{"guid": "710177ce-d1da-46b1-a491-6023939b07b2:23658865-cbe8-442a-bb20-bea6eaeb02c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2015200183.1", "spisova_znacka": "4Sžf/58/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/58/2016 z 12. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. 4Sžf/58/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2015200183.1", "identifikacne_cislo": "2015200183", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-11", "nazov": "§ 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23658865-cbe8-442a-bb20-bea6eaeb02c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200183.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200183.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200183.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/58/2016\n2015200183\n12. 09. 2017\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2017:2015200183.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobkyne: JUDr. Jarmila\nMračnová, Staničná 256, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 085 014, zastúpená advokátskou kanceláriou\nURBAN s.r.o., so sídlom Slanská Huta 77, Košice - okolie, pracovisko Račianska 69/B, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16. januára\n2015, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/23/2015 - 70 zo\ndňa 12. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/23/2015 - 70 zo dňa 12.\napríla 2016 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/17360/2015/2206 zo\ndňa 16. januára 2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014 zo\ndňa 8. októbra 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 140,- € a trovy právneho\nzastúpenia 1.075,25 € na účet právneho zástupcu žalobkyne URBAN, s.r.o., Košice, do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16.01.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) (ďalej len „daňový poriadok\") a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014\nzo dňa 08.10.2014. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume\n7.058,75 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009.\n1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zistenia správcu dane uvedené\nv protokole a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú dostatočné na prijatie záveru o neuznaní\nsporných výdavkov za daňové výdavky. Správca tak v protokole, ako aj v napadnutom rozhodnutí uviedol\nvšetky dôkazné prostriedky týkajúce sa merita veci, ktoré mali podstatný vplyv pre vyčíslenie daňovej\npovinnosti.\n1.3 Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, tak krajský súd mal za nesporné, že v daňovom\nkonaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Pri rozhodovaní o rozsahu dokazovania je správca\n\ndane limitovaný iba zásadou materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá mu ukladá pred rozhodnutím čo\nnajúplnejšie zistiť skutočný stav prejednávanej veci. Vykonaným dokazovaním správca dane túto zásadu\ndodržal.\n1.4 V súvislosti s námietkou ohľadom porušenia § 63 ods. 3 daňového poriadku prvostupňový súd\nuviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Trnava je rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane upraveným\nv ustanovení § 68 ods. 5 daňového poriadku, preto uvedenie tohto zákonného ustanovenia vo výroku\nrozhodnutia zodpovedá požiadavke ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d/. Práve uvedenie všetkých\nprocesných a hmotnoprávnych ustanovení, podľa ktorých finančný orgán postupoval a ktorými sa\nriadil pri vysporadúvaní sa s argumentáciou daňového subjektu vo výroku rozhodnutia bez súvislosti s\nposudzovanou okolnosťou prípadu by bolo v rozpore s požiadavkou jednoznačnosti a zrozumiteľnosti\nrozhodnutia, a v prípade uvedenia aj súvislosti medzi ustanovením zákona (jednotlivo všetkých\naplikovaných) a posudzovanou okolnosťou, by výrok rozhodnutia nahrádzal neprípustným spôsobom\ndôvodovú časť rozhodnutia. Obdobne to platí aj pre rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu,\nktoré vo výroku správne obsahuje ustanovenie § 74 ods. 4 daňového poriadku upravujúce spôsob\nrozhodnutia odvolacieho orgánu.\n1.5 Dôkazom vykonaným v daňovom konaní bol podľa krajského súdu prisúdený logický význam, keď\nsprávca dane pri posudzovaní zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku žalobkyne ako okolnosti\nmajúcej zásadný význam pre možnosť uznania s nehnuteľnosťou súvisiacich výdavkov (náklady na\nrekonštrukciu, daň z nehnuteľnosti, úverové úroky a poplatky) za daňové výdavky vychádzal z výkazu\nmajetku a záväzkov ku dňu 31.12.2009 a z opakovaných vyjadrení samotnej žalobkyne z 24.10.2012\na 19.03.2013 o nezaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku a relevantný význam nepriznal\ndodatočne predloženej inventárnej karte, ktorá by podľa žalobkyne mala preukazovať zahrnutie\nnehnuteľnosti do jej obchodného majetku s nulovou účtovnou hodnotou už v roku 2007. Odhliadnuc\nuž od skutočnosti, že nulovej účtovnej hodnote nehnuteľnosti odporuje jej nadobudnutie žalobkyňou\na jej manželom za kúpnu cenu 2 mil. Sk, v logickom rozpore s tvrdeným zaradením nehnuteľnosti\ndo obchodného majetku je existencia nájomnej zmluvy z 30.06.2007, ktorú inak žalovaný správne\nvyhodnotil ako neplatný právny úkon.\n1.6 V súvislosti s neuznaním výdavkov na nákup kvetu a minerálok krajský súd konštatoval, že žalovaná\nv zápisnici z ústneho pojednávania správcu dane zo dňa 25.04.2013 nákup kvetu Lekno označila za\nsvoju osobnú potrebu a v konaní nepreukázala naplnenie podmienok pre posudzovanie poskytnutia\nminerálky zamestnancom v rámci plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa vyhlášky č. 544/2007 Z. z.