{"guid": "2d5c16c0-1560-4c03-ac4f-98c6a7045fb2:fdf86d0c-b8d5-42c4-bcb1-04b37b2506f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2013200456.1", "spisova_znacka": "7Sžo/289/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/289/2015 z 25. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2017, sp. zn. 7Sžo/289/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2013200456.1", "identifikacne_cislo": "2013200456", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-5", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdf86d0c-b8d5-42c4-bcb1-04b37b2506f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200456.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200456.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200456.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/289/2015\n2013200456\n25. 05. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:2013200456.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanadyovej v právnej veci\nnavrhovateľa: JUDr. Jozef Krško, správca konkurznej podstaty SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné\ndružstvo Sokolovce, so sídlom 922 31 Sokolovce, Piešťanská 278/108, IČO: 00 208 256, JUDr. O. D.,\nadvokát so sídlom G. 3, XXX XX Z., proti odporcovi: Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor,\nso sídlom Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany, za účasti: Slovenská republika, zastúpená Okresný\núrad Trnava, Kollárova 8, Trnava (ako právny nástupca Z. Z.), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. OPR-A2013/00062, zo dňa 24. apríla 2013, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 38Sp/43/2013-68 zo dňa 18. augusta\n2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 38Sp/43/2013-68 zo dňa 18.\naugusta 2015 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v\nTrnave č. OPR-A2013/00062 zo dňa 24. apríla 2013. Navrhovateľovi a účastníkovi konania náhradu trov\nkonania nepriznal. Súčasne navrhovateľa zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nodporcu ako aj konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je\ndôvodné.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 2 ods. 1, 2 v spojení s § 4 ods. 1, 2\nákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z.\no niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 503/2003 Z.z.“ alebo „reštitučný zákon“) a súčasne v intenciách ustanovenia § 68 ods.\n1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorú právnu úpravu\ncitoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.\nKrajský súd mal preukázané, že v priebehu správneho konania pôvodne príslušný orgán - Obvodný\npozemkový úrad Trnava rozhodoval o reštitučnom nároku oprávnenej osoby uplatneného na základe\n\npreukázaného právneho nástupníctva po K. Z.. Predmetom reštitučného nároku bolo navrátenie\nvlastníctva k pozemkom tvoriacim pasienkové spoločenstvo v k.ú. X., ktoré prešli na štát alebo inú\nprávnickú osobu bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb.. Rozsah a dôvodnosť\nreštitučného nároku, ani rozsah nárokov jednotlivých oprávnených osôb nebol sporný. Správny orgán\npri svojom rozhodovaní zohľadnil zistenie, že na majetok Poľnohospodársko-obchodného družstva S.\nako povinnej osoby v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. bol dňa 21. novembra 2002 vyhlásený\nkonkurz a napriek tomu ustanovený správca konkurznej podstaty podiel na nehnuteľnosti, ktorý je\npredmetom reštitučného nároku, previedol na inú osobu, A. B., kúpnou zmluvou zo dňa 16. marca 2004.\nNa základe tejto zmluvy bol vykonaný vklad vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa, čo nebolo\nsporným. Taktiež mal krajský súd preukázané, že Obvodný pozemkový úrad vyhodnotil túto skutočnosť\ns odkazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. tak, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon,\npričom absolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka nastáva priamo zo zákona a pôsobí\nod začiatku voči každému a na túto neplatnosť je správny orgán povinný prihliadnuť. Správny orgán\nskonštatoval nepochybné porušenie zákonnej povinnosti konkurzného správcu, keď k predaju pozemkov\npristúpil pred skončením lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov podľa zákona č. 503/2003 Z.z.,\nt.j. pred 31. decembrom 2004.\nKrajský súd dajúc do pozornosti, že zákon č. 503/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004, kúpna\nzmluva postihnutá absolútnou neplatnosťou pre rozpor s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003\nZ.z. bola uzavretá dňa 15. marca 2004, lehota na uplatnenie reštitučných nárokov uplynula dňom 31.\ndecembra 2004, nepovažoval za dôvodné tvrdenie konkurzného správcu, že ho nikto neinformoval, že\nby sa na predmetné pozemky malo vzťahovať obmedzenie v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. ani, že\nho nikto neupovedomil o uplatnení reštitučného nároku dňom 6. decembra 2004. Konštatoval, že je\npovinnosťou konkurzného správcu v zmysle zákona č. 321/1995 Zb. vykonávať správu majetku s riadnou\nstarostlivosťou, do čoho nepochybne patrí aj oboznamovanie sa s platnou právnou úpravou majúcou\nvzťah k spravovanému majetku a zabezpečovanie si podkladov majúcich vplyv na možnosti nakladania\ns týmto majetkom.\nK námietke, že správny orgán nevyhodnotil význam a dosah Opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.k.