{"guid": "09918de9-52ae-446e-9a78-19438171de7b:30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2017 z 18. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2017, sp. zn. 1VCdo/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "identifikacne_cislo": "1244218651", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2017-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-397", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1VCdo/4/2017\n1244218651\n18. 12. 2017\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z\npredsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej, JUDr. Rudolfa Čirča, JUDr.\nJána Šikutu, PhD., JUDr. Soni Mesiarkinovej, JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Martina Vladika,\nv spore žalobcu SKI CENTRUM - Banská Štiavnica, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A,\nBratislava, IČO: 36 050 440, zastúpeným Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nBajkalská 21/A, za ktorú koná advokát JUDr. Michal Mišík, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú\nkoná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, IČO: 00\n686 832, o zaplatenie 3 309 889,79 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod\nsp. zn. 51C/145/2011, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. marca 2016\nsp. zn. 10Co/355/2015, takto\nrozhodol:\nVec v r a c i a na prejednanie a rozhodnutie senátu 5 Cdo.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia 3 309\n899,79 € [titulom 14,75%-ného úroku z omeškania p.a. zo sumy 150 000 000 Sk (ako náhrady\nškody spôsobenej neposkytnutím nenávratného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ priznanej mu\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2007 č.k. 6C/178/2006-909) stanovenej k 30.\njúnu 2011 v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka]. Uznesením Okresného súdu Bratislava II\nvyhláseným na pojednávaní 8. apríla 2015 bola pripustená zmena žalobného petitu v znení: „Žalovaný je\npovinný uhradiť žalobcovi sumu 3 309 899,79 € s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy\n4 979 087,83 € (150 000 000 Sk) od 1. júla 2011 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. apríla 2015 č.k.\n51C/145/2011-368 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (§\n142 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení poukázal, že sa cíti byť viazaný vyslovenou kvalifikáciou základu\nuplatneného nároku vo veci náhrady škody, ktorú súdy judikovali tak, že sa jedná o zodpovednostný\nvzťah podľa Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 1 a 2 v spojení s § 261 ods. 2, § 373 Obchodného\nzákonníka a § 424 Občianskeho zákonníka). Zdôraznil, že úroky z omeškania majú akcesorickú povahu\na musia sledovať právnu kvalifikáciu judikovanej istiny. Komplexná úprava úrokov z omeškania (ako\npríslušenstva pohľadávky) v Obchodnom zákonníku znamená, že všetky otázky s nimi súvisiace sa majú\nriešiť podľa jeho ustanovení; použitie Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v situáciách, ktoré nie\nsú upravené Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Spornou medzi účastníkmi\nkonania bola splatnosť záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi judikovanú istinu 4 979 087,83 € (150 000\n000 Sk), ďalej len „náhrada škody“ a otázka (ne)premlčania úrokov z omeškania z nej vyplývajúca\nvzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia,\ntýkajúce sa splatnosti v prípadoch, ak čas plnenia nie je dohodnutý v zmluve, určený právnym predpisom\nalebo určený v rozhodnutí, v takom prípade je nevyhnuté aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho\n\nzákonníka. V zmysle tohto je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.