{"guid": "d9399ac8-aaa0-4fad-a428-7a5da69b4111:ca55ce86-3d32-43b3-8e8a-1589e551d696", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2014200343.1", "spisova_znacka": "6Sžf/70/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/70/2015 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 6Sžf/70/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2014200343.1", "identifikacne_cislo": "2014200343", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105", "nazov": "zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-23", "nazov": "§ 10 ods. 23 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-28", "nazov": "§ 10 ods. 28 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-24", "nazov": "§ 10 ods. 24 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2004/105#paragraf-47", "/SK/ZZ/2004/105#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca55ce86-3d32-43b3-8e8a-1589e551d696", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2014200343.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2014200343.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2014200343.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/70/2015\n2014200343\n27. 09. 2017\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2017:2014200343.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na zo sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: INGWE\nANWARUNYA, s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 272 612, právne\nzastúpeného: JUDr. Peter Rokaš, advokát so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100902/128671/2014/CI zo dňa 05. mája 2014, konajúc o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/83/2014-118 zo dňa 25. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/83/2014-118 zo dňa 25.\njúna 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“) podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100902/128671/2014/\nCI zo dňa 05.05.2014, ktorým v rámci odvolacieho daňového konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nColného úradu Trnava (ďalej v texte rozsudku len „colný úrad“) č. 1095831/13128/2014 zo dňa\n13.01.2014. Týmto rozhodnutím colný úrad podľa ustanovenia § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004\nZ. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu\nna trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku „zákon\no spotrebnej dani z liehu“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 20 325 168,- Eur za správny delikt podľa\nustanovenia § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorého sa žalobca dopustil tým,\nže nepreukázal colnému úradu použitie a zúčtovanie kontrolných známok určených na označovanie\nspotrebiteľského balenia liehu (ďalej v texte rozsudku „SBL“) v súlade s ustanovením § 10 ods. 21 zákona\no spotrebnej dani z liehu, pretože ich neodovzdal zahraničnému výrobcovi liehu na nalepenia na SBL\nspoločnosti OOO „ITAR“ Kaliningrad, Rusko (ďalej len „spoločnosť ITAR“).\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zosumarizoval podstatné zistenia a postup finančných\norgánov v danej veci. Konštatoval, že konanie o uložení predmetnej sankcie bolo začaté z úradnej\npovinnosti na základe Oznámenia o začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových\npredpisov č. 9005831/1/1120444/2012 zo dňa 09.08.2012. Podnetom na tento postup bola informácia\nod Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, Oznámenie o podozrení z porušovania daňových\npredpisov č. 9005006/1/628810/2012 zo dňa 27.03.2013, z ktorých vyplynulo, že podľa písomného\n\nvyjadrenia generálneho riaditeľa spoločnosti ITAR pána G., zo dňa 24.06.2011, vyvezené kontrolné\nznámky z Európskej únie v množstve 7 580 000 kusov neboli odovzdané podľa vývozných dokladov\nruskému výrobcovi liehu, preto nebolo nič z produkcie odoslanej žalobcovi opatrné kontrolnými\nznámkami, tieto kontrolné známky neboli predložené na území Ruskej federácie k colnému konaniu.\nKrajský súd pri súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal z výsledkov administratívneho\ndokazovania, ktorého súčasťou bolo požiadanie Federálnej colnej služby Ruskej federácie dožiadaním\nzo dňa 18.09.2012 o poskytnutie relevantnej informácie o vývozoch spotrebiteľských balení liehu\nspoločnosťou ITAR pre žalobcu a ich opatrenie kontrolnými známkami, rovnako preverenie písomností,\nProtokolu o zničení kolkov No1 zo dňa 02.08.2012 a Oznámenie o zničení ochranných kolkov\nNo92-09-12/7060 zo dňa 06.09.2012, ktoré mali byť vystavené Medziregionálnym riaditeľstvom\nfederálnej colnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severozápadný okruh Ruskej federácie.\nV zmysle uvedených listinných dôkazov správne orgány nepovažovali za jednoznačne preukázané, že\ndošlo k zničeniu predmetných kontrolných známok v potvrdenom rozsahu na území Ruskej federácie,\ntaktiež nebolo preukázané použitie a zúčtovanie kontrolných známok určených na označovanie\nspotrebiteľských balení liehu v súlade s § 10 ods. 21 zákona o spotrebnej dani z liehu. V nadväznosti\nna uvedené skutočnosti bolo vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie.\nPrvostupňové rozhodnutie colného úradu vychádzalo zo skutočnosti, že z kontrolných známok v\nmnožstve 7 580 000 ks, ktorých vývoz na územie Ruskej federácie bol preukazovaný colnými\ndeklaráciami č. 0586100901663 zo dňa 16.10.2009 a č. 0586100001355 zo dňa 21.06.2010 neboli\npreukázateľne použité a ani zúčtované žalobcom, pričom vzhľadom na výsledky kontroly bol použitý\ndovoz 81 440 ks spotrebiteľských balení liehu v dňoch 09.02.2010, 03.08.2010, 09.09.2011, 14.02.2012\na 14 800 ks spotrebiteľských balení liehu dňa 02.08.