu 6To/53/2012, lebo bol porušený zákon sudcami“, o ktorých nebolo podľa neho\ntiež v zmysle zákonného postupu rozhodnuté. Ďalej uviedol, že v čase keď sa rozhodovalo, podal na\nkonajúcu sudkyňu trestné oznámenie pre branie úplatku, čo u nej muselo vyvolať negatívne emócie a\nmožný pocit pomsty. Sťažnosť a trestné oznámenie podal aj na znalcov, čo podľa neho spôsobilo, že sa\nv dodatkoch k znaleckému posudku vyjadrili úplne opačne.\nV rámci dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. poukázal obvinený na to, že\nznalci v znaleckom posudku č. 63/2008 a č. 52/2008 zo 17. októbra 2008 uviedli, že v čase spáchania\ninkriminovaného činu netrpel duševnou poruchou ani chorobou v pravom slova zmysle, mohol v plnej\nmiere rozpoznať protiprávnosť svojho konania a taktiež mohol v plnej miere svoje konanie ovládať,\npričom mu znalci nenavrhli uložiť ochranné liečenie. Až v doplnku znaleckého posudku z 21. júla 2011\nznalci uviedli, že jeho vyšetrením bolo zistené, že aktuálne sa jedná u neho o tzv. trvalú poruchu s\nbludmi, čo je psychotická porucha ovplyvňujúca jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a aktuálne\nnie je schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto ovládať. Odporučili preto obmedzenie\njeho spôsobilosti na právne úkony v rozsahu jeho súdnych podaní v trestnej veci 4T/21/2009 a uloženie\nochranného psychiatrického liečenia. V nadväznosti na to dovolateľ namieta, že znalci boli povinní\nposudzovať jeho stav k roku 2003, keď sa mal údajne dopustiť trestného činu. Podľa obvineného nebolo\nnikdy preukázané, že bol nepríčetný v čase spáchania skutku. Zároveň uviedol, že ak sa duševná\nporucha objaví u páchateľa až po spáchaní trestného činu, nemá vplyv na posudzovanie jeho trestnej\n\nzodpovednosti, ale ide len o procesnoprávnu otázku, kedy je potrebné posúdiť, či je takáto osoba\nschopná vnímať priebeh a zmysel trestného konania.\nNapokon vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. dovolateľ v podstate uviedol,\nže podmienky na uloženie ochranného liečenia neboli v jeho prípade naplnené jednak preto, že nebolo\ndokázané, že bol v čase skutku nepríčetný a tiež preto, že znalkyňa sa na hlavnom pojednávaní 16.\noktóbra 2013 vyjadrila, že jeho pobyt na slobode má byť údajne nebezpečný a údajne nie je schopný\nposúdiť protiprávnosť svojho konania bez toho, aby ho predtým vyšetrila. V tejto súvislosti potom\nnamieta, že len ústne vyjadrenie jedného zo znalcov, pričom vyšetrenie duševného stavu mali vykonávať\naspoň dvaja znalci, je na vyvodenie takéhoto záveru nepostačujúce.\nZ týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v\nustanoveniach § 2 ods. 2, ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 12, ods. 14 Tr. por. a súčasne zrušil napadnuté\nrozhodnutia vo všetkých výrokoch a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval\na rozhodol.\nProkurátor príslušnej okresnej prokuratúry sa k dovolaniu obvineného C. H. nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil\nvec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou\npodľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr.\npor., potom ako dovolateľ využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o\nktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por.\na s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.\nNezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa § 382 Tr. por. najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi (§\n385 ods. 1 Tr. por.) následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia,\nproti ktorým podal obvinený dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo\nrozhodnutiu, a dospel k záveru, že uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a j/ Tr. por.\nsú v posudzovanej veci zjavne preukázané (§ 382a Tr. por.).\nPokiaľ ide o obvineným použitý dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., treba v prvom rade\nuviesť, že ten je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom dovolací súd nemôže\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať ani meniť. Pri rozhodovaní, ktoré sa opiera o tento dôvod\ndovolania, preto dovolací súd hodnotí skutkový stav len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť\nskutkovej povahy boli správne právne posúdené [pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č.\n47/2008]. O použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia ide vtedy, ak sa týka otázky, ktorá nespočíva\npriamo v právnej kvalifikácii skutku, ale tkvie v posudzovaní inej skutkovej okolnosti majúcej význam z\nhľadiska hmotného práva. Nesprávne použite iného hmotnoprávneho ustanovenia sa tak môže zakladať\naj na nesprávnej aplikácii ustanovenia § 23 Tr. zák. upravujúceho nepríčetnosť, keďže táto okolnosť\nvylučujúca trestnú zodpovednosť sa netýka priamo skutku (činu), ale jeho páchateľa [na rozdiel napr.