{"guid": "d28a2f1d-abd1-4170-96b4-4a4fce6e1893:81e6f4a5-b8aa-4a1f-8917-0ef160b5f3d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2011200325.4", "spisova_znacka": "1ObdoV/15/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/15/2016 z 28. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2017, sp. zn. 1ObdoV/15/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2011200325.4", "identifikacne_cislo": "2011200325", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81e6f4a5-b8aa-4a1f-8917-0ef160b5f3d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2011200325.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2011200325.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:2011200325.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoV/15/2016\n2011200325\n28. 06. 2017\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2017:2011200325.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: BENZ Holíč, s. r. o., v likvidácii, so sídlom\nStaničná 785, 908 51 Holíč, IČO: 36 235 601, zastúpeného JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, so\nsídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom\nTomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 39 500,76 Eur s príslušenstvom,\nvedenom na Krajskom súde v Trnave, pod sp. zn. 19Cb/1/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. marca 2016, č. k. 5Obo/34/2015-513, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd Trnava rozsudkom zo dňa 14. októbra 2011, č. k. 19Cb/1/2011-435, návrh žalobcu na\nzaplatenie 39 500,76 Eur zamietol s tým, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na trovách\nkonania 4 452,38 Eur, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca sa v konaní\ndomáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 39 500,76 Eur (1 190 000,-- Sk) s príslušenstvom\nako pohľadávky vzniknutej z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka.\nŽalobca uvedenú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.\n05. 2005 (č. l. 222 spisu) od pôvodnej žalobkyne Mgr. Z. O., trvale bytom K., narodenej XX. XX.\nXXXX, ktorá nadobudla predmetnú pohľadávku od spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, s. r. o., v likvidácii\n(pôvodne ASTRA-KARPATSKÁ, s. r. o.), so sídlom SNP 36, 908 51 Holíč, IČO: 31 446 671 (ďalej\nlen „spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ“) Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 09. 1997 (č. l. 3\nspisu). Argumentácia žalobcu spočívala v tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor spoločnosti\nASTRA-KARPATSKÁ plnením bez právneho dôvodu, a to v období odo dňa 25. 05. 1995 do 30. 11.\n1995, kedy z jej bežného účtu č. XXXXXXX-XXX/XXXX postupne vykonal inkaso celkovo vo výške 1 190\n000,-- Sk, tzn. 39 500,76 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že inkaso bolo vykonané v rozpore so Zmluvou\no bežnom účte bez písomného súhlasu klienta (spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ), ktorého pracovníci\nekonomického úseku sa domnievali, že spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ prevzala záväzky spoločnosti\nASTRA spoločnosť s ručením obmedzeným Tatranská Štrba, so sídlom SNP 79/12, 059 41 Tatranská\nŠtrba, IČO: 31 652 697 (ďalej len „spoločnosť ASTRA“), a preto neoprávnenosť postupu žalovaného\nbola zistená až na základe revízie vykonanej v roku 1997.\n2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a s prihliadnutím na právne názory nadriadených súdov\nposúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, nakoľko existencia písomného súhlasu\n(príkazu) majiteľa účtu spoločnosti ASTRA - KARPATSKÁ, ako je to predpokladané v bode 3. Zmluvy\no bežnom účte č. XXXXXXX-XXX/XXXX, podľa ktorého príkazy na disponovanie prostriedkami na účte\ndáva klient písomnou formou pobočke, ktorá mu vedie účet, nebola preukázaná a v konečnom dôsledku\nžalovaným ani tvrdená. Na druhej strane súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania\nmal za preukázané, že Peter Lupták ako konateľ spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ súhlas k odpísaniu\npeňažných prostriedkov z bežného účtu tejto spoločnosti žalovanému, hoci iba v ústnej forme, dal.\n\nExistencia záväzkov spoločnosti ASTRA voči žalovanému vyplývajúcich z úverových zmlúv, ako aj\nexistencia obchodno-záväzkových vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťami ASTRA a ASTRAKARPATSKÁ založených zmluvami o bežnom účte v konaní nevyšla najavo ako sporná. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti a právny názor dovolacieho súdu, súd prvej inštancie skúmal, či sú v danom\nprípade splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. § 373\nObchodného zákonníka - porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť\nmedzi vznikom škody a porušením povinnosti.