{"guid": "7c058745-8681-438a-8599-cc91c4159b5f:37a97c32-03a0-4b58-9326-c59f97ba84e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2015200003.1", "spisova_znacka": "3Sžo/37/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/37/2016 z 18. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2017, sp. zn. 3Sžo/37/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2015200003.1", "identifikacne_cislo": "2015200003", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37a97c32-03a0-4b58-9326-c59f97ba84e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200003.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200003.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2015200003.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/37/2016\n2015200003\n18. 10. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:2015200003.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu:\nFakultná nemocnica Trnava, IČO: 00 610 381, A. Žarnova 11, Trnava, právne zastúpený: PROSMAN\nA PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nZS 204/00006/2014/R zo dňa 30. októbra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č. k. 14S/1/2015-109 zo dňa 14. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč. k. 14S/1/2015-109 zo dňa 14. apríla 2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobca\nsa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o uložení pokuty vo výške 1.000,- €\nžalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“),\nt.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené\ndňa 09.12.2013 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke\nT. P., ktorým bolo konštatované porušenie spočívajúce v tom, že počas hospitalizácie pacientky na\nneurologickom oddelení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 08.10.2012 do 09.10.2012\nnebola u pacientky diferenciálne diagnosticky doriešená brachiálna plexopathia vľavo s anamnestickým\núdajom svedčiacim pre Raynaudov syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov\nprstov), zaznamenaným pri predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentnom príjme poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti dňa 05.10.2012 aj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky\nnebolo realizované elektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne\npri vstupnom vyšetrení pacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné\nvyšetrenie periférnych pulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia\nneurologických symptómov a nebolo realizované cievne vyšetrenie, ktoré bolo pri predchádzajúcom\nvyšetrení dňa 05.10.2012 službukonajúcim neurológom odporúčané.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že štatutárny zástupca, ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci\nlekári mali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam\nzisteným v konaní. Rovnako bol žalobcovi daný k dispozícií Protokol č. 990/2012, proti ktorému boli\nz jeho strany podané námietky a tie boli po konzultácii s prizvanými odborníkmi znovu prerokované\nso žalobcom. Krajský súd uviedol, že prvostupňový orgán postupom v zmysle § 43 zákona č.\n581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) na\nzistenie stavu veci pribral do konania dvoch konzultantov z oblasti cievnej chirurgie a neurológie keď\nzákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu\nhodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti\nsa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti Protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou\nstarostlivosťou. V žalobe nebola nijakým spôsobom spochybnená správnosť záverov prizvaných\nodborných konzultantov. Vzhľadom na stanovisko prizvaného odborníka z odboru cievna chirurgia, ako\naj obsah pripojeného administratívneho spisu, aj z pohľadu súdu neboli zo strany žalobcu u pacientky\nvykonané všetky výkony pre správne a včasné určenie