\nod okolností vylučujúcich protiprávnosť činu podľa § 24 až 30 Tr. zák., ktoré majú svoj základ priamo\nv skutku (čine)]. Otázka nepríčetnosti je pritom otázkou právnou, ktorej posúdenie prislúcha orgánom\nčinným v trestnom konaní a súdu, a to na základe skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania,\nktoré ale z už uvedených dôvodov nie sú súčasťou popisu skutku. Dovolací súd sa preto pri posúdení,\nči bolo predmetné hmotnoprávne ustanovenie použité správne, môže (a musí) opierať o dôkazy, ktoré\nboli v súdnom konaní vykonané; nesmie však skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku\n(primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 121/2014).\nPodľa § 23 Tr. zák. nepríčetným a teda trestne nezodpovedným (ak zákon neustanovuje inak) je ten,\nkto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť\nalebo ovládať svoje konanie.\nSo zreteľom na podstatu námietky, o ktorú obvinený opiera dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/\nTr. por., a síce, že v čase skutku nebol nepríčetný, je potrebné ďalej uviesť, že okresný súd, ako vyplýva\n\nz odôvodnenia jeho rozsudku, založil svoj záver o nepríčetnosti obvineného výlučne na znaleckých\nposudkoch z odvetvia psychiatrie, čo si osvojil i krajský súd.\nPodľa posudku, ktorý znalci v posudzovanej veci podali 17. októbra 2008, však obvinený v čase\nspáchania inkriminovaného činu netrpel duševnou poruchou ani chorobou v pravom slova zmysle.\nJednalo sa u neho o paranoidnú poruchu osobnosti, čo je trvalá odchýlka v štruktúre osobnosti.\nObvinený mohol podľa znalcov v plnej miere rozpoznať protiprávnosť svojho konania a taktiež mohol\nv plnej miere svoje konanie ovládať (č. l. 181 až 194). Zároveň v oznámení z 8. februára 2010 znalci\nuviedli, že v prípade trestného stíhania možno u zistenej paranoidnej poruchy osobnosti očakávať\ndekompenzačné prejavy, v dôsledku čoho je spôsobilosť obvineného náležite sa obhajovať v trestnom\nkonaní podstatne znížená (č. l. 279). Následne v doplnku posudku z 21. júla 2011 znalci konštatujú,\nže u obvineného nastali zmeny, ktoré možno hodnotiť už ako paranoidnú psychotickú poruchu, klinicky\nzaradenú medzi trvalé poruchy s bludmi. Táto porucha sa podľa znalcov rozvinula v priebehu ostatných\nrokov a narušuje schopnosť obvineného adekvátne komunikovať so štátnymi orgánmi. Na základe toho\ndospeli znalci k záveru, že vyšetrením obvineného bolo zistené, že aktuálne sa u neho jedná o tzv. trvalú\nporuchu s bludmi, čo je psychotická porucha ovplyvňujúca jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti.\nObžalovaný tak aktuálne nie je vzhľadom na svoj psychický stav schopný rozpoznať protiprávnosť svojho\nkonania, ako aj toto konanie ovládať (č. l. 351 až 357). Na vysvetlenie záverov doplnku posudku jeden zo\nznalcov na hlavnom pojednávaní konanom 15. februára 2012 uviedol, že v čase kedy sa mal obvinený\ndopustiť inkriminovaného skutku, zistili u neho paranoidnú poruchu osobnosti, ktorá je charakterizovaná\nurčitým vzťahovačným postojom voči okoliu a narušenou kritičnosťou. Nebola však v takom rozsahu, aby\nobvinený nebol schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť. Vzhľadom na ďalší vývoj\npostojov obvineného sa ale preukázalo, že u neho došlo k rozvoju duševnej choroby, ako aj nadstavby\nna jeho narušenú osobnosť do miery uvedenej v dodatku posudku (č. l. 402). Napokon v ďalšom doplnku\nposudku z 12. apríla 2013 znalci uviedli, že u obvineného sa jedná o závažnú psychickú poruchu a to\ntrvalú poruchu s bludmi, pre ktorú je medicínsky plne indikované ústavné psychiatrické liečenie, bez\nktorého je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Zároveň konštatujú, že obvinený nie je\nvôbec schopný chápať zmysel trestného stíhania (č. l. 522). V nadväznosti na tento doplnok posudku\njeden zo znalcov na hlavnom pojednávaní konanom 16. októbra 2013 uviedol, že vyšetrením obvineného\nzistili, že u neho došlo k zmene jeho zdravotného stavu od obdobia prvého znaleckého skúmania v roku\n2008 v tom zmysle, že pri doplnení znaleckého posudku zistili, že sa jedná o trvalú poruchu s bludmi, tzv.\nparanoidnú psychózu, ktorá ovplyvnila jeho rozpoznávacie schopnosti závažným spôsobom (č. l. 587).