\n3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že jediné porušenie povinnosti žalovaného spočívalo v tom,\nže nevyžadoval v zmysle Zmluvy o bežnom účte písomnú formu pokynu na odpísanie finančných\nprostriedkov z účtu spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ. Vznik škody, ktorá majiteľovi účtu (spoločnosti\nASTRA-KARPATSKÁ) takýmto spôsobom vznikla, je potom následkom dohody majiteľa účtu so\nžalovaným bez existencie priamej príčinnej súvislosti (bezprostredný vzťah príčiny a následku) medzi\nporušením povinnosti a vznikom škody, ktorá ako nutná náležitosť vzniku zodpovednosti za škodu\nnemôže byť nahradená iba iným prístupom k nakladaniu s finančnými prostriedkami spoločnosti ASTRAKARPATSKÁ po zmene v jej vedení. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že v\ndôsledku absencie jedného zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu bolo potrebné\nžalobu v jej zostávajúcej časti - o zaplatenie 39 500,76 Eur ako nedôvodnú zamietnuť (o príslušenstve\nbolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. marca 2006, č. k. 19Cb/163/1998-304,\nv spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. októbra 2007, č. k. 6Obo/223/2006-343, v spojení\ns uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. februára 2010, č. k. 1ObdoV/5/2008-375).\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým rozsudkom\nzo dňa 24. marca 2016, č. k. 5Obo/34/2015-513, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.\noktóbra 2011, č. k. 19Cb/1/2011-435 potvrdil s tým, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočne, pričom\njeho právny záver, ktorý z neho vyvodil, považoval odvolací súd po vecnej a právnej stránke za správny.\nZároveň mal odvolací súd za preukázané, že k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného nedošlo\na poznamenal, že postup žalovaného nebol spôsobilý spôsobiť žalobcovi škodu. Odvolacie dôvody\nuvádzané žalobcom podľa názoru odvolacieho súdu preukázané neboli a nejednalo sa ani o nové\ndôvody, ktoré by neboli uvádzané už v priebehu konania. S poukazom na argumentáciu žalobcu uvedenú\nv odvolaní odvolací súd uviedol, že sa s ňou súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal už vo svojom\nrozhodnutí, a preto dané rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2\nO. s. p. potvrdil.\n5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil ust. § 238 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné aj proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu\nvysloveného v tejto veci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 24. 02. 2010, č. k. 1ObdoV/5/2008-375, v ktorom je uvedené, že pokiaľ banka\ninkasuje z účtu peňažné prostriedky bez písomného súhlasu (príkazu) majiteľa účtu alebo bez splnenia\npodmienok určených v zmluve, porušuje tak povinnosti stanovené v ust. § 709 ods. 1 Obchodného\nzákonníka s dôsledkom vzniku povinnosti vzniknutú škodu majiteľovi účtu nahradiť podľa ust. § 373\nObchodného zákonníka. Odvolací súd naopak v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalovaný síce\nnemal na vykonanie inkasa písomný príkaz, a napriek tomu dospel k názoru, že postup žalovaného nebol\nspôsobilý spôsobiť žalobcovi škodu a poukázal na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie s\nprihliadnutím na ust. § 331 Obchodného zákonníka.\n6. Vzhľadom na uvedené dovolateľ konštatoval, že podľa jeho názoru sú v danom prípade splnené\nzákonné podmienky vyžadované ust. § 238 ods. 2 O. s. p. pre prípustnosť dovolania. Ako dôvody\ndovolania žalobca uviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, ako aj jeho arbitrárnosť. V dovolaní žalobca zdôraznil\nnesprávne zistený skutkový stav veci, ktorého dôsledkom je napadnuté rozhodnutie nesprávne.\n7. List Petra Luptáka zo dňa 21. 02. 1995 (č. l. 89 spisu) adresovaný žalovanému považuje dovolateľ za\nneformálny a neurčitý (ďalej len „list“). Z obsahu tohto listu podľa žalobcu nie je možné vyvodzovať, že by\n\ntýmto listom bol urobený akýkoľvek určitý právny úkon a mal by byť dokladom oprávňujúcim žalovaného\nk inkasu určitej sumy z bežného účtu právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ).\nS názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého list naplňuje znaky ust. § 331 Obchodného zákonníka (Ak\ndlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon\nneustanovuje inak.) dovolateľ nesúhlasí, nakoľko z jeho znenia nevyplýva, že by zo strany niektorej\nspoločnosti malo prísť k plneniu za iného. Dovolateľ považuje za nesprávne vyhodnotenú odvolacím\nsúdom aj svedeckú výpoveď Petra Luptáka, ktorý podľa jeho názoru v zásade uviedol len, že sa už na\nnič nepamätá.