{"guid": "1e3b8ed5-904a-4824-9876-3fdc76cf04f4:4e83818f-82e8-49c9-abfb-c4c66dea538a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2015200181.1", "spisova_znacka": "4Sžf/53/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/53/2016 z 6. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. júna 2017, sp. zn. 4Sžf/53/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2015200181.1", "identifikacne_cislo": "2015200181", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2017-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-11", "nazov": "§ 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e83818f-82e8-49c9-abfb-c4c66dea538a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200181.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200181.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200181.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/53/2016\n2015200181\n06. 06. 2017\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2017:2015200181.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobkyne: JUDr. Jarmila\nMračnová, Staničná 256, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 085 014, zastúpená advokátskou kanceláriou\nURBAN s.r.o., so sídlom Slanská Huta 77, Košice - okolie, pracovisko Račianska 69/B, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/10346/2015/2206 zo dňa 12. januára\n2015, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/22/2015 - 82 zo\ndňa 12. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/22/2015 - 82 zo dňa 12.\napríla 2016 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/10346/2015/2206 zo\ndňa 12. januára 2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4550724/2014 zo\ndňa 8. októbra 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 711,46 €\na náhradu iných trov konania vo výške 140,- €, na účet právneho zástupcu žalobkyne URBAN, s.r.o.,\nKošice, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100307/1/10346/2015/2206 zo dňa 12.01.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „daňový poriadok\") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4550724/2014\nzo dňa 08.10.2014. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane v sume\n7.733,78 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2008.\n1.2 Krajský súd mal za preukázanú snahu správcu dane v rozsahu zákonom uloženej povinnosti\nodstrániť rozporné tvrdenia žalobkyne najmä v súvislosti so zaradením nehnuteľnosti do obchodného\nmajetku a zistiť čo najúplnejšie skutkový stav. Správca dane v priebehu daňovej kontroly dostatočne\nkonkretizovaným spôsobom vyzýval žalobkyňu k predloženiu dôkazov, o ktorých mal pochybnosti a v\nrozhodnutí o vyrubení rozdielu dane sa všetkými z konania zistenými skutočnosťami ako i s vyjadreniami,\nktoré boli predkladané správcovi dane zo strany daňového subjektu, podrobne vysporiadal.\n\n1.3 Prvostupňový súd nepovažoval za relevantný dôkaz zdôvodňujúci zaradenie nehnuteľnosti do\nobchodného majetku daňového subjektu tvrdenie žalobkyne, že nerozumie účtovníctvu a preto\nnesprávne odpovedala na otázku správcu dane, keď uviedla, že spornú nehnuteľnosť nemala zaradenú\nv obchodnom majetku. K uvedenému vzal krajský súd do úvahy, že žalobkyňa nemusí poznať predpisy\no účtovníctve, ale vzhľadom na jej odborné vzdelanie, podľa ktorého je absolventkou práva, musí mať\nisté znalosti z oblasti obchodného práva, a preto ani termín obchodný majetok nemôže byť pre ňu pojem,\nktorému nerozumie. Z uvedeného dôvodu tvrdenie o tom, že nepochopila otázku a preto nesprávne\nodpovedala, krajský súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie vedené snahou zvrátiť závery, ku ktorému\ndospel správca dane a ktoré skonštatoval v protokole. Obdobne krajský súd vyhodnotil i predkladané\ninventárne karty o zaradení investičného majetku do účtovníctva, keď žalobkyňa vo výkaze o majetku\na záväzkoch k 31.12.2008 predmetnú nehnuteľnosť nevykazovala, preto nemožno ani inventárnu kartu\npredloženú bez označenia a následnú opravu výpovede žalobkyne o tom, že nepochopila otázku\nsprávcu dane považovať za kľúčový dôkaz, ktorým sa žalovaný nezaoberal a naň neprihliadol.\n1.4 Tvrdenie žalobkyne o tom, že správca dane mal zmluvu posudzovať nie ako nájomnú, ale ako zmluvu\no výpožičke nehnuteľností v kombinácii so zmluvou o umožnení odpisovania technického zhodnotenia\nhmotného majetku zo strany nájomcu, krajský súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie bez právnej\nrelevancie. Z ustanovenia § 659 Občianskeho zákonníka, ktorým je upravená zmluva o výpožičke\nvyplýva, že toto ustanovenie neuvažuje a nevzťahuje sa i na pôžičku nehnuteľnej veci, pretože pri\nnehnuteľnosti sa takýto právny režim považuje za nájomný vzťah, ako ho správca dane správne posúdil.\nNáklady vynaložené na rekonštrukciu nehnuteľnosti zakúpenej manželmi U. predstavujú zhodnocovanie\nich vlastného majetku a preto sa považujú za výdavky na osobnú potrebu daňovníka.\n1.5 Neuznanie úrokov z úveru vo výške 3.470,- Sk a poplatku za úver vo výške 1.800,- Sk ako daňový\nvýdavok celkom vo výške 5.270,- Sk, keď úver bol poskytnutý žalobkyni na obstaranie stroja a využitý\nna iný účel ako bol určený, tiež nemožno podľa krajského súdu považovať za preukázané výdavky,\npretože žalobkyňa jednoznačne správcovi dane nepreukázala, že sa jednalo o výdavky, súvisiace s\nkonkrétnym úverom poskytnutým na určený účel a opak nepreukázali ani tzv. kľúčové dokumenty, ako\nžalobkyňa označuje výpis z účtu o zaúčtovaní úroku v účtovníctve spoločnosti SAND s.r.o., a súčasne\ndoklad o uskutočnení platby úroku od tejto spoločnosti v prospech žalobkyne na základe zmluvy o\npôžičke, prehlásenie C. ako konateľa spoločnosti SAND s.r.o., že platba bola uhradená v prospech účtu\nžalobkyne ako splátka úrokov a účtovný doklad č. INT-8/1 ako dôkaz o zaúčtovaní úroku v účtovníctve\nspoločnosti SAND, s.r.o.,.