{"guid": "cb716c3b-0061-42e9-859f-e14db0f94218:73b692ba-3b3b-4cc6-b871-390f11bc3e43", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2013200016.1", "spisova_znacka": "3Sžo/286/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/286/2015 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. 3Sžo/286/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2013200016.1", "identifikacne_cislo": "2013200016", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139", "nazov": "§ 139 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-58", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73b692ba-3b3b-4cc6-b871-390f11bc3e43", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200016.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200016.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2013200016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/286/2015\n2013200016\n26. 04. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:2013200016.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: K. V., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom U., právne zastúpený advokátkou JUDr. Evou Roskošovou, so sídlom Námestie 1. mája č. 2,\nSenec, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova\n8, Trnava, za účasti: 1/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., 2/ V. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nV., 3/ Ing, X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., 4/ Mgr. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., 5/ Y. T.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom N., Bratislava, 6/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., 7/ E. T., rod. M., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom N., 8/ Bc. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, F., 9/ Ing. U. L., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom F., 10/ MUDr. Q. L., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., 11/ R. W., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom S., 12/ X. L., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., 13/ N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., 14/\nM. T., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚOSP-2012/00396/PI zo dňa 15.11.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č. k. 14S/9/2013-113 zo dňa 18. septembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/9/2013-113 zo dňa 18.\nseptembra 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2012/00396/PI zo dňa 15.11.2012, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Blahová č. 211/2011-003/SOcÚ\nzo dňa 28.11.2011.\nPrvostupňovým rozhodnutím bola dodatočne povolená stavba pozostávajúca z dvoch dvojkrídlových\npletivových brán, umiestnených na parcele č. 432/1 na západnej strane (v rozmere 4150 x 1900 mm,\njedno krídlo je menšie 1500/1900 mm, t.j. malá bránka) a na východnej strane (v rozmere 5260 x\n1900 mm), obidve krídla sú rovnaké 263/1900 mm. Nosnú časť brány tvoria oceľové trubky. Brána na\nvýchodnej strane je umiestnená na hranici medzi pozemkami č. 428/4 a 428/1. Brána na západnej strane\nje umiestnená v oplotení pozemku 431/1.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí po popise skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho\nspisu uviedol, že predmetom konania bola legalizácia brány ako súčasti oplotenia (drobnej stavby v\n\nzmysle stavebného zákona) pozemkov v užívaní fyzických osôb, užívajúcich tieto pozemky vydané v\nrámci záhradkárskej osady, pričom toto užívanie je dlhodobé a podľa zistenia, brány boli postavené\nso súhlasom predchádzajúceho starostu a predchádzajúceho vlastníka susediacej nehnuteľnosti, ktorej\nsúčasným vlastníkom je žalobca. S legalizáciou stavby nesúhlasil len žalobca a pán F..