{"guid": "f9b09210-d9e1-412c-a896-2fd4e002acd5:3f6dc973-23c1-4540-bbe3-613bd5b518ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2113207245.1", "spisova_znacka": "8Sžo/52/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/52/2015 z 27. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2017, sp. zn. 8Sžo/52/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2113207245.1", "identifikacne_cislo": "2113207245", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2017-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-50", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f6dc973-23c1-4540-bbe3-613bd5b518ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2113207245.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2113207245.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2113207245.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/52/2015\n2113207245\n27. 04. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:2113207245.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: X. V., V. č. XXX, proti\nžalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Kollárova 8, Trnava (právny nástupca\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky v prejednávanej priestupkovej veci), o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný\") č. SVS-OP2-2013/007421/1/\nTMG zo dňa 12. marca 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 2S/112/2013-35 zo dňa 26. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/112/2013-35 zo dňa\n26. novembra 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2\nsprávneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie bývalého Obvodného\núradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 22.11.2012,\nktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“).\nPriestupku sa podľa rozhodnutia žalobca dopustil tým, že dňa 09.04.2012 v čase približne medzi 18:00\nhod. a 20:00 hod. v obci Voderady poškodil časť videozvončeka umiestneného na múriku novostavby\nrodinného domu D. Z. bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa vedľa domu s popisným číslom XXX,\ntým, že do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho poškodenie, a teda úmyselne spôsobil škodu\nD. Z. v celkovej výške 190 eur, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 60 eur a povinnosť uhradiť\nškodu spôsobenú priestupkom poškodenému D. Z. vo výške 190 eur.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nneboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie\nveci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami\nsprávneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s\nustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty\npriestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.\nKrajský súd mal zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 22.11.2012 zistené, že medzi výpoveďami\nžalobcu a svedkov X. V., X. V. a T. V. na jednej strane a poškodeného D. Z. a svedkov F. I., J. Q., F. L. a\n\nX. I. na strane druhej, existuje rozpor týkajúci sa prítomnosti troch neznámych mužov v blízkosti domu\npoškodeného. Žalobca ako aj svedkovia svedčiaci v jeho prospech do zápisnice uviedli, že videli troch\nmužov (otec žalobcu uviedol 3 - 4 mužov) pred domom poškodeného, pričom v čase, keď sa približovali\nk domu poškodeného, títo traja muži odišli. Všetci tiež uviedli, že traja muži mali s poškodeným konflikt\na zároveň tvrdili, že im mal poškodený vyčítať zničenie videozvončeka.\nNa druhej strane poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech žalobcu, nachádzajúci sa v tom čase v\ndome poškodeného, prítomnosť troch neznámych mužov nepotvrdili. Samotný poškodený do zápisnice\nuviedol, že v ten deň nemal žiaden konflikt a výpovede žalobcu a svedkov svedčiacich v jeho prospech\noznačil za vymyslené. Rovnako sused poškodeného X. I. nepotvrdil, že by videl konflikt poškodeného\ns troma neznámymi mužmi.\nSprávny orgán dôvodne upozornil na rozpory vo výpovediach svedkov svedčiacich v prospech žalobcu,\nktoré sa týkali údajnej reakcie poškodeného na odchod troch neznámych mužov. Brat žalobcu X. uviedol,\nže keď traja neznámi muži utekali, poškodený najprv za nimi bežal a o chvíľu sa vrátil naspäť. Matka\nžalobcu T. sa vyjadrila, že poškodený ostal za bránkou a nešiel za troma neznámymi mužmi. Otec\nžalobcu zas tvrdil, že poškodený vyšiel na chodník, odkiaľ na mužov vulgárne vykrikoval, že mu poškodili\nvideozvonček. Ich výpovede sú rozporuplné aj pokiaľ ide o výzor troch neznámych mužov, s ktorými mal\nmať poškodený konflikt. Aj s ohľadom na zásadné odlišnosti vo výpovediach svedkov X. V., X. V. a T. V.\nsúd považoval tieto výpovede za účelové, motivované snahou zbaviť žalobcu zodpovednosti a postihu\nza priestupok vo forme pokuty a povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.\nŽalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi produkovaná verzia udalostí bola podľa súdu však v rozpore\npredovšetkým s výpoveďami svedkov Q., L., I. i poškodeného Z., ktorí sa v rozhodujúcom čase\nnachádzali v dome poškodeného a na obrazovke napojenej na kameru snímajúcu priestor brány videli\nudierať žalobcu do kamery. Ide o priame dôkazy usvedčujúce žalobcu zo spáchania skutku, ktorý mu bol\nkladený za vinu. Menovaní tiež dosvedčili, že spáchaniu skutku zo strany žalobcu predchádzal konflikt\nmedzi žalobcom, jeho bratom a najmä otcom na jednej strane a poškodeným na druhej strane, ktorý\nnechcel dovoliť údajne podnapitým V. „vyšibať“ (obliať vodou umiestnenou na korbe vozidla žalobcovho\notca) ženy nachádzajúce sa v tom čase v dome poškodeného, pričom násilné správanie žalobcu a jeho\nbrata malo byť reakciou na toto odmietnutie.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov E. A. a X. X. súd uviedol, že\nrozhodovanie o tom, aké dôkazy je potrebné v konaní vykonať, patrí v zmysle § 34 ods. 4 správneho\nporiadku správnemu orgánu. Orgán prejednávajúci priestupok dôvodne považoval skutkový stav za\ndostatočne zistený, pred vydaním rozhodnutia ho nenamietal ani žalobca. Pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu\nnavrhovaných svedeckých dôkazov, bol súd toho názoru, že výpovede svedkov podporujúcich príbeh\no troch neznámych šibačoch sú s ohľadom na nezlučiteľnosť tejto verzie udalostí s ostatnými dôkazmi\nzbytočné. Na viac je treba zvýrazniť, že prítomnosť E. A. a X. X. na mieste spáchania priestupku vyplýva\niba z výpovedí žalobcu, jeho otca a brata. Naopak, poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech\nžalobcu a dokonca ani matka žalobcu T. V. ich prítomnosť do zápisnice neuviedli. Námietku žalobcu o\ntom, že T. V. podpísala zápisnicu bez jej prečítania, považuje súd za nevierohodnú a účelovú. Nakoľko\nmenovanej nič nebránilo zápisnicu si pred jej podpisom prečítať, nemožno v tejto súvislosti správnemu\norgánu vytknúť žiadnu nezákonnosť.\nPokiaľ išlo o žalobcom namietané určenie výšky náhrady majetkovej škody, toto nemá súd dôvod\nspochybňovať, nakoľko prvostupňový správny orgán pri jej určení vychádzal z odborného vyjadrenia\nvystaveného a do konania doloženého spoločnosťou Sezam.\nVychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že námietky žalobcu\nuvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí\ndostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom konaní. Podľa názoru\nsúdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné\nustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil\nlogické, vecné ani právne pochybenia. Keďže postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie,\nboli v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 221 písm.\na/ až f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v\ncelom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nNapadnuté rozhodnutie krajského súdu, považuje za neodôvodnene tendenčné v prospech\noznamovateľa.\nPoukázal na nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi, ako i krajským súdom.\nSvedkovia svedčiaci v prospech Z. D., údajne cez malé okienko videovrátnika, videli poškodenie\nzvončeka žalobcom, i keď oni nemohli ani tušiť čo sa deje za stenami domu Z. D., a nemali ani dôvod\npozerať do videovrátnika. Dom Z. D. podľa žalobcu nemá ani okná smerom na ulicu, kde sa mal odohrať\npredmetný skutok. Pritom predmetný incident sa odohrával mimo zorného pola videovrátnika, cez ktorý\noni mali sledovať incident pred domom Z. D..\nŽalobca tiež namietal, že správny orgán účelovo zle vyhodnotil výpoveď korunného nestranného svedka\nI. X., ktorý bol počas celého incidentu na mieste incidentu a uviedol, že žiadne poškodenie videovrátnika\nnevidel.\nVýpoveď nestranného svedka p. I. X., suseda oznamovateľa p. Z., podľa správneho orgánu, ani len\nnespochybnila jeho obvinenie.\nPoukázal na to že, správny orgán odmietol vypočuť nestranných svedkov incidentu, X. X. a A. E., ktorí\npredmetný skutok videli.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že sa stotožňuje s právnym názorom\nKrajského súdu v Bratislave vyjadreným v napadnutom rozsudku č. 2S/112/2013-35 zo dňa 26.11.2014,\nktorý navrhol ako vecne správny potvrdiť.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že žalobca dňa 09.04.2012 v čase\npribližne medzi 18:00 hod. a 20:00 hod. v obci Voderady poškodil časť videozvončeka umiestneného\nna múriku novostavby rodinného domu D. Z. bez popisného čísla nachádzajúceho sa vedľa domu s\npopisným číslom XXX tým, že do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho poškodenie, a teda\númyselne spôsobil škodu D. Z. v celkovej výške 190 eur.