{"guid": "6c091923-90ff-457c-944d-40ff8253f7a9:aa67e7e8-11c1-4f5e-9849-88789a000d05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2015200371.1", "spisova_znacka": "10Sžr/111/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/111/2016 z 23. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2017, sp. zn. 10Sžr/111/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2015200371.1", "identifikacne_cislo": "2015200371", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-08-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-p", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-p", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-4", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa67e7e8-11c1-4f5e-9849-88789a000d05", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200371.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200371.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/111/2016\n2015200371\n23. 08. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:2015200371.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. T., nar. X.X.XXXX, bytom XXX\nXX E. č.XXX, 2/ G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. č.XXX, 3/ U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.\nč.XXX, XXX XX E., 4/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 5/ R. H., nar.XX.X.XXXX,\nbytom F. č.XXX, XXX XX E., 6/ Z. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 7/ D. Z., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 8/ P.. A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX\nE., 9/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., XX/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.\nč.XXX, XXX XX E., XX/ Z.. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., XX/ M. K., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom S. 1, C., korešpondenčná adresa F. č.XXX, XXX XX E., XX/ G. K., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom S. 1, C., korešpondenčná adresa F. č.XXX, XXX XX E., 14/ Obec Kvetoslavov,\n930 41 Kvetoslavov 258, IČO: 00 305 545, právne zastúpení: JUDr. Peter Varsányi, advokát, so sídlom\nKonrádova 221, 930 41 Kvetoslavov, navrhovatelia 12/, 13/ zastúpení: JUDr. Eva Bubniaková, advokát,\nso sídlom Advokátska kancelária, Krížna 8, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: Okresný úrad\nDunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, za\núčasti: B. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom U. Q., E., ul. P. N. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Helena\nBuzgóová, Advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske námestie č. 2, 929 01 Dunajská Streda, o\npreskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-DS-PLO/2015/000410-32 zo dňa 17.03.2015, o odvolaniach\nnavrhovateľov v 1. až 14. rade proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sp/22/2015-91 zo dňa\n01.02.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč. k. 44Sp/22/2015-91 zo dňa 1. februára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.\") potvrdil rozhodnutie odporcu č. OU-DS-PLO/2015/000410-32 zo dňa\n17.03.2015, ktorým tento rozhodol, že pribratý účastník konania spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm.\np/ zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku\n(ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.\" alebo „zákon o pôde\") na priznanie vlastníckeho práva k pozemkom,\npreto mu v bode I. a II. rozhodnutia priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam uvedeným. Trovy\nkonania krajský súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.\nV odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa skonštatoval, že podľa jeho názoru bola jednoznačne\npreukázaná otázka oprávnených osôb a teda bola preukázaná skutočnosť, že nárok na navrátenie\nvlastníctva k pozemkom si uplatnila oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb.,\npráva ktorej prevzal po smrti žiadateľky navrhovateľ na základe právoplatného dedičského rozhodnutia.