{"guid": "657e228b-a19b-4f81-a37d-1ecc4c3f8099:e8ac1428-05e0-40b7-aed9-cf0a7be6643f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1", "spisova_znacka": "2Sžo/55/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/55/2015 z 14. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. júna 2017, sp. zn. 2Sžo/55/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1", "identifikacne_cislo": "2013200177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-06-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f,h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f,h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8ac1428-05e0-40b7-aed9-cf0a7be6643f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/55/2015\n2013200177\n14. 06. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:2013200177.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: JUDr. D., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX\nS. XXX proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1. O.,\nnar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, 2. Mgr. A. nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX S., 3. M., PaedDr.,\nnar. XX.X.XXXX, 4. A., PaedDr., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J., K. XXXX/XX, 5. O., nar. XX.X.XXXX,\nbytom S. XXX a 6. Obec Suchá nad Parnou, 919 01 Suchá nad Parnou 68, zastúpenej spoločnosťou\nAdvokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548,\no preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ObU-TT-OVBP2-2013/00107/Pa zo dňa 15.1.2013 o dovolaní\nžalovaného a o odvolaní pribratého účastníka Obec Suchá nad Parnou proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave č. k. 20S/12/2013 - 89 zo dňa 16.septembra 2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/12/2013 - 89 zo dňa\n16.septembra 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nRozsudkom č. k. 20S/12/2013 - 89 zo dňa 16.septembra 2014 Krajský súd v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) vyhovel žalobnému návrhu podanému podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorým\nsa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ObU-TT-OVBP2-2013/00107/Pa zo dňa\n15.1.2013 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Obce Košolná č.: Výst.:26/2012/Sá-39 zo dňa\n3.10.2012, ktorým táto postupom podľa § 39 a § 39d zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydala územné rozhodnutie o stavebnej uzávere „Dočasné\nobmedzenie výstavby pre časť Suchej nad Parnou - „Diely“ na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat.\núzemí Suchá nad Parnou“ bližšie špecifikovaných v tomto rozhodnutí, a to do doby nadobudnutia\núčinnosti zmeny územného plánu 2/2012 Obce Suchá nad Parnou.\nSvoje rozhodnutie vydané podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p (v konaní správneho orgánu bola\nzistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) odôvodnil tým, že\nsamotné rozhodnutie o stavebnej uzávere, teda aj jeho formulácia, nepochybne predstavuje porušenie\nzákladného práva upraveného čl. 20 ods. 1 prvej vety Ústavy, lebo pripúšťa len obmedzenú stavebnú\nčinnosť na existujúcich stavbách, bez možnosti výstavby nových stavieb, na druhej strane je však\npotrebné konštatovať, že zákon takéto obmedzenie pripúšťa. Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak je\nnepochybné, že na vykonanie konania a vydanie rozhodnutia bol bývalým Krajským stavebným úradom\nv Trnave určený stavebný úrad Obec Košolná, nakoľko Obec Suchá nad Parnou je stavebníkom. Z\nust. § 26 ods. 2 správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná\ntak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu, pričom posledný deň\ntejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán v súvislosti s aplikáciou tohto ustanovenia procesne\npochybil tým, že písomnosť nevyvesil na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť,\nt. j. Obec Košolná. Žalovaného zaviazal na náhradu zaplateného súdneho poplatku žalobkyni, ďalším\núčastníkom konania, (pribratým do súdneho konania preto, že zrušením rozhodnutia by mohli byť ich\npráva a povinnosti dotknuté), náhradu trov konania nepriznal\n\nII.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný aj účastník konania Obec Košolná.\nŽalovaný odôvodnil odvolanie tým, že krajský súd pri rozhodovaní vo veci dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.\nNamietal, že v rozsudku bol uvedený jediný konkrétny dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nktorým je skutočnosť, že nebol dodržaný procesný postup správneho orgánu, keď tento konal v rozpore\ns ust. § 26 ods. 2 správneho poriadku a žalobkyňa ako aj ďalší účastníci boli ukrátení na svojich právach,\nkonkrétne tým, že písomnosť (verejná vyhláška ktorou bolo doručované rozhodnutie o stavebnej\nuzávere) nebola vyvesená na úradnej tabuli Obce Košolná, ako prvostupňového stavebného úradu, ale\nObce Suchá nad Parnou, ktorá je stavebníkom.\nObec Košolná zastúpená právnym zástupcom odôvodnila odvolanie tým že po vrátení veci na ďalšie\nkonanie nemajú správne orgány predmet rozhodovania a zároveň žalobkyňa už v čase rozhodovania\nprvostupňového súdu nemala aktívnu legitimáciu, nakoľko stavebná uzávera zanikla zrušením dňa\n3.10.2013, t. j. v čase rozhodovania krajského súdu nebola žalobkyňa nijako obmedzená na svojich\nprávach. Okrem toho žalobkyňa v čase vydania stavebnej uzávery mala na svojich štyroch pozemkoch\nvydané stavebné povolenie, preto sa jej obmedzenia na základe stavebnej uzávery netýkali. V konaní\nnebola preukázaná procesná vada, ktorá mala byť dôvodom pre zrušujúci rozsudok, nakoľko správne\norgány pri doručovaní písomností postupovali v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali.\nPrvostupňový súd neuviedol žiadny právny názor, ktorého by sa mohol v ďalšom správnom konaní\nsprávny orgán pridržiavať, teda rozsudok je neodôvodnený. Prvostupňový správny orgán postupoval v\nkonaní o stavebnej uzávere v súlade so zákonom, pochybil krajský súd, ktorý na rozhodovanie vo veci\naplikoval § 26 ods. 2 správneho poriadku a naopak § 42 a 140 stavebného zákona vôbec neaplikoval.\nPovažuje za logické, že verejná vyhláška o stavebnej uzávere bola v súlade s účelom zákona (§ 42 ods. 2\nStavebného zákona) vyvesená v obci, územia ktorej sa dotýka, kde bývajú dotknutí účastníci, aj keď v nej\nnesídli prvostupňový správny orgán. Naviac, aj vďaka tomuto postupu žalobkyňa mohla využiť a využila\npráva účastníka na ochranu proti tvrdenému zásahu do jej práv. Namietala aj nedostatočné odôvodnenie\nvýroku, ktorým jej (tak ako ostatným pribratým účastníkom) nebola priznaná náhrada uplatnených trov\nkonania.\nIII.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam opätovne spochybnila dôvodnosť a účelnosť postupu doručovania\nrozhodnutia o stavebnej uzávere vydaného Obcou Košolná v Obci Suchá nad Parnou, namietala,\nže rozhodnutie o stavebnej uzávere ju obmedzovalo v jej práve stavať na jej pozemkoch prípadné\nďalšie stavby (okrem štyroch už povolených), ak sa tam zmestia. Trvala na porušení procesnej úpravy\nstavebného zákona tým, že nebolo nariadené ústne pojednávanie v zmysle § 36 ods. 1 stavebného\nzákona. Rozhodnutie krajského súdu o nepriznaní trov konania Obci Suchá nad Parnou považuje za\nvecne správne, nakoľko vo veci samej sa rozhoduje bez ohľadu na argumentáciu pribratého účastníka a\njeho účasť resp. vyjadrenie jeho advokáta v súdnom konaní nijako neovplyvnilo výsledok rozhodovania\nsúdu.\nObec Suchá nad Parnou písomným vyjadrením k vyjadreniu žalobkyne zotrvávala na nezákonnosti\nrozsudku krajského súdu. S poukazom na ust. § 250i ods. 4 O.s.p. a uznesenie NS SR č. k. 3Sžo/7/2011\nzo dňa 2.6.2011 žiadala konanie zastaviť. V zmysle svojich predchádzajúcich vyjadrení spochybnil\nargumentáciu žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniam a k nepriznaniu trov konania uviedol, že\nnemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného\nby bola narušením zásady rovnosti účastníkov konania.\nIV.\nDňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§\n246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p.,\na dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p.\nPodľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,\nže bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250i O.s.p.\n(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia.\n(2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n(3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania\npred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n(4) Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie\no žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd\nkonanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému\nrozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.\nPodľa § 32 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nAk odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v\núzemí možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je\na) rozhodnutie o umiestnenie stavby,\nb) rozhodnutie o využití územia,\nc) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,\nd) rozhodnutie o stavebnej uzávere.\nPodľa § 39d stavebného zákona\n\n(1) Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje územie, v ktorom sa dočasne zakazuje alebo\nobmedzuje stavebná činnosť, najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia\nalebo jeho organizáciu podľa pripravovaného územného plánu.\n(2) Stavebnú uzáveru možno určiť iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na päť rokov odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere.\n(3) Rozhodnutím o stavebnej uzávere nemožno zakázať ani obmedziť vykonávanie udržiavacích prác.\n(4) Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnej uzávere, alebo to isté územie\nrieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím\nzriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí\nčasu, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz.\nPodľa § 40 ods. 2 stavebného zákona\nČas platnosti rozhodnutia o chránenej časti krajiny, ako aj rozhodnutia o stavebnej uzávere určí stavebný\núrad. Ak sa platnosť rozhodnutia nemôže vopred časove obmedziť, rozhodne stavebný úrad o skončení\njeho platnosti, ak zanikne účel, na ktorý bolo rozhodnutie vydané.\nPodľa § 42 stavebného zákona\n(1) Územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia.\n(2) Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených\nprípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako\naj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa\nuskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň\ntejto lehoty je dňom doručenia.