\no ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Relevantnosť z hľadiska posudzovania\ncharakteru týchto výdavkov nemožno priznať ani tvrdeniu žalobkyne o poskytovaní nápoja klientom\npri výkone jej činnosti, nakoľko poskytovanie takejto služby do obsahu činnosti notára upraveného\nzákonom č. 323/1992 Zb. nepatrí. Hoci možno pripustiť, že v niektorých prípadoch je takéto poskytnutie\nnápoja žiaduce, výdavok naň nespĺňa podmienky ustanovenia § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o\ndani z príjmov. Správca dane obdobne správne posudzoval výdavky na nákup kahancov a sviečok za\nvýdavky na osobnú potrebu daňovníka, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. nie sú\ndaňovými výdavkami. Pokiaľ žalobkyňa výdavky na sviečky a kahance označila za výdavky na reklamu prezentáciu jej podnikateľskej činnosti a obchodného mena podnikateľa v širšom kontexte, je nad rámec\nzáveru správneho orgánu o nesplnení podmienky reklamy podľa § 19 ods. 3 písm. k/ zákona o dani z\npríjmov z dôvodu ich neoznačenia obchodným menom žalobkyne, potrebné poukázať na skutočnosť, že\norganizačný poriadok Notárskej komory SR v ustanovení § 24 ods. 1 reklamu notára priamo zakazuje.\n1.7 Záverom krajský súd skonštatoval, že nakoľko sa žalovaný s právnou argumentáciou žalobkyne v\nobsahu svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal, v konaní sa nedopustil porušenia jej procesných\npráv a správne aplikoval príslušné hmotnoprávne normy, žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako\nnedôvodnú zamietol.\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby\nnajvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a\nvec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že rozsudok krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom\n\nadministratívneho spisu, je nedostačujúce na posúdenie predmetnej daňovej veci, rozsudok je\nnepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a tiež pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu\nbola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. krajský súd\nsa dopustil vád podľa ustanovenia § 250j ods. písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p.).\n2.2 V dôvodoch odvolania žalobkyňa v úvode uviedla, že ako absolventka práva rozumie a chápe, čo\nje termín obchodný majetok, avšak nerozumela režimu zahŕňania majetku (budovy) do obchodného\nmajetku jedného z manželov ako daňovníka, na účely dane z príjmov fyzických osôb, ak predmetná\nnehnuteľnosť je súčasne v BSM oboch manželov, teda žalobkyne a jej manžela, a to vo výške\nbezpodielového spoluvlastníctva 1/1 k celku (z pohľadu civilného práva) no z pohľadu daňového\npráva (budova notárskeho úradu) zahrnutá výlučne len do obchodného majetku žalobkyne, a to aj\nnapriek tomu, že nebude zahrnutá v obchodnom majetku jej manžela, ktorý má z pohľadu občianskeho\npráva bezpodielové spoluvlastnícke právo k takejto budove vo výške podielu 1/1 k celku. Podstatou\nnepochopenia žalobkyne bola tá skutočnosť, že žalobkyňa ako notárka z pohľadu civilného (občianskeho\nči obchodného) práva má vedomosť a znalosť, ktorá je správna z pohľadu civilného práva, že na prevod\nči na iné dispozície s nehnuteľnosťou (budovou notárskeho úradu) je podľa § 46 ods. l Občianskeho\nzákonníka vždy potrebná písomná forma, inak je právny úkon absolútne neplatný. Nakoľko žalobkyňa\ndostala od správcu dane otázku, či „vložila budovu notárskeho úradu do svojho obchodného majetku\",\ntak žalobkyňa vychádzajúc z § 46 ods. l Občianskeho zákonníka jednoznačne odpovedala správcovi\ndane, že „nie nevložila\" lebo vedela, že samostatnou písomnou zmluvou nevkladala budovu notárskeho\núradu, ktorú má v BSM so svojim manželom, do svojho obchodného majetku.\n2.3 Krajský súd v Trnave mal a bol povinný podľa žalobkyne, v zmysle zásady iura novit curia,\nposudzovať existenciu zaradenia budovy notárskeho úradu do obchodného majetku daňovníka v\nnadväznosti na Inventárnu Kartu I a Inventárnu kartu II a ostatné dôkazy predložené daňovníkom,\nberúc do úvahy poslednú časť vety § 10 ods. 1 zákona č. 505/2003 Z. z. o dani z príjmov (poznámka\nodvolacieho súdu - správne má byť zákon č. 595/2003 Z. z.), kde je uvedené, že rozhodujúcim pre\nurčenie výšky podielu zahrnutia príjmov plynúcich z majetku v spoluvlastníctve dvoch či viacerých\ndaňovníkov, je podiel dohodnutý účastníkmi takejto dohody, pričom takouto dohodou bola podľa\nžalobkyne v predmetnom prípade jednak Inventárna Karta I a Inventárna karta II a ostatné dôkazy\npredložené žalobcom ako daňovníkom správcovi dane a tiež aj „neplatná nájomná zmluva\", na čo krajský\nsúd v rozsudku vôbec nereagoval.\n2.4 Podľa žalobkyne krajský súd taktiež opomenul pri štúdiu spisu, že predmetom sporu medzi žalobcom\na žalovaným, resp. správcom dane je tá skutočnosť, že žalobca uviedol ako hodnotu nehnuteľnosti\n(budovy notárskeho úradu) v Inventárnej karte za rok 2009 výlučne iba sumu daňových výdavkov\nvynaložených žalobcom na notársky úrad v roku 2009, pričom žalobkyňa si náklady na obstaranie\nnehnuteľnosti (budovy notárskeho úradu) v roku 2007 vo výške 2.000.000 Sk nezahrnula.\n2.5 V súvislosti s neplatnosťou nájomnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že záver správcu dane, ako aj\nžalovaného a následne aj krajského súdu, že predmetná zmluva je absolútne neplatný právny úkonom,\nje ako taký nesprávny a predovšetkým z daňového pohľadu aj právne irelevantný, keďže správca dane\nako aj žalovaný mali a boli povinní v zmysle § 3 ods. 1 v nadväznosti na § 3 ods. 6 daňového poriadku\nv nadväznosti na § 35 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní tejto zmluvy aplikovať\nprincíp obsahu nad formou. V takom prípade by správca dane musel dôjsť k záveru, že v skutočnosti\nide o nepomenovanú zmluvu s prvkami zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti v kombinácii so zmluvou\no umožnení odpisovania technického zhodnotenia hmotného majetku zo strany nájomcu podľa § 24\nods. 2 zákona o dani z príjmov, čo zodpovedá žalobcom predloženej judikatúre Ústavného súdu SR\na tiež aj Ústavného súdu ČR, kedy súdy konštatovali, že aj keď je právny úkon absolútne neplatný\npodľa občianskeho či obchodného práva, tak takáto neplatnosť nemá žiadny význam vo vzťahu k\nposúdeniu, či výdavky realizované daňovníkom na základe takejto absolútne neplatnej zmluvy, sú alebo\nnie sú daňovo uznateľné, keďže tu sa má skúmať výlučne otázka dosiahnutia, zabezpečenia a udržania\nzdaniteľných príjmov plynúcich v spojení s nákladmi vynakladanými daňovníkom na základe takejto\nabsolútne neplatnej zmluvy.