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti\nzostalo nepreukázané použitie, resp. zúčtovanie zákonným spôsobom celkovo 7 483 760 ks kontrolných\nznámok, čo bolo dôvodom uloženia predmetnej sankcie. Podľa § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej\ndani z liehu bola uložená pokuta vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení,\nna ktoré boli kontrolné známky určené, pričom táto pokuta bola vypočítaná podľa § 5 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov ako\nsúčin základu dane a príslušnej sadzby dane podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, pričom základ dane\nbol určený podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona v hektolitroch 100%-ného alkoholu a zaokrúhlený\nna štyri desatinné miesta podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. a sadzba dane bola určená\npodľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. Takto vypočítaná pokuta za správny delikt podľa §\n47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu činila 20 325 168,- Eur.\nKrajský súd k obsahu napadnutého administratívneho rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa vysporiadal\ns jednotlivými odvolacími dôvodmi v nadväznosti na namietanú zákonnosť použitia postupu podľa\nDohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v\ncolníctve, publikovanou Oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 182/98\nZbierky zákonov (ďalej v texte rozsudku len „Dohoda o spolupráci v colníctve“), poukázal na úpravu § 3\npísm. d) a c) zákona č. 652/2004 Z. z. upravujúcich kompetencie Colnej správy v nadväznosti na obsah\npojmu colný predpis.\nK použitým dôkazom krajský súd konštatoval, že ak by žalovaný hypoteticky akceptoval žalobcov zúžený\nvýklad pojmu colníctvo, nebolo by použitie výsledkov získaných postupom v zmysle vyššie uvedenej\nDohody o spolupráci v colníctve v rozpore so zákonom.\nRovnako krajský súd nepovažoval za relevantné tvrdenie žalobcu o nezákonnosti postupu colných\norgánov v nadväznosti na nespochybnenie obsahu colných vyhlásení preukazujúcich vývoz 7 580 000\nks colných známok na územie Ruskej federácie, pretože základom pre konštituovanie zodpovednosti\nnebolo dopustenie sa správneho deliktu z dôvodu nevyvezenia kontrolných známok na územie Ruskej\nfederácie, ale nepreukázania použitia zúčtovania kontrolných známok v súlade so zákonom č. 105/2004\nZ. z. o spotrebnej dani z liehu. Vzhľadom na úpravu Dohody o spolupráci v colníctve krajský súd\nnepovažoval za relevantné ani spochybňovanie zákonnosti a obsahu jednotlivých dôkazov použitých\nv konaní, získaných predovšetkým na základe tejto dohody s Ruskou federáciou. V nadväznosti na\nuvedené krajský súd konštatoval, že nie je možné, aby slovenské finančné orgány vyžadovali od\norgánov cudzieho štátu vykonávanie dokazovania spôsobom upraveným pre konanie podľa slovenských\nprávnych predpisov, vrátane napríklad tvrdeného nároku žalobcu na účasť pri výsluchu. V tejto súvislosti\n\nkrajský súd poznamenal, že výsledky dokazovania získané ruskou stranou boli použité ako dôkaz\nvšeobecne, v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte rozsudku len „daňový poriadok“), nie výslovne\nako svedecká výpoveď podľa § 25 daňového poriadku.\nV súvislosti so spochybnením vierohodnosti obsahu Potvrdenia o zničení kontrolných známok vydaného\nruským správnym orgánom, ktorého kompetenciu oficiálny ruský zástupca - Federálna colná služba,\nspochybnil, krajský súd poukázal na zákonné povinnosti vyplývajúce žalobcovi z ustanovení § 10\nods. 27 zákona o spotrebnej dani z liehu a § 10 ods. 28 citovaného zákona. Zdôraznil, že podľa\ntýchto ustanovení predstavujúcich záverečný postup, v ktorom daňový subjekt vykoná voči colnému\núradu konečné zúčtovanie nakladania s odobratými kontrolnými známkami, ktoré sa nenalepili\nalebo ktoré boli poškodené, prípadne zničené, žalobca preukázateľne porušil svoju povinnosť priamo\ndeklarovať zákonný stav nakladania s kontrolnými známkami. Popísaným postupom (spochybneným\nspálením kontrolných známok) konal žalobca v rozpore s § 10 ods. 24 zákona o spotrebnej dani\nz liehu, nakoľko bolo jeho povinnosťou aj prípadne poškodené a vodou zaliate kontrolné známky\ndopraviť na daňové územie Slovenskej republiky. Krajský súd ako irelevantné vyhodnotil argumenty\npoukazujúce na možnosť postupu odobratia registračného odberného čísla, ktoré nezbavuje daňový\nsubjekt zodpovednosti za dopustenie sa správneho deliktu v nadväznosti na právnu úpravu možnosti\nodňatia registračného čísla.\nV súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý súdny proces a možnej zaujatosti správneho\norgánu, ktoré žalobca vzhliadol predovšetkým vo vecnej súvislosti konania o predbežnom opatrení\nna základe podozrenia z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami a týmto konaním, krajský\nsúd mal za to, že využitie zákonom predvídaného spôsobu úpravy pomerov na základe podozrenia\nz porušenia zákonnej povinnosti, nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny\nproces. Pokiaľ bolo namietané nezákonné použitie postupu podľa Dohody o spolupráci v colníctve,\nkrajský súd poukázal na vyššie citovanú právnu úpravu jednak kompetencie colných orgánov, jednak\nokruhu právnej úpravy pokrytej danou dohodou a jednak právnej úpravy zákona o spotrebnej dani z liehu,\nako aj daňového poriadku, v zmysle ktorých žiaden právny predpis nevylučuje použitie takto získaných\ndôkazov.