{"guid": "77886bbc-e15f-42a4-a931-5374c0c326b1:ab1aaff5-3033-4d6a-9de0-0042653cd3c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1514010545.1", "spisova_znacka": "3Tdo/49/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/49/2016 z 18. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2017, sp. zn. 3Tdo/49/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1514010545.1", "identifikacne_cislo": "1514010545", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Šišková", "sudca_id": 749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-siskova-749", "datum_vydania": "2017-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 323 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 323 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-42.odsek-3", "nazov": "§ 42 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-42.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-323", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-42", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab1aaff5-3033-4d6a-9de0-0042653cd3c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1514010545.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1514010545.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1514010545.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/49/2016\n1514010545\n18. 01. 2017\nJUDr. Alena Šišková\nECLI:SK:NSSR:2017:1514010545.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Šiškovej a\nsudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Gabriely Šimonovej na verejnom zasadnutí, konanom v Bratislave\n18. januára 2017, v trestnej veci obvinenej N. D., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa §\n138 písm. a/, § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a iné, vedenej na Okresnom\nsúde Bratislava V pod sp. zn. 4T/91/2014, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn. 4T/ 91/2014, takto\nrozhodol:\nPodľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného\nporiadku rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn. 4T/91/2014, a v konaní,\nktoré mu predchádzalo\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, v prospech obvinenej N. D..\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015,\nsp. zn. 4T/91/2014, vo výroku o treste obvinenej N. D., sa z r u š u j e .\nZ r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad .\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Bratislava V sa p r i k a z u j e, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn. 4T/91/2014, bola obvinená N.\nD., nar. XX. N. XXXX v R., trvale bytom R. č. XX, R. - H., uznaná za vinnú zo zločinu útoku na verejného\nčiniteľa podľa § 138 písm. a/, § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.\nz. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona č.\n300/2005 Z. z., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že\nX/ dňa XX. apríla XXXX v presne nezistenom čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. v Bratislave v\nmestskej časti Rusovce na Balkánskej ulici na parkovisku oproti Kaštieľu v Rusovciach pri predajni\npotravín DUONÉMETH nastúpila do zaisteného osobného motorového vozidla zn. W. W., zelenej farby,\nEČV: R., ktoré v kritickom čase na tomto mieste zabezpečoval príslušník PZ nstržm. D. F. z dôvodu\npodozrenia z odcudzenia vozidla a potreby vykonania vyšetrovacích úkonov, vozidlo naštartovala a\nopakovane nereagovala na výzvy a znamenia poškodeného nstržm. D. F., ktorý sa behom približoval\n\nk zadnej časti vozidla, na zastavenie, po cúvaní s vozidlom zaradila rýchlosť, pridala plyn a pohla sa\ns vozidlom dopredu, na čo poškodený nstržm. F. dobehol na zadnú časť vozidla a buchol rukou do\nskla zadných dverí vozidla, ale ani na to nereagovala a vyšla z parkoviska priamo na Balkánsku ulicu\nv smere na mestskú časť Čunovo, pričom na ulici pred zastávkou MHD už stál poškodený nstržm. F.,\nktorý sa medzičasom premiestnil do pravej polovice jazdného prúdu vozovky a dával jej rukou znamenie\nna zastavenie, na čo najprv znížila rýchlosť vozidla, ale tesne pred stojacim poškodeným zrýchlila\na namierila vozidlo na tohto príslušníka PZ, ktorý v dôsledku jej konania musel odskočiť z jazdnej\ndráhy vozidla na chodník, aby sa tak vyhol stretu s prednou časťou vozidla. Následne s vozidlom sa\npremiestnila po uliciach Balkánska a Pri gaštanovej aleji na Ilýrsku ulicu, kde osobné motorové vozidlo\nzn. W. W., EČV: R., pred domom č. XX odstavila a nastúpila do osobného motorového vozidla zn.\nT. V., EČV: K., ktoré riadil jej známy G. H., v ktorom bola v priestoroch hraničného priechodu Rajka\npoškodeným nstržm. D. F. dostihnutá a následne obmedzená na osobnej slobode a predvedená na\nObvodné oddelenie PZ Petržalka - juh,\n2/ napriek rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, sp.\nzn. ORP - 982/OBCP-2007-V-II zo 17. júla 2007 o priestupku, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990\nZb. o priestupkoch a okrem iného jej bola uložená aj sankcia zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nna dobu 12 (dvanásť) mesiacov, t. j. v období od 17. júla 2007 do 17. júla 2008, a ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 17. júla 2007 a napriek trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T\n31/2007 zo dňa 3. decembra 2007, ktorým bola uznaná za vinnú zo spáchania prečinu marenia výkonu\núradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a za to bola odsúdená na trest\nodňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu\nv trvaní 15 (pätnásť) mesiacov a súčasne jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nvšetkých druhov na dobu 18 (osemnásť) mesiacov, t. j. v období od 28. decembra 2007 do 28. júna\n2009 a ktorý nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2007, dňa 12. apríla 2008 v presne nezistenom\nčase od 18:25 hod. do 18:50 hod. v Bratislave v mestskej časti Rusovce z parkoviska oproti Kaštieľu v\nRusovciach pri predajni potravín DUONÉMETH po uliciach Balkánska, Pri gaštanovej aleji a Ilýrskej v\nsmere na mestskú časť Čunovo viedla osobné motorové vozidlo zn. W. W., EČV: R., na čo po odstavení\nvozidla pri dome č. XX na Ilýrskej ulici prestúpila do ďalšieho osobného motorového vozidla, ktoré viedol\njej známy G. H. a v ktorom bola po prenasledovaní a zastavení vozidla príslušníkom PZ nstržn. D. F.