diagnózy. Pochybenie žalobcu spočívalo v\nnevykonaní cievneho vyšetrenia pacientky počas jej hospitalizácie na neurologickom oddelení a v\nnedôslednom zhodnotení potreby vykonania elektrofyziologického vyšetrenia symptomatickej končatiny,\nhoci pri vstupnom vyšetrení pacientky dňa 08.10.2012 takéto vyšetrenie zahrnul do liečebného plánu\npacientky počas jej hospitalizácie. Oba tieto nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti viedli\nk tomu, že pri následnej hospitalizácii pacientky na chirurgickej klinike od 20.10.2012 do 09.11.2012\ndošlo v dôsledku suspektnej embólii do arterie subclavia a arterie chrachialis I. sin (bolesti ľavej hornej\nkončatiny s prejavmi ischémie, poruchou citlivosti a pohybu prstov trvajúcou dva dni) po vykonanej\noperácii následne dňa 30.10.2012 k amputácii predlaktia ľavej hornej končatiny. Zo záverov protokolu,\njeho vyhodnotení odborníkmi zo strany neurológie a cievnej chirurgie vyplynulo, že zo strany žalobcu\nv danom prípade nedošlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, a preto bola žalobcovi zo\nstrany žalovaného uložená pokuta.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj prvostupňové administratívne rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň si na náhradu uplatnil trovy konania.\nV dôvodoch namietal, že na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní. Protokol nie je rozhodnutím podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), ktoré by malo\núčinky právoplatného rozhodnutia podľa § 40 Správneho poriadku. Úrad nemá zákonnú povinnosť podľa\nSprávneho poriadku zistiť pri dohľade nad zdravotnou starostlivosťou skutkový stav veci spoľahlivo\na presne (neexistuje žiadna záruka jeho správnosti), túto povinnosť má až v následnom konaní o\npokute (sankcii). Protokol nie je znaleckým posudkom (ani vyjadrenia lekárov v ňom obsiahnuté nie\nsú znaleckým posudkom) v konaní o sankcii ho nemožno hodnotiť inak ako dôkaz listinou, ktorá bola\nspochybnená inou listinou (vyjadrením lekára - odborné stanovisko iného lekára) žalobcu v konaní\no sankcii s návrhom na vykonanie dokazovania, ktorý mal uvedený rozpor odstrániť. Žalovaný sa\nvysporiadal s vyjadrením žalobcu a nevykonaním navrhovaných dôkazov odkazom na skutočnosti\nzistené v protokole (v protokole sa k námietkam vyjadroval iba cievny chirurg), t.j. na dôkaz, ktorý\nžalobca uvedenými prostriedkami spochybňoval. Žalovaný na vyjasnenie uvedených okolností neprizval\ninú osobu, ktorá by uvedené rozpory odstránila. Zo záverom krajského súdu podľa žalobcu vyplynulo,\nže záver protokolu nie je preskúmateľný v správnom konaní o sankcii (v ktorom je podkladom) a nie\nje preskúmateľný ani súdom, t. j. protokol má povahu záväzného rozhodnutia voči ktorému neexistuje\nopravný prostriedok a je podľa súdu nepreskúmateľný. Žalobca poukázal na to, že aj záväzné stanoviská\ndotknutých orgánov v rámci stavebného konania sú preskúmateľné súdom v rámci preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. Krajský súd taktiež neprihliadol na rozhodovaciu\nprax odvolacieho súdu, z ktorej vyplýva, že ak žalobca nesúhlasil so stanoviskom konzultanta Úradu\na vzniesol k nemu námietky, bolo povinnosťou Úradu zaobstarať minimálne ďalšie odborné stanovisko\niného konzultanta z príslušného odboru za účelom odstránenia rozporov, prípadne vo veci nariadiť\ndokazovanie súdnym znalcom. Podľa Ústavného súdu SR neakceptovanie dôkazného návrhu možno\nčo do vecného obsahu odôvodnenia založiť len tromi dôvodmi: prvým je argument, podľa ktorého\n\ntvrdená skutočnosť nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého\nnavrhnutý dôkaz nepotvrdí ani nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou potenciou\na naostatok tretím je nadbytočnosť dôkazu vo vzťahu k tvrdeniu, ktoré už bolo s praktickou istotou buď\noverené alebo vyvrátené. Žiadna takáto skutočnosť však podľa žalobcu nebola v konaní daná.