\n8. K vyjadreniu Ing. Kavického o tom, že do začiatku roka 2007 nepochyboval o správnosti postupu\nžalovaného, dovolateľ dáva do pozornosti, že tento v čase vykonania predmetných inkás (t. j. v čase od\nmája do novembra 1995) vôbec nebol v pracovnom pomere v spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, ktorú\nskutočnosť odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil.\n9. Podľa názoru dovolateľa sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí významne odchýlil od právneho\nnázoru dovolacieho súdu vysloveného v danej veci v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 24. 02. 2010, č. k. 1ObdoV/5/2008-375, pričom odvolací súd ani nevysvetlil, prečo nepostupoval\nv zmysle právneho názoru dovolacieho súdu, keď v konaní neboli medzičasom vykonané žiadne nové\ndôkazy. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by prípadne\nmohli vylučovať zodpovednosť žalovanej banky.\n10. Žalobca najmä poukázal na nesprávnosť názoru odvolacieho súdu, ktorého opodstatnenosť\nabsentuje, že žalovaný nespôsobil žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi - spoločnosti ASTRAKARPATSKÁ) škodu napriek tomu, že sa dopustil porušenia zmluvnej povinnosti. Dovolateľ považuje\nvznik škody, porušenie povinnosti, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti\nza nesporné. Vzhľadom na uvedené sa dovolateľ domnieva, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n11. Domnienku odvolacieho súdu, že spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ vedome plnila za iného, teda\nza spoločnosť ASTRA hodnotí ako neopodstatnenú, nakoľko spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ nedala\naktívne a preukázateľne príkaz na vykonanie úhrady z jej účtu v prospech tretej osoby. Z uvedeného\ndôvodu žalobca trvá na tom, že žalovaný zneužil svoje postavenie a uskutočnil svojvoľné a neoprávnené\ninkaso, ktoré bolo v priamom rozpore s výslovným zákazom inkasa uvedenom v Zmluve o zriadení\nbežného účtu, nakoľko absentoval výslovný písomný príkaz spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ. Odvolací\nsúd na uvedené skutočnosti podľa žalobcu neprihliadal. Dovolateľ sa snažil upriamiť pozornosť na to, že\nv prospech tretej osoby nikdy neplnila spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ, ale žalovaný. V závere žalobca\nešte poznamenal, že ak peňažný ústav bez príkazu majiteľa účtu vykoná inkaso z tohto účtu a takto\nzískané prostriedky peňažný ústav použije na uspokojenie svojej pohľadávky voči tretej osobe, nemôže\nsa na strane majiteľa účtu jednať o plnenie za iného v zmysle ust. § 454 OZ. Dôraz žalobca kládol\naj na nepravdivosť tvrdení žalovaného, že spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ mala u neho úver, a teda\nfinančné záväzky.\n12. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý dovolanie považuje za neprípustné a nesúhlasí s\ndôvodmi v ňom uvedenými. Žalovaný trvá na svojich doterajších vyjadreniach v priebehu konania a v\nplnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s napadnutým rozhodnutím\nodvolacieho súdu. Existenciu súhlasu majiteľa účtu (spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ) s vykonanými\ninkasami, žalovaný preukazuje svedeckou výpoveďou svojej zamestnankyne T. B., vyjadrením pána\nIng. B. C., ako aj skutočnosťou, že vykonávanie predmetných inkás v priebehu 7 mesiacov zo strany\nspoločnosti ASTRA - KARPATSKÁ namietané nebolo. Okrem iného žalovaný poukázal na to, že v\nrozhodnom čase neexistoval právny predpis, z ktorého by vyplývala povinnosť vydania príkazu na\nuskutočňovanie inkasa v písomnej forme. Žalovaný zdôraznil, že medzi ním a spoločnosťou ASTRA\nbola uzavretá v ústnej forme zmluva o inkase, ktorou spoločnosťou ASTRA dala žalovanému príkaz,\naby zabezpečil prijatie určitej sumy peňažných prostriedkov od spoločnosti ASTRA - KARPATSKÁ a\npripísal ich v prospech úveru č. 95120-0, pričom spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ dala žalovanému\nsúhlas s inkasom. Ďalej žalovaný doplnil, že sa bezdôvodne neobohatil, nakoľko u neho nedošlo k\nrozmnoženiu aktív alebo k zníženiu pasív. V úverovej zmluve zo dňa 13. 09. 1993 (ďalej len „úverová\nzmluva“), ktorou bol žalovaným poskytnutý úver č. 95120-0 (č. l. 57 spisu), síce bola v záhlaví uvedená\nspoločnosť ASTRA v postavení dlžníka, avšak pri podpise dlžníka sa nachádzal podpis konateľa Petra\n\nLuptáka a zároveň pečiatka spoločnosti ASTRA-KARPATSKÁ, pričom z listu vyplýva, že rovnaký konateľ\nv oboch spoločnostiach Peter Lupták žiadal, aby bola vo všetkých zmluvách uvedená spoločnosť\nASTRA-KARPATSKÁ. Žalovaný zastáva názor, že z uvedeného, ako aj z písomnej žiadosti spoločnosti\nASTRA - KARPATSKÁ o predĺženie splatnosti úveru č. 95120-0, vyplýva jednoznačná snaha konateľa\no dosiahnutie stavu, kedy spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ je dlžníkom z úverovej zmluvy. Vzhľadom\nna uvedené žalovaný považuje predmetný list ako písomný a jasný prejav vôle spoločnosti ASTRAKARPATSKÁ vstúpiť do záväzkov spoločnosti ASTRA.