\n1.6 K neuznaniu výdavkov na nákup šiat, obuvi, bundy a sviečok ako daňových výdavkov v sume\n21.371,40 Sk poukázal prvostupňový súd na to, že v odôvodnení rozhodnutia tak správca dane ako i\nžalovaný sa podrobne vyporiadali s námietkami žalobkyne, keď skonštatovali, že tieto výdavky nemôžu\nbyť priznané ako daňové výdavky, pretože nespĺňajú základnú požiadavku kladenú na posúdenie\ndaňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. k/ zákona č. 595/2003 Z. z. V tejto súvislosti dal krajský súd do\npozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/5/2008 zo dňa 18.12.2008.\n1.7 K námietke právneho zástupcu žalobkyne o tom, že žalovaný opakovane odkazoval na tie isté\nskutočnosti, ktoré už uviedol správca dane a ktoré sú uvedené i v protokole bez toho, aby ich ďalej\nrozviedol, krajský súd dal do pozornosti, že žalovaný iba dal po preskúmaní rozhodnutia v rámci\nžalobkyňou podaného odvolania odpovede na námietky v ňom uvedené, ktoré sú totožné s obsahom\njednotlivých vyjadrení žalobkyne podaných v rámci konania pred správnym orgánom, preto ani nemohli\nbyť iné.\n1.8 Krajský súd sa zaoberal i námietkou o nedostatku výrokovej časti rozhodnutia, keďže žalobkyňa\ntvrdila, že ak výrok neobsahuje hmotnoprávne ustanovenia, je v rozpore so zákonom. Takýto právny\nnázor považoval prvostupňový súd za nesprávny. Rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané\nnáležitosti, je v zhode s právnou úpravou uvedenou v daňovom poriadku, rozhodnutie má všetky\nnáležitosti, ktoré sa od neho vyžadujú, pretože výrok rozhodnutia nemusí obsahovať hmotnoprávne\nustanovenia, ktoré pri hmotnom posúdení veci žalovaný ako i správca dane použil a ustanovenie §\n63 ods. 3 písm. d/ daňového poriadku jednoznačne uvádza, čo musí byť uvedené vo výrokovej časti\nrozhodnutia a § 63 ods. 5 daňového poriadku definuje náležitosti, ktoré majú byť uvedené v odôvodnení\nrozhodnutia a medzi tie patrí i použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.\n\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby\nnajvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a\nvec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že rozsudok krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu, ako aj nedostačujúce na posúdenie predmetnej daňovej veci, rozsudok je\nnepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a tiež pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu\nbola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. krajský súd\nsa dopustil vád podľa ustanovenia § 250j ods. písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O. s. p.\n2.2 V dôvodoch odvolania žalobkyňa v úvode uviedla, že ako absolventka práva rozumie a chápe, čo\nje termín obchodný majetok, avšak nerozumela režimu zahŕňania majetku (budovy) do obchodného\nmajetku jedného z manželov ako daňovníka dane z príjmov fyzických osôb, ak predmetná nehnuteľnosť\nje súčasne v BSM oboch manželov, teda žalobkyne a jej manžela, a to vo výške bezpodielového\nspoluvlastníctva 1/1 k celku (z pohľadu civilného práva, no z pohľadu daňového práva (budova\nnotárskeho úradu) zahrnutá výlučne len do obchodného majetku žalobkyne, a to aj napriek tomu,\nže nebude zahrnutá v obchodnom majetku jej manžela, ktorý má z pohľadu občianskeho práva\nbezpodielové spoluvlastnícke právo k takejto budove vo výške podielu 1/1 k celku. Podstatou\nnepochopenia žalobkyne bola tá skutočnosť, že žalobkyňa ako notárka z pohľadu civilného (občianskeho\nči obchodného) práva má vedomosť a znalosť, ktorá je vecne správna z pohľadu civilného práva, že\nna prevod či na iné dispozície s nehnuteľnosťou (budovou notárskeho úradu) je podľa § 46 ods. l\nObčianskeho zákonníka vždy potrebná písomná forma, inak je právny úkon absolútne neplatný. Nakoľko\nžalobkyňa dostala od správcu dane otázku, či „vložila budovu notárskeho úradu do svojho obchodného\nmajetku\", tak žalobkyňa vychádzajúc z § 46 ods. l Občianskeho zákonníka jednoznačne odpovedala\nsprávcovi dane, že „nie nevložila\" lebo vedela, že samostatnou písomnou zmluvou nevkladala budovu\nnotárskeho úradu, ktorú má v BSM so svojim manželom, do svojho obchodného majetku.\n2.3 Krajský súd v Trnave mal a bol povinný podľa žalobkyne, v zmysle zásady iura novit curia,\nposudzovať existenciu zaradenia budovy notárskeho úradu do obchodného majetku daňovníka v\nnadväznosti na Inventárnu Kartu I a Inventárnu kartu II a ostatné dôkazy predložené daňovníkom, berúc\ndo úvahy posledná časť vety § 10 ods. I zákona č. 505/2003 Z. z. o dani z príjmov, kde je uvedené,\nže rozhodujúcim pre určenie výšky podielu zahrnutia príjmov plynúcich z majetku v spoluvlastníctve\ndvoch, či viacerých daňovníkov, je podiel dohodnutý účastníkmi takejto dohody, pričom takouto dohodou\nbola podľa žalobkyne v predmetnom prípade jednak Inventárna Karta I a Inventárna karta II a ostatné\ndôkazy predložené žalobcom ako daňovníkom správcovi dane a tiež aj „neplatná nájomná zmluva\", na\nčo krajský súd v rozsudku vôbec nereagoval.\n2.4 Podľa žalobkyne krajský súd taktiež opomenul pri štúdiu spisu, že predmetom sporu medzi žalobcom\na žalovaným, resp. správcom dane je tá skutočnosť, že žalobca uviedol ako hodnotu nehnuteľnosti\n(budovy notárskeho úradu) v Inventárnej karte za rok 2008 výlučne iba v sume daňových výdavkov\nvynaložených žalobcom na notársky úrad v roku 2008, pričom žalobca si náklady na obstaranie\nnehnuteľnosti (budovy notárskeho úradu) v roku 2007 vo výške 2.000.000,- Sk nezahrnul.\n2.5 V súvislosti s neplatnosťou nájomnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že záver správcu dane, ako aj\nžalovaného a následne aj krajského súdu, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym\núkonom, je ako taký nesprávny a predovšetkým z daňového pohľadu aj právne irelevantný, keďže\nsprávca dane ako aj žalovaný mali a boli povinný v zmysle § 3 ods. 1 v nadväznosti na § 3 ods. 6\ndaňového poriadku v nadväznosti na § 35 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní tejto\nzmluvy aplikovať princíp obsahu nad formou. V takom prípade by správca dane musel dôjsť k záveru,\nže v skutočnosti ide o nepomenovanú zmluvu s prvkami zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti v kombinácii\nso zmluvou o umožnení odpisovania technického zhodnotenia hmotného majetku zo strany nájomcu\npodľa § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov, čo zodpovedá žalobcom predloženej judikatúre Ústavného\nsúdu SR a tiež aj Ústavného súdu ČR, kedy súdy konštatovali, že aj keď je právny úkon absolútne\nneplatný podľa občianskeho či obchodného práva, tak takáto neplatnosť nemá žiadny význam vo vzťahu\nk posúdeniu, či výdavky realizované daňovníkom na základe takejto absolútne neplatnej zmluvy, sú\nalebo nie sú daňovo uznateľné, keďže tu sa má skúmať výlučne otázka dosiahnutia, zabezpečenia a\n\nudržania zdaniteľných príjmov plynúcich v spojení s nákladmi vynakladanými daňovníkom na základe\ntakejto absolútne neplatnej zmluvy.