\nZ uvedeného je zrejmé, že hoci dovolateľ už v čase skutku kladeného mu za vinu trpel paranoidnou\nporuchou osobnosti, táto vtedy ešte neovplyvňovala jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti\nspôsobom predpokladaným v ustanovení § 23 Tr. zák. Schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho\nkonania a toto konanie ovládať totiž stratil až následne, v dôsledku rozvoja (dekompenzácie) jeho\nduševnej poruchy.\nPrávny záver o nepríčetnosti obvineného tak nemá oporu v zistených skutkových okolnostiach a\nnapadnuté rozhodnutie, rovnako ako rozhodnutie okresného súdu, je založené na nesprávnom použití\nustanovenia § 23 Tr. zák., čím je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.\nNajvyšším súdom zistená chyba napadnutého (a jemu predchádzajúceho) rozhodnutia napĺňa aj\ndovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. spočívajúci v uložení ochranného opatrenia bez\nsplnenia zákonných podmienok.\nPodľa § 73 ods. 1 Tr. zák. je podmienkou uloženia ochranného liečenia, že páchateľ činu inak trestného\nnie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Ako už bolo uvedené\nvyššie u dovolateľa nie je splnená podmienka nepríčetnosti.\nNajvyšší súd so zreteľom na ustanovenie § 371 ods. 5 Tr. por. zároveň skúmal, či zistené porušenie\nzákona zásadne ovplyvnilo postavenie dovolateľa.\nK tomu je potrebné najprv uviesť, že dovolanie bolo podané v prospech obvineného. V ďalšom konaní\npreto nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Z toho potom vyplýva, že aj keď v rámci\nnového prerokovania veci nedôjde k zmene skutkového stavu v tom smere, že obvinený v čase činu\nnemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, a teda nebude namieste záver,\n\nže nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, bude ho možné opäť iba oslobodiť. V takom prípade\nale nebudú splnené zákonné podmienky pre uloženie ochranného liečenia, čím dôjde k zásadnej\nzmene jeho postavenia, keďže mu nebude uložená trestná sankcia, ktorá je v prípade ústavnej formy\nspojená s obmedzením osobnej slobody a ktorá nie je vopred časovo obmedzená, ale jej trvanie je\npodmienené dosiahnutím sledovaného účelu. Takéto rozhodnutie však bude prichádzať do úvahy len\nak bude obvinený schopný chápať zmysel trestného konania, inak bude nutné trestné stíhanie prerušiť.\nPokiaľ ide ďalšie obvineným uplatnené, no najvyšším súdom nezistené dovolacie dôvody, je potrebné\nuviesť, že nemožno úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. na podklade\ntoho, že sa nevyhovelo návrhu na vykonanie dôkazu. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle tohto\ndovolacieho dôvodu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom\nkonaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr.\npor., resp. práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu\nučinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju\nnebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm.\ni/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok,\nnie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu\nzverejnené v Zbierke pod č. 21/2010).\nVo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. najvyšší súd napokon uvádza, že\nobvinený (nesporne aj v dôsledku duševnej poruchy, ktorou podľa znalcov trpí) adresoval súdom oboch\nstupňov nespočetné množstvo podaní, v ktorých okrem iného namietal aj zaujatosť sudcov. Odhliadnuc\nod toho, že tieto podania obsahujú hrubo urážlivé, neprimerané, dehonestujúce, neslušné a miestami až\nagresívne vyjadrenia na adresu konajúcich sudcov a už z tohto dôvodu si nevyžadovali zo strany súdu\nžiadnu procesnú reakciu (primerane pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.\napríla 2007, sp. zn. III. ÚS 93/2007), obvineným uplatnené námietky sú založené na iných dôvodoch\nako na dôvodoch podľa § 31 Tr. por., resp. ich dôvodom je len procesný postup súdu a teda o takých\nnámietkach sa v súlade s § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná. Dovolací súd pritom nezistil, že by vo veci konal\na rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.\nNa základe týchto dôvodov najvyšší súd vyslovil, že dovolaním napadnutým uznesením krajského súdu\nbol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a konaním, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach\n§ 23 Tr. zák. a § 73 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného C. H., napadnuté uznesenie, ako\naj predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušil. Rovnako zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené\nrozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad\na okresnému súdu, ktorý je viazaný vyššie uvedený právnym názorom dovolacieho súdu, prikázal, aby\nvec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}