\nŽalobca vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval aj na skutočnosť, že protokol vychádza zo\nstanoviska lekára, ktorý hodnotil správnosť či nesprávnosť postupu lekára iného klinického odboru\n(cievny lekár hodnotil neurológa). Rozhodovacia prax súdov ustálila, že správnosť či nesprávnosť\npostupu lekára istej odbornosti nemôže posudzovať znalec z inej odbornosti. Žalobca má za to, že\nuvedená zásada sa v plnej miere vzťahuje aj na odborné vyjadrenie v rámci výkonu dohľadu nad\nzdravotnou starostlivosťou. Kľúčovou argumentáciou sú závery lekára z iného odboru, než v ktorom bola\nposkytovaná zdravotná starostlivosť. Prizvaný lekár z toho istého odboru hodnotil poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť ako lege artis, t.j. samotný protokol obsahoval zásadne opačné závery dvoch prizvaných\nlekárov (podľa krajského súdu však uvedené nespochybňuje závery protokolu). Z argumentácie\nžalovaného, ako aj krajského súdu vyplýva, že svoje závery založili iba na vyjadrení lekára z iného\nodboru ako bola poskytovaná zdravotná starostlivosť žalobcom bez toho, aby vysvetlili, čo ich k tomu\nviedlo a prečo nevzali do úvahy záver prizvaného neurológa a vyjadrenie žalobcu. Žalobca poukázal\nna rozhodnutie R 45/1984, kde sa uvádza: „Ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké\nposudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z\nakých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého\nznaleckého posudku.“ Napadnuté rozhodnutie a ani rozsudok krajského súdu uvedenú úvahu vôbec\nneobsahujú. Poskytnutie nesprávnej zdravotnej starostlivosti žalobcom nebolo dostatočne preukázané\nbez dôvodných pochybností. V prípade, ak existujú odôvodnené pochybnosti o skutkovom stave a\npochybenie žalobcovi nebolo preukázané nad všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo.\nŽalobca ďalej namietal závery krajského súdu uvedené na strane 8 v druhom odseku. Uviedol, že súd\nna tomto mieste dospel k záveru, ku ktorému nedospel ani žalovaný a ani jeho konzultanti. Súvis medzi\nvytýkaným pochybením žalobcu a následkom uvedeným súdom nebol v konaní nijako preukázaný.\nŽalovaný pri výkone dohľadu ani v konaní o uložení sankcie neskúmal súvis preskúmavaného konania s\nuvedeným následkom, a preto je podľa žalobcu neobvyklé, že správny súd, ktorý nevykonával doplnenie\ndokazovania dospel k uvedenému záveru.\nŽalobca namietal aj závery správneho súdu uvedené na strane 8 v treťom odseku. Žalobca uviedol, že z\nobsahu spisu vyplýva, že odborník z odboru neurológie hodnotil poskytnutú zdravotnú starostlivosť ako\nštandardnú a správnu, t.j. krajským súdom zistený stav je aj v rozpore s obsahom spisu.\nŽalobca ďalej namietal, že krajský súd nevzal pri interpretácii § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z. do úvahy aj § 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého sa zdravotná starostlivosť\nposkytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. V konaní bolo poukazované na\nskutočnosť, že diagnózy, pre ktoré bola pacientka hospitalizovaná na neurologickom oddelení dňa\n08.10.-09.10.2012 (periférny vestibulárny syndróm a anemický syndróm), a vo vzťahu ku ktorým jej bola\nposkytovaná zdravotná starostlivosť neboli v žiadnom vzťahu s embóliou periférnych tepien, ktorá jej\nbola diagnostikovaná neskôr (tieto choroby ani ich príznaky spolu nesúvisia). Nerealizované vyšetrenia\n(nedostatok diagnostiky) vytýkané žalovaným v napadnutom rozhodnutí nie sú v žiadnom vzťahu so\nzdravotnými problémami, pre ktoré bola pacientke poskytovaná nepretržitá zdravotná starostlivosť.