\nKrajský súd sa vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom určenia okruhu účastníkov konania, úplnosti\npodkladov, ako aj dostatočnosti identifikácie umiestnenia sporných brán. Podľa jeho názoru, verejný\nzáujem bol preukázaný s ohľadom na záujem štrnástich užívateľov nehnuteľností na legalizovaní\ndoplnenia existujúceho oplotenia o brány, v záujme ochrany majetku. Brány nie sú uzamknuté, sú\nuzatvorené karabínou, majúcou najmä psychologický efekt, ktorý sa osvedčil. Žalobca nepreukázal, že\nby výkon jeho práva na prístup k jeho nehnuteľnosti bol neprimerane obmedzený tým, že pri výjazde na\nsvoj pozemok cez bránu, ktorú reálne pravidelne neužíva, bol nútený vystúpiť z auta, otvoriť karabínu\na sňať retiazku z brány. Z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vyplynulo, že nedošlo k\nzablokovaniu prístupovej cesty na pozemok žalobcu. V danom prípade sa jedná o prístup k pozemkom v\nzáhradkárskej osade v extraviláne obce, v súvislosti s čím je potrebné vyhodnotiť aj hypoteticky záujem\nostatnej verejnosti, okrem vlastníkov pozemkov o používanie cesty, pričom súd zdôraznil, že komukoľvek\ninému nie je znemožnené užívanie cesty.\nKrajský súd uviedol, že napriek stručnému odôvodneniu prvostupňového aj odvolacieho rozhodnutia sa\nsprávne orgány vysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami, pričom aj procesné práva žalobcu\nboli zachované. Nebolo preukázané, že by stavebníci zneužívali svoje vlastnícke právo na ujmu práv\nžalobcu alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.\nK vytýkanému nedostatku preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom sa\nnachádzajú sporné brány súd uviedol, že správne orgány vychádzali predovšetkým z vysloveného\nsúhlasu Slovenského pozemkového fondu, výsledkov miestneho zisťovania, pričom nebolo preukázané,\nže by povolením stavby aj po prípadnom rozpore s právom Slovenského pozemkového fondu, došlo k\nujme na právach žalobcu. Slovenský pozemkový fond nevzniesol žiadne výhrady voči stavbe.\nPrvostupňový súd sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia v nadväznosti na vyhodnotenie doplnených dôkazov v odvolacom konaní tým, že týmito\nneboli preukázané žiadne nové skutočnosti. Povolením predmetných brán nedošlo k neprimeranému\nzásahu do vlastníckych práv žalobcu, dodatočné povolenie časti drobnej stavby bolo dôvodné, táto už\ndlhodobo plnila svoju funkciu, čím bolo zároveň preukázané, že jej postavenie je v súlade s verejným\nzáujmom.\nV rámci konania žalobca nepreukázal aplikáciu právnych predpisov v rozpore s čl. 1 ods. 1 a 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, ani článkom 157 ods. 4 ústavy.\nKrajský súd nezistil v konaní vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 250k O.s.p.\nII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom\nuviedol, že konaním súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že na základe vykonaných\ndôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nVo svojej žalobe v bode III. 2/ špecifikoval jednotlivé subjektívne práva, na ktorých bol rozhodnutím\nžalovaného ukrátený. Krajský súd posudzoval ukrátenie subjektívnych práv žalobcu veľmi reštriktívne,\npretože sa obmedzil iba na skúmanie tvrdení pribratých účastníkov a nezaoberal sa nezákonnosťou\nžalobou napádaného rozhodnutia v celom rozsahu žalobných argumentov. Žalobca namietal\nnesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého bola západná brána umiestnená do\noplotenia pozemku č. 431/1. Ako vyplýva zo zamerania stavieb zo dňa 30. 1. 2012, západná brána na\npravej strane je umiestnená takmer v strede cesty a na ľavej strane je nosný stĺp umiestnený na hranici\nparcely č. 432/8 a nie na parcele č. 431/1. Tvrdenie, že stavba umiestnená na alebo pri pozemku číslo\n\n431/1, ktoré nesúhlasí so skutočnosťou, nemožno opraviť listom, pretože sa jedná o vážnu vadu výroku\nrozhodnutia, čím sa toto stalo nezákonným a priamo zasahujúcim a ukracujúcim žalobcove subjektívne\npráva a to právo účastníka konania na rozhodnutie so zákonnými požiadavkami podľa § 46 a nasl.\nsprávneho poriadku.\nZ podkladov pre rozhodnutie vyplýva, že dodatočným povolením bola povolená stavba dvoch kusov\nbrán, avšak zo žiadnych podkladov nevyplýva, že by sa toto povolenie malo týkať aj pravej strany\nzápadnej brány, od ktorej pokračuje oplotenie zriadené bez ohlásenia. Všetky námietky nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ponechal krajský súd bez povšimnutia a obmedzil sa iba na posudzovanie\npreukázania alebo nepreukázania zásahu do subjektívnych práv žalobcu v rozsahu možnosti dostať sa\nk vlastným nehnuteľnostiam.