\n13. V prípade, ak by práve táto spoločnosť ASTRA-KARPATSKÁ vystupovala ako úverový dlžník z\npredmetnej úverovej zmluvy, ďalším dôvodom svedčiacim o oprávnenosti na odpisovanie peňažných\nprostriedkov z účtu č. XXXXXXX-XXX/XXXX bolo znenie bodu 5 Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, v zmysle ktorého je „sporiteľňa oprávnená aj bez príkazu (resp. súhlasu) klienta účtovať si\nsvoje pohľadávky (vyrovnanie splatných úverov)\".\n14. Žalovaný zdôraznil, že okrem toho, že sa odpísanie jednotlivých finančných čiastok uskutočnilo\nso súhlasom a v súlade s pokynom majiteľa účtu, žalovaný v zmysle Zmluvy obežnom účte č.\nXXXXXXX-XXX/XXXX zasielal priebežne výpisy z účtu s informáciou a potvrdením o vykonaných\nplatbách. Na základe uvedeného sa podľa žalovaného možno dôvodne domnievať, že spoločnosť\nASTRA-KARPATSKÁ o vykonaní inkás vedela prostredníctvom svojho konateľa, ako aj svojich\nzamestnancov, ktorí uskutočňovali vedenie účtovníctva. Na doplnenie žalovaný uviedol, že zo žiadneho\nžalobcom predloženého dôkazu nevyplýva, že by odpisovanie peňažných prostriedkov žalovaným z účtu\nspoločnosti ASTRA -KARPATSKÁ bolo realizované bez súhlasu majiteľa účtu a porušením povinností\nzo zmluvy uzatvorenej medzi majiteľom účtu a žalovaným.\n15. Podľa názoru žalovaného vyjadrenie pána Kavického má pre dané konanie význam, a to bez ohľadu\nna skutočnosť, že v čase vykonávania inkás nebol v spoločnosti ASTRA - KARPATSKÁ v pracovnom\npomere, nakoľko z neho vyplýva, že všetci predstavitelia spoločnosti pôsobiaci v spoločnosti ASTRA KARPATSKÁ v čase vykonávania platieb mali možnosť a právomoc takéto platby schváliť, pričom boli\nuzrozumení s tým, že inkasovanie platieb na úver spoločnosti ASTRA bolo oprávnené. Oprávnenosť\ntýchto platieb nikdy nebola z ich strany namietaná, naopak s odvolaním sa na výpoveď zamestnankyne\npani Jakešovej k odpisovaniu platieb dochádzalo vedome, vždy po súhlase konateľa spoločnosti Petra\nLuptáka.\n16. V závere žalovaný zdôraznil, že porušil povinnosť iba v tom, že súhlas na inkaso nebol daný v\npísomnej forme, tzn., že banka neporušila svoju povinnosť v tom smere, že by súhlas obstaraný nebol\n- naopak súhlas na inkaso zo strany majiteľa účtu udelený bol, avšak nie v písomnej forme. Pričom\nsamotný nedostatok formy súhlasu s inkasom nebol spôsobilý privodiť a spôsobiť majiteľovi účtu škodu\n(v zmysle ust. § 10 vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 275/1994 Z. z. o zásadách platobného styku\nmedzi bankami dokonca súhlas nie je obligatórne písomný). Z uvedeného je potom podľa žalovaného\nzrejmé, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti mať súhlas s inkasom v písomnej\nforme a škodou, ktorá majiteľovi účtu vznikla odpisom.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [(ust. § 35 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas\nžalobca zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust.\n§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ust. § 447 písm. c/ C. s. p.).\n18. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd\npostupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v\nkonaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania\nposudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 ods. 1 a ust. § 238 O. s. p.\n19. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu.\nVýnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n\n20. Podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvtedy, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako\núčastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť\na nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo\nbol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\n21. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 ods. 1 O. s.\np., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods.\n1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád,\nzruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje\nrovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.\n22. Dovolací súd ďalej skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p.\nŽalovaný procesné vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal, pričom\nexistencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\n23. So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nosobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá\nmožnosť pred ním konať (ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), pričom treba zdôrazniť, že prípustnosť\ndovolania v zmysle ust. § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z\nuvedených procesných vád; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.