\nobmedzená na osobnej slobode a predvedená na Obvodné oddelenie PZ Petržalka - juh.\nZa to súd uložil obvinenej N. D. podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, §\n36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného\nzákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky,\nna výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradená na výkon trestu odňatia\nslobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd uložil obvinenej ochranné protitoxikomanické liečenie\nambulantnou formou.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obvinenej trest zákazu činnosti riadiť motorové\nvozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.\nZároveň postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave z 12. decembra 2012, sp. zn. 1Ntc 15/2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn. 5Urto 1/2013, ktorými bol uznaný rozsudok Krajinského\nsúdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 083Hv34/12x zo 4. apríla 2012, právoplatný 10. apríla 2012, ako aj\nvšetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo\nzrušením, stratili podklad.\nProti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn. 4T/91/2014, podal minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky (na podnet predsedu senátu Okresného súdu Bratislava I JUDr.\nMichala Valenta), dovolanie. Dovolanie podal z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/\nTrestného poriadku.\n\nNavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku\nvyslovil, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn.\n4T/91/2014 vo výroku o treste, bol porušený zákon v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona\nv prospech obvinenej N. D., a aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn. 4T/91/2014 vo výroku o treste obvinenej a rovnako zrušil\naj ďalšie rozhodnutia na neho obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením\ndošlo, stratili podklad a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Bratislava\nV, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nMinister spravodlivosti Slovenskej republiky uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 9.\nseptembra 2015, sp. zn. 4T/91/2014, bola obvinená N. D., uznaná vinnou zo spáchania zločinu útoku\nna verejného činiteľa podľa § 138 písm. a/, § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona\na prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za\nčo bol obvinenej podľa § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/ a § 41 ods. 2, §\n42 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky,\npričom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd súčasne zrušil vo výroku o treste rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave z 12. decembra 2012, sp. zn. 1Ntc 15/2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 5Urto 1/2013 z 30. januára 2013, ktorým bol uznaný rozsudok Krajinského\nsúdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 083Hv34/12x zo 4. apríla 2012, právoplatný 10. apríla 2012, ako\naj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej\ndošlo zrušením, stratili podklad. Po vyhlásení rozsudku sa obvinená vzdala práva podať odvolanie a\nprokurátor urobil takýto úkon v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.\nMinister spravodlivosti v ďalšom citoval ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak\nsúd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený\nodsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného\ntrestu a citoval ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého spolu s uložením súhrnného\ntrestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie\nrozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,\nstratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci\nsúhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej\nhodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo\ntrest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol takýto trest uložený už skorším rozsudkom a ak\ntomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.\nDovolateľ uviedol, že ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje vyhlásenie odsudzujúceho\nrozsudku za iný trestný čin páchateľa. Zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Ntc\n15/2012 z 12. decembra 2012 však takýto výrok neobsahuje. Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa\n§ 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. tak, že rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp.\nzn. 083Hv34/12x zo 4. apríla 2012 (právoplatný dňom 10. apríla 2012) sa uznáva a vykoná na území\nSlovenskej republiky. To znamená, že rozhodnutie krajského súdu má povahu uznávacieho rozsudku a\nnie povahu odsudzujúceho rozsudku a preto nespĺňa kritériá uvedené v § 42 ods. 1 Trestného zákona.\nKrajský súd v Bratislave rozhodol len o uznaní a vykonaní uloženej trestnej sankcie, a preto nemožno\nhovoriť o výroku o treste tak, ako to predpokladá ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona. Ak\nslovenský súd uznal odsudzujúci rozsudok cudzozemského súdu, takýto rozsudok slovenského súdu\nnemá na území Slovenskej republiky účinky vyhláseného odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa\nv zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, a preto nie je možné vo vzťahu k nemu ukladať súhrnný trest,\nresp. upustiť od uloženia súhrnného trestu. Podľa názoru dovolateľa týmto postupom súdu bol porušený\nTrestný zákon v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a preto bol naplnený dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.