\n2.6 Keďže v daňovom konaní a v daňovom vyrubovacom konaní platí prejednacia zásada, tak v právnom\nštáte, ktorým je Slovenská republika, je absolútne vylúčené, aby v prípade, ak daňovník preloží správcovi\nreálne dôkazy o existencii zaradenia budovy notárskeho úradu do obchodného majetku žalobcu, čo v\n\npredmetnej veci žalobca spravil, no správca dane a ani žalovaný tieto dôkazy predložené žalobcom\nvôbec neuznali a vôbec nevzali do úvahy, a to aj napriek tomu, že sám správca dane a ani žalovaný\nnemá žiaden dôkaz preukazujúci nezaradenie a nezahrnutie budovy notárskeho úradu do obchodného\nmajetku žalobcu.\n2.7 Žalobkyňa mala za to, že správca dane a následne i žalovaný nesprávne vyložili (hodnotili) dôkaz\ninventárnej karty hmotného investičného majetku zo dňa 15.06.2007 (ďalej len „Inventárna karta I\"), kde\nje uvedená vstupná cena 0, účtovný odpis a daňový odpis 0 zostatková cena 0 na strane jednej a dôkaz\ninventárnej karty dlhodobého hmotného a nehmotného majetku č. 3 (ďalej len „Inventárna karta II\"), kde\nje za rok 2008 uvedená vstupná cena 34.051,55 €, s ročným účtovným a daňovým odpisom 1.703,- €.\n2.8 Žalobkyňa v odvolaní opätovne poukázala na skutočnosť, že správca dane, žalovaný i krajský súd\nsa vôbec nezaoberali argumentáciou daňového subjektu vo vzťahu k:\n- právnemu hodnoteniu formálne označenej nájomnej zmluvy ako zmluvy nepomenovanej s prvkami\nvýpožičky s právom na odpisovanie,\n- daňovo-právnej relevancii uznania výdavkov vynaložených daňovníkom na základe/v súvislosti so\nzmluvou, ktorá je (by mohla byť posúdená) z pohľadu súkromného práva ako absolútne neplatný\nprávny úkon vo vzťahu k posúdeniu opodstatnenosti nákladov (výdavkov) vynaložených daňovníkom\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov,\n- relevantnosti odlišného právneho výkladu daňovníka a správcu dane ohľadom dôkazu o vložení budovy\nnotárskeho úradu do obchodného majetku daňovníka,\n- nesprávnemu právnemu výkladu správcu dane ohľadom režimu BSM a podmienok nakladania s\nmajetkom patriacim obom manželom z pohľadu súkromného práva a z pohľadu verejného (daňového)\npráva pri vložení majetku patriaceho do BSM jedným z manželov do svojho obchodného majetku.\n2.9 Žalobkyňa taktiež v odvolaní namietala, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol\nhmotnoprávny predpis, podľa ktorého vo veci rozhodol. Z uvedeného dôvodu teda podľa žalobkyne, ako\nžalovaný tak aj krajský súd odňali žalobkyni jej ústavné a zákonné právo na spravodlivý právny (správny)\nproces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na náležité, riadne, a presvedčivé odôvodnenie\nkaždého správneho rozhodnutia orgánu verejnej moci.\n2.10 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa žalobkyne iba zopakoval tie isté právne, skutkové a\nlogické argumenty, ktoré uviedol správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, no v rozpore so zásadou\nlegality a zásadou jednotnosti daňového konania nereagovala a nevysporiadal sa so skutkovou, vecnou\na právnou argumentáciou daňovníka. Podľa žalobkyne iba Najvyšší súd Slovenskej republiky má právo\npodľa O.s.p. pridržať sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia argumentácie nižšieho stupňa, no\nkrajský súd ani žalovaný takéto oprávnenie podľa O.s.p., resp. podľa daňového poriadku nemá.\n3.\n3.1 Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.06.2016, v\nktorom uviedol, že trvá na správnosti preskúmavaného rozhodnutia a navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n3.2 Žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní uvádzala niektoré skutočnosti, ktoré\nneboli doposiaľ predmetom žiadneho konania a ktoré nemajú oporu v zákone. Ide najmä o námietku\ntýkajúcu sa vloženia nehnuteľností do obchodného majetku jedného zo spoluvlastníkov a nezahrnutie\nobstarávacej ceny nehnuteľnosti v sume 2.000.000 Sk do výdavkov.\n3.3 Žalobkyňa podľa žalovaného účelovo dezinterpretuje vykonané úkony, ktorými chce navodiť\ntakú situáciu, z ktorej by mala prospech, a to neuplatnením výdavkov, ktoré si v danom prípade\nnemohla uplatniť podľa zákona. Otázku zaradenia budovy do obchodného majetku žalobcu, ktorá je v\nbezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov, nie je možné posudzovať v nadväznosti na § 10 ods.\n1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pretože nejde o spoločné dosiahnutie príjmov účastníkov\nzdruženia podľa jednotlivých podielov, ale o dosiahnutie príjmov z notárskej činnosti, ktorú žalobkyňa\nv kontrolovanom zdaňovacom období ani nevykonávala v budove na základe uzatvorenej zmluvy o\nprenájme.\n\n3.4 Záverom ešte žalovaný uviedol, že žalobkyňu neospravedlňuje neznalosť daňových predpisov, a to\ns poukazom na § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené\nnajmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n4.3 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z\nktorého vyplýva, že u žalobkyne bola vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov fyzickej osoby za rok\n2009. Daňová kontrola bola začatá dňa 08.10.2012. Správca dane na podklade vykonaných šetrení a\nústnych pojednávaní vydal dňa 03.05.2013 Protokol č. 9201401/5/1696092/2013/Bo, Se, Kol (ďalej len\n„Protokol\"), výsledkom ktorého bol zistený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 7.066,79 €.\nZ protokolu vyplýva, že daňovníčka podala dňa 31.03.2010 daňové priznanie typu B k dani z príjmu\nfyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2009. V daňovom priznaní vykázala príjmy z podnikania,\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu vo výške 110.029,- € a prislúchajúce výdavky vo\nvýške 103.523,- €. Správca dane neuznal daňovníčke výdavky celkovo v sume 33.125,58 €, konkrétne\nsa jednalo o nasledovné výdavky:\n- výdavky za vývoz odpadu v sume 1.871,98 €,\n- výdavky na nákup materiálu v sume 30.352,85 €,\n- výdavky na úroky z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 4043/2009/01, v sume 801,74 €,\n- výdavky na poplatky vo výške 14,94 €,\n- výdavky na nákup minerálok a ostatných nápojov vo výške 58,93 €,\n- výdavky na nákup sviečok, kahancov a kvetu vo výške 25,14 €\nNa základe vyššie uvedeného bol teda u daňovníčky zistený a vypočítaný rozdiel dane oproti podanému\ndaňovému priznaniu vo výške 7.066,79 €.