Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/19/2015 z 27. 2. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 9Sžso/19/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2014200060.1 Najvyšší súd | 9Sžso/19/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:2014200060.1 | 2017-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45c16b0b-88d8-4c11-b0f8-0208c0a38a23 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2014200060.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200060
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2014200060.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobkyne: Y. L., nar. XY,
bytom S., zastúpenej advokátom Mgr. Gáborom Gálom, Agátová 2513/15, Galanta, proti žalovanému
Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/ 2013/14870/Dan z 26. novembra 2013, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2014 č.k. 14S/16/2014-82,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2014, č.k.
14S/16/2014-82, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 20. novembra 2014 rozhodnutie žalovaného z 26.11.2013 číslo:
UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/14870/Dan zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutý rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne
a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS3/PPNK_ŤZP/
SOC/2013/32233-003 z 02. mája 2013, ktorým žalobkyni nebol priznaný peňažný príspevok na úpravu
garáže.

V odôvodnení krajský súd poukázal na povinnosť správnych orgánov vychádzať z dostatočne zisteného
skutočného stavu veci. Dôvodil, že povinnosť zistiť skutočný stav síce závisí aj od rozsahu dôvodov a
skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré v priebehu správneho konania žalobkyňa
uviedla, avšak pokiaľ požaduje peňažný príspevok na úpravu garáže na automatický pohon, je
povinnosťou správneho orgánu zistiť, či žalobkyňa je schopná viesť a riadiť motorové vozidlo, a to
najmä vzhľadom na jej zdravotný stav, ako aj postihnutie oboch nôh. V tejto súvislosti súd poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/112/2010, z ktorého vyplýva, že správny orgán
zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym
poriadkom, aj keď účastník je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje, alebo nepredkladá žiadne
dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Znamená to, že v danom prípade si
posudkový lekár mal zabezpečiť relevantný dôkaz (lekársku správu), či žalobkyňa je samostatne
schopná viesť a riadiť osobné motorové vozidlo alebo nie. Z týchto dôvodov považoval prvostupňový
súd rozhodnutie žalovaného za vydané bez dostačujúceho zistenia skutkového stavu veci a zároveň
za nepreskúmateľné.



Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný. Poukazujúc na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne,
pri ktorom bolo zistené, že vzhľadom na funkčné problémy dolných končatín (končatiny neovládala,
tŕpli jej, má problém s úchopom rúk, používala na kolenách ortézu, mala problémy s bedrovými kĺbmi,
presúvala sa za pomoci bariel, neskôr na premiestnenie používala invalidný vozík), nebola schopná
samostatne sa presúvať. Z uvedeného dôvodu bola uznaná podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím (ďalej len „zákon č. 447/20008 Z.z.“) odkázanú na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlo a bol jej priznaný peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V priebehu celého konania žalobkyňa nikdy
nespochybnila, že neovláda dolné končatiny, práve naopak niekoľkokrát zdôraznila, že sa jej zdravotný
stav zhoršuje. Žalovaný na základe predložených lekárskych správ a nálezov podľa § 11 ods. 3 a §
55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. vydal dňa 23. septembra 2013 lekársky posudok, v ktorom sú
uvedené jednotlivé lekárske správy a nálezy aj s popisom zdravotných problémov žalobkyne. Pretrváva
u nej neschopnosť vystretia a nestabilita oboch predkolení, chôdza je zdokumentovaná za pomoci
druhej osoby, má oslabené dolné končatiny. Na kratšie vzdialenosti je mobilná so štvorkolesovým
chodítkom, pri chôdzi používa kolennú ortézu, stoj a chôdza je nestabilná a žalobkyňa má chronické
postihnutie ťažšieho stupňa v oblasti priameho stehnového svalu. Má vodičský preukaz a podľa jej
slov „skúša šoférovať“ (prejde do vedľajšej dediny), také tvrdenie je v diskrepancii so zdravotnými
ťažkosťami žalobkyne, preto nie je odkázaná na úpravu garáže. Žalobkyni podľa vlastného vyjadrenia
vôbec nefungujú kolená, keď ich chce zohnúť, spadne na zem, má problém so stabilitou a úchopom
rúk. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že zákonným spôsobom preskúmal skutočnosti na
poskytnutie peňažného príspevku na úpravu garáže, pričom na základe dôkazov dospel k záveru, že
žalobkyňa nie je schopná bezpečne a riadne sama viesť motorové vozidlo. Žalovaný preto žiadal, aby
odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/16/2014 z 20. novembra 2014 zmenil tak, že
žalobu zamietne.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu tvrdila, že by podľa svojich možností mala v úmysle prerobiť motorové vozidlo na
vozidlo s ručným ovládaním. Považuje za pochybenie zo strany konajúceho orgánu, že ju o tejto
možnosti neinformoval, až dodatočne sa z vlastnej iniciatívy dozvedela o takejto možnosti, ako aj o
možnosti poskytnutia príspevku zo strany úradu práce na uskutočnenie takejto úpravy motorového
vozidla a jeho úpravu na motorové vozidlo s ručným ovládaním. Už v roku 2011 na chôdzu používala
výlučne chodúľku za poskytovania pomoci druhej osoby a od roku 2012 je už odkázaná na používanie
mechanického invalidného vozíka. Vážne postihnutie oboch jej dolných končatín nevylučuje riadenie
motorového vozidla na krátke vzdialenosti, a to v rámci obce, v ktorej má trvalý pobyt, prípadne do
susednej obce. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 20.
novembra 2014 potvrdil.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd
koná podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s §
250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a prvostupňový rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2014 č.k. 14S/16/2014-82 je potrebné potvrdiť