\nĎalej minister spravodlivosti Slovenskej republiky citoval ustanovenie § 349 ods. 1 Trestného poriadku,\npodľa ktorého samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest\nodňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov a ustanovenie § 349 ods. 2 Trestného\nporiadku, podľa ktorého ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest alebo\nspoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.\n\nV tejto súvislosti uviedol, že nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s\nustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Okolnosť,\nči vec prejednal a rozhodol súd v zákonnom zložení (t. j. či bol súd správne obsadený), je povinný súd\nsledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom\nprípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia. Vzhľadom k tomu, že v konaní Okresného súdu\nBratislava V, sp. zn. 4T/91/2014 prejednala a rozhodla vec samosudkyňa JUDr. Zuzana Bartalská\nnapriek tomu, že v zmysle § 349 ods. 2 Trestného poriadku mal rozhodovať senát, bolo by došlo k\nnaplneniu dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku za predpokladu, že sa v danej\nveci mal ukladať súhrnný trest. Nakoľko však v tejto trestnej veci bolo uloženie súhrnného trestu prvotnou\nchybou, porušenie § 349 ods. 2 Trestného poriadku je na to nadväzujúcim sekundárnym pochybením,\nktoré však za týchto okolností nie je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.\nRovnopis dovolania ministra spravodlivosti Slovenskej republiky bol v zmysle § 376 Trestného poriadku\ndoručený na vyjadrenie obvinenej N. D., jej obhajcovi JUDr. Miroslavovi Muzikovi a Generálnej\nprokuratúre Slovenskej republiky.\nProkurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V vo svojom vyjadrení k dovolaniu ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky uviedla, že sa stotožňuje s dôvodmi dovolania. Rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 1Ntc 15/2012, bol len uznaný a vykonaný na území Slovenskej republiky rozsudok\nKrajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 083Hv34/12x zo 4. apríla 2012, teda rozhodnutie\ncudzieho štátu. Takýto rozsudok slovenského súdu nemá na území Slovenskej republiky účinky\nvyhláseného odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, a preto nie je možné vo vzťahu k nemu\nukladať súhrnný trest napriek ustanoveniu § 519 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého uznanie\ncudzieho rozhodnutia má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu. Prokurátorka okresnej\nprokuratúry preto navrhla, aby dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vyhovel a podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom okresného\nsúdu vo výroku o treste bol porušený zákon v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v\nprospech obvinenej N. D., a aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku\no treste zrušil a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) po predložení spisového\nmateriálu dňa 2. júna 2016 primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej\nlehote, na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a v zmysle § 369 ods. 1 Trestného\nporiadku Minister spravodlivosti Slovenskej republiky zároveň podal dovolanie na základe podnetu\npredsedu senátu Okresného súdu Bratislava I.\nV dovolaní je uvedený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a dovolanie je riadne\nodôvodnené (§ 374 Trestného poriadku).\nPodľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371\nTrestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento\ndôvod opiera.\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu\npredchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší\naj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého\nrozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací\nsúd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste,\nako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené\nrozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo\nniektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu\nprerokoval a rozhodol.\n\nDovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval\ndovolanie na verejnom zasadnutí a v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť\na odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj\nsprávnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvod dovolania podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku uplatňovaný ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.\nPodľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania.\nDovolací súd po preskúmaní veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým rozsudkom Okresného súdu\nBratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn. 4T/91/2014 vo výroku o treste v prospech obvinenej N. D.,\nz dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenia zákona povedú k postupu\npodľa § 386 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku, a preto dovolaniu vyhovel.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 42 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,\nako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný\ntrest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom\npáchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší\nako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov\na vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest\nprepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol takýto\ntrest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.\nPodľa § 42 ods. 3 Trestného zákona ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie\nje takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný\nsúdom iného členského štátu Európskej únie.\nMinister spravodlivosti Slovenskej republiky v dovolaní uplatnil dôvod dovolania podľa ustanovenia\n§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky namietal nesprávne použitie hmotnoprávneho\nustanovenia pri ukladaní súhrnného trestu.\nZ obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn.\n4T/91/2014, bola obvinená N. D., nar. XX. N. XXXX v R., trvale bytom R. č. XX, R. - H., uznaná za\nvinnú zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 138 písm. a/, § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/\nTrestného zákona č. 300/2005 Z. z. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1\npísm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku,\nza čo súd uložil obvinenej podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36\npísm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného\nzákona,\n§ 42 ods. 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody, pričom uloženie súhrnného trestu\nsúd neodôvodnil z dôvodu postupu podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku. Zároveň okresný súd zrušil\nvo výroku o treste obvinenej rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2012, sp. zn. 1Ntc\n15/2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn. 5Urto\n1/2013, ktorými bol uznaný rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 083Hv34/12x\nzo dňa 4. apríla 2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky predtým ako skúmal či sú splnené podmienky dovolania stanovené\nv § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, primárne skúmal, či vo veci došlo k porušeniu ustanovení\n§ 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona tak, ako to uvádzal v dovolaní minister spravodlivosti Slovenskej\n\nrepubliky, a teda skúmal, či mal byť v dôsledku porušenia citovaných ustanovení Trestného zákona v\nkonaní Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/91/2014, a v konaní, ktoré mu predchádzalo uložený\nsúhrnný trest, a to aj vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2012, sp. zn.\n1Ntc 15/2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn.\n5Urto 1/2013 (č. l. 290 a nasl. spisu).\nPre posúdenie základných pravidiel pri ukladaní súhrnného trestu je podstatné zistiť, kedy boli spáchané\nskutky a kedy boli vyhlásené odsudzujúce rozsudky súdmi prvého stupňa. Pokiaľ ide o ukladanie\nsúhrnného trestu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2015, sp. zn. 4T/91/2014,\nza skutky kvalifikované ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 138 písm. a/, § 323 ods. 1 písm.\na/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia\npodľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., prvostupňový súd pochybil, keď zrušil\nvýrok o treste k rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2012, sp. zn. 1Ntc 15/2012 v\nspojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn. 5Urto 1/2013.\nNa uloženie súhrnného trestu zákon vyžaduje spáchanie trestných činov v súbehu. O súbeh však ide iba\nvtedy, ak medzi prvým a posledným trestným činom nebol vyhlásený hoci aj neprávoplatný odsudzujúci\nrozsudok za nejaký trestný čin. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2012, sp. zn. 1Ntc\n15/2012, ktorým slovenský súd uznal odsudzujúci rozsudok cudzozemského rakúskeho súdu, nemá\npovahu odsudzujúceho rozsudku podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu, že v uznávacom konaní\nslovenským súdom sa len akceptuje cudzozemský rozsudok s účinkami na území Slovenskej republiky\na následne jeho výkon. Povaha rozhodovania o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa Trestného\nporiadku aj podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná\nsankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o\nvýkone väzby v znení neskorších predpisov vylučuje, aby bol výrok o treste uznávaného rozhodnutia\nzrušený a zároveň nahradený výrokom o uložení súhrnného trestu rozsudkom slovenského súdu podľa\n§ 42 Trestného zákona. Naviac ustanovenie § 42 ods. 3 Trestného poriadku explicitne vylučuje aplikáciu\nsúhrnného trestu v prípade, ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie,\nt. j. aj v prípade Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň (Rakúska republika), ktorý bol vydaný 4. apríla\n2012 a napadnutý rozsudok okresného súdu dňa 9. septembra 2015. Vzhľadom k tomu dospel dovolací\nsúd k záveru, že v predmetnej trestnej veci došlo pri ukladaní trestu obvinenej k pochybeniu, keď ukladal\nokresný súd súhrnný trest.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku\nvo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v prospech obvinenej N. D., v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2,\nods. 3 Trestného zákona a podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného\nsúdu vo výroku o treste obvinenej N. D..\nDovolací súd zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť napadnutého rozhodnutia obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods.\n1 Trestného poriadku Okresnému súdu Bratislava V prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu\nprerokoval a rozhodol pri rešpektovaní vysloveného právneho názoru (§ 391 ods. 1 Trestný poriadok).\nDovolací súd sa nezaoberal dôvodmi dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, lebo\ndovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania a dovolateľ v podanom dovolaní na dôvod dovolania podľa\n§ 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku poukazoval v prípade splnenia podmienok pre uloženie\nsúhrnného trestu, ktoré ale splnené neboli. Dôvod dovolania podľa písm. b/ dovolateľ neuplatnil.\nPodľa § 380 ods. 1 Trestného poriadku ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s\ndovolaním podaným v neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na\nzatknutie a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby podľa\n§ 71 Trestného poriadku a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť\ndôvodov väzby.\nPodľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený\nmu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne\no väzbe.\n\nZ obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že u obvinenej sa nejedná ani o\njeden prípad vyššie citovaného ustanovenia § 380 Trestného poriadku, preto nebolo potrebné o väzbe\nrozhodovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}