\n4.4 K neuznaným výdavkom za nákup stavebného materiálu a výdavkom súvisiacich s opravou\nnehnuteľnosti na ulici Hollého č. 645, Šaštín - Stráže (ďalej aj ako „predmetná nehnuteľnosť\"), v ktorej\nmala žalobkyňa prevádzku od 5. októbra 2009, žalobkyňa uviedla, že kontrolou dokladov z roku 2007\nbolo zistené, že majetok nie je zahrnutý v žiadnej spoločnosti, ale účtovníčka v roku 2007 zaradila\npredmetnú nehnuteľnosť do obchodného majetku žalobkyne, ktorý bol evidovaný na karte majetku\ns nulovou hodnotou, a to z dôvodu, že nájomná zmluva bola uzavretá s nulovým nájmom. Výdavky\nevidované ako oprava budovy považovala žalobkyňa za náklady vynaložené na opravu pôvodnej\nbudovy. Výdavky evidované k nadstavbe budovy nie sú opravami, ale technickým zhodnotením, na ktoré\nbolo vydané aj stavebné povolenie. Výdavky na úroky z úveru na nákup stroja boli na jednej strane\nzaúčtované do nákladov ovplyvňujúcich základ dane a na druhej strane prijatá suma na úroky bola\nnásledne zaúčtovaná do ostatných zdaniteľných príjmov v účtovnom denníku pod položkou č. 78 vo\nvýške 42,36 €.\n4.5 Dňa 24.09.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok a\ndôkazov predložených daňovníčkou k Protokolu. Kontrolná skupina považovala argumenty daňovníčky\nv súvislosti s neuznanými výdavkami za nedostatočné na to, aby uvedené výdavky mohli byť vo\nvyrubovacom konaní uznané ako výdavky na zabezpečenie dosiahnutie a udržanie príjmu daňového\nsubjektu v zdaňovacom období roku 2009, a to z dôvodu, že daňovníčka nepreukázala, že predmetná\nnehnuteľnosť je zaradená v obchodnom majetku, pričom argument, že nehnuteľnosť zaradila do\nobchodného majetku v nulovej hodnote účtovníčka, je pre uznanie výdavkov na rekonštrukciu, dostavbu\na prístavbu predmetnej nehnuteľnosti irelevantné, nakoľko daňovníčka ako účtovná jednotka síce môže\npoveriť vedením svojho účtovníctva inú právnickú alebo fyzickú osobu, avšak účtovná jednotka sa\nnezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za\npreukázateľnosť účtovníctva na území Slovenskej republiky.\n\n4.6 Svedkyňa L. L., ktorá vykonávala od roku 2006 až po súčasnosť činnosť účtovníčky pre žalobkyňu,\ndňa 17.03.2014 uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť zaradila po dohode so žalobkyňou do evidencie\nna základe inventárnej karty v nulovej hodnote, nakoľko predmetná nehnuteľnosť už bola predmetom\nodpisovania mesta Šaštín asi od roku 1964, a tým pádom v roku 2007 bola odpísaná. Na základe\nvykonaných rekonštrukčných prác následne vyhotovila svedkyňa novú inventárnu kartu, kde bolo\núčtované technické zhodnotenie, ktoré je predmetom odpisovania.\n4.7 Žalobkyňa v priebehu daňového konania predložila fotokópiu kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že\nv roku 2007 kúpila a nadobudla spolu s manželom do bezpodielového spoluvlastníctva predmetnú\nnehnuteľnosť. V administratívnom spise sa ďalej nachádza fotokópia Zmluvy o nájme nebytových\npriestorov zo dňa 30.06.2007, uzavretá medzi I.. P. L. a JUDr. Jarmilou Mračnovou ako prenajímateľmi na\njednej strane a spoločnosťou SAND, s.r.o. a Notárskym úradom JUDr. Jarmily Mračnovej ako nájomcami\nna strane druhej. Mesto Šaštín - Stráže udelilo žalobkyni stavebné povolenie na rekonštrukciu\npredmetnej nehnuteľnosti, za účelom úpravy objektu na kancelárske priestory notárskeho úradu. V spise\nsa taktiež nachádza Inventárna karta hmotného investičného majetku, na ktorej je zapísané predmetná\nnehnuteľnosť, s dátumom obstarania zapísania 15.06.2007, s hodnotou vstupnej ceny a zostatkovej\nceny 0. Tento dokument je však v spise taktiež len vo forme fotokópie.\n4.8 Rozhodnutím č. 9201401/5/4552500/2014 zo dňa 08.10.2014 správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel\ndane v sume 7.058,75 € na dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov. Žalovaný\nrozhodnutím č. 1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16.01.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane.\n4.9 Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie\ndaňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba.\n4.10 Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.\n4.11 Podľa § 2 písm. m/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie obchodným\nmajetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných\nhodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje\nalebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok\nobstarávaný formou finančného prenájmu.\n4.12 Podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch\n1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia\ndaňovú evidenciu o\na/ príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane)\nvrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,\nb/ daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového\nzákladu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,\nc/ hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],\nd/ zásobách a pohľadávkach,\ne/ záväzkoch.\n4.13 Podľa § 6 ods. 12 zákona o dani z príjmov, evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný\nuchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného\npredpisu.