\nOhľadne žalobnej námietky napádajúcej nesprávne hodnotenie dôkazov v nadväznosti na\nspochybňovanie významu dokladov JCD, ktorými bolo preukázané vyvezenie celkom 7 580 000 ks\nkontrolných známok z nášho daňového územia, v nadväznosti na nesprávnosť záverov založených\nna akceptovaní vyjadrení Federálnej colnej služby o nelegitímnosti a nelegálnosti dokladov Oznámenie\no zničení ochranných kolkov a Protokol o zničení ochranných kolkov, vydaných Medziregionálnym\nriaditeľstvom Federálnej colnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severozápadný okruh Ruskej\nfederácie, krajský súd nepovažoval za dôvodné spochybňovať obsahy potvrdení vydaných zmluvným\npartnerom v zmysle dohody o spolupráci v colných veciach. Rovnako vyhodnotil ako nedôvodné,\nspochybňovať výpovede svedka Q., ktorý nemal momentálne spamäti k dispozícii údaj o množstvách\nkontrolných známok, ktoré boli dovezené a použité. Zároveň nebolo podľa krajského súdu dôvodné trvať\nzo strany žalobcu na práve daňového subjektu byť prítomný pri vykonávaní takéhoto dôkazu, nakoľko\ntakto získané dôkazy nie je možné považovať za výsluch svedka v zmysle § 25 daňového poriadku.\nAko nedôvodnú krajský súd vyhodnotil i námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď slovenské\nsprávne orgány nerešpektovali právny názor žalobcu, že v prípade znehodnotenia sporných kolkových\nznámok nevznikla povinnosť znehodnotené kolkové známky doviezť a účtovne vysporiadať na území\nSlovenskej republiky, ale že ich zákonná povinnosť je v prípade zničenia v dôsledku vyššej moci splnená\ntým, že predložia doklad orgánu cudzieho štátu osvedčujúci zničenie. Krajský súd dôvodil, že takýto\npostup je v rozpore s § 10 ods. 23 zákona o spotrebnej dani z liehu. V tejto súvislosti krajský súd\nrovnako nepovažoval za dôvodnú opakovanú námietku žalobcu o prezumpcii správnosti Protokolu o\nzničení kolkov a Oznámenia zničenia ochranných kolkov, ktorých originál nebol v priebehu celého\nkonania predložený správnym orgánom. Krajský súd uviedol, že za tejto situácie rozhodne nebol dôvod,\naby žalovaný nerešpektoval informáciu získanú od príslušného ruského orgánu na základe Dohody o\nspolupráci v colníctve. Taktiež nebol dôvod vytýkať mu, že neuviedol ruský orgán, ktorý bol na vydanie\npožadovaného potvrdenia o zničení kolkových známok oprávnený.\n\nKrajský súd taktiež nepovažoval za dôvodné opakované námietky, že v konaní boli vyslovené nesprávne\nskutkové závery na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov. Krajský súd konštatoval, že zistené a v\nkonaní použité dôkazy boli riadne a logicky vyhodnotené aj v nadväznosti na použitú právnu úpravu a\nmedzinárodnú dohodu. Rovnako nebol podľa krajského súdu dôvodný poukaz na nepreskúmateľnosť\na nezrozumiteľnosť rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, že dôvodom uloženia sankcie bolo porušenie\nspočívajúce v nezúčtovaní kontrolných známok, ktoré je colným deliktom a je v súlade so zákonom, ak\nv jeho prípade bola aplikovaná Dohoda o spolupráci v colníctve a na jej podklade získavané dôkazy.\nNebolo povinnosťou, aby správne orgány vyvracali tvrdenie, že došlo k znehodnoteniu kontrolných\nznámok na území Ruskej federácie, resp., že došlo k ich vývozu na územie Ruskej federácie, nakoľko\ntoto neboli rozhodujúce skutočnosti pre uloženie sankcie.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2\npísm. a), b), d) a f) OSP a eventuálnym petitom navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu bolo priznané právo na náhradu\ntrov konania.\nŽalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a názor krajského súdu, že žalobca bol povinný aj\nprípadné poškodené a vodou zaliate kontrolné známky dopraviť na daňové územie Slovenskej republiky.\nPoukazujúc na ustanovenie § 10 ods. 24 zákona o spotrebnej dani z liehu žalobca dôvodil, že daňový\nsubjekt nie je povinný dopraviť na daňové územie kontrolné známky, ak boli zničené v technologickom\nzariadení, alebo boli zničené v dôsledku nehody, havárie alebo vplyvom vyššej moci. Podľa žalobcu v\ntakom prípade daňový subjekt preukáže ich zničenie potvrdením zodpovedného orgánu v tretej krajine.\nPri dovoze spotrebiteľských balení takýto daňový subjekt v postavení dovozcu v písomnom colnom\nvyhlásení uvedie počet kusov SBL podľa obchodného názvu, objemovej koncentrácie liehu, objemu\nSBL a množstvo liehu vyjadrené v hl a vyhlásenie predloží na nahliadnutie colnému úradu pri zúčtovaní\nkontrolných známok spolu s potvrdením o vývoze kontrolných známok do zahraničia prípadne spätnom\ndovoze týchto kontrolných známok do Slovenskej republiky.\nŽalobca trval na tom, že si splnil svoju povinnosť a preukázal vývoz kontrolných známok do Ruskej\nfederácie. Ďalej uviedol, že podľa zákona o spotrebnej dani z liehu nie je povinnosťou daňového subjektu\nodovzdať kontrolné známky zahraničnému výrobcovi liehu na nalepenie na SBL, ale je iba povinný dať\nsi potvrdiť výstup kontrolných známok do zahraničia (§ 10 ods. 25 písm. a/ citovaného zákona). Žalobca\nako daňový subjekt teda nemal zo zákona preukazovať odovzdanie kontrolných známok výrobcovi, ale\niba vývoz kontrolných známok do zahraničia. Túto povinnosť si žalobca splnil a predložil relevantné\ncolné vyhlásenia potvrdené colným úradom vývozu.\nPodľa zákona, ak boli kontrolné známky vyvezené, ale neboli použité na nalepenie, daňový subjekt ich\ndovezie späť, prebehne colné konanie a colný úrad vydá rozhodnutie o prepustení do režimu voľný obeh,\nktoré bude podkladom pre zúčtovanie kontrolných známok. Rovnako to platí v prípade poškodených a\nnepoužiteľných kontrolných známok (ale fyzicky existujúcich), ktoré sa okrem zúčtovania musia colnicou\nzničiť.\nAk však kontrolné známky boli zničené v dôsledku nehody, havárie alebo vyššej moci, je daňový subjekt\npovinný preukázať tieto skutočnosti potvrdením príslušného orgánu štátu, na území ktorého k týmto\nskutočnostiam došlo.