\n24. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred\nsúdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred\nsúdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo\nsvojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti\nkonať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi\nkonania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym\nporiadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.\n25. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na\nspravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej dohovor) a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. II ÚS 383/06).\n26. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu.\n27. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí\nmedzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby\nna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko zo\ndňa 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko zo dňa 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko zo dňa 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko zo dňa\n19. februára 1998).\n28. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje,\nže povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú\nodpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS\n\n209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzastáva názor, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a\nrozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť\nanalyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu.\n29. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\n30. Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)\ndomáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n31. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma\nsa uplatňuje aj v odvolacom konaní (ust. § 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS\n78/05).\n32. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,\na preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné.\n33. Dovolací súd preskúmal dodržanie ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, nakoľko odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil a v súlade s ustanovením § 219 ods.\n1 O. s. p. v podrobnostiach poukázal na jeho odôvodnenie, čím sa skutkové zistenia a právne závery\nsúdu prvej inštancie obsiahnuté v jeho odôvodnení, stali imanentnou súčasťou rozhodnutia odvolacieho\nsúdu.\n34. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,\nstanoviská procesných strán k prejednávanej veci, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nprejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí\nprijal záver, podľa ktorého list konateľa spoločností ASTRA, s. r. o., Tatranská Štrba a ASTRAKARPATSKÁ, s. r. o., Skalica, z 21. februára 1995 naplňuje znaky ustanovenia § 331 Obchodného\nzákonníka a dohoda medzi dlžníkom a inej osoby, pomocou ktorej dlžník plní svoj záväzok nemusí mať\npísomnú formu, a tento zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.\n35. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a\nprávne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a\nže aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného\nodôvodnenia (ust. § 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv žalovaného.\n36. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v konaní nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred\nsúdom v zmysle ust. § 237 ods. písm. f/ O. s. p.\n37. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov\nodvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, resp. v ktorom sa\nodvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a tiež v prípade,\nak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.\n\n38. Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je\nprípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa ust. § 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z\nust. § 238 ods. 1 O. s. p. ani z ust. § 238 ods. 3 O. s. p.\n39. Žalobca odôvodnil prípustnosť dovolania tým, že sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ust. § 238 ods. 2 O. s. p.), a to konkrétne v tom, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 24. 02. 2010, č. k. 1ObdoV/5/2008-375 uviedol,\nže „Ak banka inkasuje z účtu peňažné prostriedky bez písomného súhlasu (príkazu) majiteľa účtu alebo\nsplnení podmienok určených v zmluve, porušuje povinnosti stanovené v ust. § 709 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. ... Ak postupom banky, ktorý je porušením jej povinností, vznikla majiteľovi majetková ujma,\nspočívajúca v zmenšení stavu peňažných prostriedkov na jeho účte (škoda), je banka povinná mu podľa\n§ 373 Obch. zákonníka škodu nahradiť.