\nÚčastníci pri nároku o náhradu škody neuzavreli dohodu o jej splatnosti, žalovaná preto bola povinná\nplniť dlh prvý deň po tom, čo ju o plnenie požiadal veriteľ. Za výzvu na plnenie súd považoval doručenie\nžaloby dňa 7. marca 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/178/2004 Okresného súdu Bratislava II,\nžalovaná sa dostala do omeškania 8. marca 2007. Pri posudzovaní otázky premlčania vychádzal z\ntoho, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzku, tento právny následok uplynutia času sa vzťahuje\naj na vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Pripustenie výkladu, že úroky z omeškania sa premlčujú\nnezávisle na istine by znamenalo, že v prípade nezaplatenia istiny by nikdy nedošlo k premlčaniu úrokov\nz omeškania, vznikla by tak kategória „nepremlčateľných práv“, v dôsledku ktorých by bol dlžník nútený\nsplatiť istinu napriek tomu, že už došlo k jej premlčaniu. Právo na úroky z omeškania si oprávnený\nsubjekt môže, ale i nemusí, uplatniť v súdnom konaní súčasne s istinou. Ak si oprávnený subjekt uplatní\nv konaní pred súdom iba právo na zaplatenie istiny tak, ako v tomto spore, plynutie premlčacej doby\nsa zastavuje len vo vzťahu k istine, zatiaľ čo premlčacia doba vzťahujúca sa k úrokom z omeškania\nbeží a môže aj uplynúť. Úroky z omeškania sa premlčujú najneskôr spolu s istinou, pre ich premlčanie\nplynie rovnaká doba od rovnakého dňa, ako plynie premlčacia doba pre istinu. Žalobca uplatnil právo na\núroky z omeškania (v súvislosti s náhradou škody, splatnou 7. marca 2007) v tomto spore na súde 29.\njúla 2011. Štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť 8. marca\n2007 a uplynula 8. marca 2011. V dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou nebolo\nmožné žalobcovi priznať právo na zaplatenie úrokov z omeškania, z uvedeného dôvodu súd žalobu v\ncelom rozsahu zamietol.\n3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. marca 2016 sp. zn. 10Co/355/2015\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 309\n899,79 € a 14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal na náhradu uplatnených trov konania.\n4. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu sú nesprávne závery súdu prvej inštancie o premlčaní práva\nžalobcu na úroky z omeškania uplatnené podanou žalobou. Za nesprávny označil najmä záver, že úroky\nz omeškania sa premlčujú ako celok (ako jediné právo) a štvorročná premlčacia doba začína plynúť\ndňom po splatnosti pohľadávky na náhradu škody (hlavného záväzku).\n5. Odvolací súd skonštatoval, že žalobca žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 a jej zmenou\npripustenou 8. apríla 2015 navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie 3 309 889,79 € so 14,75 %\núrokom z omeškania zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody\nspôsobenej protiprávnym konaním žalovanej v procese poskytnutia nenávratného finančného príspevku,\nktorá bola žalobcovi prisúdená (rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2007 č.k.\n6C/178/2006-909 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2012 sp. zn.\n3Co/298/2011, právoplatným 2. marca 2012) vo výške 4 979 087,83 €. Zhodne so súdom prvej inštancie\nuviedol, že splatnosť judikovanej pohľadávky na náhradu škody (4 979 087,83 €) nastala 7. marca 2007\n(doručením žaloby v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6C/178/2006, § 563 Občianskeho\nzákonníka).\n6. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu (stotožňujúceho sa s doterajšou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, vyslovenou napr. v rozsudku z 18. augusta 2011 sp. zn. 2 Obdo 36/2010,\nrozsudku z 31. júla 2012 sp. zn. 2 Obdo 23/2012) právo na úrok z omeškania sa premlčuje za každý\ndeň omeškania samostatne. Začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania sa viaže ku\ndňu, kedy bola povinnosť porušená (§ 393 ods. 1 Obchodného zákonníka), t.j. v danom prípade 8.\nmarca 2007. Pri štvorročnej premlčacej dobe (§ 397 Obchodného zákonníka) možno úroky z omeškania\núspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby\nspätne (ostatné neskoršie úroky z omeškania sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej\npremlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné\nvznesenie námietky premlčania voči istine. Trvanie omeškania je potrebné chápať a vykladať ako\nkaždodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť dlh (záväzok). Žalovaná prisúdenú istinu žalobcovi\nešte neuhradila (a to ani v časti), je tak naďalej v omeškaní s plnením tohto záväzku, ktorý nie je\npremlčaný.