\nZ-2-1K/64/96 zo dňa 23. októbra 2003 krajský súd uviedol, že ak z jeho obsahu správny orgán nevyvodil\nbezpodmienečnú platnosť predmetnej zmluvy, nie je to možné považovať za chybu v rozhodovaní,\nmajúc za to, že vzhľadom na účel opatrenia v zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. je evidentné,\nže príslušný konkurzný súd skúmal iba skutočnosť, či sa jedná o spôsobilý predmet na predaj mimo\ndražby v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., pričom vychádzal z údajov poskytnutých\nkonkurzným správcom. Ďalej uviedol, že konkurzný súd nemal za daných okolností dôvod skúmať\nexistenciu prekážky pre uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. s poukazom na to,\nže za skutočnosť, že právny úkon vykonávaný v rámci kompetencií konkurzného správcu spĺňa všetky\nhmotnoprávne náležitosti pre platnosť právneho úkonu, zodpovedá v rámci výkonu svojej kompetencie\nv súlade s požiadavkou riadnej starostlivosti konkurzný správca.\nKrajský súd zistil, že zo strany správneho orgánu došlo k pochybeniu v konaní tým, že v zmysle\nustanovenia § 14 správneho poriadku nekonal s nadobúdateľom sporných nehnuteľností A. B., ktorého\npráva nepochybne vydaním napadnutého rozhodnutia boli dotknuté. S poukazom na to, že súd je\nviazaný rozsahom odvolacích dôvodov, krajský súd konštatoval, že uvedené pochybenie v zmysle\nustanovenia § 250j ods. 3 OSP nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a v zmysle\nustanovenia § 250i ods. 3 OSP súd neprihliada na procesné pochybenia, ktoré nemohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nV prejednávanej veci krajský súd za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa\n16. marca 2004, na ktorú vo svojom odvolaní poukázal navrhovateľ, je absolútne neplatným právnym\núkonom v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.\nKrajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, napriek tomu, že odporca v čase vydávania napadnutého\nrozhodnutia nemal došetrenú skutočnosť, že navrhovateľ zomrel 28.10.2010, teda konal s neexistujúcim\nsubjektom, dokonca ani nešetril dôvody neprevzatia, resp. nevrátenia zásielky s napadnutým\nrozhodnutím. Vzhľadom na to, že v konečnom dôsledku vydaním napadnutého rozhodnutia nedošlo k\nujme na právach účastníka správneho konania, ani jeho právneho nástupcu, krajský súd aj vzhľadom\n\nna dobu, ktorá uplynula od vydania napadnutého rozhodnutia výnimočne aplikoval ustanovenie § 250i\nods. 3 OSP na túto skutočnosť ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia neprihliadal.\nO náhrade trov konania procesne neúspešného navrhovateľa rozhodol krajský súd v zmysle § 2501 ods.\n2 OSP v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 OSP tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.\nÚčastníkovi konania Slovenská republika ako právna nástupkyňa Z. Z. krajský súd nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal, nakoľko ustanovenie § 2501 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 250k OSP,\nktoré je lex specialis vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave rozhodovania o náhrade trov konania,\nneumožňuje ich priznanie inému účastníkovi ako procesne úspešnému navrhovateľovi.\nProcesne neúspešnému navrhovateľovi krajský súd v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. uložil\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur podľa položky 10 písm. e/ sadzobníka súdnych\npoplatkov tvoriaceho prílohu zákona.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nsprávneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je v súlade\nso zákonom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s právnym názorom\nsúdu prvého stupňa. Vytýkal súdu prvého stupňa tak, ako aj žalovanému správnemu orgánu, že sa\nnedostatočne vysporiadali so skutočnosťou, že na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.\nZ-2-1K64/96-236 zo dňa 21. novembra 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2003, bol\nvyhlásený konkurz na majetok dlžníka - SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo S., a preto\ndňom právoplatnosti tohto uznesenia súdu, t.j. 24. januára 2003 povinný subjekt podľa § 4 zákona č.\n503/2003 Z.z. neexistuje. S poukazom na skutkové zistenia vyslovil názor, že správny orgán mohol a\nmal vyhodnotiť uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 16. marca 2004 a následné povolenie vkladu dňa 24.\nmarca 2004 pod V 510/04 ako prekážku vydania veci. Tvrdil, že žiadne relevantné doklady a podklady\nako prekážky k speňaženiu konkurznej podstaty ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy a jej následnému\nodvkladovaniu neexistovali. Uviedol, že ako správca konkurznej podstaty v čase realizácie opatrenia\nsúdu nemal vedomosť, ani žiadnu informáciu o tom, že na predmet prevodu sa vzťahuje zákon č.\n503/2003 Z.z. a ako správca konkurznej podstaty úpadcu - predávajúci, postupoval v súlade so zákonom\nč. 328/1991 Zb.. Trval na tom, že na skutočnosť, že sa jedná o pozemky, na ktoré sa môže vzťahovať\nzákon č. 503/2003 Z.z. mu ako predávajúcemu a správcovi konkurznej podstaty nepredložil nikto žiadny\ndoklad svedčiaci o tom, že predmetné pozemky boli odňaté oprávneným osobám bez náhrady postupom\npodľa zákona SNR č. 81/1949 SNR, a aj z toho dôvodu došlo k platnému zápisu vkladu vlastníckeho\npráva v Správe katastra v Piešťanoch v prospech kupujúceho, ktorý nadobudol svoje vlastnícke právo\ndobromyseľne.