\nOprávnenie B. K. vystupovať v reštitučnom konaní ako osoba oprávnená, vyplýva jednoznačne z\npreukázaného príbuzenského vzťahu v priamej línii, keďže B. K. je vnukom pôvodnej vlastníčky\npozemkov Z. D., rod. Z., ktorej boli tieto nehnuteľnosti neoprávnene odňaté. Z listiny o udelení štátneho\n\nobčianstva SR č.219191-2004/12634 vydanej dňa 07.12.2004 Ministerstvom vnútra SR vyplýva, že B.\nK. bolo udelené štátne občianstvo SR, čo znamená, že námietka navrhovateľov v tomto smere nebola\ndôvodnú.\nZa nespornú mal aj skutočnosť, že povinnou osobou je v danom prípade obec Kvetoslavov, pričom\nsúd nepovažoval za potrebné túto skutočnosť bližšie rozoberať, pretože ani jeden z účastníkov konania\notázku povinnej osoby nerozporoval.\nDodal, že účastníci nenamietali ani predmet sporu, t. j. že pozemky označené v napadnutom rozhodnutí\nuvedené v príslušných pozemno-knižných vložkách predmetných parciel a ich výmer sú pozemkami,\nktoré sú predmetom reštitučného nároku.\nĎalej uviedol, že aktívna legitimácia navrhovateľa v 14. rade (obec Kvetoslavov) je sporná a podľa\nnázoru súdu ani nie je daná, keď všetky pozemky, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, obec už\npredala a teda nie je ich vlastníkom a z návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom mohlo napadnuté\nrozhodnutie odporcu zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov tohto účastníka.\nK jednotlivým námietkam navrhovateľov 1 až 13 krajský súd uviedol, že podľa názoru súdu odporca\nsprávne vyhodnotil prechod predmetných nehnuteľností na štát ako neoprávnený, čím rozhodol, že\npredmetné pozemky môžu byť predmetom uplatneného reštitučného nároku. V tejto súvislosti vyhodnotil\nkúpnu zmluvu zo dňa 26.04.1960 (obe jej verzie) ako doklad, ktorý nepreukázal, že Z. D., rod. Z. svoj\nnehnuteľný majetok previedla na JRD Kvetoslavov. Táto skutočnosť podľa súdu znamená, že predmetné\npozemky sa dostali do užívania, resp. do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu. Konštatoval, že kúpne\nzmluvy nachádzajúce sa v spise neobsahujú podpis predávajúcej Z. D., rod. Z., a teda z nich nie je\nzjavný úmysel tejto osoby previesť svoje majetky do vlastníctva inej osoby, a to bez ohľadu na ďalšie\ndoklady, ktoré podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľov 1/ až 13/ majú túto skutočnosť potvrdiť.\nÚmysel vlastníka nehnuteľností nemôže v danom prípade nahradiť žiadne potvrdenie úradu, resp.\nkorešpondencia pôvodnej vlastníčky pozemkov s úradmi. Prejav vôle musí byť jasný, určitý, vážny a\nzrozumiteľný ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), navyše ak si takýto prejav vôle vyžaduje písomnú\nformu spojenú s podpisom osoby, nemožno takýto podpis nahradiť žiadnym iným dokladom.\nVzhľadom na uvedené sa súd priklonil k argumentácii odporcu, že v danom prípade je nesporné, že obec\nKvetoslavov porušila pri prevode nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitučného nároku, ustanovenie\n§ 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., pretože napriek skutočnosti, že vedela o existencii reštitučného\nnároku, vyčlenila tieto pozemky na individuálnu bytovú výstavbu a následne ich predala. Tento postup\nobce Kvetoslavov spôsobil krivdu na právach nielen samotnému reštituentovi, ale aj osobám, ktoré majú\npostavené svoje rodinné domy a zriadené záhrady na pozemkoch, ktoré sú obsahom napadnutého\nrozhodnutia.\nK námietke nemožnosti vydania predmetných nehnuteľností z dôvodu ich zastavania súd uviedol, že\nnapadnuté rozhodnutie nevyslovilo, že navrhovatelia 1/ až 13/ sú povinní vydať pozemky, na ktorých\nmajú svoje rodinné domy a záhrady, ale priznalo B. K. vlastnícke právo k týmto pozemkom. Dodal,\nže riešenie vydania, resp. inej úpravy práv k týmto pozemkov bude zrejme predmetom ďalších dohôd,\nprípadne aj sporov, kedy bude potrebné upraviť vzťahy medzi navrhovateľmi 1/ až 13/ a reštituentom,\npričom táto otázka presahuje rámec prieskumu napadnutého rozhodnutia.