\n2.6 Keďže v daňovom konaní a v daňovom vyrubovacom konaní platí prejednacia zásada, tak v právnom\nštáte, ktorým je Slovenská republika, je absolútne vylúčené, aby v prípade, ak daňovník preloží správcovi\nreálne dôkazy o existencii zaradenia budovy notárskeho úradu do obchodného majetku žalobcu, čo v\npredmetnej veci žalobca spravil, no správca dane a ani žalovaný aj tak tieto dôkazy predložené žalobcom\nvôbec neuzná a vôbec nezoberie do úvahy, a to aj napriek tomu, že sám správca dane a ani žalovaný\nnemá žiaden dôkaz preukazujúci nezaradenie a nezahrnutie budovy notárskeho úradu do obchodného\nmajetku žalobcu.\n2.7 Žalobkyňa mala za to, že správca dane a následne i žalovaný nesprávne vyložili (hodnotili) dôkaz\ninventárnej karty hmotného investičného majetku zo dňa 15.06.2007 (ďalej len „Inventárna karta I\"), kde\nje uvedená vstupná cena 0, účtovný odpis a daňový odpis 0, zostatková cena 0 na strane jednej a dôkaz\ninventárnej karty dlhodobého hmotného a nehmotného majetku č. 3 (ďalej len „Inventárna karta II\"), kde\nje za rok 2008 uvedená vstupná cena 34.051,55 € s ročným účtovným a daňovým odpisom 1.703,- €.\n2.8 Žalobkyňa v odvolaní opätovne poukázala na skutočnosť, že správca dane, žalovaný i krajský súd\nsa vôbec nezaoberali argumentáciou daňového subjektu vo vzťahu k:\n- právnemu hodnoteniu formálne označenej nájomnej zmluvy ako zmluvy nepomenovanej s prvkami\nvýpožičky a práva na odpisovanie,\n- daňovo-právnej relevancii uznania výdavkov vynaložených daňovníkom na základe/v súvislosti so\nzmluvou, ktorá je (by mohla byť posúdená) z pohľadu súkromného práva ako absolútne neplatný\nprávny úkon vo vzťahu k posúdeniu opodstatnenosti nákladov (výdavkov) vynaložených daňovníkom\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov,\n- relevantnosti odlišného právneho výkladu daňovníka a správcu dane ohľadom dôkazu o vložení budovy\nnotárskeho úradu do obchodného majetku daňovníka,\n- nesprávnemu právnemu výkladu správcu dane ohľadom režimu BSM a podmienkam nakladania s\nmajetkom patriacim obom manželom z pohľadu súkromného práva a z pohľadu verejného (daňového)\npráva pri vložení majetku patriaceho do BSM jedným z manželov do svojho obchodného majetku.\n2.9 Žalobkyňa taktiež v odvolaní namietala, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol\nhmotnoprávny predpis, podľa ktorého vo veci rozhodol. Z uvedeného dôvodu teda podľa žalobkyne, ako\nžalovaný tak aj krajský súd odňali žalobkyni jej ústavné a zákonné právo na spravodlivý právny (správny)\nproces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na náležité, riadne, a presvedčivé odôvodnenie\nkaždého správneho rozhodnutia orgánu verejnej moci.\n2.10 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa žalobkyne iba zopakoval tie isté právne, skutkové a\nlogické argumenty, ktoré uviedol správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, no v rozpore so zásadou\nlegality a zásadou jednotnosti daňového konania nereagovala a nevysporiadal sa so skutkovou, vecnou\na právnou argumentáciou daňovníka. Podľa žalobkyne iba Najvyšší súd Slovenskej republiky má právo\npodľa O.s.p. pridržať sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia argumentácie nižšieho stupňa, no\nkrajský súd ani žalovaný takéto oprávnenie podľa O.s.p., resp. podľa daňového poriadku nemá.\n3.\n3.1 Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.06.2016, v\nktorom uviedol, že trvá na správnosti preskúmavaného rozhodnutia a navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní\nuvádzala niektoré skutočnosti, ktoré neboli doposiaľ predmetom žiadneho konania a ktoré nemajú oporu\nv zákon. Ide najmä o námietku týkajúcu sa vloženia nehnuteľností do obchodného majetku jedného zo\nspoluvlastníkov a nezahrnutie obstarávacej ceny nehnuteľnosti v sume 2.000.000,- Sk do výdavkov.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\n\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené\nnajmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk\n<., rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n4.3 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z\nktorého vyplýva, že u žalobkyne bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za rok\n2008. Daňová kontrola bola začatá dňa 08.10.2012. Správca dane na podklade vykonaných šetrení a\nústnych pojednávaní vydal dňa 03.05.2013 Protokol č. 9201404/5/1696038/2013/Bo, Se, Kol (ďalej len\n„Protokol\"), výsledkom ktorého bol zistený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 7.860,65 €.\nZ protokolu vyplýva, že daňovníčka podala dňa 27.03.2009 daňové priznanie typu B k dani z príjmu\nfyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2008. V daňovom priznaní vykázala príjmy z podnikania,\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu vo výške 3.015.718,- Sk a prislúchajúce výdavky\nvo výške 2.830.629,- Sk. Správca dane neuznal daňovníčke výdavky celkovo v sume 1.147.874,- Sk,\nkonkrétne sa jednalo o nasledovné výdavky:\n- výdavky týkajúce sa nehnuteľnosti na adrese Hollého č. 645, Šaštín - Stráže (výdavky za stavebný\nmateriál, za tesárske práce, poistenie budovy, vývoz a uloženie odpadu) v sume 1.099.296,60 Sk (ďalej\naj ako „výdavky týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti\") ,\n- výdavky na zaplatené úroky z poskytnutého úveru - úverová zmluva č. 0252760727/2006 na obstaranie\nstroja a poplatok za správu úveru, v sume 25.386,- Sk (ďalej aj ako „výdavky na zaplatené úroky\"),\n- výdavky za prací prášok, za sviečky, za zaplatenie elektriny s adresou miesta spotreby U. (bydlisko\nmanželov U.), za šaty, kostým , doplnky, jeden pár obuvi a bundu, spolu vo výške 23.191,57 Sk (ďalej\naj ako „hmotné výdavky\").