\n4.14 Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a\nza podmienok ustanovených v tomto zákone, sú\na/ výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,\nb/ výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa\nosobitných predpisov,\n\nc/ výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na\n1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,\n2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné\nzdravotnícke zariadenia,\n3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,\n4. výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach,\ns ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu na finančné\nzabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov, na činnosť stredísk praktického vyučovania nad\nrámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad\nrámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,\n5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným\npredpisom,\n6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi\npredpismi okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov,\nd/ cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri\nzahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,\ne/ výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou\nvykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká\nje ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné\ndopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník\nna cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní\nvýdavky (náklady)\n1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej\nnáhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, alebo\n2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50% z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za\npríslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na\nzačiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,\nf/ výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií a úhrnu obstarávacích cien ostatných\ncenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich\npredaja s výnimkou\n1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia\na príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10% od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných\npapierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný\nzverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri\nostatných cenných papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa\nosobitného predpisu zahrnovaný do základu dane,\n2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu\ndane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,\n3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, ktorým\nsa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,\ng/ výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny\n1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu\nna akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky\npríjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,\n2. zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja,\nposudzovanej za každý predaj jednotlivo,\nh/ výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane\núrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu\noneskorenej úhrady (ďalej len \"príslušenstvo\"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa\n§ 17 ods. 19, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,\nalebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo\nu daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie\nv sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich\nzdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak\n1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie\npre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu\nvýdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu\nnepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku,\n\nale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na\núhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu\nnepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,\n2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,\n3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,\n4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom\nna exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,\n5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý\nsa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov\nexekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému\ndlžníkovi,\n6. zrušený od 01.08.2011 do 31.12.2014,\ni/ výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú\nsúčasne splnené tieto podmienky:\n1. k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b),\n2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 332,- €,\n3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota\npohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 332,- €,\nj/ výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,\nk/ výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka,\ntovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov\na iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia,\nudržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,\nl/ výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky\n1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii\nalebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom\npreukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa\nzo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa\nosobitného predpisu, alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu\npohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba\nv osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných\nlátok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným\nvnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu\nspotreby pohonných látok, alebo\n2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného\nsystému sledovania prevádzky vozidiel, alebo\n3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok\nza príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra\nna začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,\nm/ výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov\nštátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného\núradu práce zahrnované do príjmov,\nn/ odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných\npríjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku,\nktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol\nna priame využitie inému daňovníkovi,\no/ úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie\nobdobie, okrem\n1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu Exportno-importnej banky\nSlovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných\nzaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,\n2. zabezpečovacích