\nV súvislosti s námietkou navrhovateľov 12/ a 13/ (prednesenej na pojednávaní konanom dňa\n01.02.2016), že títo majú na reštituovaných pozemkoch rodinné domy a záhradu viac ako 13 rokov, že\npozemok nadobudli dobromyseľne, čo znamená, že ho mohli vydržať a žiadali, aby súd v tomto konaní\nrozhodol o tejto otázke, krajský súd poznamenal, že otázka vydržania nehnuteľnosti nemôže byť riešená\nv konaní o preskúmavanie rozhodnutia správneho orgánu súdom, ale len na základe osobitnej žaloby\npred všeobecným súdom.\nProti rozsudku krajského súdu podali odvolanie navrhovatelia v 1/ až 14/ rade prostredníctvom svojich\nprávnych zástupcov, pretože napadnutý rozsudok považovali v celom rozsahu za nepreskúmateľný a\nnedostatočne odôvodnený a mali za to, že správny orgán, ako aj súd prvého stupňa vec nesprávne\nprávne posúdili. Namietali aj nesprávnosť skutkových zistení, ako i to, že niektoré skutkové zistenia súdu\nprvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ďalšie pochybenia a vady, uvedené nižšie.\n\nNavrhovali zmenu rozsudku krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu sa zruší a vec sa\nmu vráti na ďalšie konanie.\nK otázke splnenia podmienky štátneho občianstva a trvalého bydliska B. K. na území SR v zmysle S\n4 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.:\nVzhľadom na nedostatočné odôvodnenie otázky oprávnenosti A. K., resp. nevyhodnotenie namietaných\nskutočností (absencia trvalého bydliska na území SR) navrhovatelia považujú rozsudok v tejto časti za\nnepreskúmateľný.\nK otázke povinnej osoby:\nKonštatovanie prvostupňového súdu ohľadne povinnej osoby: „Nesporná je skutočnosť, Že povinnou\nosobou je v danom prípade obec Kvetoslavov a súd nepovažuje za potrebné túto skutočnosť žiadnym\nspôsobom rozoberať, pretože ani jeden z účastníkov konania otázku povinnej osoby nerozporoval\" podľa\nprávneho zástupcu navrhovateľov vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu odporcom a z\njeho prevzatia prvostupňovým súdom.\nK aktívnej legitimácii navrhovateľa v 14. rade - obce Kvetoslavov:\nNázor prvostupňového súdu v časti posudzovania aktívnej legitimácie obce Kvetoslavov vychádza z\nnedostatočne zisteného stavu, nepovažujú ho za správny, a to z toho dôvodu, že obec Kvetoslavov je\nvlastníkom pozemku pare. č. 333/ 44.\nK vyhodnoteniu námietok navrhovateľov súdom:\nNavrhovatelia trvajú na názore, že v zmysle právnej úpravy platnej v čase prevodu vlastníctva\nnehnuteľností od p. M. D. na JRD v Kvetoslavove, v r. 1960 došlo k zmluvnému prevodu predmetných\nnehnuteľností, pričom tento dôkaz, ktorý nikto nevyvrátil, existenciu kúpnej zmluvy potvrdil, čím spornosť\nzmluvného vzťahu považovali za preukázanú.\nK vyčleneniu pozemkov obcou Kvetoslavov na IBV:\nPrávny zástupca navrhovateľov zdôraznil, že ani odporca, ale ani prvostupňový súd neskúmali právny\nstav pozemkov ku dňu účinnosti zákona č. 229/ 1991 Zb. a možnosť alebo nemožnosť ich vydať, ani\nnezdôvodnil, akým spôsobom a na základe akých dôkazov dospeli k prijatému záveru. Preto aj túto\nčasť rozsudku vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie otázky vyčlenenia pozemkov obcou Kvetoslavov\nna individuálnu bytovú výstavbu považujú navrhovatelia za nepresvedčivú a nepreskúmateľnú. Dodali,\nže súdu prvého stupňa neprekážal fakt, že napriek tomu, že v administratívnom spise sú listinné\ndôkazy preukazujúce existenciu zákonných prekážok brániacich priznaniu vlastníctva k pozemkom,\npotvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, pričom sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal\na v rozpore so zákonom o vlastníctve pôdy priznal vlastníctvo k pozemkom, ktoré nie je možné vydať z\ndôvodov uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona, či už z dôvodov ich užívania fyzickými\nosobami od roku 1978, resp. 1989, alebo zastavanosti. Z výpisov z listov vlastníctva k pozemkom pritom\nvyplýva, že pozemky nadobudli fyzické osoby pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb.\nK vyhodnoteniu námietky existencie prekážky zastavanosti pozemkov:\nKonštatovanie súdu ohľadom uvedenej námietky je podľa navrhovateľov nielen v rozpore s napadnutým\nrozhodnutím odporcu, ale je v rozpore so základnými princípmi reštitučných zákonov. Zmyslom\nreštitučných zákonov nebolo „produkovanie„ ďalších sporov medzi reštituentom a navrhovateľmi, preto\nsa javí absurdným názor súdu, vyslovený v napadnutom rozsudku. Svojím rozhodnutím práve súd\nochranou jednej strany poškodil práva ostatných strán, a to v rozpore s právom. Z uvedeného potom\nvyplýva, že konajúci súd bez výhrad prevzal rozhodnutie správneho orgánu aj s jeho odôvodnením,\npričom ani on neskúmal a nezohľadnil:\n- právny stav pozemkov v čase pred platnosťou a účinnosťou zákona č. 229/ 1991 Zb.,\n- rozpory vo výmerách nehnuteľností,\n- stav pozemkov v čase rozhodovania, čím došlo na základe nedostatočne zisteného právneho stavu k\nnesprávnej aplikácii ustanovení zákona č. 229/ 1991 Zb.\n\nZ uvedeného mali za nesporné, že odporca mal postupovať dôsledne podľa zákona č. 229/1991 Zb., a\nak mal za to, že sú dané práva zúčastnenej oprávnenej osoby, mal jej priznať náhradu za nehnuteľnosti,\nktoré prešli do vlastníctva štátu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 229/ 1991\nZb. Konajúci súd tak pochybil, keď tiež nerešpektoval existujúci právny stav, t. j. prekážky vydania\nnehnuteľností, resp. prekážky neexistujúcej stavby, neskúmal podmienky pre rozhodnutie a bez výhrad\npotvrdil nesprávne a nezákonné rozhodnutie odporcu.\nK námietke, ktorou sa prvostupňový súd v rozsudku nezaoberal - Priznanie vlastníctva k neexistujúcej/\nzbúranej stavbe:\nPriznanie vlastníctva k domu, ktorý neexistuje, (napriek tomu, že správny orgán nechal vyhotoviť\nznalecký posudok z dôvodu zistenia hodnoty zbúranej stavby), predstavuje nesprávnosť skutkového\nzistenia a spôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia z dôvodu nemožnosti jeho zapísania do katastra\nnehnuteľností (z dôvodu neexistencie domu).\nK nesprávnej výmere 2 pozemkov:\nÚprava výmer 2 pozemkov (parc. č. 332/10, 322/ 11) v neprospech navrhovateľa v 10. rade v\nnapadnutom správnom rozhodnutí spôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia z dôvodu nemožnosti jeho\nzapísania do katastra nehnuteľností a zasahuje aj do súkromného vlastníctva navrhovateľa v 10. rade.\nProti rozsudku krajského súdu podali samostatné odvolanie tiež navrhovatelia v 8/ a 9/ rade z dôvodov,\nže\n1/ súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru a rozsudok trpí inými vadami,\n2/ súd ani v tomto prípade správne neposúdil skutočnosť, že žalobcovia nevytvorili stav, ktorý\npredchádzal tomu, že pôvodný vlastník bol pred rokom 1990 v konečnom dôsledku vnímaný ako\nosoba, ktorá predmetnou nehnuteľnosťou v žiadnej forme právneho stavu nedisponuje. Predmetná\nnehnuteľnosť bola daná do užívania t.č. zaniknutého JRD Kvetoslavovo, teda tomuto subjektu vzniklo\nprávo družstevného hospodárenia na tejto nehnuteľnosti a vznikol právny stav, že vlastníkom sa\nstal bývalý Československý štát a následne Obec Kvetoslavov, ktorá žalobcom dala časť predmetnej\nnehnuteľnosti do osobného užívania a tento právny stav sa príslušnou novelou zák. č. 40/1960 Zb. zák.\n( občiansky zákonník) zmenil na stav riadneho vlastníka, v našom prípade v právnom režime BSM,\n3/ odvolatelia predmetnú časť nehnuteľnosti dostali prísne určenú na zástavbu (rodinný dom), na\nzáklade vtedajšieho nikým nespochybneným a doposiaľ záväzným územným plánom, pričom za túto\nnehnuteľnosť riadne a včas zaplatili,\n4/ príslušné územné rozhodnutie v stavebnom konaní má povahu a charakter plánovacieho aktu, ktorý\nzákon č. 229/1991 Zb. považoval za právnu prekážku na vydanie veci a teda určenie, že reštituentovi\nsa vec vydáva. Napokon toto vydanie nie je reálne možné, nakoľko na celej nehnuteľnosti je zástavba\nv podobe rodinných domov všetkých žalobcov a obec Kvetoslavov na tejto nehnuteľnosti vytvorila\nsamostatnú ulicu s názvom F. a jednotlivým nehnuteľnostiam riadne pridelil súpisné číslo a riadne bolo\nvydané kolaudačné rozhodnutie, teda ďalšie právne prekážky pre vydanie veci reštituentovi,\n5/ rozsudok je v rozpore so zásadou spravodlivého konania, nakoľko pri jeho realizácii by nastal stav,\nže by navrhovatelia boli nútení za predmetnú časť vydanej nehnuteľnosti platiť dvakrát,\n6/ mali za to, že v predmetnej veci malo byť vydané rozhodnutie v zhode so zákonom.