\n4.4 Na základe vyššie uvedeného bol teda u daňovníčky zistený a vypočítaný rozdiel dane oproti\npodanému daňovému priznaniu vo výške 7 860,65 € (236 810 Sk).\n4.5 Na ústnom pojednávaní dňa 24.10.2012 žalobkyňa v súvislosti s nehnuteľnosťou na ulici Hollého\nč. 645, Šaštín - Stráže (ďalej aj ako „predmetná nehnuteľnosť\") uviedla, že túto budovu kúpili spolu\ns manželom v roku 2007 ako fyzické osoby. Budova prešla rekonštrukciou. Do podnikania túto\nnehnuteľnosť nezaradili. V predmetnej budove sídli aj spoločnosť Sand s.r.o., v časti budovy sú priestory\nžalobkyne určené na podnikanie a časť budovy je určená na prenajímanie.\n4.6 Dňa 19.03.2013 sa v budove na adrese Hollého 645, Šaštín - Stráže uskutočnilo miestne zisťovanie\nza účelom objasnenia nákladov na opravu predmetnej nehnuteľnosti, uplatnených vo výdavkoch\novplyvňujúcich základ dane v zdaňovacom období 2008. Žalobkyňa opätovne uviedla, že predmetnú\nnehnuteľnosť nevložila do obchodného majetku. Medzi podkladmi, ktoré žalobkyňa predložila daňovému\núradu, bola aj zmluva o úvere č. 0252760727/2006 vo výške 1.000.000,- Sk za účelom nákupu\nstroja. Žalobkyňa sa však nevedela vyjadriť, o aký stroj sa jedná a ako súvisí s jej podnikateľskou\nčinnosťou. Uviedla, že k tejto otázke sa vyjadrí písomne. Na faktúrach za plyn bola uvedená adresa\nodberateľa JUDr. U., Štúrova 958, Šaštín - Stráže, k čomu žalobkyňa uviedla, že sa jedná o adresu z\npredchádzajúceho úradu, odkiaľ sa presťahovala do predmetnej nehnuteľnosti.\n4.7 Na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2013 žalobkyňa k neuznaným výdavkom za opravu predmetnej\nnehnuteľnosti a úrokov z úveru za nákup stroja žalobkyňa uviedla, že k týmto sa vyjadrí písomne. K\ndokladom na osobnú potrebu uviedla, že zaúčtovaná elektrina je naozaj jej elektrina, nie je daňovým\nvýdavkom, výdavky na šaty a kostým považuje za oprávnené výdavky týkajúce sa jej profesie,\nsviečky považuje za vybavenie kancelárie, ktoré slúžia na očistenie vzduchu pri niektorých dedičských\nkonaniach.\n4.8 Dňa 13.05.2013 bolo daňovému úradu doručené dodatočné vyjadrenie k zápisnici o ústnom\npojednávaní zo dňa 27.03.2013, v ktorom sa žalobkyňa vyjadrila k neuznaným výdavkom vo výške\n1.099.296,60 Sk, pričom uviedla, že účtovníčka v roku 2007 zaradila predmetnú nehnuteľnosť do\nobchodného majetku žalobkyne, ktorý bol evidovaný na karte majetku s nulovou hodnotou z dôvodu,\n\nže nájomná zmluva bola s nulovým nájmom. Výdavky evidované ako oprava predmetnej nehnuteľnosti\npovažovala žalobkyňa za skutočné náklady vynaložené na opravu pôvodnej budovy. Zmluvu o nájme\nnebytových priestorov považoval správca dane za neplatný právny akt, čo však podľa žalobkyne\nneznamená, že nie je výdavkom na dosiahnutie príjmov. Výdavky za úroky z úveru na nákup stroja boli\nna jednej strane zaúčtované do nákladov ovplyvňujúcich základ dane a na druhej strane prijatá suma\nza úroky bola následne zaúčtovaná do ostatných zdaniteľných príjmov v účtovnom denníku.\n4.9 Dňa 24.09.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok a\ndôkazov predložených daňovníčkou k Protokolu. Kontrolná skupina považovala argumenty daňovníčky\nv súvislosti s neuznanými výdavkami za nedostatočné na to, aby uvedené výdavky mohli byť vo\nvyrubovacom konaní uznané ako výdavky na zabezpečenie dosiahnutie a udržanie príjmu daňového\nsubjektu v zdaňovacom období roku 2008, a to z dôvodu, že daňovníčka nepreukázala, že predmetná\nnehnuteľnosť je zaradená v obchodnom majetku, pričom argument, že nehnuteľnosť zaradila do\nobchodného majetku v nulovej hodnote účtovníčka je pre uznanie výdavkov na rekonštrukciu, dostavbu\na prístavbu predmetnej nehnuteľnosti irelevantné, nakoľko daňovníčka ako účtovná jednotka síce môže\npoveriť vedením svojho účtovníctva inú právnickú alebo fyzickú osobu, avšak účtovná jednotka sa\nnezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za\npreukázateľnosť účtovníctva na území Slovenskej republiky.\n4.10 Svedkyňa U., ktorá vykonávala od roku 2006 až po súčasnosť činnosť účtovníčky pre žalobkyňu,\ndňa 17.03.2014 uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť zaradila po dohode so žalobkyňou do evidencie\nna základe inventárnej karty v nulovej hodnote, nakoľko predmetná nehnuteľnosť už bola predmetom\nodpisovania mesta Šaštín asi od roku 1964, a tým pádom v roku 2007 bola odpísaná. Na základe\nvykonaných rekonštrukčných prác následne vyhotovila svedkyňa novú inventárnu kartu, kde bolo\núčtované technické zhodnotenie, ktoré je predmetom odpisovania.\n4.11 Žalobkyňa v priebehu daňového konania predložila fotokópiu kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že\nv roku 2007 kúpila a nadobudla spolu s manželom do bezpodielového spoluvlastníctva predmetnú\nnehnuteľnosť. V administratívnom spise sa ďalej nachádza fotokópia Zmluvy o nájme nebytových\npriestorov zo dňa 30.06.2007, uzavretá medzi C. a L. ako prenajímateľmi na jednej strane a\nspoločnosťou SAND, s.r.o. a Notárskym úradom L. ako nájomcami na strane druhej. Mesto Šaštín\n- Stráže udelilo žalobkyni stavebné povolenie na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti, za účelom\núpravy objektu na kancelárske priestory notárskeho úradu. V spise sa taktiež nachádza Inventárna karta\nhmotného investičného majetku, na ktorej je zapísané predmetná nehnuteľnosť, s dátumom obstarania\nzapísania 15.06.2007, s hodnotou vstupnej ceny a zostatkovej ceny 0. Tento dokument je však v spise\ntaktiež len vo forme fotokópie.\n4.12 Rozhodnutím č. 9201401/5/4550724/2014 zo dňa 08.10.2014 správca dane vyrubil žalobkyni\nrozdiel dane v sume 7.733,78 € na dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov. Žalovaný\nrozhodnutím č. 1100307/1/10346/2015/2206 zo dňa 12.01.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane.\n4.13 Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení účinnom do 31.12.2008\n(ďalej len „zákon o dani z príjmov\"), na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom fyzická osoba alebo\nprávnická osoba.