{"guid": "501a24b7-ca35-42a3-b6a7-c12cca1f342a:50d52f06-50ae-4ea4-b6bc-d7cb92d863cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1312207306.1", "spisova_znacka": "6Cdo/92/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/92/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 6Cdo/92/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1312207306.1", "identifikacne_cislo": "1312207306", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-48", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/50d52f06-50ae-4ea4-b6bc-d7cb92d863cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1312207306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1312207306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1312207306.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/92/2016\n1312207306\n31. 05. 2017\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2017:1312207306.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., so sídlom\nv Limbachu, Limbová 451/3, IČO: 31 342 841, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu nemajetkovej\nujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/53/2012, o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. júna 2014 sp. zn. 8Co/465/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. júna 2013 č. k.\n21C/53/2012-136 zamietol žalobu žalobkyne a rozhodol o trovách konania. Zamietnutie žaloby\nodôvodnil tým, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik nemajetkovej ujmy a\nani príčinná súvislosť medzi nimi ako základné podmienky požadované zákonom č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na úspešné\nuplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.\n2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 17.\njúna 2014 sp. zn. 8Co/465/2013 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil\na žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie,\nže v konaní nebol preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný postup žalovanej a príčinná\nsúvislosť medzi nimi ako základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci. Považoval preto rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie, ktoré odôvodnila tým,\nže sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) v spojení s § 237 ods.\n1 písm. f) O. s. p.], že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.], a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.]. Odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že odvolací\nsúd verejne vyhlásil rozsudok v čase, kedy sa jej jediný konateľ nachádzal vo výkone väzby, a teda\nnemal možnosť dozvedieť sa o termíne verejného vyhlásenia rozsudku, zúčastniť sa ho a v konečnom\ndôsledku tak realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd pochybil aj v tom, že nenapravil nesprávny\nprocesný postup súdu prvej inštancie a nedoručil jej vyjadrenie žalovanej a nepoučil ju podľa § 15a a\nnasl. O. s. p. a § 120 ods. 1 O. s. p. Namietala tiež, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npresvedčivo, čím ho urobil nepreskúmateľným. Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu\nprvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že podľa jej názoru v danej veci nie je naplnený\nžiadny z dovolacích dôvodov upravených Občianskym súdnym poriadkom. Navrhla preto, aby ho\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako neprípustné odmietol alebo ako nedôvodné zamietol.\n5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.\ns. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“\nalebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe\núpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí\ntento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.\nKeďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo\nnutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky\ndovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po\n30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného\nsporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov\ntak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho\nkonania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a\nprincípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1\nC. s. p.).\n6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom\nostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.\npor. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom\nporiadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným\nsubjektom, za ktorý koná jeho člen s príslušným vysokoškolským právnickým vzdelaním [§ 429 ods. 2\npísm. b) C. s. p.], sa zaoberal prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je\npotrebné odmietnuť.\n7. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n8. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu boli upravené v ustanovení § 238\nO. s. p. a § 237 O. s. p.\n9. Podľa § 238 O. s. p. dovolanie bolo prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený\nrozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (odsek 1). Dovolanie bolo prípustné aj proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného\nv tejto veci (odsek 2) a napokon tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak šlo o potvrdenie\nrozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej\npodmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (odsek 3).\n10. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods.\n1 až 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o\nrozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná\nsa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa\nvo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto\nzákonných ustanovení prípustné nie je.\n11. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladalo dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť\nvždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len\nna skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie\nnebolo prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo\npostihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (išlo tu\no nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,\n\nprekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a\nprípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).\n12. Žalobkyňa procesné vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. a) až e) a g) O. s. p. nenamietala a ich\nexistenciu nezistil ani dovolací súd. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1\npísm. f) O. s. p., na ktorú poukazovala žalobkyňa.\n13. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. sa rozumel postup\nsúdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania (strane sporu) realizáciu tých procesných práv, ktoré mu\nObčiansky súdny poriadok priznával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať\ndôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom\nzvoleného zástupcu, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému\nodvolaniu, a pod.).