\nRozsudok krajského súdu v celom rozsahu napadli včas podaným odvolaním aj navrhovatelia v 12/ a\n13/ rade, v ktorom prehlásili, že sa v celom rozsahu pridržiavajú odvolania, ktoré podal vo veci ich právny\nzástupca s tým, že ho doplnili o ďalšie argumenty.\nSúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na nesprávne posúdil vec aj z právneho hľadiska. Rozsudok je v celom rozsahu nepreskúmateľný\npre nezrozumiteľnosť, je nedostatočne zdôvodnený a podľa ich názoru rozhodnutie odporcu aj\nnevykonateľné už len z dôvodu, že povinnou osobou je obec Kvetoslavov, ale predmetné pozemky sú\nvo vlastníctve navrhovateľov. Ďalej priznal vlastníctvo oprávnenej osobe aj k domu, ktorý už neexistuje,\nale ten istý orgán v inom rozhodnutí rozhodol o nepriznaní vlastníckeho práva k domu práve z dôvodu,\nže dom bol zbúraný. Súd tiež nevyhodnotil dôkazy, najmä neskúmal históriu prevodu pozemkov parc. č.\n332/1 o výmere 1510 m2 a 333/3 o výmere 6760 m2. Tiež poukázali na prejednávanie novoobjaveného\nmajetku v dodatočnom dedičskom konaní ako novoobjavený majetok po pôvodnej oprávnenej osobe.\n\nZáverom poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo 248/2008. Na základe uvedeného\nžiadali odvolací súd, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší\na vec mu vráti na ďalšie konanie a zaviaže odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľom.\nOdporca sa k podaným odvolaniam v stanovenej lehote nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a\ndospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné a treba mu priznať úspech.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne, v medziach odvolania, preskúmal\nrozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne\nposúdil zákonnosť tohto rozhodnutia odporcu a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami\nnavrhovateľov.\nZo súdneho a pripojeného administratívneho spisového materiálu odvolací sú zistil, že odporca\noznámením č. 3711/92-8 zo dňa 26.02.1993 potvrdil pani C. K. (dcéra pôvodnej vlastníčky nehnuteľností\n- Z. D., rod. Z.), že eviduje jej požiadavku na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona\no pôde § 6 ods. 1 písm. k) dňom 28.12.1992 ako oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o\npôde k nehnuteľnostiam zapísaných pôvodne v pozemkovo knižnej vložke č. XXXv katastrálnom území\nE., teraz dom p. č. XXX/X, pozemok p. č. XXX/X a XXX/X. V dôsledku úmrtia C. K. dňa XX.XX.XXXX,\nžiadosťou zo dňa 21.12.2004 si B. K., ako výlučný zákonný dedič po poručiteľke, uplatnil nárok na\nnavrátenie vlastníctva k pozemkom podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. s tým, že svoj návrh doplnil\nuznesením Okresního soudu v Novém Jičíně č. k. 15D/1582/2004-15 zo dňa 30.12.2004 a Listinou o\nudelení štátneho občianstva Slovenskej republiky č. 219191-2004/12634 zo dňa 07.12.2004.\nVýsledkom správneho konania bolo vydanie preskúmavaného rozhodnutia odporcu\nč. OU-DS-PLO/2015/000410-32 zo dňa 17.03.2015, ktorým odporca rozhodol, že oprávnená osoba (B.\nK.) spĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. p/ zákona (č. 229/1991 Zb.) na priznanie vlastníckeho práva k\npozemkom, k rodinnému domu, poľnohospodárskym budovám a trvalému porastu patriacim k pôvodnej\npoľnohospodárskej usadlosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu,\nšpecifikované v bode I. a II. rozhodnutia. Odporca v rozhodnutí uviedol stručnú genézu prechodu\npredmetných nehnuteľností z pôvodnej vlastníčky na povinnú osobu - obec Kvetoslavov s tým záverom,\nže pôvodná vlastníčka nepodpísala kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, ktoré tak prešli na štát\nbez právneho dôvodu. Oprávnenú osobu (B. K.) mal za zistenú prostredníctvom dedičského uznesenia\nOkresného súdu v Novom Jičíne č. 15 D 1582/2004, osvedčenia o dedičstve zn. 10D/1/2005 Dnot\n29/2005, matričných dokladov a osvedčenia o štátnom občianstve č. 219191-2004/12634.