derivátov, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,\np/ stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v\nkalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo\n5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok\nna stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník\nneuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),\n\nr/ odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20\nods. 4 alebo ods. 14,\ns/ výdavky zamestnávateľa na dopravu na miesto výkonu práce zamestnanca a späť z dôvodu,\nže hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v\nrozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa; ak bola zamestnávateľovi na túto formu dopravy\nposkytnutá dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo\nrozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba ich časť, o ktorú\nvýdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.\n4.15 Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej\na/ výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku\na nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),\nb/ výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,\nc/ úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj\nvtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle\ntolerované,\nd/ výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych\norgánov a ďalších orgánov právnických osôb,\ne/ výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a\nvýdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,\nf/ výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb\ns výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,\ng/ výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické\nzhodnotenie ( § 29 ods. 2),\nh/ výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17,- eur\nza jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky,\ni/ výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a\nblízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku\ndaňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)\npodľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),\nj/ výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,\nk/ výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.\n4.16 Daňovými výdavkami nie sú tiež\na/ zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie\nodkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút,\nb/ prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,\nc/ prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,\nd/ tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu\npodľa osobitného predpisu,\ne/ manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného\nv maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených\ndaňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným\nmajetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,\nf/ zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou\nv § 19 ods. 3 písm. b) až d),\ng/ daň podľa tohto zákona,\nh/ dane zaplatené za iného daňovníka,\ni/ daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k)\na s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej\nako náklad,\nj/ tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,\nk/ rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej\npohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto\npohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods.\n10 až 12,\n\nl/ výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému plneniu a nepeňažnému\nplneniu prijatému podľa § 17 ods. 31,\nm/ výdavky (náklady) platiteľa dane, ktoré sú podľa § 2 písm. i/ a § 19 daňovým výdavkom vzťahujúce sa\nk úhrade vyplácanej, poukazovanej alebo pripisovanej v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa\n§ 2 písm. x/, z ktorej sa daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, ak si tento platiteľ dane nesplnil\npovinnosti podľa § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3.\n4.17 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový\nporiadok\"), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa\nzáujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a iných osôb.\n4.18 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n4.19 Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n4.20 Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n4.21 Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n4.22 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n4.23 Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,\nrozhodnutie musí obsahovať\na/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb/ číslo a dátum rozhodnutia,\nc/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú\nfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú\nosobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,\nd/ výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej\nbanky, na ktorý má byť suma zaplatená,\n\ne/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie\nodkladného účinku,\nf/ vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je\ndaňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,\nak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce\ns uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje\nelektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným\nelektronickým podpisom.\n4.24 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného finančného\norgánu, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodoval o povinnosti žalobkyne zaplatiť rozdiel dane\nz príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2009.\n4.25 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n4.26 Zákonodarca v právnych normách ustanovenia § 19 a nasledujúce zákona o dani z príjmov\nustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\n4.27 Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri\npodmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to:\n- podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,\nto znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom),\n- podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a\n- podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný).\n4.28 Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože\nlen v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka\npreukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon\nneustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov.\n4.29 Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, aj výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným príjmom\na konkrétnym výdavkom.\n4.30 V prejednávanej veci je spornou práve podmienka vecnosti sporných daňových výdavkov. Sporné\nvýdavky sú konkrétne špecifikované vyššie, pri zhodnotení skutkového stavu.\n4.31 Nehnuteľnosť so sídlom na adrese Hollého č. 645, Šaštín - Stráže kúpili a nadobudli manželia\nT. (žalobkyňa) a I.. P. L. do bezpodielového spoluvlastníctva dňa 23.05.2007 kúpnou zmluvou zo\ndňa 23.05.2007 od mesta Šaštín - Stráže. Žalobkyňa spolu s manželom následne dňa 30.06.2007\nuzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1996 Zb. (ďalej len „nájomná\nzmluva\"), a to so spoločnosťou SAND, s.r.o. ako nájomcom č. 1 a Notárskym úradom JUDr. Jarmily\nMračnovej ako s nájomcom č. 2. V nájomnej zmluve sa uvádza, že predmetná nehnuteľnosť je v stave\nnevyhovujúcom na účely kancelárskych priestorov. Nájomné po vzájomnej dohode nebolo stanovené\nz dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť vyžadovala rekonštrukciu spočívajúcu v stavebných úpravách,\nktoré sa zaviazali vykonať na vlastné náklady nájomca č. 1 a nájomca č. 2, aby mohli v priestoroch\nnehnuteľnosti vykonávať podnikateľskú činnosť.\n4.32 Správca dane, žalovaný a taktiež krajský súd vyhodnotili nájomnú zmluvu ako neplatný právny\núkon, čo zdôvodnili tým, že nájomnú zmluvu uzavrela tá istá fyzická osoba sama so sebou.\n\n4.33 Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že\nz daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná\nvýmena reálnych plnení, napr. dodanie hnuteľnej veci oproti zaplateniu kúpnej ceny. Ide o ekonomickú\npodstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe\nktorého bola uskutočnená.\n4.34 Vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho súdu je podporené aj nálezom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „ak najvyšší súd dospel k\nzáveru o neplatnosti predmetných právnych úkonov, bolo jeho povinnosťou dať v odôvodnení rozsudku\njasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo sú tieto zmluvy neplatné. Odpoveď súdu musí byť\nzrejmá, jasná a zrozumiteľná nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďže súd rozhoduje o jeho právnej\nveci.\n4.35 „V daňovom konaní sa právne úkony či iné rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho\nobsahu. V pochybnostiach orgány verejnej moci postupujú voči daňovému subjektu miernejšie (in dubio\nmitius)\" [R 34/2009].\n4.36 „Neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z hľadiska súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či\nvýdavky realizované na jej základe sú alebo nie sú daňovým výdavkom\" [I. ÚS 241/07-44].\n4.37 S poukazom na uvedené, v ďalšom konaní posúdi správca dane nájomnú zmluvu zo dňa 30. júna\n2007 podľa obsahu. Zameria svoju pozornosť na tú časť zmluvy, v ktorej si jej účastníci dohodli výšku\nnájomného. Keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že nájomnú zmluvu uzavrel aj ďalší subjekt ako nájomca\n(v zmluve označený ako nájomca č. 1), je potrebné preveriť akú výšku stavebných nákladov si uplatnil\nna kompenzáciu nájomného subjekt - nájomca č. 1 SAND, s.r.o., Šaštín - Stráže. Správca dane vykoná\nmiestne zisťovanie a preverí či bol zrekonštruovaný celý objekt a kto stavebné úpravy financoval. Dôkazy\nmusí predložiť a dôkazné bremeno uniesť ten nájomca, ktorý si výdavky adekvátne obvyklej cene nájmu\n(v rozhodujúcom čase a mieste - Šaštín - Stráže) uplatnil. Rovnako je potrebné preveriť u správcu dane\nz nehnuteľnosti - mesto Šaštín - Stráže vyžiadaním spisu, skutkový stav, z ktorého vychádzal správca\ndane pri vydaní platobného výmeru č. 090 2066131 zo dňa 18. marca 2009 vo vzťahu k nehnuteľnosti\ntýkajúcej sa predmetu nájmu, keďže daňovníkom na daň z nehnuteľnosti bol Notársky úrad - JUDr.\nMračnová Jarmila so sídlom: Štúrova č. 950, Šaštín - Stráže.\n4.38 V prípade výdavkov na vývoz odpadu a výdavkov na nákup materiálu bude v ďalšom konaní\npotrebné ustáliť či uplatnené výdavky za vývoz odpadu sa viazali k stavebným úpravám, resp. búracím\nprácam v predmetnej nehnuteľnosti a ak áno či deklarované množstvo vyvezeného odpadu zodpovedá\nrozsahu vykonaných stavebných a búracích prác.\n4.39 Rovnako je sporným posúdenie zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku. Z\nadministratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa najprv uvádzala, že predmetná nehnuteľnosť nebola\nzaradená do obchodného majetku, no neskôr tvrdila, že účtovníčka nehnuteľnosť dňa 15.06.2007\nzapísala na Inventárnu kartu hmotného investičného majetku so vstupnou a zostatkovou cenou 0.\n4.40 Z citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že podmienkou na zaradenie majetku\ndo obchodného majetku je, že daňovník bude o ňom účtovať v knihe dlhodobého hmotného majetku (v\nprípade účtovania v sústave JÚ) alebo o nej bude účtovať ako o dlhodobom hmotnom majetku v účtovej\ntriede 0 (v prípade účtovania v sústave PÚ), alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z\npríjmov.\n4.41 Pri posudzovaní zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku je nevyhnutné vziať\ndo úvahy aj skutočnosť, že v nájomnej zmluve je upravená rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti ako\n„forma nájomného\", ku ktorému sa nájomca č. 1 a nájomca č. 2 zaviazali. Zmluvné strany sa totiž dohodli,\nže nájomníci nájomné platiť nebudú, avšak vykonajú na vlastné náklady rekonštrukciu predmetnej\nnehnuteľnosti, a to tak, aby mohla slúžiť na kancelárske účely, čo podľa názoru najvyššieho súdu\nznamená, že predmetná nehnuteľnosť nebola napriek tvrdeniam žalobkyne zaradená do obchodného\nmajetku žalobkyne v súlade s citovaným ustanovením zákona.