\nPodľa § 119 ods. 3 stavebného zákona\nAk je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo\nvlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú\npredmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.\nPodľa § 140 stavebného zákona\nAk nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy\no správnom konaní.\nPodľa §44 zák.č. 71/1967 Zb. správneho poriadku\n(1) Správne orgány vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.\n(2) Ak správny orgán nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je\nto účelné z iných dôvodov, je oprávnený dožiadať o jeho vykonanie iný správny orgán toho istého alebo\nnižšieho stupňa.\nV.\nPreskúmavaným rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. ObU-TTOVBP2-2013/00107/Pa zo dňa 15.1.2013 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Obce Košolná č.:\nVýst.:26/2012/Sá-39 zo dňa 3.10.2012, ktorým táto postupom podľa § 39 a § 39d zák. č. 50/1976 Zb.\nstavebného zákona, vydala územné rozhodnutie o stavebnej uzávere „Dočasné obmedzenie výstavby\npre časť Suchej nad Parnou - „Diely“ na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. území Suchá nad Parnou“\nbližšie špecifikovaných v tomto rozhodnutí, a to do doby nadobudnutia účinnosti zmeny územného plánu\n\n2/2012 Obce Suchá nad Parnou - lokalita „Diely“. Písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje výhradu,\npodľa ktorej sa stavebná uzávera nedotýka stavieb rozostavaných, pokiaľ boli riadne povolené, stavieb,\nna ktoré bolo vydané stavebné povolenie, udržiavacích prác na existujúcich stavbách a drobných\nstavbách, stavieb podliehajúcich režimu ohlásenia drobných stavieb.\nVzhľadom na to, že Obec Suchá nad Parnou ktorá bola subjektom, z podnetu ktorého začalo konanie o\nstavebnej uzávere (stavebník), by mala byť miestne príslušným stavebným úradom, Krajský stavebný\núrad Trnava, odbor stavebného poriadku, správnym aktom pod č. 38/URČ/2006/Kos-00474 zo dňa\n16.5.2006 určil v zmysle ust. §119 ods. 3 stavebného zákona na vykonanie konania a vydanie\nrozhodnutia stavebný úrad Obec Košolná.\nRozhodnutie o stavebnej uzávere, majúce povahu verejnej vyhlášky bolo vyvesené na úradnej tabuli\nObce Suchá nad Parnou 15 dní, oznámenie o jeho vyvesení bolo oznámené v Obci Suchá nad Parnou\nobecným rozhlasom. V rámci odvolacej lehoty plynúcej v zmysle verejnej vyhlášky podala žalobkyňa\n(spolu s ďalšími odvolateľmi) odvolanie ktorým namietala, že vzhľadom na existujúce územné a stavebné\nrozhodnutia v danej lokalite predstavuje stavebná uzávera nedôvodný zásah do vlastníckych práv a je\nprejavom svojvôle stavebného úradu, ktorý konal bez znalosti situácie, nakoľko zmena územného plánu\nsa netýka práv odvolateľov. Rovnako namietala príslušnosť stavebného úradu a spôsob doručovania\nrozhodnutia o stavebnej uzávere ako aj nenariadenie ústneho konania vo veci.\nŽalobkyňa žiadala zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov, že jeho vydaním došlo k\nneodôvodnenému zásahu do jej ústavou garantovaného vlastníckeho práva, keď neboli naplnené\nzákonné dôvody na takéto obmedzenie. Poukázala na nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 60/96,\nv ktorom bolo konštatované, že stavebná uzávera ako výsledok územného konania môže byť právne\nrelevantným spôsobom vyhlásená len vtedy, ak sú splnené všetky náležitosti ustanovené zákonom\nč. 50/1976 Zb.. Uviedla, že jej ako aj ďalším vlastníkom bolo znemožnené plnohodnotne užívať ich\npozemky s odôvodnením, že prebieha proces zmeny územného plánu Obce Suchá na Parnou v časti\n„Diely“, a že stavebná činnosť na vymedzenom území by znemožnila alebo sťažila budúce využitie\núzemia podľa pripravovanej dokumentácie územného plánu, napriek tomu, že zmena územného plánu\nsa nedotýka ich pozemkov a žalobkyňa ani nebola žiadateľkou zmeny územného plánu. Poukázala na to,\nže pozemok je riešený individuálnym právoplatným územným rozhodnutím o umiestnení stavby, a preto\nsa ho akákoľvek zmena územného plánu sa v zmysle § 41 ods. 2 stavebného zákona nemôže dotýkať\nbez jej návrhu. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán teda nemôže dostatočne odôvodniť stavebnú\nuzáveru. Ďalej namietala, že rozhodnutia správnych orgánov sú odôvodnené len pripravovanou zmenou\núzemného plánu, bez toho, že by bolo zdôvodnené, ako by sa táto zmena mala dotknúť žalobkyne\nako aj ostatných účastníkov. Tvrdila, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, bez toho, že by odvolací správny orgán\ndostatočne preskúmal odvolacie dôvody. Ďalej uviedla, že zo strany správnych orgánov nebol dodržaný\nprocesný postup, keď stavebný úrad mal nariadiť ústne pojednávanie v zmysle § 36 ods. 1 stavebného\nzákona a nie v danom prípade doručovať rozhodnutie verejnou vyhláškou, v rozpore s ust. § 42 ods.\n1 stavebného zákona. Tiež namietala, že rozhodnutie nebolo vyvesené na úradnej tabuli správneho\norgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ale iba na úradnej tabuli Obce Suchá nad Parnou, čo je v rozpore s\nust. § 26 ods. 2 správneho poriadku.\nKrajský súd sa vo svojom rozhodnutí obmedzil na vysporiadanie sa s jediným zo žalobných dôvodov a\nsvoje rozhodnutie oprel o zrušujúci dôvod podľa § 250 j ods. 2 písm. e) O.s.p., pričom za pochybenie\npovažoval, že verejná vyhláška nebola publikovaná v obci, v ktorej sídli prvostupňový stavebný úrad,\nale v obci Suchá nad Parnou ktorá je navrhovateľom v konaní o stavebnej uzávere kde má bydlisko\naj žalobkyňa.