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky
jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť úpravou garáže (§ 14 ods. 5 zákona
č. 447/2008 Z.z.).



Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného
domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu
rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť
a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať
sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno
poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na
odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť
alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.

Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

Podľa § 53 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na
konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) s odchýlkami
uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61
až § 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie,
na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Podľa § 32 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam
pre konanie a rozhodnutie.

Z administratívneho spisu žalovaného mal aj odvolací súd preukázané, že žalobkyňa žiadosťou zo 16.
januára 2013 požiadala (okrem iného) o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, doručenou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda 21. januára 2013, požiadala o peňažný príspevok
na úpravu garáže na automatický pohon. Predmetná žiadosť má formu formulára, ktorý vymenúval
druhy peňažných príspevkov na kompenzáciu, o ktoré mohla žalobkyňa požiadať, o.i. tiež peňažný
príspevok na úpravu osobného motorového vozidla, o ktorý však žalobkyňa nepožiadala. Svoju žiadosť
odôvodnila zhoršením stavu a tým, že je pripútaná na invalidný vozík. Chôdzu zvláda len s pomocou
druhej osoby a po schodoch nevládze. Zo záznamu zo získavania informácii k sociálnej anamnéze
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím dňa 13. februára 2013 vyplynulo, že žalobkyňa toho
času skúša šoférovať, žiada odstrániť dvojkrídlové dvere a dať automatické ovládanie a taktiež žiadala
rozšíriť garážové dvere, nakoľko pri vjazde do garáže musia sklopiť spätné zrkadlá.

Podľa komplexného posudku z 24. apríla 2013 č. DS1/OPČ/SOC/2013/32296, sa žalobkyňa považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy je stanovená na 50%, ale
priznanie peňažného príspevku na úpravu garáže nebolo navrhnuté. Na základe tohto posudku Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. DS3/
PPNK-ŤZP/SOC/2013/32233-003 z 02. mája 2013 žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na úpravu
garáže na automatický pohon.

Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny miera funkčnej poruchy žalobkyne je 60% podľa prílohy
č. 3 časti V bodu 2.C, písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z.z. Z lekárskeho posudku vyplýva, že
žalobkyňa prekonala v roku 2009 suspektný zápal driekovo-krížového nervového pletenca s vývojom
oslabenia dolných končatín na podklade chronického poškodenia niektorých periférnych nervov na
dolných končatinách. Je tiež liečená pre artrotické zmeny na kolenných kĺboch a zdokumentované
poškodenia medzistavcových platničiek v krčnej a driekovo-krížovej chrbtici. Počas pobytu v Národnom
rehabilitačnom centre Kováčová jej bol predpísaný mechanický invalidný vozík na presuny na dlhšie
trate. Podľa neurologického vyšetrenia z 21. mája 2012 pretrváva v nastavených polohách nestabilita
predkolení, chôdza je zdokumentovaná za pomoci druhej osoby s oslabením dolných končatín. EMG
vyšetrenie z 05. novembra 2012 poukazuje na chronické postihnutie ťažšieho stupňa v oblasti priameho
stehnového svalu viac vľavo a menší stupeň postihnutia v oblasti predného predkolenného svalu viac
vľavo. Z lekárskej správy z Národného rehabilitačného centra Kováčová, kde žalobkyňa absolvovala