“\n40. So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nosobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že sa odvolací súd bez opodstatnenia odchýlil od\nprávneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ust. § 238 ods. 2 O. s. p.).\n41. Zo spisu je zrejmé, že dovolací súd „v tejto veci“ už rozhodoval, avšak v rozhodnutí č. k.\n1ObdoV/5/2008-375, na ktoré dovolateľ poukazuje, sa dovolací súd primárne zaoberal premlčaním\nžalobcovho nároku a uviedol, že „k prvému (najstaršiemu) prípadu inkasa došlo podľa žaloby 25. mája\n1995. Štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie práva uplynula 25. mája 1999. Žaloba bola podaná 20.\nmája 1998, teda pred uplynutím uvedenej lehoty, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu práva“. Z uvedeného\nje zrejmé, že dovolací súd vyslovil, v rozhodnutí (sp. zn. 1 ObdoV/5/2008) záväzný právny názor\ntýkajúci sa otázky premlčania uplatneného práva, ktoré právo bolo aj predmetom predchádzajúceho\nrozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 4. októbra 2007, č. k. 6Obo/223/2006, v ktorom rozhodnutí sa\nodvolací súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu v otázke počiatku plynutia premlčacej doby\na z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol (v časti uplatnenej istiny).\nV ďalšom konaní súdy tento vyslovený právny názor dovolacieho súdu rešpektovali. Taktiež v súvislosti\ns posúdením plynutia premlčacej doby dovolací súd vyslovil, že: „Podľa názoru dovolacieho súdu\nprávo majiteľa účtu na zaplatenie neoprávnene inkasovaných peňažných prostriedkov, nie je právom\nna vydanie bezdôvodného obohatenia. V rámci zodpovednosti za neoprávnený prospech nemožno\nriešiť prípad, keď povinnosť plniť je daná na základe osobitného ustanovenia zákona alebo inej právnej\npovinnosti.“ V ďalšom skonštatoval, za akých okolností môže dôjsť k porušeniu povinnosti zo strany\nbanky a v prípade, ak vznikne škoda, je banka povinná túto nahradiť. Inými slovami, dovolací súd vyslovil\nnávod na ďalší postup súdov, ktoré v konaní budú musieť skúmať, či došlo k porušeniu povinnosti zo\nzákona alebo zmluvy a následne skúmať, či došlo k vzniku škody s príčinnou súvislosťou k porušeniu\npovinnosti. Tomuto zodpovedá aj formulácia odôvodnenia dovolacieho súdu „ak banka inkasuje z\núčtu peňažné prostriedky bez písomného súhlasu ...., ak postupom banky, ktorý je porušením jej\npovinností, vznikla majiteľovi majetková ujma, spočívajúca v zmenšení stavu .....“ Úmyslom odôvodnenia\nuvedenej časti rozhodnutia bolo, aby súd prvej inštancie, resp. odvolací súd preskúmal všetky atribúty\nzodpovednosti za škodu. Súdy nižších stupňov v ďalšom konaní, na ktoré im bola vec vrátená, závery\ndovolacieho súdu rešpektovali (posudzovali nepremlčané právo na náhradu škody a skúmali podmienky\nvzniku nároku na náhradu škody inkasovaných peňažných prostriedkov z účtu jeho majiteľa), odstránili\ndovolacím súdom vyčítané nedostatky a v neskoršom rozhodnutí sa nedopustili opakovane vady,\nktorá sa im v zrušujúcich rozhodnutiach vytýkala (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), (Nález ÚS SR\nsp. zn. II. ÚS 18/2005 z 8. júna 2005, Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 186/2008 z 4. novembra 2010,\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2001). Neobstojí teda námietka, že sa súdy nižších stupňov\ndopustili nerešpektovania právneho názoru dovolacieho súdu, vyslovený v jeho rozsudku z 24. februára\n2010, č. k. 1ObdoV/5/2008-375.\n42. Vzhľadom na uvedené dovolanie podľa ust. § 238 ods. 2 O. s. p. nie je prípustné.\n43. Námietky žalovaného, ktorými vytýka súdu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a nesprávne právne\nposúdenie veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., však sami osebe prípustnosť dovolania\n\nnezakladajú. Skutočnosť, že by v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany\nodvolacieho súdu, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však\ndôvodom jeho prípustnosti podľa ust. § 236 a nasl. O. s. p.\n44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne\ninterpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne\nprávne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá\n(nemá základ vo vadách konania podľa ust. § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).\nPosúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali, alebo či zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy,\nkeby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.\n45. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol\nzaoberať dôvodnosťou dovolania.\n46. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451\nods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (ust.\n§ 262 ods. 2 C. s. p.).\n47. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0 (ust. § 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}