\n6a. Odvolací súd uzavrel, že k omeškaniu žalovanej so zaplatením istiny (4 979 087,83 €) došlo 8. marca\n2007, žalobca si uplatnil úroky z omeškania z tejto istiny žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 (v sume\n\n3 309 899,79 €, vyčíslených k 30. júnu 2011). K premlčaniu úrokov z omeškania nedošlo za obdobie od\n29. júla 2007 do podania žaloby na súde (29. júla 2011), z uvedeného dôvodu podľa § 220 O.s.p. zmenil\nrozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s tým, že odvolací súd jej odňal\nmožnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), v konaní došlo k inej\nvade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý\nrozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie\nmožnosti konať pred súdom dovolateľka vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia s odkazom\nna citovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.\nĎalej súdom vyčítala, že sa nevysporiadali s tým, za aké obdobie si žalobca podanou žalobou uplatnil\núroky z omeškania; súdy túto okolnosť interpretujú rozdielne (súd prvej inštancie v rozhodnutí uvádzal\ndobu od 5. decembra 2006 do 30. júna 2011, odvolací súd túto dobu vymedzil od 29. júla 2007 do\n29. júla 2011). Výška úrokov z omeškania je závislá od diskontnej sadzby ECB, ktorá sa v čase mení,\núroky z omeškania by tak boli nižšie. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolateľka uviedla,\nže nesúhlasí s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého úroky z omeškania sa premlčujú za\nkaždý deň samostatne. Premlčacia doba pre úroky z omeškania začína plynúť dňom nasledujúcim po\nsplatnosti istiny (pohľadávky na náhradu škody), v takom prípade došlo k premlčaniu úrokov z omeškania\na premlčané právo nemôže byť v súdnom konaní priznané (odkaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 21 Cdo 3173/2000, sp. zn. 21 Cdo 691/2006). Z uvedených dôvodov navrhla,\naby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a žalobu zamietol, alternatívne ho zrušil\nspolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu a v jeho doplňujúcom stanovisku uviedol, že sa nestotožňuje s\nnázorom žalovanej, podľa ktorej úroky z omeškania sa premlčujú ako celok, lebo sa tým opomína, že ide\no opakujúce sa plnenie. Za správny označuje názor vyplývajúci z konštantnej judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (po dlhú dobu jednoznačne ustálenej a zhodne judikovanej vo viacerých\nprípadoch - viď rozsudok z 18. augusta 2011 sp. zn. 2 Obdo 36/2010, rozsudok z 31. júla 2012 sp. zn. 2\nObdo 23/2012, sp. zn. 4 Obdo 319/1999), že právo na úrok z omeškania vzniká a premlčuje sa za každý\ndeň samostatne. Poznamenal, že úloha najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní, ako mimoriadnom\nopravnom prostriedku, uprednostňuje a stavia do popredia význam jednotnosti rozhodovacej praxe,\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí a reálneho naplnenia princípu právnej istoty. Otázka premlčania\núrokov z omeškania je v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu stabilizovaná. Pokiaľ ide o námietku\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutí, žalobca tu poukazuje na závery zjednocujúceho stanoviska\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 2/2016. Z uvedených hľadísk navrhol, aby dovolací súd\ndovolanie žalovanej zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.\n9. Senát 5 Cdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému vec pripadla v súlade s rozvrhom\npráce na prejednanie a rozhodnutie o dovolaní žalovaného uznesením sp. zn. 5 Cdo 76/2016 zo dňa\n9. augusta 2017 postúpil vec na konanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dospel k záveru, že sú preto splnené zákonné podmienky\nuvedené v ustanovení § 48 CSP.\n10. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v nadväznosti na dovolacie námietky zistil rozdielne riešenie\notázky premlčania práva na úrok z omeškania v rozhodovacej činnosti senátov dovolacieho súdu.\n11. Senát 5 Cdo poukázal na rozhodnutia senátov obchodného kolégia (2 Obdo 23/2012, 2 Obdo\n36/2010, 4 Obdo 25/2009, 4 Obdo 319/1999), v ktorých vyslovili právny názor, podľa ktorého úrok z\nomeškania sa premlčuje za každý deň samostatne, teda nezávisle od hlavného záväzku. Každým dňom\nomeškania vzniká nárok na úroky z omeškania, a teda i premlčacia doba začína a plynie v dĺžke podľa\nust. § 397 OBZ vždy od každého omeškaného dňa samostatne. Pri uplatnení námietky o premlčaní\npráva na úrok z omeškania ho preto možno úspešne uplatniť na súde odo dňa podania žaloby do\nbudúcna ale i spätne za premlčaciu dobu.