\nŽalobca predložil príslušnému colnému úradu Protokol o zničení kolkov No. 1 zo dňa 02.08.2012 a\noznámenie o zničení ochranných kolkov No. 92-09-12/7060 zo dňa 06.09.2012 vydané Regionálnym\nriaditeľstvom Federálnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severozápadný okruh Ruskej\nfederácie. Takéto potvrdenie je verejnou listinou, ktorá je vybavená prezumpciou správnosti, pričom ak\nich chce žalovaný vyvrátiť, musí spochybniť ich pravosť (t.j. že pochádzajú od orgánu, ktorý je na nej\nuvedený ako vystaviteľ).\n\nŽalobca mal za to, že pravosť listiny nie je možné vyvrátiť vyjadreniami svedkov (príp. vyjadreniami,\nktoré sú považované za iný dôkazný prostriedok) o tom, že nedošlo k zničeniu kolkov v zahraničí a ani\ntvrdenie colnej správy (ktoré sa nedá nijako overiť), že Regionálne riaditeľstvo Federálnej služby pre\nreguláciu trhu s liehovinami nie je orgán kompetentný vydávať takéto potvrdenie, pričom z odpovede\ncolnej správy nevyplýva, kto je vlastne kompetentný.\nV nadväznosti na uvedené žalobca napádal nedostatočné zistenie skutkového stavu na základe\nspochybnených dôkazov zabezpečených colnými orgánmi a osobami na území Ruskej federácie, čo\nviedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a následnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci na\nuloženie sankcie pre údajné spáchanie správneho deliktu žalobcom.\nZároveň namietal aj porušenie ústavného práva žalobcu na spravodlivý proces, keď nemal zabezpečené\nprimerané práva účastníka konania v súvislosti s vykonávaným dokazovaním.\nŽalobca uviedol, že zistenia vykonávané Federálnou colnou službou Ruskej federácie na základe\ndožiadania Kriminálneho úradu Finančnej správy na podklade Dohody o spolupráci v colníctve, ako aj\nvyjadrenia svedkov získané týmto spôsobom považuje za nezákonne získané dôkazy, ktorými nemožno\nvykonať dokazovanie pre účely daňového konania.\nPoukazoval na nesprávnosť záverov obsiahnutých v napadnutom administratívnom rozhodnutí,\nopierajúcich sa o vyjadrenie Federálnej colnej služby Ruskej federácie (č. 07-153/6364 z 26.07.2011),\npodľa ktorých žiadne kontrolné známky neboli na území Ruskej federácie predložené k colnému konaniu\na z čoho je údajne zrejmé, že vývoz kontrolných známok nebol uskutočnený. Podľa žalobcu skutočnosť,\nže neboli kontrolné známky predložené na colné konanie v Rusku, sama osebe ešte neznamená, že\nkontrolné známky neboli vyvezené. Dôvodil, že z uvedenej skutočnosti vyplýva len to, že dovozca\nkontrolných známok si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z colných predpisov Ruska pri dovoze, čo\nvšak nemôže byť na ujmu žalobcovi, keď mu colný úrad tieto skutočnosti dával za „vinu“ a použil ich\nproti slovenskému daňovému subjektu - žalobcovi napriek tomu, že tento disponuje nespochybniteľným,\nprávoplatným a vykonateľným rozhodnutím v colnom konaní o vývoze kontrolných známok. Týmto\npoukázal aj na nesprávne hodnotenie dôkazov v danej veci, pretože vyjadrenia zástupcov spoločnosti\nITAR (bez prítomnosti daňového subjektu), zaznamenané v odpovedi ruskej colnej správy, nemôžu\nnijakým spôsobom vyvrátiť skutočnosť vývozu.\nTaktiež žalobca namietal hodnovernosť výpovedí a vyjadrenia Federálnej colnej služby, podľa ktorých\nneboli kontrolné známky predložené na colné konanie.\nRovnako žalobca namietal závery colného úradu prijaté na základe výsledkov dožiadania od Federálnej\ncolnej služby Ruskej federácie, podľa ktorých Regionálne riaditeľstvo Federálnej služby pre reguláciu\ntrhu s liehovinami pre Severozápadný okruh Ruskej federácie, nie je orgánom oprávneným vydávať\npotvrdenie o dovoze kontrolných známok, tiež nie je oprávnené vydávať potvrdenie o zničení kontrolných\nznámok.\nNaproti tomu, dôkazy, získané prostredníctvom Federálnej colnej služby Ruskej federácie na základe\ndožiadaní slovenských colných orgánov postupom podľa Dohody o spolupráci v colníctve, žalobca\noznačil za nezákonné, pretože pre účely predmetného daňového konania boli získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. V tejto súvislosti konkretizoval, že za nezákonne získané\ndôkazy možno považovať Vyjadrenie generálneho riaditeľa spoločnosti ITAR č. 562 z 24.06.2011 pána\nZ. D. G., čiastočnú odpoveď č. 9007024/1/192332/2013 spolu s listami Federálnej colnej služby Ruskej\nfederácie v Moskve č. 07-154/01134 zo dňa 18.03.2013 a č. 07-154/01446 zo dňa 02.04.2013 z ktorého\nvyplýva, že Medziregionálna správa Federálnej služby na reguláciu alkoholovej produkcie v Severnozápadnej federálnej oblasti nie je orgánom oprávneným vydávať potvrdenie o dovoze kontrolných\nznámok ani potvrdenie o zničení kontrolných známok, nezákonne získané výpovede výkonného riaditeľa\nspoločnosti ITAR pána Q. z 12.10.2012, ako aj všetky ostatné úkony týkajúce sa uvedeného dožiadania.\nZa nemajúce oporu v predmetnej dohode o vzájomnej pomoci žalobca označil dôkazy získané formou\ndožiadaní č. 9005831/1/1170961/2012 zo dňa 18.09.2012, č. 9005831/1/1308764/2012 zo\ndňa\n07.12.2012, č. 09007044/1/246091/2013 zo dňa 22.05.2013 a list č. 07-154/02953 zo dňa 21.06.2013,\nktoré nebolo možné ako dôkaz použiť pre účely predmetného daňového konania.\n\nŽalobca namietal a spochybňoval hodnovernosť výpovede svedka Q., keď podľa odpovede č.\n9007024/1/12929142012 zo dňa 29.11.2012, prílohou ktorej bol list Federálnej colnej služby Ruskej\nfederácie spolu s vyjadrením pána Q. zo dňa 12.10.2012, v ktorom uviedol, že v súlade s uzatvoreným\nkontraktom bol pre spoločnosť CARAT (vtedajší názov žalobcu - do 23.09.2014 podnikal pod\nobchodným názvom CARAT Distillery, spol. s r.o. - pozn. odvolacieho súdu) odoslaný tovar (vodka) na\nzáklade vývozných colných vyhlásení, pričom tovar bol označený slovenskými kontrolnými známkami.