{"guid": "5903720b-fe1c-43db-8e46-9b097c511e09:d8439bd6-cbd1-488d-a89f-29d9c3ec43a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2", "spisova_znacka": "8Cdo/21/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/21/2017 z 29. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017, sp. zn. 8Cdo/21/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2", "identifikacne_cislo": "1300898996", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241", "nazov": "§ 241 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8439bd6-cbd1-488d-a89f-29d9c3ec43a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/21/2017\n1300898996\n29. 11. 2017\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X.. V. A., bývajúceho v V., A.. P. č. XX, zastúpeného\nJUDr. Ivanom Kotrbancom, advokátom so sídlom v Bratislave, Františkánske námestie č. 3, proti\nžalovanej MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave - Záhorskej Bystrici, Bratislavská 1/\na, IČO: 31 444 873, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vydanie bezdôvodného obohatenia a uloženie\npovinnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30 C 99/2000, o dovolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. februára 2016 sp. zn. 14 Co 46/2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. februára 2016 sp. zn.\n14 Co 46/2016 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 13. októbra 2015 č. k. 30 C 99/2000-721 z\nr u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. októbra 2015 č. k. 30 C\n99/2000-721 zastavil dovolacie konanie o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 18. februára 2014 sp. zn. 5 Co 162/2013, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie z\n21. novembra 2012 č. k. 30C/99/2000-622 z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote nezaplatil súdny\npoplatok za dovolanie vo výške 42 552 eur.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na dovolanie žalobcu uznesením z 29. februára\n2016 sp. zn. 14 Co 46/2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa §\n219 ods. 1 O.s.p. a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Podľa odvolacieho súdu\nprávny názor žalobcu, že priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sa vzťahuje aj na\ndovolacie konanie, nie je správny. Odvolací súd mal v prejednávanej veci za to, že uznesenia, ktorými\nbolo žalobcovi v prvostupňovom konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, platia len do\nprávoplatného skončenia veci, t. j. priznané oslobodenie od súdnych poplatkov sa tak na dovolacie\nkonanie už nevzťahuje. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov\npre dovolacie konanie nepodal, súdny poplatok za dovolanie nezaplatil, a tento nezaplatil ani na\nvýzvu súdu prvej inštancie z 26. augusta 2015 (č. l. 719 spisu), v ktorej žalobcu ako dovolateľa súd\nprvej inštancie aj riadne poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie. Výzva na\nzaplatenie súdneho poplatku bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu 31. augusta 2015, ale súdny\npoplatok za dovolanie zaplatený nebol. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie preto v súlade\nso zákonom a správne podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) konanie o dovolaní žalobcu zastavil.\nŽalobca svoju poplatkovú povinnosť nesplnil ani do konca lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu\no zastavení dovolacieho konania (t.j. do 30. novembra 2015 - vrátane), a preto súd prvej inštancie\nnemal dôvod na postup podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ktorým by zrušil uznesenie o\nzastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Záverom odvolací súd uviedol, že\nlen naznačenými námietkami o nedostatkoch napadnutého uznesenia sa nezaoberal, pretože žalobca\n\ndoteraz nezaplatil žiadny súdny poplatok za podané dovolanie, teda ani vo výške, v ktorej by poplatok\nmusel zaplatiť, pokiaľ by boli jeho námietky dôvodné.