liečebný rehabilitačný pobyt od 08. augusta 2013 do 05. septembra 2013, vyplýva, že chodí so
štvorkolesovým chodítkom na vzdialenosť 56 metrov s dvomi oddychovými pauzami, inak je mobilná
na mechanickom invalidnom vozíku, ktorý ovláda pomocou horných končatín. Na základe týchto
skutočností je žalobkyňa podľa lekárskeho posudku odkázaná na individuálnu prepravu, avšak nie je
odkázaná na úpravu garáže, pretože jej vyjadrenie, že skúša šoférovať a prejde do vedľajšej dediny je
v diskrepancii s udávanými ťažkosťami žalobkyne. Nie je lekársky zdokumentované, že vzhľadom na
aktuálny zdravotný a funkčný stav je schopná šoférovať. Uvedené závery sú obsiahnuté v komplexnom
posudku č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/9634 zo 06. novembra 2013, na základe ktorého žalovaný
rozhodnutím z 26. novembra 2013 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda z 02. mája 2013 potvrdil.

Ak zákon umožňuje priznať príspevok na úpravu garáže s cieľom zvýšiť schopnosť fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa a žalobkyňa o takýto príspevok požiadala, bolo
povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav a vykonať na ten účel potrebné dokazovanie.
Okrem posúdenia, či žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, bolo povinnosťou
správneho orgánu tiež zistiť, či poskytnutím príspevku a následnou úpravou garáže možno dosiahnuť
bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť žalobkyne premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo
zabezpečiť si sebaobsluhu a či je na takýto príspevok odkázaná. Úprava garáže môže mať vplyv
na schopnosť žalobkyne samostatne sa premiestňovať a zabezpečiť si sebaobsluhu len vtedy, ak
jej zdravotný stav umožňuje riadiť osobné motorové vozidlo. Absencia potvrdenia o schopnosti riadiť
osobné motorové vozidlo však bola nesprávne vyhodnotená v neprospech žalobkyne. Z lekárskych
správ predložených správnemu orgánu síce vyplýva ochorenie dolných končatín, ktoré žalobkyni
sťažuje, resp. nad istú vzdialenosť úplne znemožňuje chôdzu, ale z uvedených lekárskych nálezov nie
je zrejmá úplná nemožnosť riadiť osobné motorové vozidlo.

Súčasťou povinnosti zistiť skutočný stav je povinnosť zaobstarať si na rozhodnutie dostatočné podklady.
Nie je možné, aby správny orgán nevyhovel žiadosti o kompenzáciu z dôvodu, že určitá skutková situácia
nie je lekársky zdokumentovaná.

Ako už tunajší súd uviedol v rozsudku sp. zn. 1Sžso/6/2015 z 28. júna 2016, hoci sa v konaní vo
veciach kompenzácie pripúšťa, resp. v niektorých prípadoch vyslovene vyžaduje vykonanie lekárskej
posudkovej činnosti, nevylučuje to možnosť použiť ako podklad rozhodnutia aj iné dôkazy, či už v podobe
lekárskych správ a nálezov alebo znaleckého posudku, aby rozhodnutie vyhovovalo kritériu spoľahlivo
zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§
3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). Treba zdôrazniť, že žalovaný má povinnosť rozhodovať na základe
skutočného stavu veci. Za tejto situácie musí z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce k
riadnemu zisteniu skutkového stavu, a to najmä všetkých lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného
stavu žalobkyne. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutia musia byť vykonané v takom rozsahu, aby
nebolo možné pochybovať o objektívnom posúdení skutkového stavu veci.

Pokiaľ mal teda žalovaný na podklade lekárskych nálezov predložených do konania pochybnosti o
schopnosti žalobkyne riadiť osobné motorové vozidlo, bolo jeho povinnosťou zistiť skutočný stav veci
a aplikujúc zásadu súčinnosti vyzvať žalobkyňu na predloženie odborného vyjadrenia ošetrujúceho
lekára, z ktorého by vyplývala existencia či neexistencia tejto schopnosti u žalobkyne. V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ktoré stanovuje
posudkovému lekárovi povinnosť pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracovať s lekárom
so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo. V rámci tejto spolupráce potom mohol posudkový lekár
správneho orgánu sám vyžiadať od ošetrujúceho lekára vyjadrenie k schopnosti žalobkyne riadiť osobné
motorové vozidlo.

Vzhľadom na uvedené argumenty odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/16/2014-82
z 20. novembra 2014 potvrdil (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 a § 219 O.s.p.).

V ďalšom konaní žalovaný bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránil vyššie uvedené
pochybenia, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Správny orgán vyzve žalobkyňu na
predloženie lekárskeho nálezu o schopnosti riadiť osobné motorové vozidlo a na základe aktuálneho
zdravotného stavu žalobkyne o žiadosti o peňažný príspevok rozhodne znovu, pričom svoje rozhodnutie
riadne odôvodní.



O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, § 250k
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.