\n4.14 Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.\n4.15 Podľa § 2 písm. m/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie obchodným\nmajetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných\nhodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje\nalebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok\nobstarávaný formou finančného prenájmu.\n\n4.16 Podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch\n1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia\ndaňovú evidenciu o\na/ príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane)\nvrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,\nb/ daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového\nzákladu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,\nc/ hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],\nd/ zásobách a pohľadávkach,\ne/ záväzkoch.\n4.17 Podľa § 6 ods. 12 zákona o dani z príjmov, evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný\nuchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného\npredpisu.\n4.18 Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a\nza podmienok ustanovených v tomto zákone, sú\na/ výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,\nb/ výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa\nosobitných predpisov,\nc/ výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na\n1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,\n2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné\nzdravotnícke zariadenia,\n3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov v\nstredných odborných učilištiach, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy,\n4. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným\npredpisom,\n5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi\npredpismi,\nd/ výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,\ne/ výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou\nvykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká\nje ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné\ndopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s\nčinnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40% nároku na stravné podľa osobitného predpisu;\nak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného\nmajetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných\nv čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,\nf/ výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií a úhrnu obstarávacích cien ostatných\ncenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich\npredaja s výnimkou\n1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia\na príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10% od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných\npapierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný\nzverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri\nostatných cenných papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa\nosobitného predpisu zahrnovaný do základu dane,\n2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu\ndane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,\n3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, ktorým\nsa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,\ng/ výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny\n1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu\nna akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f/, pri jeho predaji len do výšky\npríjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,\n2. zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja,\nposudzovanej za každý predaj jednotlivo,\n\nh/ výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane\núrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu\noneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo\"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa\n§ 17 ods. 21, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,\nalebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b/ a c/, alebo\nu daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie\nv sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich\nzdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak\n1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie\npre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu\nvýdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu\nnepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku,\nale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na\núhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu\nnepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,\n2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,\n3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,\n4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom\nna exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,\n5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý\nsa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov\nexekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému\ndlžníkovi,\n6. ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku vo výške 100% (§ 20 ods. 17 a 19),\ni/ výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú\nsúčasne splnené tieto podmienky:\n1. k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b/ alebo ods. 14 písm. b/,\n2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 10.000,- Sk,\n3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota\npohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 10.000,- Sk,\nj/ výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,\nk/ výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka,\ntovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov\na iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia,\nudržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,\nl/ výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané\npodľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba\nv osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných\nlátok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej\nbolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu, alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu\npreukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy,\npri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so\nskutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane\nspotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a\nodôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok,\nm/ výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov\nštátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného\núradu práce zahrnované do príjmov,\nn/ odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných\npríjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku,\nktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol\nna priame využitie inému daňovníkovi,\no/ úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie\nobdobie, okrem\n1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu, 88) poisťovní, pobočiek\nzahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na\nderiváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,\n\n2. zabezpečovacích derivátov, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,\np/ stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v\nkalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo\n5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok\nna stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník\nneuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e/,\nr/ odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20\nods. 4 alebo ods. 14.\n4.19 Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej\na/ výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku\na nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),\nb/ výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,\nc/ úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj\nvtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle\ntolerované,\nd/ výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych\norgánov a ďalších orgánov právnických osôb,\ne/ výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a\nvýdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,\nf/ výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb\ns výnimkou § 17 ods. 3 písm. e/, pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,\ng/ výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické\nzhodnotenie (§ 29 ods. 2),\nh/ výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom\nalebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500,- Sk za jeden predmet,\ni/ výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a\nblízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku\ndaňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)\npodľa § 19 ods. 2 písm. e/ a p/,\nj/ výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,\nk/ výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.\nDaňovými výdavkami nie sú tiež\na/ zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie\nodkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút,\nb/ prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,\nc/ prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,\nd/ tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu\npodľa osobitného predpisu,\ne/ manká a škody 1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g/, stratného\nv maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených\ndaňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným\nmajetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,\nf/ zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou\nv § 19 ods. 3 písm. b/ až d/,\ng/ daň podľa tohto zákona,\nh/ dane zaplatené za iného daňovníka,\ni/ daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k/\na s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej\nako náklad,\nj/ tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,\nk/ platí od 1.1.2010,\nl/ rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej\npohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto\n\npohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods.\n10 až 12.\n4.20 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový\nporiadok\"), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa\nzáujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a iných osôb.\n4.21 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n4.22 Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n4.23 Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n4.24 Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n4.25 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n4.26 Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,\nrozhodnutie musí obsahovať\na/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb/ číslo a dátum rozhodnutia,\nc/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú\nfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú\nosobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,\nd/ výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej\nbanky, na ktorý má byť suma zaplatená,\ne/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie\nodkladného účinku,\nf/ vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je\ndaňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,\nak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce\n\ns uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje\nelektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným\nelektronickým podpisom.\n4.27 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného finančného\norgánu, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodoval o povinnosti žalobkyne zaplatiť rozdiel dane\nz príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2008.\n4.28 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n4.29 Zákonodarca v ustanoveniach § 19 a nasledujúcich zákona o dani z príjmov ustanovil zákonné\npodmienky daňového výdavku daňového subjektu. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákonodarca\npožaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení\na vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n4.30 Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri\npodmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to:\n- podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,\nto znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom),\n- podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a\n- podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný).\n4.31 Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože\nlen v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka\npreukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon\nneustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov.\n4.32 Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, ak je výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným príjmom\na konkrétnym výdavkom.\n4.33 V prejednávanej veci je spornou práve podmienka vecnosti sporných daňových výdavkov. Sporné\nvýdavky sú konkrétne špecifikované vyššie, pri zhodnotení skutkového stavu a pre zjednodušenie a\nprehľadnosť ich odvolací súd rozdelil do troch skupín - výdavky týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti,\nvýdavky na zaplatené úroky a hmotné výdavky.\n4.34 Nehnuteľnosť so sídlom na adrese Hollého č. 645, Šaštín - Stráže kúpili a nadobudli manželia\nL. (žalobkyňa) a C. do bezpodielového spoluvlastníctva dňa 23.05.2007 kúpnou zmluvou zo dňa\n23.05.2007 od mesta Šaštín - Stráže. Žalobkyňa spolu s manželom následne dňa 30.06.2007 uzatvorili\nZmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1996 Zb. (ďalej len „nájomná zmluva\"),\na to so spoločnosťou SAND, s.r.o. ako nájomcom č. 1 a Notárskym úradom L. ako s nájomcom č.\n2. V nájomnej zmluve sa uvádza, že predmetná nehnuteľnosť je v stave nevyhovujúcom na účely\nkancelárskych priestorov. Nájomné po vzájomnej dohode nebolo stanovené z dôvodu, že predmetná\nnehnuteľnosť vyžadovala rekonštrukciu spočívajúcu v stavebných úpravách, ktoré sa zaviazali vykonať\nna vlastné náklady nájomca č. 1 a nájomca č. 2, aby mohli v priestoroch nehnuteľnosti vykonávať\npodnikateľskú činnosť.\n4.35 Správca dane, žalovaný a taktiež krajský súd vyhodnotili nájomnú zmluvu ako neplatný právny\núkon, čo zdôvodnili tým, že nájomnú zmluvu uzavrela tá istá fyzická osoba sama so sebou.\n4.36 Odvolací súd je toho názoru, že správne súdy a taktiež ani správne orgány nemajú právomoc\nposudzovať platnosť či neplatnosť právneho úkonu. Uvedené patrí do kompetencie civilných súdov.\nTakýto výklad právnych noriem v odôvodnení rozsudku je ústavne neakceptovateľný. Zo zásady\n\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, napr. dodanie hnuteľnej veci oproti zaplateniu kúpnej ceny. Ide o ekonomickú podstatu daňovej\ntransakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola\nuskutočnená.\n4.37 Vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho súdu je podporené aj nálezom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 241/07, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „ak najvyšší súd dospel k\nzáveru o neplatnosti predmetných právnych úkonov, bolo jeho povinnosťou dať v odôvodnení rozsudku\njasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo sú tieto zmluvy neplatné. Odpoveď súdu musí byť\nzrejmá, jasná a zrozumiteľná nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďže súd rozhoduje o jeho právnej\nveci. Konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy, či iného právneho úkonu musí byť spojené s odkazom\nna konkrétnu právnu normu, ktorá uvedený nedostatok právneho úkonu sankcionuje neplatnosťou\".\n4.38 „V daňovom konaní sa právne úkony či iné rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho\nobsahu. V pochybnostiach orgány verejnej moci postupujú voči daňovému subjektu miernejšie (in dubio\nmitius)\" [R 34/2009].\n4.39 „Neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z hľadiska súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či\nvýdavky realizované na jej základe sú alebo nie sú daňovým výdavkom\" [I.ÚS 241/07-44].\n4.40 V prípade výdavkov týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti je sporným taktiež, podľa názoru\nnajvyššieho súdu, posúdenie zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku. Z\nadministratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa najprv uvádzala, že predmetná nehnuteľnosť nebola\nzaradená do obchodného majetku, no neskôr tvrdila, že účtovníčka ju dňa 15.06.2007 zapísala na\nInventárnu kartu hmotného investičného majetku so vstupnou a zostatkovou cenou 0.\n4.41 Z citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že podmienkou na zaradenie majetku\ndo obchodného majetku je, že daňovník bude o ňom účtovať v knihe dlhodobého hmotného majetku (v\nprípade účtovania v sústave JÚ) alebo o nej bude účtovať ako o dlhodobom hmotnom majetku v účtovej\ntriede 0 (v prípade účtovania v sústave PÚ), alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z\npríjmov.\n4.42 Pri posudzovaní zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku je nevyhnutné vziať\ndo úvahy aj skutočnosť, že v nájomnej zmluve je upravená rekonštrukcia predmetnej nehnuteľnosti\nako „forma nájomného\", ku ktorému sa nájomca č. 1 a nájomca č. 2 zaviazali. Zmluvné strany sa\ntotiž dohodli, že nájomníci nájomné platiť nebudú, avšak vykonajú na vlastné náklady rekonštrukciu\npredmetnej nehnuteľnosti, a to tak, aby mohla slúžiť na kancelárske účely.\n4.43 Pokiaľ ide o výdavky na úrok z úveru za účelom nákupu stroja, tak v tejto časti je žaloba podľa\nodvolacieho súdu nedôvodná, pretože z celého administratívneho spisu nevyplýva, o aký stroj sa\njednalo, t. j. nemožno posúdiť, či predmetný stroj súvisel s podnikateľskou činnosťou žalobkyne, preto\nmožno konštatovať, že žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno.\n4.44 V prípade výdavkov na úroky z úveru nebola splnená podmienka vecnosti, keďže žalobkyňa\nhodnoverným spôsobom nepreukázala, že výdavok určený na úrok z úveru bol vynaložený na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníčky. To isté možno konštatovať aj v prípade\nostatných hmotných výdavkov, určených na kúpu šatstva, obuvi, sviečok o pod. (bližšie špecifikované\nvyššie). Ani v tomto prípade nemal odvolací súd za preukázané, že by predmetné výdavky boli\nvynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníčky. V administratívnom spise\nsa nenachádza fotodokumentácia šiat, kostýmu, bundy ani topánok, a teda odvolací súd nemôže\nhodnoverne posúdiť, či spĺňali podmienky pracovného odevu, resp. pracovného ošatenia, v zmysle\nOrganizačného poriadku Notárskej komory SR. Taktiež v prípade sviečok nemožno posúdiť, či spĺňajú\npodmienku označenia obchodným menom, keďže v spise nie je fotokópia konkrétnych sviečok.\n4.45 Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v rozhodnutiach daňových orgánov nie je uvedené ustanovenie\nhmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého daňové orgány rozhodli. Túto námietku považuje odvolací\nsúd za bezpredmetnú, nakoľko vo výroku napadnutých rozhodnutí je uvedené konkrétne ustanovenie\n\ndaňového poriadku, podľa ktorého daňové orgány rozhodli a pokiaľ ide o hmotnoprávny predpis, tak\nkonkrétne ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré boli podľa daňových orgánov porušené sú uvedené\nv odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Daňový poriadok nešpecifikuje v § 63 ods. 3 písm. c/, že\ntaxatívne musí byť vo výroku rozhodnutia uvedené ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Tým, že\ndaňové orgány uviedli vo výrokoch napadnutých rozhodnutí ustanovenie daňového poriadku, podľa\nktorého rozhodovali, splnili si zákonom stanovenú povinnosť stanovenú v § 63 ods. 3 daňového poriadku.\n4.46 Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že niektoré dokumenty sa v\nadministratívnom spise nachádzajú len vo forme fotokópie (kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o\núvere, inventárna karta hmotného investičného majetku, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie).\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane sa súd zaoberá i skutočnosťami, či\nzistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie je v rozpore/v súlade s\nobsahom predloženého administratívneho spisu. V tomto prípade administratívny spis obsahuje niektoré\ndôkazy len vo fotokópii, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu (Pod pojmom „spisy\nžalovaného správneho orgánu\" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho\norgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí [R 66/1998]).\n4.47 V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží\nneúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval\na rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom.\n4.48 Záverom odvolací súd konštatuje, že aj napriek tomu, že v časti výdavkov na úroky z úveru a v\nčasti hmotných výdavkov je žaloba žalobkyne nedôvodná, rozhodnutia finančných orgánov sú vzhľadom\nna vyššie uvedené dôvody zákonne i ústavne neudržateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/10346/2015/2206\nzo dňa 12.01.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4550724/2014 zo dňa\n08.10.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude opätovne preskúmať\nzaradenie predmetnej nehnuteľnosti do obchodného majetku.\n4.49 Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie finančného orgánu v medziach žaloby\nnie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).\n4.50 S poukazom na uvedené, najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie\nžalovaného a vec vrátil žalovanému konanie na ďalšie konanie.\n4.51 Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p., aj správny orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak\nbolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\n5.\n5.1 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal\nnáhradu trov konania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže\nrozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený.\n5.2 Úspešnej žalobkyni je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa §\n246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobkyne predložil vyčíslenie trov konania\nspolu s podanou žalobou dňa 10.03.2015.\n5.3 Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa\npredloženej špecifikácie a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2015 vo výške 139,83\n€ podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška\") v\nspojení s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo\nvýške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, vypracovanie právneho rozboru zo dňa 30.01.2015 vo výške 139,83\n€ podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. e/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového\n\nzákladu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, ďalšia porada s klientom zo dňa\n05.02.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo\nvýške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, podanie\nžaloby doručenej súdu dňa 10.03.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a\nods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €,\nrežijný paušál 8,39 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia za tieto 4 úkony spolu s režijným paušálom\npredstavujú sumu 592,88 €.\n5.4 Právny zástupca žalobkyne je platiteľom DPH, a teda svoju odmenu i náhrady hotových výdavkov\nnavýšil o 20% DPH, čo predstavuje sumu 118,58 €.\n5.5 Žalobkyni bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo\nvýške 70,- € a zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 70,- €, spolu vo výške 140,- €.\n5.6 Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140,- € a trovy právneho\nzastúpenia vo výške 711,46 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne.\n6.\n6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\"), odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n6.2 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom k\ntomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, tj. pred 1 júlom\n2016, dokončilo sa podľa doterajších predpisov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/22/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}