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 492\nods.1, 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach podaného odvolania navrhovateľa (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492\nods. 1, 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP a §\n492 ods. 1, 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP) a dospel\nk záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil\nrozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Trnave (t.j. právneho predchodcu odporcu), ktorým\nrozhodnutím bolo vyhovené reštitučnému nároku oprávnenej osoby uplatnený podľa reštitučného\n\nzákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam, a preto odvolací súd\npreskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu predchádzajúce, najmä\nz toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom\nprostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím odporca v rámci konania podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z.\nžiadateľovi ako oprávnenej osobe priznal vlastníctvo k žiadaným pozemkom.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu\núpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nSenát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne\na súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na\nzdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ntretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny\norgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,\nči zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo\nvydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako\naj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nPodľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n\nPodľa článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa článku 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať\nv zmysle článku 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 Ústavy SR)\na po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že základná námietka navrhovateľa, ktorou napáda zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu v prieskumnom konaní spočíva v jeho tvrdení, že kúpnu\nzmluvu zo dňa 16. marca 2004 uzatvoril ako správca konkurznej podstaty úpadcu - dlžníka - SĹŇAVA,\npoľnohospodársko-obchodné družstvo S., potom ako na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč.k. Z-2-1K 64/96-236 zo dňa 21. novembra 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2003,\nbol vyhlásený konkurz na majetok uvedeného dlžníka, a preto dňom právoplatnosti tohto uznesenia\nsúdu t.j. 24. januára 2003 povinný subjekt podľa § 4 zákona č. 503/2003 Z.z. neexistoval, ako aj, že\nžiadne relevantné doklady a podklady ako prekážky k speňaženiu konkurznej podstaty ku dňu uzavretia\nkúpnej zmluvy mu neboli predložené a súčasne, že ako správca konkurznej podstaty v čase realizácie\npredmetného opatrenia súdu nemal vedomosť, ani žiadnu informáciu o tom, že na predmet prevodu sa\nvzťahuje zákon č. 503/2003 Z.z. a ako správca konkurznej podstaty uvedeného úpadcu - predávajúci\npostupoval v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb..\nPodľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť\noprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila\npozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.\nRozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa\n§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4\nmožno podať opravný prostriedok na súde.\nV zmysle ustanovenia § 1 písm. a, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k\npozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., §§ 37 až 39 zákona\nč. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond\nalebo do neho patria, b/ lesný pôdny fond.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,\nktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa\nzákona Slovenskej národnej rady\nč. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,\nkomposesorátov a podobných právnych útvarov.\nPodľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu\núčinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo\nprávo správy a poľnohospodárske družstvá.\nPovinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe\nnakladať so starostlivosťou riadneho hospodára 14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto\nzákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba\nspôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.\n\nPodľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy\nveci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých\nmajetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených\nlehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.\nPre konanie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa §\n3 ods. 1, 2 v spojení s § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. platia všeobecné predpisy o správnom\nkonaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len „správny\nporiadok“) podľa § 5 ods. 3 tohto zákona.\nPodľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť\nsprávneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby\npovinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\nPodľa § 3 ods. 1, 2 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nSprávne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými\nosobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a\nzáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán v danej veci\npostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, zo skutkových okolností vyvodil správny právny\nzáver, ktorý aj náležite odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie\ntreba považovať za vydané v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené\nzákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu súdom\nprvého stupňa podľa § 250q ods. 2 OSP.\nPredpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie\nje možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle\n§ 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby\nustanovených v § 2 ods. 1, 2, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948\ndo 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v §\n3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila\nv lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter\npôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č.\n229/1991 Zb. §§ 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.).\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplýva, že predmetom reštitučného nároku boli pozemky,\nktoré prešli na štát spôsobom zákonom predpokladaným v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003\nZ.z. (oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú\nosobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949\nZb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a\npodobných právnych útvarov). Žiadateľ si uplatnil nárok na navrátenie vlastníckeho práva k predmetným\npozemkom písomnou žiadosťou na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave dňa 6. decembra 2004\n\na súčasne preukázal, že je oprávnenou osobou. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-1K\n64/96-236 zo dňa\n21. novembra 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2003, bol vyhlásený konkurz na\nmajetok dlžníka - úpadcu - Poľnohospodársko-obchodné družstvo SĹŇAVA a za správcu konkurznej\npodstaty bol ustanovený JUDr. O. D., advokát, G. 3, Z.. Dňa 16. marca 2004 správca konkurznej podstaty\núpadcu Poľnohospodársko-obchodné družstvo SĹŇAVA za predávajúceho uzatvoril kúpnu zmluvu, na\nzáklade ktorej previedol vlastnícke právo k predmetným pozemkom na kupujúceho. Zo skutkových\nzistení teda je jednoznačne zrejmé, že vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým si v zákonnej lehote žiadateľ\nuplatnil reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva v čase účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. svedčilo\nPoľnohospodársko-obchodnému družstvu SĹŇAVA, a preto bolo povinnou osobou podľa § 4 ods. 1\nzákona č. 503/2003 Z.z., na ktorú skutočnosť vyhlásenie konkurzu na uvedené družstvo nemalo žiadnu\nrelevanciu.\nÚčinky vyhlásenia konkurzu zákonodarca ustanovuje v § 14 zákona č. 328/1991 Zb.. Vyhlásením\nkonkurzu družstvo stratilo len oprávnenie samostatne nakladať s majetkom družstva, pričom ako subjekt\npráva nezaniklo. Zákonodarca v právnej norme § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. ustanovuje, že\nveci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých\nmajetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených\nlehotách uplatnené alebo boli zamietnuté. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 4 ods. 2 zákona\nč. 503/2003 Z.z. zakotvuje povinnosť povinnej osobe nakladať s pozemkami až do navrátenia vlastníctva\nk pozemkom oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej zakazuje previesť\npozemok odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného pod sankciou neplatnosti takéhoto úkonu.\nPokiaľ teda správca konkurznej podstaty úpadcu - Poľnohospodársko-obchodné družstvo SĹŇAVA navrhovateľ, kúpnou zmluvou\nzo dňa 16. marca 2004 previedol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré tvorili predmet uplatneného\nreštitučného nároku žiadateľov na iného, takáto kúpna zmluva je neplatná od počiatku na základe\nzákona, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ na jej\nneplatnosť prihliadal a rozhodol o reštitučnom nároku žiadateľa posudzujúc naplnenie zákonných\npodmienok pre priznanie vlastníctva. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie námietky\nnavrhovateľa o jeho nevedomosti o uplatnenom reštitučnom nároku považoval za nedôvodné.\nOdvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 250l a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na postup mu predchádzajúci v rozsahu odvolacích dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsa náležite vysporiadal so zásadnými námietkami navrhovateľa. Na základe skutkových okolností\nvyplývajúcich z administratívneho spisu, s poukazom na závery uvedené vyššie, odvolací súd preto\npovažoval námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,\nktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 219 ods. 1, 2 OSP a\n§ 492 ods. 1, 2 SSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá\nOSP v spojení s ustanovením § 246c veta prvá OSP a s ustanovením § 224 ods. 1 a s § 142 ods. 1\nOSP a § 492 ods. 1, 2 SSP. Navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní náhradu trov tohto\nkonania nepriznal.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}