\nNepretržitá zdravotná starostlivosť bola pacientke poskytovaná v súvislosti s neurologickými problémami\n(závrat, bolesť hlavy, zvracanie) a nie vo väzbe na cievne problémy. Pacientke bola vo väzbe na jej\nzdravotné problémy v danom čase poskytnutá štandardná (lege artis) zdravotná starostlivosť. V prípade\naplikácie § 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. na daný skutkový stav bolo poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti na neurologickom oddelení žalobcu v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., čo\nkonštatovala aj prizvaná osoba z odboru neurológia, keďže zdravotná starostlivosť bola poskytovaná\nvzhľadom k určenej chorobe správne.\nZáverom žalobca uviedol, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu\nSR vyplýva, že ak nie je z odôvodnenia rozsudku krajského súdu zrejmé, prečo súd nepovažoval\nza dôvodnú právnu argumentáciu účastníka konania a prečo žalobné námietky účastníka považuje\nza mylné alebo vyvrátené, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, a to najmä, ak ide o právnu argumentáciu z hľadiska účastníka kľúčovú, na ktorej je postavený\n\nzáklad jeho žaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn.\n9Afs/174/2014-63 podľa ktorého: „Zamítne-li žalobu, a při tom se opomene zabývat byť i marginální\nnámitkou, nezbývá Nejvyššímu správnímu soudu než jeho rozhodnutí zrušit pro nepřezkoumatelnost\nspočívající v nedostatku důvodů pokračování [§ 103 odst. 1 písm. d) s. ř. s.], byť i důvodnost námitky\nby Nejvyšší správní soud mohl sám spolehlivě posoudit podle obsahu spisu.“ Podľa názoru žalobcu sa\nkrajský súd nedostatočne vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami a ich rozvetveniu uvedenému\nvo vyjadrení na pojednávaní. Z toho dôvodu považuje rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný\npre nedostatok dôvodov.\nIII.\nŽalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca v podanom rozklade žiadnym právne, či\nmedicínsky relevantným spôsobom nespochybnil stanoviská oboch prizvaných odborníkov a už vôbec\nnenamietal, že žalovaný neodstránil vzájomný rozpor medzi uvedenými stanoviskami. V podanom\nrozklade žalobca poukázal len na rozpor medzi názorom prizvaného odborníka z odboru cievna\nchirurgia a primára neurologického oddelenia žalobcu ohľadom skutočnosti, či u pacientky išlo nakoniec\no TOS (thoracic outlet syndrome - syndróm hornej hrudnej apertúry) alebo nie. Rovnako aj v\nžalobe poukázal žalobca len na rozpor medzi stanoviskom prizvaného odborníka z odboru cievna\nchirurgia a lekárskych zamestnancov žalovaného na jednej strane a názorom lekárov žalobcu na\nstrane druhej. Dôvody, pre ktoré žalovaný v správnom konaní upustil od konštatovania TOS boli\nvysvetlené v napadnutých administratívnych rozhodnutiach, ako aj vo vyjadrení k podanej žalobe.\nŽalovaný nepovažoval stanoviská prizvaných odborníkov z odboru neurológia a odboru cievna chirurgia\nza vzájomne rozporné. Žalovaný počas výkonu dohľadu zistil a následne aj v správnom konaní\no uložení pokuty konštatoval, že nesprávnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke počas\nhospitalizácie na neurologickom oddelení v období od 08.10-09.10.2012 spočívala v tom, že u pacientky\nnebola diferenciálne diagnosticky doriešená brachiálna plexdopathia vľavo s anamnestickým údajom\nsvedčiacim pre Raynaudov syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov),\nzaznamenaným pri predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentom príjme žalobcu dňa 05.10.2012\naj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky nebolo realizované elektrofyziologické\nvyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne pri vstupnom vyšetrení pacientky\ndňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné vyšetrenie periférnych pulzácií\nna symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia neurologických symptómov a\nnebolo realizované cievne vyšetrenie, ktoré bolo pri predchádzajúcom vyšetrení dňa 05.10.2012\nslužbukonajúcim neurológom odporúčané. Pochybením žalovaného teda bolo nedodiagnostikovanie\npacientky a nerealizovanie potrebných vyšetrení za účelom realizovania náležitej diferenciálnej\ndiagnostiky