\nNavrhovatelia rozhodnutie odporcu navrhli preskúmať z dôvodov, že rozhodnutie odporcu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne\nrozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce\nna posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a\nv konaní odporcu je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd na podklade návrhu navrhovateľov rozhodnutie odporcu preskúmal a toto následne potvrdil.\nVo svojom rozhodnutí v súvislosti s otázkou oprávnených osôb vychádzal krajský súd zo skutočnosti,\nže z príbuzenského vzťahu v priamej línii mal za jednoznačne preukázané oprávnenie B. K. vystupovať\nv správnom konaní ako oprávnená osoba. Ďalej mal za nespornú skutočnosť, že obec Kvetoslavov je\nv predmetnom prípade povinnou osobou, pričom zároveň vyslovil názor o absencii aktívnej legitimácie\nobce Kvetoslavov. Uviedol tiež, že v predmetnom prípade neexistoval rozpor v predmete sporu, a preto\n\ns uvedením stručnej argumentácie k niektorým námietkam navrhovateľov a uvedením citácie príslušnej\nprávnej úpravy vyslovil krajský súd, že opravný prostriedok navrhovateľov nie je dôvodný.\nNavrhovatelia v odvolaní napadajúcom rozhodnutie krajského súdu spochybnili otázku splnenia\npodmienky štátneho občianstva, nakoľko B. K. bol v čase smrti svojej matky občan iba Českej republiky\na zároveň poukázali na neskúmanie splnenia podmienky trvalého bydliska na území Slovenskej\nrepubliky. Rovnako spochybňovali konštatovanie súdu prvého stupňa ohľadom otázky povinnej osoby\nči posudzovania aktívnej legitimácie povinnej osoby. Navrhovatelia v ďalšom namietali, že spornosť\nzmluvného vzťahu bola vyvrátená a existencia kúpnej zmluvy potvrdená rozhodnutím ONV v Šamoríne,\npričom tento dôkaz nikto nevyvrátil. Namietali, že ani odporca, ani súd prvého stupňa neskúmali právny\nstav pozemkov ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. a možnosť, resp. nemožnosť ich vydať, navyše\nkrajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým tento priznal vlastníctvo k pozemkom, ktorých vydanie\nnie je možné z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona. Ďalej namietali nesprávnosti\nvo výmere vydávaných nehnuteľností ako aj priznanie vlastníctva k neexistujúcej stavbe. V zmysle\nuvedeného mali za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie\nskutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci, v konaní odporcu sa vyskytli vady majúce\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd po preskúmaní obsahu spisu má za preukázané, že navrhovatelia už v návrhu na\npreskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 22.04.2015 namietali aktívnu legitimáciu B. K. v reštitučnom\nkonaní, spochybňovali odporcove hodnotenie dôkazov, predovšetkým kúpnej zmluvy a listín s ňou\nsúvisiacich, videli nezákonnosť v postupe odporcu, ktorý priznal vlastnícke právo k pozemkom a\nk stavbám aj napriek existencii zákonných prekážok brániacich ich vydaniu a požadovali zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia odporcu.\nVo svetle uvedeného odvolací súd konštatuje, že vyriešenie, resp. vysporiadanie sa s uvedenými\nnámietkami navrhovateľov považuje za kľúčové pre rozhodnutie vo veci, preto bol krajský súd, ako\nsúd prvého stupňa, povinný sa nimi v napadnutom rozhodnutí náležite zaoberať. Vlastné odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvého stupňa je však vo vzťahu k vyriešeniu kľúčovej otázky vysporiadaním sa\ns relevantnými námietkami navrhovateľov nedostatočné s tým, že vlastný právny názor súdu prvého\nstupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v prezentovanom smere úplne absentuje, čo nezodpovedá\nzákonným limitom odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.