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 237\nods. 1 písm. d/ O.s.p., t.j. že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už\nprv začalo konanie a z § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že postupom súdu mu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom. Dovolanie žalobca odôvodnil poukazom\nna § 241 ods. 2 písm. a/\nO.s.p. (t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.) a na § 241 ods. 2 písm. b/\nO.s.p., t.j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalobca namietal, že interpretácia a aplikácia § 138 ods. 1 O.s.p. prezentovaná odvolacím súdom v\nnapadnutom rozhodnutí v tom zmysle, že priznané oslobodenie od súdnych poplatkov celkom pre celé\nkonanie platí len pre konania na súde 1. a 2. stupňa je neprijateľná, pretože nerešpektuje princípy, na\nktorých spočíva O.s.p., prieči sa obsahu, účelu a zmyslu citovaného ustanovenia procesného kódexu,\nje v rozpore s ustálenou judikatúrou a obchádza i závery právnej vedy. Podľa žalobcu odvolací súd\nnevysvetlil, akou interpretáciou a aplikáciou dotknutých ustanovení O.s.p. dospel k opačným záverom,\nnež aké prezentuje konštantná judikatúra i právna veda a tým svoje rozhodnutie zaťažil tzv. inou vadou v\nzmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Keďže podľa žalobcu odvolací súd aplikoval ust. § 138 ods. 1 O.s.p.\nv rozpore s jeho ustáleným obsahom, odňal mu tým možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnení,\naké toto ustanovenie O.s.p. účastníkom konania zaručuje. Tým je daný dovolací dôvod podľa § 237\nods. 1 písm. f/ O.s.p. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie uzneseniami č. k.\n30 C 99/2000-145 z 29. októbra 2003 a č. k. 30 C 99/200-604 z 30. augusta 2012 priznal žalobcovi\noslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. celkom na celé konanie. Podľa žalobcu\nsa toto oslobodenie s poukazom na argumentáciu uvedenú v dovolaní vzťahuje aj na dovolacie konanie\na na výkon rozhodnutia. Žalobca uviedol, že napriek existencii týchto uznesení o oslobodení od súdnych\npoplatkov súd prvej inštancie aj odvolací súd opätovne rozhodli o súdnych poplatkoch, hoci takýto postup\nje vylúčený zo zákona, čím žalobcovi odňali možnosť konať pred súdom v rozsahu, aký mu zaručuje\n§ 159 ods. 2 a § 170 ods. 1 O.s.p. a tým je daný dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p.\nŽalobca navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzrušil a aby rozhodol o dovolaní v merite veci z 28. apríla 2014 a priznal právnemu zástupcovi žalobcu\ntrovy zastúpenia.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Dovolanie bolo podané 22. apríla 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak\nnie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po\nzistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti uzneseniu vymedzoval § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné\nproti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo\nk závažnejším\nprocesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.\n8. Dovolanie žalobcu nesmeruje proti uzneseniu, ktoré je uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., a preto\nprípustnosť dovolania z týchto ustanovení nevyplýva.\n9. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným\nv § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo\nk niektorej z týchto\nvád vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na\nskúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní\nnedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p.\n\n10. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až c/, e/ a g/ O.s.p. nenamietal a\nvady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.\n11. So zreteľom na žalobcom namietanú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. dovolací\nsúd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v citovanom ustanovení O.s.p.,\npodľa ktorého dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.\n12. Dovolací súd uvádza, že prekážka rozsúdenej veci - res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.) patrila [a patrí\naj podľa súčasnej právnej úpravy (§ 230 C.s.p.)] k procesným podmienkam konania a jej existencia v\nkaždom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy,\nak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten\nistý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, resp. vedie sa konanie a ak sa týka\nrovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý\nnárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol\nuplatnený. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne\nprocesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo\nmá postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá\nv novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v\nnovom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej\nalebo singulárnej sukcesie.\n13. Z dovolacieho prieskumu nevyplýva, že by konaniu v predmetnej veci predchádzalo iné konanie,\nktoré sa týkalo rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Dovolací súd zároveň uvádza, že\nrozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení dovolacieho\nkonania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku\nza dovolanie, napriek existencii\nuznesení súdu prvej inštancie z 29. októbra 2003 č. k. 30 C 99/2000-145 a z 30. augusta 2012 č. k. 30 C\n99/200-604 o oslobodení žalobcu od súdnych poplatkov, nedošlo k založeniu vady konania uvedenej v §\n237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Vzhľadom na záver dovolacieho súdu, že oslobodenie od súdnych poplatkov\npriznané žalobcovi v rámci konania na súde prvej inštancie a konania na odvolacom súde nie je v štádiu\ndovolacieho konania účinné (podrobne rozvedené v bodoch 14.-24.), nemožno konštatovať, že výzva\nsúdu prvej inštancie na zaplatenie súdneho poplatku adresovaná žalobcovi v rámci dovolacieho konania\na následné zastavenie dovolacieho konania pre jeho nezaplatenie, predstavujú rozhodovanie o veci, o\nktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté.\n14. Žalobca ďalej namietal vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\n15. Žalobca vyvodzoval procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z toho, že\nodvolací súd aplikoval ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. v rozpore s jeho ustáleným obsahom, a tým odňal\nžalobcovi možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnení, aký toto ustanovenie O.s.p. účastníkom\nkonania zaručuje.\n16. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozumel procesne\nnesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení [v\nzmysle § 18 O.s.p. mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv - pozri napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách\nstanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť\nsa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne\npojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].\n17. V predmetnej veci žalobca zastáva názor, že oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu bolo\npriznané uzneseniami súdu prvej inštancie z 29. októbra 2003 č. k. 30 C 99/2000-145 a z 30. augusta\n2012 č. k. 30 C 99/200-604 sa vzťahuje na celé konanie, t. j. aj na dovolacie konanie a na výkon\nrozhodnutia.\n\n18. Pojem celé konanie obsahuje ustanovenie § 138 ods. 1 OSP, podľa ktorého na návrh účastníka\nmôže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery\núčastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie\npráva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť;\npoplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\n18a. Komentáre, časopisecká literatúra ani učebnice však tento pojem bližšie nerozvádzajú a\nneuvádzajú, či sa pod celým konaním myslí len konanie na prvom stupni a odvolacie konanie, alebo aj\nkonanie na prvom stupni, odvolacie konanie a konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n18aa. V odbornej spisbe nachádzame členenie civilného konania na základné konanie vykonávacie\n(exekučné konanie), zabezpečovacie konanie, konkurzné, vyrovnacie a reštrukturalizačné konanie,\nrozhodcovské konanie, a civilné konanie s cudzím prvkom. Základné konanie alebo tiež rozhodovacie\nkonanie, procesné konanie, nachádzacie konanie je slovenský ekvivalent českého termínu nalézací\nřízení. Základné konanie sa člení na sporové konanie a nesporové konanie. Sporové, ako i nesporové\nkonanie sa potencionálne uskutočňujú v dvoch hlavných fázach: na prvom stupni a na druhom\nstupni (Ficová, Števček a kol.: Občianske súdne konanie. Praha: C.H.Beck, 2010. 1. vyd., ISBN\n978-80-7400-312, s. 24 a nasl.). Civilný proces sa vnútorne stratifikuje v zásade na konanie základné a\nvykonávacie (exekučné). Základné konanie sa zase vnútorne člení podľa rôznych klasifikačných kritérií\na podľa konkrétneho autora. (Števček,: Civilné právo procesné. Základné konanie a správne súdnictvo.