\nŽalobca poukázal na dodatočné zameranie dvojkrídlových brán - vjazd a výjazd na parcelu č. 432/1,\nktoré nespĺňa zákonné požiadavky. Nevyplýva z neho zameranie odstupov od hraníc so susednými\npozemkami a od susedných stavieb a nie je evidentné s akou parcelou hraničí. Označenie vjazdu a\nvýjazdu na parcelu číslo 432/1 je nepresné a mylné. Podľa jeho názoru, stavebník spolu so žiadosťou\no dodatočné stavebné povolenie nedoložil so žiadosťou všetky zákonom požadované prílohy, najmä\ndoklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k pozemku, jednoduchý situačný výkres, jednoduchý\ntechnický popis stavby, rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Napriek\nabsencii uvedených podkladov sa súd nevysporiadal s nezákonnosťou rozhodnutia vydaného bez\nuvedených podkladov.\nŽalobca nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu ohľadom rozporu napadnutého rozhodnutia s\nverejným záujmom. Verejný záujem podľa jeho názoru spočíva v prístupnosti a priechodnosti cesty\nbez existencie akýchkoľvek prekážok. Ako vyplýva zo žiadosti stavebníkov, účelom zriadenia brány je\nochrana súkromného majetku, teda súkromného zámeru, ktorým dochádza k obmedzeniu verejného\nzáujmu. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplývajú\nz podkladov pre rozhodnutie, pričom neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyplývajú z podkladov, na\nktoré žalobca poukázal. Súd žiadnym spôsobom nepreukázal, že existuje aj iná prístupová cesta k\nnehnuteľnostiam žalobcu, celoročne prechodná a zjazdná. Žalovaný aj Krajský súd v Trnave povýšili\nsúkromný záujem niekoľkých osôb na ochrane súkromného majetku nad verejný záujem. Zahatanie\njedinej prístupovej cesty bránami nemá iný účel ako obmedzovanie žalobcu, prípadne kohokoľvek\niného, kto chce prejsť po danej ceste bez toho, aby musel otvárať brány. Všetci stavebníci majú pritom\nsvoje nehnuteľnosti prístupné pre potenciálnych zlodejov z iných strán, z čoho vyplýva, že neexistuje\ndeklarovaný účel dodatočne povoľovanej stavby. Právny názor súdu, že pri drobných stavbách nie je\npotrebné zisťovať, ku ktorej hlavnej stavbe plnia doplnkovú funkciu nie je správny. V danom prípade stojí\nbrána uprostred polí, kde nepokračuje žiadne oplotenie a teda nemôže plniť žiadnu doplnkovú funkciu.\nŽalobca užíva svoje nehnuteľnosti celoročne, pričom k tomu, aby sa dostal ku svojim nehnuteľnostiam,\nmusí absolvovať otváranie a zatváranie dvoch brán, umiestnených na ceste, aby sa vôbec dostal k\nsvojim nehnuteľnostiam.\nSúd prihliadal len na názory jednej strany a nevykonal potrebné dôkazy vypočutím názoru žalobcu, čím\nporušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie obsahuje viacero nezákonností,\npričom však postačuje len existencia zásahu do jeho subjektívnych práv pre potrebu podania žalobného\nnávrhu.\nKrajský súd v Trnave ponechal najzávažnejšie porušenie zákona bez povšimnutia a odôvodnenia a\nobmedzil sa len na skúmanie prekážky na ceste vo vzťahu k prístupu žalobcu na vlastnú nehnuteľnosť.\nTakýmto výkladom došlo k zrejmému zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu. Vydané\nrozhodnutie súdu považuje za arbitrárne, vydané v rozpore s ústavnými zásadami. Naďalej trvá na\nporušení verejného záujmu vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia. V danom prípade nezákonný\nstav trvá od roku 2009 a žalobca sa žalobou snažil dosiahnuť nápravu.\nŽiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a\npriznal náhradu trov konania.\n\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nIV.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril pribratý účastník Ing. U. L., ktorý uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie\nžalobcu, že by brány boli osadené na jedinej prístupovej ceste k záhradkárskej osade. K osade vedú\nminimálne 3 prístupové cesty, všetky sú čiastočne spevnené, nie sú ornou pôdou a nie sú preorávané.\nPrávna zástupkyňa žalobcu ich pravidelne využíva minimálne 14 rokov a jej tvrdenie je nepravdivé.