\nBývalý Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. ObU-TTOVVS3-2012/10975 zo dňa 22.11.2012 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku\npodľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 1 s\nprihliadnutím na § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 60 eur a zároveň mu podľa § 70\nods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uložil povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému\nD. Z. vo výške 190 eur, ktorá bola spoľahlivo zistená odborným vyjadrením vystaveným spoločnosťou\nSezam, Trojičné námestie 9, Trnava.\n\nProti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 veta druhá správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nPodľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na\ncudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého\nmajetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.\nPodľa § 58 ods. 1, 2, 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupkov podľa tohto\nzákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom,\nči sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba\npodozrivá zo spáchania priestupku, uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k\nnáprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uloží\npáchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktorým preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013, ktorým\nbolo podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené\nrozhodnutie bývalého Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TTOVVS3-2012/10975 zo dňa 22.11.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku\nproti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Priestupku sa podľa rozhodnutia žalobca dopustil tým, že dňa\n09.04.2012 v čase približne medzi 18:00 hod. a 20:00 hod. v obci Voderady poškodil časť videozvončeka\numiestneného na múriku novostavby rodinného domu D. Z. bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa\nvedľa domu s popisným číslom XXX, tým, že do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho\npoškodenie, a teda úmyselne spôsobil škodu D. Z. v celkovej výške 190 eur, za čo bola žalobcovi uložená\npokuta vo výške 60 eur a povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému D. Z. vo výške\n190 eur.\nV odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca opakovane namietal tie isté dôvody ako v\nadministratívnom, tak aj v súdnom konaní.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\n\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd\nstotožňuje v celom rozsahu.\nPre úplnosť odvolací súd uvádza, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich\nrozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali, vyhodnotili aj vyjadrenia žalobcu\na ďalších účastníkov konania vrátane svedkov a správy OO PZ Cífer č. ORP-965/CI-TT-2012 z\n09.04.2012. Právne vyhodnotenie priebehu konania a myšlienkový postup sú uvedené v rozhodnutiach\noboch stupňov, pričom obe obsahujú náležitosti vyžadované ust. § 47 Správneho poriadku.\nPodľa odvolacieho súdu v prípadoch ak odôvodnenia rozhodnutí, vydaných v správnom konaní sú\ndostatočne podrobné, zodpovedajúce zákonným požiadavkám ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, nie\nje potrebné v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa opakovať dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu, v\ndanom prípade o povolení výnimky (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/95/2007). Aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa\npožiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, na ktorú žalobca poukazuje v odvolaní, súd v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho\npreskúmavacieho konania, upraveného v piatej časti O.s.p. je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so\nzáverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané\nv súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu,\nuvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o\npovolení výnimky a vydaní súhlasu.\nK námietke žalobcu, ohľadne nevypočutia svedkov navrhnutých žalobcom odvolací súd uvádza, že toto\nje vecou správneho orgánu. Ak správny orgán ustálil, že nie je nutné na zistenie skutkového stavu\nďalších svedkov vypočuť ide o účelnosť a vhodnosť, ktorú súd nepreskúmava. Súd preskúmava len\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov jednoznačne vyplýva, že v konaní o\nspáchaní priestupku žalovaným bol vyhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a\ndôkazy a boli zachované všetky práva účastníkov konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 1, 2, O.s.p..\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi pre\nprocesný neúspech ich náhradu nepriznal, a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/112/2013", "guid": "4a6f19da-3031-4dc0-937e-561e58b25235:1d2d3d6e-773e-4d4f-934a-ecf7511a2cb1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}