brachiálnej plexopatie vľavo s anamnestickým údajom svedčiacim pre Raydaudov syndróm\n(bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov), ktoré vyplývajú z nálezu z neurologického\nvyšetrenia dňa 05.10.2012 (pri vyšetrení na centrálnom príjme žalobcu tri dni pred hospitalizáciou) a\nktoré boli žalobcovi známe, keďže pacientku s odstupom troch dní opakovane vyšetrovali neurológovia\nna neurologickej ambulancii urgentného príjmu a následne na neurologickom oddelení. Dňa 05.10.2012\npacientka pri vyšetrení neurológom na centrálnom príjme udávala bolesti ľavej hornej končatiny s\ncyanózou končekov prstov, o dva dni neskôr dňa 07.10.2015 udávala pri vyšetrení neurológom na\ncentrálnom príjme znovu bolesti ľavej hornej končatiny. Dňa 08.10.2012 bola privezená posádkou\nRZP na centrálny príjem, kde bola vyšetrená neurológom a následne odoslaná na hospitalizáciu na\nneurologické oddelenie.\nVzhľadom na skutočnosť, že pacientke bola opakovane poskytovaná neurologická zdravotná\nstarostlivosť, pri vyšetrení dňa 05.10.2012 boli neurológom hodnotené aj cievne problémy, na základe\nktorých indikoval u pacientky cievne vyšetrenie, tiež z dôvodu, že počas následnej hospitalizácie\npo troch dňoch od prvotného vyšetrenia dňa 05.12.2012 sa s pacientkinými ťažkosťami, ktoré boli\nkonštatované pri tomto vyšetrení a ktoré poukazovali na možný cievny problém, ďalej nepracovalo,\nbol do výkonu dohľadu dôvodne prizvaný aj odborník z odboru neurológia a tiež aj odborník z\nodboru cievna chirurgia. Vychádzajúc z ustanovenia § 43 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. sa\nmá na posúdení správnosti zdravotnej starostlivosti zúčastniť aj osoba - odborník z príslušnej\nmedicínskej špecializácie podľa druhu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá je výkonom dohľadu\npreskúmavaná. V danom prípade totiž pacientku na centrálnom príjme nevyšetroval cievny chirurg a\nnebolo vyžiadané ani jeho konziliárne vyšetrenie, ale priamo službukonajúci neurológ, ktorý vzhľadom\nna pacientkine problémy indikoval cievne vyšetrenie. U pacientky počas následnej hospitalizácie\n\nnebolo realizované elektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne\npri vstupnom vyšetrení pacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné\nvyšetrenie periférnych pulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia\nneurologických symptómov. Žalovaný teda nevytkol ako pochybenie skutočnosť, že u pacientky\nnebola stanovená správna diagnóza, ktorá sa zistila neskôr pri druhej hospitalizácii, ale fakt, že\nnebola dokončená diferenciálna diagnostika realizovaním potrebných a prvotne aj naplánovaných\nvyšetrení. Práve v tomto kontexte žalovaný hodnotil obe stanoviská prizvaných odborníkov, pričom\nakceptoval, že prizvaný odborník z odboru neurológia sa zameral výlučne na hodnotenie neurologických\nproblémov pacientky, avšak v závere svojho stanoviska aj tento odborník sám poukázal na nevykonanie\ncievneho vyšetrenia v záujme dodiagnostikovania pacientkiných ťažkostí. Pri zisťovaní skutkového\nstavu vychádzal teda žalovaný zo skutočnosti, že pochybenie, ktoré vyplývalo zo stanoviska odborníka\nz cievnej chirurgie, potvrdil aj odborník z neurológie, ktorý v závere svojho stanoviska poukázal\nna nevykonanie vyššie uvedeného vyšetrenia. Keďže pacientka bola v starostlivosti neurológov,\nmalo dodiagnostikovanie zabezpečiť neurologické oddelenie. Cievne vyšetrenie a elektrofyziologické\nvyšetrenie ako diferenciálno-diagnostické vyšetrenia boli považované zo strany žalobcu za dôležité,\npretože pri vyšetrení pacientky dňa 05.10.2012 a pri príjme pacientky na hospitalizáciu dňa\n08.10.2012 boli vyššie uvedené vyšetrenia uvedené, avšak od oboch týchto vyšetrení nakoniec lekári\nneurologického oddelenia bez odôvodnenia upustili. Ak podľa žalobcu nebolo potrebné vykonať cievne\nvyšetrenie v STATIM režime ešte počas hospitalizácie, malo byť pacientke doporučené v prepúšťacej\nspráve.\nŽalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa rozhodovacej praxe odvolacieho súdu,\npodľa ktorej mal Úrad povinnosť odstraňovať rozpory medzi stanoviskom konzultanta Úradu na jednej\nstrane a žalobcu na druhej strane tak, že vo veci zabezpečí ďalšie odborné stanovisko, resp. nariadi\nznalecké dokazovanie. Túto argumentáciu žalobcu považoval za účelovú a uviedol, že rozhodovacia\nprax správnych súdov (prvostupňových aj odvolacieho) v obdobných veciach je výsledok súdnych konaní\npotvrdzujúci správnosť postupu žalovaného. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Szd/2/2013 zo dňa 18.03.2014 a 1Szd/3/2013 zo dňa 13.05.2014, ktoré však podľa žalovaného\nboli na odlišnom skutkovom základe. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sžso/63/2014 zo dňa 05.04.2016, v ktorom rozhodol senát Najvyššieho súdu SR\nodlišne od predchádzajúcich rozhodnutí. Za dostatočné dokazovanie na preukázanie pochybenia iného\nústavného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a za náležite zistený skutkový stav veci považoval\nfakt, že názor žalovaného vychádzal zo stanoviska aj len jedného prizvaného odborníka a žalovaného\nnezaviazal k odstráneniu rozporu medzi názorom tohto odborníka a žalobcu. Žalovaný poukázal aj na\nďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa obdobnej skutkovej aj právnej situácie vyhodnotili\npostup žalovaného aj pri dokazovaní a pri aplikovaní jednotlivých právnych inštitútov v správnom konaní\nako správne - sp. zn. 10Szd/1/2013 zo dňa 25.09.2013, sp. zn. 10Szd/2/2013 zo dňa 11.09.2013, sp.\nzn. 10Szd/4/2013 zo dňa 06.11.2013, sp. zn. 10Sžso/21/2014 zo dňa 15.04.2015 a 9Szd/2/2013 zo dňa\n27.05.2015.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že prvostupňový\nsprávny orgán začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo\n\nzistené dňa 09.12.2013 ukončeným výkonom dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej\nstarostlivosti pacientke. Prvostupňový správny orgán vykonal dohľad priamo u poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou pacientky z obdobia poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti v období od 05.10.2012 do 06.12.2012. Taktiež si zaobstaral zdravotnú dokumentáciu\nod pacientkinej obvodnej všeobecnej lekárky z obdobia posledného roku pred hospitalizáciou, ako\naj z vyšetrení pacientky na kožnej ambulancii a reumatologickej ambulancii. Správny orgán si\nzaobstaral vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 19.12.2012 obsahujúce vyjadrenie\nslužbukonajúcej neurologičky zo dňa 11.12.2012 k vyšetreniu pacientky dňa 05.10.2012, vyjadrenie\nslužbukonajúcej neurologičky zo dňa 11.12.2012 k vyšetreniu pacientky dňa 07.10.2012, vyjadrenie\nslužbukonajúceho neurológa zo dňa 13.12.2012 k vyšetreniu pacientky dňa 08.10.2012, vyjadrenie\nošetrujúceho neurológa zo dňa 13.12.2012 k vyšetreniu pacientky dňa 20.10.2012 po prijatí na\nneurologické oddelenie, vyjadrenie primára neurologického oddelenia zo dňa 18.12.2012 k vyšetreniam\npacientky na neurologickej ambulancii ako aj k hospitalizáciám pacientky na neurologickom oddelení.\nĎalej si správny orgán zaobstaral vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 15.01.2013,\nobsahujúcim spoločné vyjadrenie vedúceho lekára oddelenia urgentnej medicíny a ošetrujúcej lekárky\ntohto oddelenia zo dňa 10.01.2013, ktorí ako posádka rýchlej lekárskej pomoci poskytovali zdravotnú\nstarostlivosť počas zásahu v bydlisku pacientky. Správny orgán si tiež zaobstaral vyjadrenie spoločnosti\nFalck Záchranná, a.s. k zásahu ich posádky rýchlej zdravotníckej pomoci dňa 05.10.2012 na adrese\nbydliska pacientky a v tejto súvislosti aj prepisy telefonických hovorov z Operačného strediska\nzáchrannej zdravotnej služby SR k výjazdom posádok záchrannej zdravotnej služby k pacientke dňa\n05.10.2012 s 20.10.2012.