\nSám žalobca si vybudoval betónový plot, aby sa oddelil od osady a vstup na svoj pozemok si vyriešil\nvlastnou posuvnou bránou mimo osady. Tým sám potvrdil, že približne od jesene 2008 komunikáciu cez\nosadu žalobca ani jeho právna zástupkyňa, žijúca s ním, nevyužívajú. Kroky žalobcu sú zamerané na\npoškodzovanie vzťahov a záujmov väčšiny obyvateľov osady zaužívaných dlhé roky, ktoré žalobca v\nminulosti dlhodobo rešpektoval a aj vyžadoval. Žalobcov zdravotný stav, ktorý sa pravidelne prepravuje\npo okolí na terénnej motorke a vodnom skútri po Malom Dunaji nie je taký, ktorý by mu bránil vystúpiť\nz auta, otvoriť a zavrieť bránu.\nV prípade užívateľov záhradkárskej osady bolo osadenie brány realizované za účelom zvýšenia\nbezpečnosti a konanie žalobcu považuje za zlovôľu.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nSúdy prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola\nna svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal\nzákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalovaného konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý\npo preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v napadnutej časti dospel k záveru, že\nžaloba žalobcu nie je dôvodná.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. KSÚ-OSP-2012/00396/PI zo dňa\n15.11.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce\nBlahová č. 211/2011-003/SOcÚ zo dňa 28.11.2011, ktorý vydal stavebníkom, účastníkom 1/ až 14/\n\ndodatočné stavebné povolenie podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (ďalej len stavebný zákon) na stavbu dvoch dvojkrídlových pletivových brán. Brány sú\numiestnené na parcele č. 432/1 na západnej strane (rozmer 4150 x 1900 mm, jedno krídlo je menšie\n1500/1900 mm, t.j. malá bránka) a na východnej strane (rozmer 5260 x 1900 mm, obidve krídla\nsú rovnaké 263/1900 mm). Nosnú časť brány tvoria oceľové trubky. Brána na východnej strane je\numiestnená na hranici medzi pozemkami č. 428/4 a 428/1. Brána na západnej strane je umiestnená v\noplotení pozemku 431/1.\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca je vlastníkom pozemkov parc. č. 434 a č. 435 v k. ú. F.,\nv rámci záhradkárskej osady.\nBrány (predmet dodatočného stavebného povolenia) boli postavené na parc. č. 432/1 a na hranici s\npozemkami č. 428/4 a 428/1, na pozemku v správe Slovenského pozemkového fondu. Brány boli reálne\nvybudované v roku cca 1990.\nZo zápisu z miestneho šetrenia zo dňa 17.01.2011 vyplýva, že s legalizáciou stavby súhlasilo 12 z\nprítomných užívateľov a vlastníkov pozemkov v danej lokalite. Proti povoleniu bol len žalobca a p. F..\nSlovenský pozemkový fond, v ktorého správe je parcela č. 432/1 na ktorej boli brány vybudované,\nv liste zo dňa 3. 3. 2011 uviedol, že kovové brány nachádzajúce sa na poľnej ceste, neprekážajú\nfondu k využívaniu okolitých poľnohospodárskych pozemkov. Tieto boli umiestnené ešte pred vznikom\nSlovenského pozemkového fondu. Kompetentným orgánom v danej problematike je Obecný úrad v\nBlahovej.\nZ listu vlastníctva č. XX k. ú. F. vyplýva, že žalobca nadobudol pozemky v danej lokalite darovacou\nzmluvou v roku 1997 a kúpnymi zmluvami z roku 1998 a 2001, t. j. v čase, kedy už brány boli obyvateľmi\nosady vybudované. V čase nadobudnutia pozemkov mal teda vedomosť o ich existencii, pozemky\nnadobudol v takomto stave bez výhrad. S existenciou brán vyslovil nesúhlas až neskôr, v priebehu r.\n2010 a po podaní žiadosti o dodatočné povolenie stavby v roku 2011.\nZ obsahu administratívneho spisu je taktiež zrejmé, že sa nezachovala pôvodná dokumentácia týkajúca\nsa realizácie a osadenia brán, a že konanie podľa § 88a stavebného zákona bolo iniciované aj na základe\nodporúčania okresnej prokuratúry (viď list zo dňa 9. 12. 2010, 17. 3. 2011).\nV spise sa nachádzajú listy vlastníctva v rámci dotknutej lokality, fotodokumentácia osadenia brán,\ngeometrický plán, zjednodušený nákres.\nZ oznámenia o začatí stavebného konania spojeného s ústnym konaním a miestnym zisťovaním zo dňa\n04.08. 2011 bolo zistené, že dotknuté orgány štátnej správy (zriadené za účelom ochrany verejných\nzáujmov) boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská v určenej lehote k dodatočnému povoleniu stavby.\nZároveň boli upozornené, že ak v určenej lehote stanovisko k navrhovanej stavbe nepredložia, bude sa\nmať za to, že so stavbou súhlasia. V spise sa nenachádza vyjadrenie dotknutých orgánov, ktorými by\ntieto vzniesli námietky voči vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.