\n12. Odlišný právny názor mal podľa senátu 5 Cdo zaujať senát občianskoprávneho kolégia v rozsudku\nz 29. júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 157/2009, v ktorom uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania\nso splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale\n\njednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína\nu tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (§ 101 až 110 OZ).\n13. K rovnakému právnemu záveru podľa senátu 5 Cdo dospeli aj senáty správneho kolégia najvyššieho\nsúdu (rozsudok z 28. apríla 2016 sp. zn. 5Sžf/40/2015 <http://merit.slv.cz/5Szf/40/2015> a rozsudok sp.\nzn. 5Sžf/52/2014 <http://www.supcourt.gov.sk/data/att/53271_subor.pdf> a sp. zn. 5Sžf/66/2014 <http://\nmerit.slv.cz/5Szf/66/2014>) v ktorom uviedli, že pre clo ako aj pre úroky z omeškania z nezaplatenej\nsumy cla platí spoločne 6 ročná premlčacia lehoty uvedenej v § 238 ods. 1 colného zákona. Počiatok\nplynutia premlčacej lehoty pre úroky je daný prvým dňom od splatnosti colného dlhu, t.j. prvým dňom\nomeškania žalobcu s jeho zaplatením v trvaní 6 rokov. Úrok z omeškania tvorí príslušenstvo cla a preto\núrok sleduje právny osud cla.\n14. Senát 5 Cdo dospel k názoru, že povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania nevzniká samostatne\n(nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom bol dlžník v omeškaní so\nsplnením hlavného záväzku; uvedeným dňom začína plynúť rovnaká premlčacia doba ako pre hlavný\nzáväzok a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok.\n15. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu slovenskej republiky (ďalej len „veľký\nsenát“) skúmal predovšetkým, či bol postup senátu 5 Cdo v súlade s ustanovením § 48 CSP.\n16. Podľa § 48 ods.1 CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu\nnázoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení\nveci odôvodní svoj odlišný právny názor.\n17. Z dôvodovej správy k Civilnému sporového poriadku vyplýva, že veľký senát bol zavedený z dôvodu\ninštitucionálneho zabezpečenia princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 a za účelom normatívneho\npokrytia prípadov, ak sa senát najvyššieho súdu mieni odkloniť od konštantnej judikatúrnej línie SR.\n18. Povinnosť dovolacieho senátu predložiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu a\nkompetencia veľkého senátu vzniká len vtedy, ak existuje judikatórny odklon. O judikatórny odklon\n(rozpor) ide vtedy, ak existujú dva rozporné právne názory vyslovené v rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu a existuje vôľa trojčlenného dovolacieho senátu odchýliť sa od právneho názoru vysloveného\nv predchádzajúcom rozhodnutí. Odborná spisba zdôraznila, že judikatórnym rozporom je len spor o\ninterpretáciu právnej normy (normatívny rozpor). Nie je ním teda rozpor hodnotový ani principiálny (Kuhn,\nZ.Konzistence judikatury jako problém právní kultury, Praha. Eurolex Bohemia 2006).\n19. K povinnosti senátu najvyššieho súdu postúpiť vec veľkému senátu pre nejednotnosť rozhodovacej\npraxe nachádzame v rozhodovacej praxi rozhodnutie trojčlenného senátu vydané dňa 10. novembra\n2016 sp. zn. 3 Cdo 174/2016 <aspi://module='JUD'&link='JUD2240084SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. V\ntomto rozhodnutí senát vyslovil názor, podľa ktorého ak trojčlenný senát zistí, že iný senát zaujal v určitej\notázke odlišný názor, ktorý vec prejednávajúci senát nezdieľa, má dve možnosti, buď sa stotožní so\nstarším právnym názorom (už ustáleným v praxi na základe publikovaného judikátu, stanoviska alebo\nna základe rozhodnutia veľkého senátu) a svoje rozhodnutie založí na tomto názore, alebo vec postúpi\nveľkému senátu. Pokiaľ ešte v určitej právnej otázke nedošlo k prijatiu (publikovaniu) stanoviska alebo\njudikátu, prípadne ešte nebolo vydané rozhodnutie veľkého senátu, má povinnosť postúpiť vec veľkému\nsenátu ten trojčlenný senát najvyššieho súdu, ktorý sa mieni názorovo odchýliť (odkloniť) od skoršieho\nrozhodnutia iného senátu najvyššieho súdu.\n20. Spor o interpretáciu právnej normy je daný, ak sú v najmenej dvoch rozhodnutiach najvyššieho súdu\nvyslovené právne názory, ktoré odlišným spôsobom vykladajú (interpretujú) rovnakú právnu normu.