\nAko ďalej svedok uviedol neboli, doručené kontrolné známky na dodacom liste č. 92000003 z roku\n2009. Zároveň ten istý svedok v zápisnici zo dňa 10.04.2013 uviedol, že spoločnosť ITAR prevzala\nkontrolné známky, ale koľko, to konkrétne nevedel a uviedol neskôr. Na konkrétnu otázku vyšetrovateľa,\nže kontrolné známky v množstve 7 580 000 ks neboli podľa pána G. doručené do spoločnosti ITAR, tento\nsvedok nepotvrdil výpoveď pána G. a uviedol, že „je to ťažko vysvetliť, nakoľko je vo funkcii od r. 2009\na túto informáciu je treba preveriť a odpoviem neskôr“. Ten istý svedok v tej istej zápisnici ďalej uviedol,\nže „nevie presne uviesť presný počet kontrolných známok, ktoré boli doručené do skladu spoločnosti\nITAR“, ale zároveň na otázku vyšetrovateľa, čo sa stalo s kontrolnými známkami v množstve 7 580 000\nkusov uviedol, že spoločnosť ITAR nedostala také množstvo kontrolných známok. V nadväznosti na\nuvedené žalobca poukázal na otázku hodnovernosti a pravdivosti tejto svedeckej výpovede a namietol,\nže sa ňou colný úrad v rámci hodnotenia dôkazov nevysporiadal. Žalobca namietal, že práve naopak,\ncolný úrad hodnotil dôkazy v neprospech žalobcu. Z celého dokazovania, ktoré bolo podkladom pre\nskutkové a právne závery colného úradu jednoznačne vyplýva, že všetky dôkazy, svedčiace v prospech\nžalobcu, považovali colné orgány oboch stupňov za bezpredmetné, a na druhej strane, za významné pre\ndokazovanie považovali všetky tvrdenia získané v rámci medzinárodnej colnej spolupráce, ktoré neboli\nzískané zákonným spôsobom.\nŽalobca uviedol, že konajúci orgán síce nie je oprávnený požadovať od orgánov cudzieho štátu\nvykonanie dôkazov v zmysle slovenskej legislatívy, ale je povinný získané dôkazné prostriedky\nhodnotiť v zmysle slovenského právneho poriadku, pričom vyššie uvedené dôkazné prostriedky a ich\ndôveryhodnosť bola žalobcom spochybnená.\nNaproti tomu žalobca na podporu jeho skutkových tvrdení poukázal na nespochybniteľné dôkazy, a\nto JCD ev. č. 058611000477 zo dňa 09.02.2010, ev. č. 0586110003442 zo dňa 03.08.2010, ev. č.\n0586110105848 zo dňa 09.09.2011 a ev. č. 0586110200702 zo dňa 14.02.2012, Protokol o zničení\nkolkov No 1 a Oznámenie o zničení ochranných kolkov No. 92-09-12/7060 vydané Medziregionálnou\nsprávou Federálnej služby na reguláciu alkoholovej produkcie v Severozápadnej federálnej oblasti,\npredložené a doručené Colnému úradu Trnava dňa 02.11.2012 ako dôkazy o zničení kontrolných\nznámok v zahraničí.\nDôvodil, že z predložených colných vyhlásení JCD evidenčné číslo 0586100901663 zo dňa 16.10.2009 a\nJCD evidenčné číslo 0586100001355 zo dňa 22.06.2010 vyplynulo, že kontrolné známky boli prepustené\ndo colného režimu vývoz a následne vyvezené na územie tretej krajiny - Rusko za účelom ich nalepenia\nna spotrebiteľské balenie liehu v spoločnosti OOO ITAR, Jaltinskaja 128, Kaliningrad na základe\nkontraktu č. SK/002-2010 zo dňa 01.02.2010, a teda príslušný colný orgán prestal spochybňovať, že\nkontrolné známky vyššie uvedených čísel boli vyvezené na územie Ruskej federácie.\nNapriek uvedenému sa žalovaný s uvedenou argumentáciou vysporiadal tvrdením a vyhodnotením\nskutkového stavu tak, že colné vyhlásenia JCD č. 0586100901663 a JCD 0586100001355 reálne\nuskutočnenie vývozu kontrolných známok do Ruskej federácie nepreukazujú, pričom že aj keď došlo k\nvývozu kontrolných známok z územia Európskej únie, nakladanie s kontrolnými známkami nebolo od\nokamihu vývozu legálne.\nŽalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že okolnosť reálneho vývozu kontrolných známok na územie\nRuskej federácie je bezpredmetná pre meritórne účely posúdenia veci v preskúmavanom daňovom\nkonaní, pretože jeho predmetom nebolo dopustenie sa správneho deliktu žalobcom z dôvodu vývozu,\nresp. nevyvezenia kontrolných známok na územie Ruskej federácie, ale z dôvodu nepreukázania\npoužitia a zúčtovania kontrolných známok v súlade so zákonom o spotrebnej dani z liehu.\nŽalobca namietal argumentáciu žalovaného, ako i krajského súdu, vychádzajúcu z tvrdenia, že\nnepreukázal dodanie kontrolných známok odberateľovi, pričom žalobca sa bránil, že zo žiadneho\n\nprávneho predpisu mu takáto povinnosť nevyplýva a navyše, s poukazom na ním predložené dôkazy,\npreukázal zničenie chýbajúcich kontrolných známok.\n\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia k žalobe, navrhol, aby odvolací\nsúd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté\nrozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492\nods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok).\nOdvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení\ns § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 3 OSP, na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1 ods. 1 daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových\nsubjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.\nPodľa § 2 písm. a) až c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie\na) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady\ndane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,\nb) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona\nalebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa\nosobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu,\n\nc) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach\ndaňových subjektov.\nPodľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych\npredpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo\nnajavo.\nPodľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z\nvlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,\na to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\nPodľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 162 daňového poriadku, ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou\nje Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.\nPodľa § 10 ods. 23 zákona o spotrebnej dani z liehu, odberateľ kontrolnej známky odovzdá colnému\núradu poškodené kontrolné známky alebo z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky s výnimkou\nkontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie\nkontrolných známok na spotrebiteľské balenie. Colný úrad také kontrolné známky zničí na náklady\nodberateľa kontrolnej známky a o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach. Jedno\nvyhotovenie odovzdá odberateľovi kontrolných známok.\nPodľa § 10 ods. 24 zákona o spotrebnej dani z liehu, ak sa poškodené alebo z iného dôvodu nepoužiteľné\nkontrolné známky nachádzajú mimo daňového územia, je odberateľ kontrolných známok povinný takéto\nkontrolné známky dopraviť na daňové územie. Pri zničení kontrolných známok sa uplatní postup podľa\nodseku 23. Pri zničení kontrolných známok mimo daňového územia v dôsledku nehody, havárie alebo\nvplyvom vyššej moci je odberateľ kontrolných známok povinný preukázať tieto skutočnosti potvrdením\npríslušného orgánu štátu, na ktorého území k týmto skutočnostiam došlo.\nPodľa § 10 ods. 25 písm. a) a b) zákona o spotrebnej dani z liehu, dovozca spotrebiteľského balenia\nje povinný dať si potvrdiť colným úradom počet\na) kontrolných známok vyvezených na územie tretieho štátu podľa identifikačného čísla spotrebiteľského\nbalenia,\n\nb) späť dovezených kontrolných známok z územia tretích štátov podľa identifikačného čísla\nspotrebiteľského balenia.\nPodľa § 10 ods. 28 písm. a) až g) zákona o spotrebnej dani z liehu, odberateľ kontrolnej známky vykoná\nzúčtovanie počtu kontrolných známok podľa identifikačného čísla. Pri vykonaní zúčtovania predloží diel\nB poukazu potvrdený tlačiarňou a uvedie\na) počiatočný stav nenalepených kontrolných známok,\nb) počiatočný stav poškodených kontrolných známok,\nc) počet prijatých kontrolných známok z tlačiarne,\nd) počet kontrolných známok nalepených na spotrebiteľské balenie,\ne) počet zničených kontrolných známok a predloží úradný záznam o zničení kontrolných známok podľa\nodsekov 23 a 24 a § 15 ods. 1 písm. c),\nf) konečný stav nenalepených kontrolných známok,\ng) konečný stav poškodených kontrolných známok.\nPodľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu, správneho deliktu sa dopustí právnická\nosoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa\ntohto zákona.\nPodľa čl. 2 bodu 1 písm. b) a c) Dohody o spolupráci v colníctve, zmluvné strany prostredníctvom svojich\ncolných orgánov a v súlade s ustanoveniami tejto dohody\nb) navzájom si poskytnú pomoc pri prevencii, preverovaní, ako aj pri stíhaní porušovania colných\npredpisov,\nc) na požiadanie si navzájom poskytnú informácie s cieľom uplatniť ich pri preverovaní porušenia colných\npredpisov.\nPodľa čl. 2 bodu 2 Dohody o spolupráci v colníctve, pomoc uvedenú v bodoch „b“ a „c“ odseku 1 tohto\nčlánku možno poskytnúť s cieľom použiť ju v akýchkoľvek súdnych, správnych alebo v iných konaniach\nv súvislosti s porušením colných predpisov.\nPodľa čl. 3 bodu 2 Dohody o spolupráci v colníctve, pomoc v rámci tejto dohody sa poskytne v súlade s\nvnútroštátnymi právnymi predpismi štátu dožiadaného colného orgánu a v rámci právomocí a možností\ndožiadaného colného orgánu.\nPodľa čl. 7 bodu 1 písm. a) Dohody o spolupráci v colníctve (Poskytovanie informácií), colné orgány\nsi z vlastného podnetu alebo na požiadanie navzájom poskytnú všetky informácie, ktoré môžu pomôcť\npri zabezpečení správneho vyberania cla, daní a iných platieb, ktoré vyberajú colné orgány, a najmä\ninformácie, ktoré pomôžu stanoviť colnú hodnotu tovaru a jeho zaradenie podľa colného sadzobníka.\nPodľa čl. 7 bodu 2 Dohody o spolupráci v colníctve, v prípade, že dožiadaný colný orgán nemá\npožadovanú informáciu, o ktorej poskytnutie bol požiadaný, pokúsi sa získať túto informáciu v súlade s\nprávnymi predpismi svojho štátu, pričom pri získavaní informácie postupuje vo vlastnom mene.\nPodľa čl. 11 bodu 1 Dohody o spolupráci v colníctve, po prijatí žiadosti colného orgánu jednej zmluvnej\nstrany vykoná colný orgán druhej zmluvnej strany oficiálne preverovanie týkajúce sa činností, ktoré sú\nv rozpore alebo môžu byť v rozpore s colnými predpismi štátu dožadujúceho colného orgánu. Výsledky\ntakého preverovania sa odovzdávajú dožadujúcemu colnému orgánu.\nPodľa čl. 11 bodu 2 Dohody o spolupráci v colníctve, tieto preverovania sa vykonávajú v súlade s\nvnútroštátnymi právnymi predpismi štátu dožiadaného colného orgánu. Dožiadaný colný orgán bude\npostupovať vo vlastnom mene.\nPodľa čl. 12 bodu 1 Dohody o spolupráci v colníctve, predstavitelia colného orgánu jednej zmluvnej\nstrany sa môžu v jednotlivých prípadoch so súhlasom colného orgánu druhej zmluvnej strany zúčastniť\nna území jeho štátu pri preverovaní porušenia colných predpisov štátu dožadujúceho colného orgánu.\nPodľa čl. 14 bodu 3 Dohody o spolupráci v colníctve, colné orgány môžu v súlade s cieľmi a v\nrozsahu tejto dohody využiť informácie a dokumenty získané na základe tejto dohody ako dôkaz vo\n\nsvojich protokoloch, v aktoch, záznamoch svedeckých výpovedí, ako aj v priebehu súdneho a úradného\npreverovania. Použitie takých informácií a dokumentov ako dôkaz v súdnom a správnom konaní a ich\ndôkazná sila sa určuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného právneho posúdenia\nnaplnenia skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu žalobcom a preveriť žalobcom namietané\nnesprávne zistenie skutkového stavu potrebného na uloženie spornej pokuty, ako i namietané porušenie\njeho procesných práv účastníka konania pri zabezpečení dôkazov formou dožiadaní podľa predmetnej\nDohody o spolupráci v colníctve s príslušnými orgánmi colnej správy Ruskej federácie.