\nJe nutné mať na pamäti, že štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje\nspôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný\npre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní),\nale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. K tomuto\naspektu základného práva na súdnu ochranu Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: \"Ústavný súd\npri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky predovšetkým zobral do úvahy, že táto namietala porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu, ktoré zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú\núlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádzajú zo strany súdov do úvahy\nzužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by\nmohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie\nvšeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého\nvylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami\nvrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom\nkonania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami\nsa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere\nsúčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/0, z 13. marca 2003).\"\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemusí\nvysporiadať so všetkými námietkami účastníka konania, ale len s tými, ktoré sú právne relevantné s\nprejednávanou vecou. Povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou\nz najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nsa síce nevyžaduje, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo odpoveď na každý argument účastníka\nkonania; ak sa však jedná o argument, ktorý je kľúčový pre rozhodnutie, osobitná odpoveď práve na\ntento argument sa vyžaduje (Georgidias proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19.\nfebruára 1998).\nV predmetnom prípade, kedy správny orgán rozhodoval o splnení podmienok na priznanie vlastníckeho\npráva v reštitučnom konaní, v ktorom účastníci konania spochybňovali viacero zásadných atribútov\nkonania, bolo povinnosťou súdu zaoberať sa týmito spornými skutočnosťami. Uvedením vlastného\nnázoru súdu ako odpovede na hlavné námietky navrhovateľov s konštatovaním, že predmetná otázka\nbola podľa súdu jednoznačne preukázaná bez ďalšieho uvedenia dôvodov či vysvetlenia nepredstavuje\npodľa odvolacieho súdu adekvátnu odpoveď na rozhodujúce argumenty prejednávanej veci, pri ktorých\nsa názor navrhovateľov a odporcu zásadne rozchádzajú.\nOdvolací súd tak konštatuje, že v uvedenom smere vykazuje rozsudok súdu prvého stupňa znaky\nnepreskúmateľnosti, keďže bližšie a konkrétne dôvody a argumenty vedúce krajský súd k jeho právnemu\nzáveru sa v zdôvodnení rozsudku nenachádzajú, konajúci súd sa iba obmedzil na konštatovanie\nstanoviska a skutkového stavu zisteného odporcom bez toho, aby zdôvodnil a vysvetlil, prečo sa\nrozhodol práve danú vec posudzovať tak, ako to uviedol.\nNavyše, rozhodnutím a postupom súdu prvého stupňa bolo obmedzené právo navrhovateľov na\nspravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím\ndôvodom im bola v zmysle ustálenej judikatúry odňatá možnosť konať pred súdom.\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\nÚčastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a\nzrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad\núčinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nUvedené vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení\nrozhodnutia uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\nprípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri\nhodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súčasťou práva\nna riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami\núčastníka konania, pretože nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Iba také rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2\nO.s.p. je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.\nU nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady\nsprávneho konania, preto bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný\npriestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté deficitom nepreskúmateľnosti.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa\n§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v\nzmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu postupovať naznačeným smerom, prejednať\nvec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami\nnavrhovateľov, vrátane odvolacích námietok, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a\npresvedčivo odôvodniť.\n\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44Sp/22/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}