\nŽilina: Eurokódex, 2014. 3. zm. a dopl. vyd.-ISBN 978-80-8155-043-0, s. 359).\nIde teda o teoreticko-právne označenie, ktoré sleduje za cieľ skôr odlíšenie jednotlivých typov konaní a\nich špecifík ako jednoznačnú legálnu definíciu ,,základného konania“ spolu s jasným vymedzením.\n18ab. Komentáre sa obsahovo koncentrujú primárne na problematiku právoplatnosti rozhodnutia,\nktorú následne podrobnejšie rozvádzajú bez výslovného uvedenia, že dovolacie konanie je konanie o\nmimoriadnych opravných prostriedkoch, a teda z pohľadu oslobodenia\nod súdnych poplatkov\ndo ,,základného konania“ už nepatrí. Zmysel občianskeho súdneho konania spočíva v tom, aby v ňom\nboli rozhodnuté spory a iné právne veci a aby tým spôsobom bola nastolená istota v právnych vzťahoch\ndoposiať ohrozených alebo porušených. Cieľom občianskeho súdneho konania je prijatie rozhodnutia,\nktorým budú odstránené rozpory medzi účastníkmi. Ak bol tento cieľ v prejednávanej veci dosiahnutý,\nmá to za následok, že skončilo konanie ako také a že je pre účastníkov záväzný výsledok konania (v\nňom prijaté rozhodnutie). So skončením súdneho konania sa spájajú účinky, ktoré sa označujú jako\nprávoplatnosť rozsudku. (Drápal, Ljubomír. § 159a [Závaznost rozsudku]. In: Drápal, L., Bureš, J. a\nkol. Občanský soudní řád: komentář 1.vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2009, s. 1092. Velké\nkomentáře. ISBN 978-80-7400-107-9.).\n18ac. Odpoveď na otázku, či sa oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia §138 OSP\nvzťahuje aj na dovolacie konanie, t.j. na konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku riešia komentáre\nv zásade jednoznačne. Priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zásadne zaniká právoplatnosťou\nrozhodnutia, ktorým sa konanie o veci končí, potom sa z neho vychádza len pri vydávaní doplňujúcich\nalebo opravných rozhodnutí. Na dovolacie konanie, na konanie o žalobe na obnovu konania alebo na\nkonanie o žalobe pre zmätočnosť sa nevzťahuje, tým menej by sa mohlo vzťahovať na následné konanie\no výkon rozhodnutia. (Komentár Občanský soudní řád I. <https://www.beck-online.cz/bo/documentview.seam?documentId=nnptembqhfpwk5tlgmxhgys7ge4tmm27he4v64dggeztq> § 1 až 200Za, Drápal,\nBureš a kol. 1. vydanie. Praha, C.H. Beck, 2009 str. 953-954.) Oslobodenie sa priznáva len do\nprávoplatnosti rozhodnutia. Nevzťahuje sa automaticky na dovolanie ani na iné mimoriadne opravné\nprostriedky. V týchto konaniach je nevyhnutné oslobodenie navrhnúť a jeho podmienky preskúmať\nznovu, a to hneď z troch dôvodov: a/ medzi oslobodením v pôvodnom konaní a mimoriadnym opravným\nprostriedkom mohlo uplynutím času dôjsť k zmene pomerov) v prospech i neprospech účastníka), b/\nide o celkom iné konanie, c/súd bude znova posudzovať svojvôľu alebo celkom zjavnú bezúspešnosť\nuplatňovania práva vo vzťahu k špecifickým pravidlám mimoriadnych opravných prostriedkov (napríklad\nči je tvrdený spôsobilý dôvod pre obnovu konania. (BÍLÝ, Martin. § 138 [Právo chudých]. In: SVOBODA,\nK., SMOLÍK, P., LEVÝ, J., ŠÍNOVÁ, R. a kol. Občanský soudní řád. 1. vydání. Praha: Nakladatelství C.\nH. Beck, 2013, s. 483. ISBN 978-80-7400-506-0.)\n\n18b. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 254 upravuje oslobodenie od súdneho poplatku\nnasledovne: Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.\nPriznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou\núčinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže,\nže pomery strany\nneodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.\n18ba. Nová právna úprava výslovne ukladá strane sporu, aby v prípade, ak chce byť oslobodená\nod súdneho poplatku, podala návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, pričom rozlišuje odvolacie\nkonanie (§ 373 ods. 2 CSP) a dovolacie konanie (§ 436 ods. 2 CSP). Rozhodnutie o oslobodení\nod súdneho poplatku sa nevzťahuje na celé konanie, resp. akékoľvek štádium konania (odvolacie\na dovolacie konanie). V každom štádiu konania sa o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku\nrozhoduje samostatne (§ 373 ods. 2, § 436 ods. 2 CSP). (ŠTEVČEK Marek, FICOVÁ Svetlana, a kol.:\nCivilný sporový poriadok. Veľké komentáre. Praha: C.H.Beck, 2016. 1. vyd., ISBN 978-80-7400-629-6,\ns. 918).