\nSprávny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal zdravotnú\nstarostlivosť, ktorá bola pacientke poskytnutá v období od 05.10.2012. Vzhľadom na skutkové okolnosti\nznáme účastníkom konania odvolací súd nebude opakovať všetky skutočnosti, avšak poukáže len na tie,\nktoré sú pre toto súdne preskúmavacie konanie podstatné. Sankcia bola žalobcovi uložená za porušenie\n§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., a teda za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť\nsprávne. Porušenie spočívalo v tom, že počas hospitalizácie pacientky na neurologickom oddelení\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 08.10.2012 do 09.10.2012 nebola u pacientky\ndiferenciálne diagnosticky doriešená brachiálna plexopathia vľavo s anamnestickým údajom svedčiacim\npre Raynaudov syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov), zaznamenaným\npri predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentnom príjme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\ndňa 05.10.2012 aj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky nebolo realizované\nelektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne pri vstupnom vyšetrení\npacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné vyšetrenie periférnych\npulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia neurologických symptómov\na nebolo realizované cievne vyšetrenie, ktoré bolo pri predchádzajúcom vyšetrení dňa 05.10.2012\nslužbukonajúcim neurológom odporúčané.\nSankcia teda nebola žalobcovi uložená za nesprávnu diagnostiku zdravotných problémov, ale za\nnevykonanie vyššie uvedených vyšetrení.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.\nZdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne\nurčenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia\nstavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej\nzdravotníckym pracovníkom.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti\nzistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností\nustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti\na) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo\n\nb) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému\nzástupcovi.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nSprávny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.\nPodľa § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nDôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\nÚčastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\nVykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nSprávny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPovinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady\nč. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo\nvzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá\nčelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na\nprípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla\nbyť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať\nmožnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým\nsa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.\nŽalobca namietal, že na výkon dohľadu sa nevzťahuje Správny poriadok a výsledný Protokol nie je\nznalecký posudok a nie je ani listinný dôkaz. Namietal, že v predmetom protokole sa vyjadroval iba\n\ncievny chirurg, ktorého závery sú v rozpore so záverom primára neurologického oddelenia. Namietal,\nže neboli odstránené rozpory v týchto dvoch stanoviskách.\nK týmto námietkam žalobcu senát odvolacieho súdu uvádza, že tak cievny chirurg MUDr. U. P., ako\naj neurológ, MUDr. U. Q., ktorí boli prizvaní do skupiny vykonávajúcej dohľad v predmetnej veci\nsa zhodli v tom, že pacientke bolo doporučené cievne vyšetrenie, toto však nebolo vykonané ani\nambulantne, ani počas hospitalizácie na neurologickom oddelení. Postup neurológa pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti z pohľadu neuróloga v čase od 05.10.2012 bol MUDr. Q. hodnotený ako správny,\navšak tento postup nebol sporný a ani nebol predmetom konania pred žalovaným. To znamená, že\nv poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo k pochybeniu tým, že neboli vykonané vyššie uvedené\nvyšetrenia.\nOdvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že k námietkam sa vyjadroval len cievny chirurg,\nkeď obsahom spisu je aj odborné stanovisko MUDr. U. Q., neurológa. Taktiež sa odvolací súd\nnestotožnil s námietkou žalobcu, že dané odborné posudky si odporujú, keď sa oba zhodli v tom, že\npacientke nebolo vykonané cievne vyšetrenie. Vyjadrenie primára neurologického oddelenia Fakultnej\nnemocnice Trnava zo dňa 17.10.2013 nepovažuje senát odvolacieho súdu za objektívne. Odmieta\nakékoľvek pochybenie ohľadom nevykonania cievneho vyšetrenia, ktoré bolo pacientke dňa 05.10.2012\ndoporučené, napriek tomu, že od 08.10.2012 do 09.10.2012 bola hospitalizovaná na neurologickom\noddelení. Senát odvolacieho súdu považuje za primerané, že dané cievne vyšetrenie malo byť vykonané\npráve počas predmetnej hospitalizácie, keď jej bolo doporučené len tri dni pred tým. Cievny chirurg\nv závere svojho odborného stanoviska zo dňa 10.07.2013 uviedol, že zdravotné problémy pacientky\nboli ťažko rozpoznateľné, diagnosticky náročné, avšak absentujúce, ale pri prvom neurologickom\nvyšetrení doporučené cievnochirurgické vyšetrenie by mohlo pomôcť naviesť správny diagnostický\npostup. Zo zdravotnej dokumentácie pacientky vyplýva, že jej dňa 05.10.2012 jej bolo doporučené cievne\nvyšetrenie ambulantnou cestou, avšak vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav pacientky, keď bola\ndňa 07.10.2012 znovu vyšetrovaná neurológom na centrálnom príjme a od 08.10.2012 do 08.10.2012\nbola hospitalizovaná na neurologickom oddelení, bolo podľa odvolacieho súdu časovo nerealizovateľné,\naby dané cievne vyšetrenie stihla absolvovať medzi vyšetreniami na urgentnom príjme a hospitalizáciou\nu žalobcu ambulantnou cestou. Z uvedeného časového sledu udalostí nemožno pričítať na ťarchu\npacientky, že neabsolvovala odporučené cievne vyšetrenie ambulantnou cestou, keďže bola v krátkom\nčasovom období viackrát nútená navštíviť urgentný príjem, resp. zavolať rýchlu zdravotnícku pomoc s\nnáslednou hospitalizáciou u žalobcu.\nProtokol o vykonanom dohľade je v rámci súdneho preskúmania v správnom súdnictve preskúmateľný.\nOdvolací súd sa s ním podrobne oboznámil, oboznámil sa s odbornými vyjadreniami prizvaných\nkonzultantov, ako aj s vyjadreniami žalobcu a nezistil pochybenie v postupe žalovaného. Poskytnutie\nzdravotnej starostlivosti bolo posudzované tak odborníkom z odboru neurológia, ako aj z odboru cievna\nchirurgia, pričom žalobca sa mal možnosť vyjadriť z zisteným skutočnostiam.\nZáver krajského súdu, uvedený na strane 8 v odseku 2, že pochybenie ohľadom nevykonania\ncievneho vyšetrenia a nevykonania elektrofyziologického vyšetrenia priamo viedli k následnej amputácii\npredlaktia ľavej hornej končatiny považuje senát odvolacieho súdu za predčasný a tento následok nie\nje predmetom tohto konania. Vykonanie predmetných vyšetrení bolo však indikované a napriek tomu\nneboli uskutočnené.\nŽalobca namietal tiež znenie § 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. s tým, že zdravotná starostlivosť\nsa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. Namietal, že nerealizované\nvyšetrenia (nedostatok diagnostiky) nie sú v žiadnom vzťahu so zdravotnými problémami, pre ktoré\nbola pacientke poskytovaná nepretržitá zdravotná starostlivosť. K tejto námietke senát odvolacieho\nsúdu uvádza, že práve cievne vyšetrenie bolo indikované neurológom, z čoho podľa odvolacieho súdu\nvyplýva, že pre úplnú diagnostiku choroby pacientky bolo potrebné.\nVzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/1/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}