\nŽalobca v priebehu správneho konania v podstate vznášal námietky zhodné s obsahom žaloby a\nodvolania voči rozsudku súdu 1. stupňa.\nŽalobca bol zo strany správneho orgánu informovaný o postupe v konaní o dodatočnom povolení stavby,\nčo vyplýva z korešpondencie založenej v administratívnom spise. Žalobcovi bolo umožnené oboznámiť\nsa s podkladmi pre rozhodnutie, príslušnou dokumentáciou, podať námietky a návrhy, čo aj využil.\nPodľa ust. § 88a ods. 1 až 4 a ods. 7 stavebného zákona,\n(1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,\nzačne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady\no tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,\nnajmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá\nbez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby\ns verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v\nstavebnom konaní.\n\n(2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade\npreukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.\n(3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou\nstavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného\npozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku\nna súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia\nsúdu vo veci.\n(4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné\npráce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.\n(7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.\nPodľa ust. § 58 ods. 1 až 4 stavebného zákona,\n(1) Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou\noprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania\nstavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania\nstavby.\n(2) Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa §\n139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto\nskutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.\n(3) Ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom\nprávnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s\nvlastníkom stavby.\nAk oprávnenie zriadiť na pozemku líniové stavby vyplýva z osobitných právnych predpisov, stavebník\nnemusí v stavebnom konaní preukázať vlastnícke právo. Takéto oprávnenie zodpovedajúce inému právu\nk pozemku vyplýva napríklad zo zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon).\nPodľa ust. § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“),\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní\n(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v\nrozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota\nnesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či\nsa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie\npodať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\nPodľa Čl. 13 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky,\n(1) Povinnosti možno ukladať\na) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,\nb) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb\nalebo právnických osôb, alebo\nc) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\n(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len\nzákonom.\n(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú\nustanovené podmienky.\n(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto\nobmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa Čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky,\n\n(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah\na ochranu.\n(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými\nzáujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu,\nkultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.\nZ úpravy ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. súd postupuje\nlen v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu.\nAktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu je teda len\nosoba, ktorej právo, právom chránený záujem alebo povinnosť môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\nFyzická osoba nie je legitimovaná na podanie žaloby, ktorou sa domáha ochrany verejných práv a\nzáujmov alebo ochrany práv a záujmov iných osôb. Žalobca preto nie je v danom prípade oprávneným\nsubjektom na domáhanie sa ochrany verejných záujmov alebo ochrany práv iných fyzických osôb.