\n18c. Právnemu názoru, že dovolacie konanie nie je súčasťou ,,základného konania“ nasvedčuje\naj samotné znenie zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), ktorý v ustanovení § 10 ods. 1 upravuje nasledovné:\n„Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania\nalebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 <aspi://module='ASPI'&link='71/1992%20Zb.%25239'&ucin-kdni='30.12.9999'> vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich\ndní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O\nnásledkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.“ Zákon tak výslovne rozlišuje\npoplatok splatný podaním návrhu na začatie konania a poplatok za podané dovolanie.\n19. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozlišovať pojem „celé konanie“ pre\núčely konania pred súdom (civilný proces podľa C.s.p., resp. občianske súdne konanie podľa O.s.p.) a\npojem „celé konanie“ pre účely zákona o súdnych poplatkoch, pričom uvedené nemožno zamieňať.\nVýznam súdnych poplatkov je široký, predovšetkým z fiskálneho hľadiska sú súdne poplatky\nvýznamným príjmom štátneho rozpočtu. Ich účelom je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so\nsúdnym konaním zo strany účastníkov konania. V týchto intenciách je zákon o súdnych poplatkoch\nfinančnoprávnym predpisom. Súdne poplatky majú okrem iného zabrániť neodôvodneným a zbytočným\nsúdnym sporom, teda aby navrhovateľ takéhoto úkonu alebo konania znášal riziko, že sa mu v prípade\nneúspechu súdny poplatok nevráti, resp.\nsi vopred uvážil, či bude zneužívať súdny\nsystém podávaním neodôvodnených a neúčelných návrhov. Pre účely zákona o súdnych poplatkoch sa\naj vzhľadom na fiškálnu povahu tohto zákona celým konaním rozumie konanie na súde prvej inštancie a\nkonanie na odvolacom súde, ktoré sa končí právoplatným rozhodnutím veci odvolacím súdom. Z tohto\ndôvodu sa potom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v skorších štádiách konania nevzťahuje\nna dovolacie konanie a na výkon rozhodnutia. V prípade, ak u dovolateľa pretrvávajú podmienky pre\noslobodenie od súdnych poplatkov aj v dovolacom konaní, je potrebné podať nový návrh na oslobodenie\nod súdnych poplatkov.\n20. V okolnosti, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie a\nnásledne, keď žalobca tejto výzve nevyhovel, súd prvej inštancie dovolacie konanie zastavil v spojení\ns potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, nemožno vidieť odňatie možnosti žalobcu konať pred\nsúdom v štádiu dovolacieho konania. V predchádzajúcich štádiách konania bol síce žalobca oslobodený\nod súdnych poplatkov (uzneseniami súdu prvej inštancie z 29. októbra 2003 č. k. 30 C 99/2000-145 a z\n30. augusta 2012 č. k. 30 C 99/2000-604), takéto oslobodenie však platí len do právoplatného skončenia\n(odvolacieho) konania a na dovolacie konanie sa - ak nie je výrokom uznesenia, ktorým sa oslobodenie\npriznáva, výslovne určené inak - nevzťahuje (pozri k tomu v literatúre zhodne napríklad DRÁPAL, L.,\nBUREŠ, J. a kol.: Občanský soudní řád I, § 1 - 220za, komentář. 1. vydání. Praha: Nakladatelství C.\nH. Beck, 2009, s. 953 - 954).\n21. Dovolací súd taktiež poznamenáva, že v prejednávanej veci možno vychádzať z viacerých\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. 29 Odo 22/2002, 29Cdo 3553/2011, 29\nCdo 242/2012, 33 Cdo 3050/2013 a 30 Cdo 1691/2016), ktoré túto problematiku riešia rovnakým\nspôsobom a potvrdzujú správnosť ustáleného názoru v slovenskej právnej praxi, podľa ktorého sa\n\npriznané oslobodenie od súdnych poplatkov strane sporu (účastníkovi konania) v skorších štádiách\nkonania nevzťahuje na dovolacie konanie a platí len do právoplatnosti rozhodnutia v pôvodom konaní.\n22. Dovolateľ namieta, že judikatúra najvyššieho súdu ustálila, že úplné oslobodenie\nod\nsúdnych poplatkov na celé konania znamená, že toto oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní,\ndovolaní a výkone rozhodnutia a poukazuje na R 50/97.\n22a.Uvedené rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nrozhodnutí súdov SR vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 1993, sp.