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\npre prípad podstatných odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k splneniu podmienok\nna uloženie pokuty za nepreukázanie použitia a zúčtovania predmetných kontrolných známok podľa\nzákona o spotrebnej dani z liehu žalobcom a zákonnosti získavania dôkazov v spolupráci s príslušnými\norgánmi Ruskej federácie, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na\nzdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nZ hmotnoprávnych podmienok uloženia preskúmavanej sankcie ťažiskom žalobcových námietok je\nspochybňovanie právneho názoru finančných orgánov a krajského súdu ohľadne naplnenia skutkovej\npodstaty konaním žalobcu, predpokladaným ustanovením § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani\nz liehu, t. j. že nepreukázal použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa citovaného zákona.\nŽalobcova obrana je postavená na presadzovaní správnosti a zákonnosti jeho postupu pri zničení\npredmetných 7 483 760 kusov kontrolných známok, vyvezených mimo daňového územia Slovenskej\nrepubliky na daňové územie Ruskej federácie, tým postupom, že ich v obchodnej spoločnosti ITAR v\nKalingrade, z dôvodu ich poškodenia zaliatím vodou v dôsledku mimoriadnych zrážok dňa 07.07.2012,\nnechal zničiť spálením za prítomnosti zamestnanca tejto obchodnej spoločnosti a pracovníkov\nRegionálneho riaditeľstva Federálnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severozápadný okruh\nRuskej federácie. Na podporu svojho tvrdenia o nakladaní a zničení predmetných kontrolných známok\nžalobca predložil vyššie špecifikované oznámenie a protokol, ktoré malo vystaviť Regionálne riaditeľstvo\nFederálnej služby pre reguláciu trhu s liehovinami pre Severozápadný okruh Ruskej federácie, pričom\ntieto dôkazy žalobca považuje za jediné vierohodné, na rozdiel od dôkazov zabezpečených colnou\nsprávou.\nOdhliadnuc od skutočnosti, že vierohodnosť žalobcom tvrdeného vyššie uvedeného postupu bola na\nzáklade preverovania colnými orgánmi ním predložených neoverených kópií sporného oznámenia a\nprotokolu o zničení poškodených kontrolných známok vážne spochybnená, odvolací súd konštatuje,\nže nemožno kvalifikovať žalobcom deklarovaný postup na daňovom území tretieho štátu v súvislosti\nso zničením poškodených kontrolných známok ako zákonný, t. j. v súlade s postupom stanoveným\nustanoveniami § 10 ods. 24 v spojení s § 10 ods. 23 zákona o spotrebnej dani z liehu.\nVo všeobecnosti možno vychádzať z premisy, že daňové predpisy upravujúce spotrebnú daň z liehu\n(zákon č. 105/2004 Z. z., zákon č. 530/2011 Z. z.), z dôvodu predpokladaných možných daňových\núnikov pri tomto vysoko citlivom a rizikovom predmete spotrebnej dane, pomerne striktne a podrobne\nupravujú mechanizmy kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu. Uvedenému účelu, okrem\nzákonom požadovanej transparentnosti dodávateľsko-odberateľského reťazca pri obchodovaní s touto\nkomoditou (podľa § 44 ods. 11 zákona o spotrebnej dani z liehu každý dodávateľ zúčastňujúci sa v\nreťazci na dodaní tovaru má povinnosť identifikovať svojho dodávateľa), zodpovedá i rigorózna úprava\noznačovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnými známkami podľa § 10 zákona o spotrebnej dani\nz liehu, ako i úprava podrobnej a dôkladnej evidencie a následnej kontroly daňovými orgánmi vývozu a\ndovozu kontrolných známok do tretích krajín (§ 10 ods. 25 zákona o spotrebnej dani z liehu), rovnako\nzúčtovania počtu kontrolných známok podľa identifikačného čísla (§ 10 ods. 28 citovaného zákona).\nPovinnosť zúčtovania sa okrem iného vzťahuje i na počiatočný a konečný stav poškodených kontrolných\nznámok (§ 10 ods. 28 písm. b/ a g/ zákona o spotrebnej dani z liehu), ako i na počet zničených\nkontrolných známok s povinnosťou predloženia úradného záznamu o zničení kontrolných známok podľa\nodsekov 23 a 21 a § 15 ods. 1 písm. c) citovaného zákona.\n\nVzhľadom k tomu, že zákonná úprava obehu spotrebného balenia liehu kladie dôraz na presnú\nevidenciu obehu a nakladania s kontrolnými známkami, nie je možné prisvedčiť správnosti žalobcom\nzvolenému postupu, keď nechal vodou poškodené známky na území tretieho štátu zničiť spálením.\nUvedeným konaním sa dopustil porušenia zákonom striktne stanoveného postupu podľa § 10 ods. 24 v\nspojení s § 10 ods. 23 in fine zákona o spotrebnej dani z liehu, podľa ktorého mal poškodené kontrolné\nznámky z daňového územia tretieho štátu doviezť na daňové územie Slovenskej republiky, kde ich mal\nzničiť príslušný colný úrad.\nPreto možno prijať záver, že už len postupom deklarovaným žalobcom o zničení poškodených známok\nna území Ruskej federácie, žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 47 ods.\n1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu, keďže obchádzaním vyššie uvedeného postupu podľa §\n10 ods. 24 v spojení s § 10 ods. 23 in fine zákona o spotrebnej dani z liehu nepreukázal použitie a\nzúčtovanie kontrolných známok podľa citovaného zákona.\nS ohľadom na uvedené, ako i na zistený skutkový stav, odvolací súd vyhodnotil taktiež námietku žalobcu,\nnapádajúcu skutkový záver o nevyvezení počtu 7 580 000 kusov kontrolných známok podľa vývozných\ncolných vyhlásení č. 0586100901663 zo dňa 16.10.2009 a č. 0586100001355 zo dňa 22.06.2010 na\núzemie tretieho štátu, ako irelevantnú.