\nZa účelom ochrany verejných záujmov sú zriadené príslušné štátne orgány a inštitúcie.\nZ uvedeného vyplýva, že žalobca sa mohol žalobou domáhať len hájenia svojich subjektívnych\npráv a záujmov a povinnosťou súdu bolo skúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia vo vzťahu k\nsubjektívnym právam žalobcu.\nZ citovaných ustanovení ústavného zákona vyplýva, že vlastnícke právo nie je absolútne a je možné\nho obmedziť za zákonom stanovených podmienok. Realizácia vlastníckeho práva žalobcu v uvedenom\nzmysle teda nemôže byť zneužitá na ujmu práv iných, v tomto prípade väčšinových spoluvlastníkov\nspoločnej veci, stavebníkov.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nebol v danom prípade stavebníkom brán, ktoré\nboli predmetom dodatočného stavebného povolenia. Nehnuteľnosti v záhradníckej osade nadobudol po\nrealizácii ich stavby, a teda vedel, v akom stave sa nadobúdané pozemky a ich okolie nachádzajú. V\nprípade, ak by brány predstavovali pre neho vážnu prekážku v riadnom užívaní nehnuteľností, nemusel\npristúpiť k uzavretiu kúpnych zmlúv alebo prijatiu daru.\nVo vzťahu k predmetu konania, je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá susedí s pozemkom, na\nktorom sa nachádza pletivová brána. Je zrejmé, že napriek tomu, že nebol spoluvlastníkom stavby\n(brán), nie je mu bránené v ich používaní. Za porušením svojho práva užívať svoje nehnuteľnosti vidí\nžalobca námahu, ktorú musí vynaložiť pri vjazde na svoj pozemok, spočívajúcu vo vystúpení z vozidla,\notvorení a zatvorení brán, teda v neprerušovanom vjazde na svoj pozemok.\nPodľa názoru odvolacieho súdu však stavbou nedochádza k obmedzeniu žalobcu v užívaní vlastných\npozemkov, ku ktorým je mu umožnené pristupovať cez pozemok, ktorý nie je v jeho vlastníctve.\nVynaloženie určitej námahy spojenej s otváraním brán nemožno v tomto kontexte chápať ako zásah do\njeho vlastníckych práv.\nZ charakteru povolenej stavby a zisteného stavu veci, nie je preto možné konštatovať, že právo\nžalobcu na výkon vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnostiam bolo stavbou brán vo vlastníctve ostatných\nobyvateľov osady znemožnené alebo obmedzené.\nSubjektom, ktorý by v danom prípade mohol úspešne namietať porušenie svojich vlastníckych práv, by\nmohol byť vlastník nehnuteľnosti parc. č. 432/1 v k. ú. F., ktorým však žalobca nie je.\nParcela č. 432/1 je vlastnícky neknihovanou parcelou v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý\nlistom zo dňa 12.06.2012 stavebnému úradu oznámil, že súhlasí s vydaním dodatočného stavebného\npovolenia. Z tohto dôvodu nebolo možné zo strany žiadateľov o dodatočné stavebné povolenie predložiť\nsúhlas vlastníka nehnuteľnosti so stavbou, čo zároveň značí, že vlastník stavby nevyjadril nesúhlas so\nstavbou podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona. V konaní teda nebolo preukázané, že by stavba brán\nbola v rozpore s verejnými záujmami alebo že by vlastník pozemku vyjadril nesúhlas so stavbou.\n\nPredmetný pozemok č. 432/1, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu a na ktorom sa nachádzajú sporné\nbrány, podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 11.08.2010 nie je evidovaný ako verejná, prístupová,\núčelová, resp. iná komunikácia, ale ako ostatná plocha bez trvalého úžitku. Bolo preukázané, že\npozemok je využívaný na prístup k ďalším nehnuteľnostiam obyvateľmi osady. Aj s prihliadnutím na\ndané okolnosti, odvolací súd nezistil porušenie alebo obmedzenie relevantného práva žalobcu na riadne\nvyužívanie vlastných nehnuteľností v danej lokalite.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, odvolací súd\npoukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06)\nv zmysle ktorej, všeobecný súd (prvostupňový, ale aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\nV posudzovanom prípade odvolací súd nezistil takú vadu v konaní správneho orgánu a súdu prvého\nstupňa, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Žalovaný na náhradu trov\nnemá právny nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/9/2013", "guid": "511037d2-6b54-4475-ae9e-5c8c6fc6f5ee:6e0cc4ef-58fa-4339-903b-2e97e58ef83b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}