\n14. Dovolací súd považuje námietku žalobkyne týkajúcu sa správnosti postupu odvolacieho súdu v\nsúvislosti s verejným vyhlásením rozsudku za neopodstatnenú. Z obsahu spisu (č. l. 169) je zrejmé, že\npredsedníčka senátu odvolacieho súdu dala 6. júna 2014 písomný pokyn oznámiť na úradnej tabuli súdu\nvyhlásenie rozhodnutia na deň 17. júna 2014 o 10.25 hod. č. dv. 50, že 11. júna 2014 bolo vyhotovené\noznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia a zároveň bolo toto oznámenie vyvesené na\núradnej tabuli súdu, a že v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku zo 17. júna 2014 odvolací súd\nvýslovne konštatoval splnenie podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku, t. j., že na úradnej tabuli\ntohto súdu bol vyvesený oznam o termíne jeho verejného vyhlásenia. Postup odvolacieho súdu bol preto\nv súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. Faktická možnosť strany sporu dozvedieť sa o termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku, z hľadiska zákonom predpísaného postupu pre verejné vyhlásenie\nrozhodnutia, nebola právne významná. Odvolací súd preto svojím postupom pri verejnom vyhlásení\nrozsudku neodňal žalobkyni možnosť konať\npred súdom.\n15. Dovolací súd v súvislosti s ďalšou námietkou žalobkyne pripomína, že právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie\nvyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými\nnávrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva\nna odôvodnenie bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom sa táto norma uplatňovala\naj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,\nktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na\ndoplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý\nargument strany sporu (II. ÚS 76/07).\n16. V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3.\ndecembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.\nf) Občianskeho súdneho poriadku“.\n17. Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v preskúmavanej veci išlo o takýto extrémny prípad\nvybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky)\ndruhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho súdu uvádza ako vo\nveci rozhodol súd prvej inštancie, popisuje dôvody, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu odvolania a tiež\nako sa k tomuto odvolaniu vyjadrila žalovaná, uvádza tiež rozhodujúci skutkový stav a právne predpisy,\nz ktorých súd vyvodil svoje právne názory. Rozhodnutie odvolacieho súdu dostatočne reaguje aj na\nnámietky žalobkyne uvádzané v odvolaní, vrátane tej, ktorou žalobkyňa poukazovala na nevyhovenie\njej žiadosti o odročenie pojednávania, a teda neumožnenie jej účasti na pojednávaní uskutočnenom\n21. júna 2013. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak dáva dostatočné odpovede na podstatné\n\notázky týkajúce sa predmetu konania. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej\ninštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Dovolací súd považuje preto\nrozhodnutie odvolacieho súdu za riadne zdôvodnené a za presvedčivé. Žalobkyňa preto nedôvodne\nargumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.\n18. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k\nodvolaniu treba uviesť, že vo všeobecnosti je nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu porušením procesného\npráva strany sporu mať možnosť dozvedieť sa o všetkých skutkových a právnych argumentoch\nprotistrany a zároveň tak mať možnosť vyjadriť sa k nim. V danom prípade je však nevyhnutné\nzohľadniť obsah písomného vyjadrenia žalovanej k odvolaniu, v ktorom je len stroho konštatovaný súhlas\ns rozsudkom súdu prvej inštancie. Vyjadrenie žalovanej tak nebolo formulované ako právna a skutková\nargumentácia. V takomto prípade nedoručenie tohto podania žalobkyni nemalo za následok odňatie jej\nmožnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. Nedoručenie ďalších listín súdom\nprvej inštancie žalobkyňa mala možnosť namietať už v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, čo\nvšak neurobila. Dovolací súd na tieto jej námietky uvedené až v dovolacom konaní preto neprihliadol.\n19. Žalobkyňa namietala v dovolaní aj to, že nebola riadne poučená o možnosti uplatniť námietku\nzaujatosti voči sudcovi a ani o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odhliadnuc\nod toho, že žalobkyňa ani tieto skutočnosti v odvolaní netvrdila, tieto jej tvrdenia nemajú oporu v\nsúdnom spise. Z jeho obsahu totiž vyplýva, že žalobkyňa bola riadne poučená o procesných právach\na povinnostiach už uznesením Okresného súdu Bratislava I (vec bola následne postúpená Okresnému\nsúdu Bratislava III) z 13. januára 2012 č. k. 6C/3/2012-16. Predmetné uznesenie bolo žalobkyni\ndoručované na vtedy, podľa Obchodného registra, jej aktuálne sídlo, čo bolo v súlade s ustanovením §\n48 ods. 2 O. s. p. Navyše, aj samotnému konateľovi žalobkyne bolo poskytnuté poučenie o procesných\nprávach a povinnostiach (viď č. l. 28), ktoré mu bolo doručené 1. marca 2013, a ktorého obsahom bolo\naj poučenie o právach účastníkov podľa § 15a a nasl. O. s. p. a podľa § 120 ods. 1 O. s. p.\n20. Na základe uvedeného v bodoch 14. až 19. možno uzavrieť, že žalobkyňa neopodstatnene\nargumentovala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.\n21. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre\nrozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových\nzistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu\npovažovaný za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.\n(obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\nAk aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu konania\nuvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady konania s možným\nnásledkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.].\n22. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať\nvšetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\nbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto súv. por. § 120 ods. 1 O. s. p., resp. i\ndnešnú úpravu ustanovení §§ 132 a 185 C. s. p.) a nie účastníka konania (strany sporu). Postup súdu,\nktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f) O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania (strane sporu)\nmožnosť pred súdom konať (tu opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).\n23. Žalobkyňa v dovolaní uplatnila aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p.; k týmto\nnámietkam dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v\nzmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného\ndovolania, čo ale nie je tento prípad (tu napokon por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že na dovolacie dôvody v\n\nzmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. (i keby bol prípadne namieste záver o ich opodstatnenom\nuplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.\n24. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku\nodvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 238 O. s. p., a neboli zistené ani podmienky prípustnosti\npodľa § 237 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol podľa\nustanovenia § 447 písm. c) C. s. p. bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu.\n25. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne\ntrovy nevznikli.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/465/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "0062edb1-4d58-4e94-b329-ed8104d417d4:64590041-415d-4073-890e-4eb2bd6fdb84", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5106226317.1", "spisova_znacka": "8Co/465/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/465/2013 z 28. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5106226317.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:26300028-0da0-486a-89da-3935299766d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.594.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 594/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 594/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.594.2018.1"}]}