\nzn. 4 Cdo 70/93, ktoré riešilo nároky zamestnanca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Zákon\no súdnych poplatkoch (§4 ods. 2 písm. d) priznával žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto\nosobné oslobodenie zákon výslovne vzťahoval aj na konanie o odvolaní, dovolaní a výkone rozhodnutia\n(§4 ods. 4). Súčasné znenie § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkov je takmer totožné: „Oslobodenie sa\nvzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone\nrozhodnutia alebo exekúcii“. K zmene došlo len v dôsledku legislatívnych zmien vytvorených novými\nprocesnými kódexami .\n22aa. Dovolateľ bol do právoplatného skončenia veci oslobodený od platenia súdnych poplatkov na\nzáklade rozhodnutia súdu (§138 O.s.p.). Nešlo teda o vecné alebo osobné oslobodenie podľa zákona o\nsúdnych poplatkov (§4 ods. 1, 2). Citované rozhodnutie je preto na daný prípad nepoužiteľné.\n23. Dovolací súd konštatuje, že je správny záver súdov nižších stupňov o tom, že súdom priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov zásadne zaniká právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie o\nveci končí a na dovolacie konanie sa, ak nie je výrokom uznesenia, ktorým sa oslobodenie priznáva,\nvýslovne určené inak, nevzťahuje.\n24. Dovolací súd s ohľadom na oficióznu povinnosť skúmal, či zastavenie dovolacieho konania z dôvodu\nnezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie, nezaložilo vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, keď súd\nzastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci podmienky pre tento postup neboli splnené z\ndôvodu, že súdny poplatok bol vyrubený v nesprávnej výške (por. aj rozhodnutie sp. zn. 4Cdo 22/2012).\nDovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve touto vadou.\n25. Odvolací súd uznesením potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania vychádzajúc z\ntoho, že dovolateľ napriek výzve s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie,\ntento súdny poplatok nezaplatil, t.j. nesplnil poplatkovú povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o\nsúdnych poplatkov v znení ku dňu 28.04.2014.\n26. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch v znení ku dňu 28.04.2014, poplatková\npovinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti\nna\nvykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 10 ods.\n1 vety prvej a druhej O.s.p., ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania\nalebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla\nv lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd\nkonanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nPodľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie\nnezastaví, ak a/ už začal konať vo veci samej, b/ vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd\nustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu\nv cudzine, c/ došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako\nzačal konať vo veci samej, d/ ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, e/ žiada\nzaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, f/ vznikla poplatková povinnosť\npoplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nPodľa § 6 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='71/1992%20Zb.%25236'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nzákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu\npoplatku (tzv. percentná sadzba) alebo pevnou sumou. Pri percentnej sadzbe je základom poplatku\ncena predmetu poplatkového úkonu.(§ 7 <aspi://module='ASPI'&link='71/1992%20Zb.%25237'&ucin-\n\nk-dni='30.12.9999'>ods.1). Ak je predmetom konania viac nárokov a spoplatňujú sa podľa položky 1\nSadzobníka súdnych poplatkov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov\nna peňažné plnenie\na sú vyjadrené jednou sumou (poznámka č. 6 k položke 1).\n27. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým v celosti zamietol\nžalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 342 235,93 eur, vydania bezdôvodného obohatenia vo\nvýške 59 749,05 eur, náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením autorského práva vo výške\n16 596,95 eur a uloženia povinnosti zničiť neoprávnene vyrobené napodobeniny diela žalobcu. Výzvou\nz 26. augusta 2015 č.k. 30 C 99/2000-719 okresný súd vyzval dovolateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie v sume\n42 552 eur (16596,50 eur - z náhrady škody + 3584,50 eur - z\nbezdôvodného obohatenia + 995,50 eur - z nemajetkovej ujmy + 99,50 eur zo zničenia kaziet, spolu 21\n276 eur krát 2) podľa pol. č. 