\nVI.\nNajvyšší súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že odvolania podané žalovaným\na stavebníkom - obcou Suchá nad Parnou sú dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\nV prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu preskúmať na základe podanej žaloby rozhodnutie\no stavebnej uzávere v zmysle § 39d stavebného zákona v rozsahu žalobných dôvodov. Treba v\nprvom rade zdôrazniť, že krajský súd nepostupoval v súlade s úvahami uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, podľa ktorých konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou,\nktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom\nžalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol\nukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie\no porušení zákona, ktoré však musí konkretizovať, t. j. že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil\nkonkrétny zákon alebo iný predpis (súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto\nskutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve oni majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). V rozpore s tým sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal\nlen s jedným zo žalobných dôvodov.\nVyššie uvedené závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02,\nMúčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich\nneopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom\nzodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že\nsa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada\nnedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno\nakceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by\nporušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky).\nProcesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok\nspôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP).\nVo vzťahu k správnemu orgánu, pokiaľ, ako tomu bolo v tomto prípade, krajský súd dospel k záveru,\nže napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, musí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé,\nakým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné\nrozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi\npodobných pochybení vyvaroval.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie\n\nsúdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra\n1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).\nV súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy\nOSP a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať\nskutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať\ns dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom\njednotlivých žalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 250h ods. 1 OSP a za\ntýmto účelom si okrem iného zaobstarať aj administratívny spis správneho orgánu (250d ods. 1 OSP).\nKrajský súd v Trnave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných\nustanovení a zásad nepostupoval. Treba mu pripomenúť, že pokiaľ v odôvodnení rozsudku\nvyhodnocoval tvrdenú ujmu na právach ostatných účastníkov správneho konania, nemalo to oporu v\nzákone, nakoľko ochrany práv sa žalobca môže domáhať iba vo svojom mene, čo výslovne vyplýva z\n§ 247 ods.1 O.s.p. Okrem toho krajský súd absolútne neodôvodnil, v čom by mala spočívať ujma na\nprávach žalobkyne v súvislosti s postupom pri uverejňovaní rozhodnutia o stavebnej uzávere formou\nverejnej vyhlášky, keďže táto sa evidentne o obsahu prvostupňového rozhodnutia dozvedela a vďaka\ntomu mohla podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný napadnutým\nrozhodnutím. Treba opätovne zdôrazniť, že v rámci súdneho prieskumu správny súd neprihliada na vady\nkonania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu, alebo ktoré dokonca zavinil sám žalobca. Súd neprihliadne\nani na také porušenie zákona pri dokazovaní, ktoré sa týkalo skutočností, ktoré nemali pre rozhodnutie\nvo veci význam; na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv. Je vážnym pochybením, ak v\nprejednávanej veci krajský súd odignoroval ostatné žalobné dôvody.\nTýmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho\nrozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného\nna spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). V\nďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne vec prejednať, vysporiadať sa so všetkými\nrelevantnými námietkami účastníkov konania v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného\nsúdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP a ktoré bude\naj riadne odôvodnené.\nVII.\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s primeranou aplikáciou § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v ktorom vec\nopätovne prejedná a vydá nové rozhodnutie, súčasťou ktorého bude odôvodnenie rozhodnutia spĺňajúce\npožiadavky kladené právnou úpravou ako aj ustálenou judikatúrou.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák.č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011 ).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/12/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:85d154b9-8d15-4cfd-956e-a401c9400220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/96 z 26. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1996.1"}], "citovane_v": []}