\nZ obsahu preskúmavaných administratívnych rozhodnutí vyplýva, že colné orgány oboch stupňov\nuvedený vývoz predmetných kontrolných známok, za účelom ich nalepenia na spotrebiteľské balenie\nliehu v spoločnosti OOO ITAR, Kaliningrad na základe zmluvy č. SK/002-2010 zo dňa 01.02.2010,\nnespochybňovali. Naopak, v záujme naplnenia účelu správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku),\ncolný úrad ako správca dane (§ 4 ods. 1 daňového poriadku) z dôvodu podozrenia na porušenie\ndaňových predpisov začal preskúmavané konanie z úradnej povinnosti, pričom žalobcom deklarované\ntvrdenia podrobil verifikácii formou dožiadaní podľa Dohody o spolupráci v colníctve na príslušné\npartnerské orgány colnej správy Ruskej federácie. Avšak výsledky preverenia žalobcom tvrdené dodanie\npredmetných kontrolných známok spoločnosti OOO ITAR nepotvrdili, ale objektívne vzniklo podozrenie\no ďalšom nelegálnom nakladaní s kontrolnými známkami, keďže ich ďalší pohyb na cudzom daňovom\núzemí sa stal neprehľadný a neoveriteľný.\nRovnako nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že dôkazy získané od ruských colných orgánov\npostupom podľa Dohody o spolupráci v colníctve neboli získané zákonným spôsobom a nie je možné\nich použitie pre účely preskúmavaného daňového konania.\nNaopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom deklarovaného nakladania s\nkontrolnými známkami na daňovom území tretieho štátu, colný orgán zákonným spôsobom plnil svoje\núlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny\ninformácií overoval podklady potrebné na kontrolu dodržiavania osobitného predpisu upravujúceho\npoužitie a zúčtovanie kontrolných známok. Predmetná medzinárodná výmena informácií bola legitímna\nčinnosť, realizovaná v súlade s cieľmi vzájomného poskytovania si pomoci a informácií pri prevencii,\npreverovaní a pri stíhaní porušovania colných predpisov, ako i informácií, ktoré môžu pomôcť pri\nzabezpečení správneho vyberania cla, daní a iných platieb, ktoré vyberajú colné orgány (č. 2 bodu 1\npísm. b/ a c/, čl. 7 bodu 1 písm. a/ Dohody o spolupráci v colníctve).\nČo do spôsobu alebo procesu realizácie preverovania žalobcom deklarovaných tvrdení ohľadne jeho\nnakladania so sporným množstvom predmetných kontrolných známok po ich vyvezení na územie Ruskej\nfederácie, odvolací súd poukazuje na ustanovenie článku 11 bodu 2 Dohody o spolupráci v colníctve,\npodľa ktorého požadované preverovania sa vykonávajú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi\nštátu dožiadaného colného orgánu, pričom dožiadaný colný orgán má postupovať vo vlastnom mene.\nVo vzťahu k namietanej neúčasti žalobcu na výsluchoch dopytovaných svedkov ruskými colnými orgánmi\nje potrebné vychádzať z možností poskytovaných Dohodou o spolupráci v colníctve, ktorá článkom 2 v\nbode 1 citovanej medzinárodnej dohody pripúšťa len súhlasom dožiadaných orgánov podmienenú účasť\npredstaviteľov dožadujúceho colného orgánu pri požadovaných úkonoch preverovania.\nV tomto ohľade procesné práva žalobcu neboli porušené. S obsahom dôkazov získaných preverovaním\nv rámci medzinárodnej výmeny informácií sa žalobca mohol oboznámiť a vyjadriť sa k nim, navrhovať\n\nvykonanie ďalších dôkazov, avšak neoblomne trval na vierohodnosti len ním predložených listinných\ndôkazov bez toho, aby ich spochybnenie predložením nových dôkazov vylúčil. A pritom ani len originály\npotvrdenia a protokolu o zničení poškodených kontrolných známok vystavených na to nepríslušným\ncolným orgánom v priebehu celého preskúmavaného daňového konania nepredložil.\nVo vzťahu k odpovedi partnerského colného orgánu Ruskej federácie, v zmysle ktorého Medziregionálna\nspráva Federálnej služby na reguláciu alkoholovej produkcie v Severozápadnej federálnej oblasti nie\nje orgánom oprávneným vydávať potvrdenie o dovoze kontrolných známok zo Slovenskej republiky\nna územie Ruskej federácie, ani nie je oprávneným orgánom vydávať potvrdenia o zničení takýchto\nznámok, odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod spochybňovať uvedenú informáciu, získanú na základe\nmedzinárodného preverovania informácií od dožiadaných colných orgánov. Predmetom dožiadania\nnebola otázka, ktorý orgán disponuje uvedenými oprávneniami, ale predmetom medzinárodnej výmeny\ninformácií bolo preverenie žalobcom tvrdených skutočností a ním predložených dôkazov.\nS poukazom na ustanovenie čl. 14 bodu 3 Dohody o spolupráci v colníctve odvolací súd\nkonštatuje splnenie podmienok na použitie medzinárodnou výmenou získaných informácií a dôkazov\nv preskúmavanom administratívnom konaní. V zmysle uvedeného ustanovenia colné orgány boli\noprávnené využiť informácie a dokumenty získané na základe tejto dohody ako dôkazy alebo podklady\npre vydanie rozhodnutia vo veci, pričom boli oprávnené ich vyhodnotiť v súlade s vnútroštátnymi\nprávnymi predpismi (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).\nZ obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že colné orgány oboch stupňov sa s\nnámietkami žalobcu vysporiadali a uviedli dôvody, pre ktoré bola vierohodnosť žalobcom uvádzaných\ntvrdení a predkladaných dôkazov spochybnená, pričom žalobca už dodatočne nepredložil žiadne iné\ndôkazy, ktoré by vo svetle už získaných zistení mali vplyv na priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nNa základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu,\npostupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l, ods. 2 OSP, ako vecne správny\npotvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP\na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v\nodvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}