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s §6 ods.2 posledná\nveta zákona o súdnych poplatkoch v lehote 10 dní, s poučením o následkoch nezaplatenia poplatku.\nUznesením z 13. októbra 2015 č. k. 30 C 99/2000-721 súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho\npoplatku, ktoré odvolací súd ako vecne správne potvrdil a to napriek námietke žalobcu uvádzanej v\nodvolaní, že súdny poplatok bol vyrubený v nesprávnej výške.\n28. Nezaplatenie súdneho poplatku zákon sankcionuje vo všeobecnosti zastavením konania. Z tohto\npravidla však existuje viacero výnimiek, medzi ktoré patrí aj prípad, ak bol súdny poplatok stanovený vo\nvýške odporujúcej zákonnej úprave (§ 10 ods. 2 písm. e/). V zmysle tohto ustanovenia je súd povinný,\npo doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku poplatníkovi, ktorý svojím podaním upozornil súd,\nresp. súd sám zistil, že poplatok nie je vyrubený v správnej výške, znovu vyzvať poplatníka na zaplatenie\nsúdneho poplatku\nv správnej výške; konanie nemôže zastaviť z dôvodu, že\nnebol zaplatený súdny poplatok vo výške odporujúcej úprave podľa zákona o súdnych poplatkoch.\n29. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní upozornil, že nepovažuje súdny poplatok za vyrubený\nv súlade s ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, táto námietka však netvorila podstatu\njeho odvolania, proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo dovolacie konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku zastavené. Napriek tomu bolo povinnosťou odvolacieho súdu vyriešiť si otázku, či\nbol súdny poplatok vyrubený v správnej výške. Jeho argumentácia uvedená v odôvodnení dovolaním\nnapadnutého uznesenia, spočívajúca v neskúmaní správnej výšky poplatok, pretože nezaplatil žiadny\nsúdny poplatok, nie je súladná so zákonom, a preto je nesprávna. Len v prípade, že bol súdny poplatok\nvyrubený vo výške zodpovedajúcej ustanoveniam zákona o súdnych poplatkoch bolo možné napadnuté\nuznesenie ako vecne správne potvrdiť; v opačnom prípade bolo potrebné uznesenie o zastavení\ndovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie.\n30. V danom prípade sa základ poplatku vypočíta zo súčtu peňažného plnenia za náhradu škody, vydania\nbezdôvodného obohatenia a nemajetkovej ujmy za porušenia autorského práva (keďže nejde o nárok\npodľa položky 7b Sadzobníka súdnych poplatkov). Sadzba poplatku je stanovená v položke 1 písm. a/\nsadzobníka súdnych poplatkov (6 percent), najviac však 16 596,50 eur. Pri nároku za zničenie falzifikátov\nsúd správne vychádzal z položky 1b, keďže ide o nárok neoceniteľný peniazmi, teda 99,50 eur. Keďže\nide o dovolanie takto vypočítaný poplatok je potrebné navýšiť v súlade s §6 ods. 2 druhá veta zákona\no súdnych poplatkoch. Takto k výpočtu súd prvého stupňa nepristupoval, a preto ním vyrubený súdny\npoplatok je nesprávny.\n31. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd tým, že potvrdil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, ktorým tento zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku bez toho, aby sa\nsprávnosťou výšky vyrubeného súdneho poplatku zaoberal a neposkytol dovolateľovi reálnu možnosť\nsúdny poplatok zaplatiť v správnej výške a tak pokračovať v konaní vo veci samej, s poučením o\nnásledkoch nezaplatenia poplatku, zaťažil konanie vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p.\na odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k\nzáveru, že dovolanie žalobcu je procesne prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP . Z uvedeného dôvodu\ndovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil. Súčasne zrušil aj uznesenie okresného súdu, pretože\nnápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu a vec vrátil Okresnému súdu\nBratislava III na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1,2 CSP a § 450 CSP).\n\n32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n33. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n34. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/46/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}