\n21. V danom prípade senát 5 Cdo predložil vec veľkému senátu s odôvodním, že jeho názor na\nriešenie otázky premlčania úrokov z omeškania je odlišný od právneho názoru vyjadreného v dovolaním\nnapadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu korešpondujúceho s právnymi názormi trojčlenných senátov\nobchodného kolégia najvyššieho súdu (senátmi 2 Obdo a 4 Obdo) a stotožňuje sa s právnym názorom\nna riešenie tejto otázky, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutiach trojčlenných senátov občianskoprávneho\n(1 Cdo) a správneho kolégia (5 Sžf) najvyššieho súdu.\n\n22. Trojčlenné senáty obchodného kolégia v rozhodnutiach, na ktoré postupujúci senát poukazuje, riešili\npremlčanie príslušenstva pohľadávky pri aplikácii ustanovení § 387 až 408 Obchodného zákonníka\no premlčaní. Trojčlenný senát občianskoprávneho kolégia v rozsudku z 29. júna 2010 sp. zn. 1\nCdo 157/2009 interpretoval ustanovenia občianskeho zákonníka o premlčaní (§§ 100 až 114). Senát\nsprávneho kolégia (5 Sžf) aplikoval na premlčanie úrokov colného dlhu colný zákon.\n23. Postupujúci senát sa chce odkloniť od právneho názoru vyjadreného v dovolaním napadnutom\nrozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý posúdil záväzkový vzťah medzi stranami sporu podľa Obchodného\nzákonníka v súlade právnymi názormi trojčlenných senátov obchodného kolégia najvyššieho súdu.\nPostupujúci senát však považuje právny vzťah medzi stranami za občianskoprávny (bod 25 odôvodnenie\nuznesenia o postúpení veci), na ktorý sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a neaplikujú\nustanovenia Obchodného zákonníka. Postupujúci senát chce teda na danú vec aplikovať ustanovenia\nObčianskeho zákonníka a stotožňuje sa s interpretáciou týchto ustanovení vyslovených v rozhodnutí\nsenátu 1 Cdo.\n24. Veľký senát dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postúpenia veci,\npretože neexistuje judikatórny rozpor. V danom prípade sa postupujúci senát stotožňuje s interpretáciou\nustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní príslušenstva pohľadávky vyslovených v skoršom\nrozhodnutí najvyššieho súdu. Inak povedané postupujúci senát nedospel k odlišnému právnemu názoru\nna interpretáciu ustanovení §§100 až 110 Občianskeho zákonníka, ktorý bol už vyjadrený v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu. O judikatórny rozpor by išlo len vtedy, ak by postupujúci senát dospel k inému\nprávnemu názoru na interpretáciu ustanovení § §387 až 408 Obchodného zákonníka o premlčaní, ktorý\nuž bol vyslovený v rozhodnutiach senátov 2 Obdo a 4 Obdo); o taký prípad však nejde.\n25. Veľký senát po zistení nedostatku podmienok vymedzených v § 48 ods. 1 CSP sa musel vyporiadať\ns otázkou ďalšieho postupu, teda či je oprávnený rozhodnúť o dovolaní (ako trojčlenný senát), resp. vec\nvrátiť na prejednanie a rozhodnutie postupujúcemu senátu.\n26. Ustanovenie § 48 CSP ani iné ustanovenia CSP takýto prípad výslovne neupravuje. Veľký\nsenát, rovnako ako trojčlenný senát má však oprávnenie (povinnosť) skúmať svoju príslušnosť na\nrozhodovanie, teda či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie veci trojčlenným senátom podľa §\n48 CSP. Keďže zákon neupravuje existenciu žiadneho iného subjektu, ktorý by posúdil vzniknutý konflikt\nmedzi trojčlenným senátom a veľkým senátom, môže to byť jedine veľký senát, ktorý tento kompetenčný\nspor rozhodne. Ak teda veľký senát dospeje k záveru, že chýba zákonný podklad pre jeho meritórne\nrozhodnutie, musí postúpenú vec vrátiť príslušnému trojčlennému senátu na prejednanie a rozhodnutie.\nUvedený názor je súladný predovšetkým s princípom neodňatelnosti svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48\nods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). K zhodnému názoru dospel aj Najvyšší\nsúd Českej republiky (stanovisko pléna č. Plns 1/2011), ako aj odborná spisba (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok <aspi://\nmodule='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\nstr. 201).\n27. Z uvedených dôvodov rozhodol veľký senát tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n28. Toto rozhodnutie prijal veľký senát pomerom hlasov 5 : 2.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}