\n4.42 Pokiaľ ide o výdavky na úrok z úveru za účelom kúpi stroja, tak v tejto časti je žaloba podľa\nodvolacieho súdu nedôvodná, nakoľko z celého administratívneho spisu nevyplýva, o aký stroj sa\n\njednalo, t. j. nemožno posúdiť či predmetný stroj súvisel s podnikateľskou činnosťou, resp. činnosťou\nžalobkyne ako notárky. V prípade výdavkov na úroky z úveru teda nebola splnená podmienka vecnosti,\nkeďže žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, že výdavok určený na úrok z úveru bol\nvynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníčky. To isté možno konštatovať\naj v prípade ostatných hmotných výdavkov, určených na kúpu minerálok, sviečok, kahancov a kvetu.\nAni v tomto prípade nemal odvolací súd za preukázané, že by predmetné výdavky boli vynaložené na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníčky. V administratívnom spise sa nenachádza\nfotodokumentácia týchto predmetov, a teda odvolací súd nemôže posúdiť či spĺňajú podmienku\noznačenia obchodným menom tak, aby ich bolo možné uznať ako daňové výdavky.\n4.43 Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v rozhodnutiach daňových orgánov nie je uvedené ustanovenie\nhmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého daňové orgány rozhodli. Túto námietku považuje odvolací\nsúd za bezpredmetnú, pretože vo výroku napadnutých rozhodnutí je uvedené konkrétne ustanovenie\ndaňového poriadku, podľa ktorého daňové orgány rozhodli a pokiaľ ide o hmotnoprávny predpis, tak\nkonkrétne ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré boli podľa daňových orgánov porušené, sú\nuvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Daňový poriadok nešpecifikuje v § 63 ods. 3 písm.\nc/, že taxatívne musí byť vo výroku rozhodnutia uvedené ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Tým,\nže daňové orgány uviedli vo výrokoch napadnutých rozhodnutí ustanovenie daňového poriadku, podľa\nktorého rozhodovali, splnili si povinnosť stanovenú v § 63 ods. 3 daňového poriadku.\n4.44 Záverom odvolací súd konštatuje, že aj napriek tomu, že v časti výdavkov na úroky z úveru a v\nčasti ostatných hmotných výdavkov je žaloba žalobkyne nedôvodná, rozhodnutia finančných orgánov\nsú vzhľadom na vyššie uvedené dôvody predčasne vydané. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/17360/2015/2206\nzo dňa 16.01.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014\nzo dňa 08.10.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude opätovne\npreskúmať zaradenie predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku a vyžiadať si od žalobkyne,\nresp. príslušných orgánov originály dokumentov (kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o úvere,\ninventárna karta hmotného investičného majetku, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, zmluva\no zaradení predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku).\n4.45 Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie finančného orgánu v medziach žaloby\nnie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).\nSprávny orgán je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 250ja ods. 4\nO.s.p.).\n4.5 S poukazom na uvedené, najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie\nžalovanému a vec vrátil žalovanému konanie na ďalšie konanie.\n5.\n5.1 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov\nkonania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok\nsúdu prvého stupňa bol zmenený.\n5.2 Úspešnej žalobkyni je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa §\n246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobkyne predložil vyčíslenie trov konania\nspolu s podanou žalobou dňa 10.03.2015, ktoré následne ešte doplnil podaním doručeným odvolaciemu\nsúdu dňa 19.07.2017.\n5.3 Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby podľa\npredloženej špecifikácie a to za:\n- prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom\n\nv čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška\") v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky\nvo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €,\n- vypracovanie právneho rozboru zo dňa 30.01.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v\nspojení s § 13a ods. 1 písm. e/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo\nvýške 839,- €, režijný paušál 8,39 €,\n- ďalšia porada s klientom zo dňa 05.02.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s\n§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,€, režijný paušál 8,39 €,\n- podanie žaloby doručenej súdu dňa 11.03.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení\ns § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,€, režijný paušál 8,39 €,\n- účasť na pojednávaní dňa 12.04.2016 vo výške 143,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a\nods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €,\nrežijný paušál 8,58 €,\n- podanie odvolania zo dňa 25.05.2016 vo výške 143,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a\nods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €,\nrežijný paušál 8,58 €.\n5.4 Celkovo trovy právneho zastúpenia za týchto 6 úkonov spolu s režijným paušálom predstavujú sumu\n896,04 €.\n5.5 Právny zástupca žalobkyne je platiteľom DPH, a teda svoju odmenu i náhrady hotových výdavkov\nnavýšil o 20% DPH, čo predstavuje sumu 179,21 €.\n5.6 Žalobkyni bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo\nvýške 70,- € a zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 70,- €, spolu vo výške 140,- €.\n5.7 Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140,- € a trovy právneho\nzastúpenia vo výške 1.075,25 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne.\n6.\n6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\"), odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n6.2 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom\nk tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa\npodľa doterajších predpisov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/23/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}