{"guid": "4747524f-48a1-4798-895d-2ad9e347c7d0:d1c4cd42-b929-4da1-a780-d98c750f1b7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1211228876.1", "spisova_znacka": "1Obdo/45/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/45/2016 z 8. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. 1Obdo/45/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1211228876.1", "identifikacne_cislo": "1211228876", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2017-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "nazov": "§ 239 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 119 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "nazov": "§ 101 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-133.odsek-1", "nazov": "§ 133 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-133.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-3", "nazov": "§ 119 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-45.odsek-4", "nazov": "§ 45 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-45.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-5", "nazov": "§ 238 ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-119", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-101", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-133", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-45", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1c4cd42-b929-4da1-a780-d98c750f1b7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1211228876.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1211228876.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1211228876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/45/2016\n1211228876\n08. 02. 2017\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2017:1211228876.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne WESTWOOD, s.r.o., Račianska 66, 831\n02 Bratislava, IČO: 35 831 839, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši,\nspol. s r.o. Niťová 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanej ARAN YACHT INVESTMENT, s.r.o., Krížna\n44, 821 08 Bratislava, zastúpený JUDr. Helena Dobosová, advokátka, Ružová dolina č. 10, 821 09\nBratislava, o zaplatenie 3.138,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.\nzn. 23Cb/3/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. februára\n2016 č. k. 1Cob/200/2014-92, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaná má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1 Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 3. apríla 2014, č. k.\n23Cb/3/2012-68 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 3.138,50 Eur s príslušenstvom\nv prvom výroku zamietol, druhým výrokom rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu\ntrov právneho zastúpenia.\n2 Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že žalovaná dňa 1.6.2010 na reklamnom billboarde žalobkyne\nodstránila 2 reklamné bannery a umiestnila na ne vlastnú reklamu. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že z\ndôvodu zvyšujúcej sa škody a protiprávneho stavu, ktorý poškodil jej dobré meno, bola nútená na vlastné\nnáklady vyrobiť nové reklamné bannery pre pôvodného klienta a umiestniť ich na reklamný billboard.\nZa neoprávnené umiestnenie reklamy po dobu 10 dní vystavila žalovanej faktúru vo výške 886,22 Eura,\na to za prenájom a výrobu a inštaláciu dvoch bannerov, a tiež faktúru v sume 252,28 Eur za čistenie\nbillboardových plôch. Žalovaná ani jednu faktúru neuhradila.\n3 Súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec dňa 3. apríla 2014, v súlade s ust. § 101 ods. 2\nOSP v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa opakovane nedostavovala na súdne pojednávania. Súd\npojednávanie neodročil, nakoľko žalobkyňa nesplnila podmienky v zmysle § 119 ods. 1 a 3 OSP,\nkeďže jej ospravedlnenie z pojednávania a žiadosť o odročenie nebola podložená správou lekára\no nemožnosti účasti na pojednávaní. Na základe výpisu z obchodného registra má žalobkyňa ako\nobchodná spoločnosť dvoch konateľov (D. a D. B.), pričom každý z nich je oprávnený konať za\nspoločnosť samostatne, a obaja konatelia spoločnosti majú bydlisko na rovnakej adrese. Konateľka\nžalobkyne neuviedla žiadnu skutočnosť brániacu jej oznámiť druhému konateľovi termín pojednávania.\nNapriek tomu, že konateľka žalobkyne vie o svojich zdravotných problémoch trvalého charakteru, mala\nčasový priestor a možnosť zabezpečiť si v konaní právneho zástupcu, oprávneného za žalobkyňu pred\nsúdom konať.\n\n4 Z vykonaného dokazovania súd zistil, že faktúrou zo dňa 9.6.2010 bola žalovanej účtovaná suma v\ncelkovej výške 886,22 Eur s DPH, ďalšou faktúrou zo dňa 10.6.2010 suma 252,28 Eur. Z listu vlastníctva\nč. 5709, okres Bratislava II, k.ú. H. T., vyplýva, že vlastníkom pozemkov par. č. 3990/16-19, na ktorom\nstáli reklamné bannery, je žalovaná. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že faktúra ako účtovný\na daňový doklad, od ktorých žalobkyňa odvodzovala svoj nárok, nie je dôkazom, ktorý je z hľadiska\nhmotného práva spôsobilý preukázať existenciu záväzkového vzťahu strán sporu.\n5 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 663, § 415, § 420 ods. 1 a 2, § 442 a § 19b ods. 2 a 3\nObčianskeho zákonníka. Žalobkyňa v konaní nepreukázala a ani nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu,\nktorý by preukazoval existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, a taktiež nepreukázala\ndôvodnosť nároku na úhradu plnenia za ďalšie fakturované položky (montáž, čistenie).\n6 Keďže žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná svoj banner umiestnila na jej stojan svojvoľne\na protiprávne, za týchto okolností by jej nárok spĺňal právnu kvalifikáciu nároku na náhradu škody.\nUplatnený nárok pre absenciu zmluvného vzťahu strán posúdil súd prvej inštancie podľa Občianskeho\nzákonníka, nakoľko Obchodný zákonník neupravuje náhradu škody komplexne a rieši len zodpovednosť\nza škodu z neplatného právneho úkonu a zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením zmluvnej\npovinnosti. Ani v prípade právnej kvalifikácie nároku žalobkyne ako náhrady škody, súd plnenie z oboch\nfaktúr v sume 1.138,50 Eur nepovažoval za dôvodné. Žalobkyňa v konaní nepreukázala kumulatívne\nsplnenie podmienok na náhradu škody, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje (protiprávne konanie, vznik\nškody, zavinenie škodcu a príčinnú súvislosť medzi zavinením a vznikom škody).\n7 Žalobkyňa počas konania nepreukázala, že je vlastníčkou reklamného stojanu, ani že je oprávnená\nprevádzkovať tento reklamný stojan v lokalite, v ktorej mala žalovaná v danom časte umiestniť svoju\nreklamu, rovnako nepreukázala vznik skutočnej škody v ňou požadovanej výške. Dôvodnosť žalobkyňou\nuplatňovaného nárok na úhradu nemajetkovej ujmy titulom poškodenia jej dobrého mena skutkovo ani\nprávne nepreukázala a ani v tomto prípade nenavrhla žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, preto\nsúd prvej inštancie žalobu zamietol.\n8 Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 4. februára 2016, č.k.\n1Cob/200/2014-92 (ďalej aj súd odvolací) prvým výrokom rozsudok okresného súdu potvrdil. Druhým\nvýrokom rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.\n9 Krajský súd zistil, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny\nprávny záver. K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa z pojednávania nariadeného\nna dňa 3.4.2014, na ktorom rozhodol súd prvej inštancie, ospravedlnila e-mailovým podaním dňa\n2.4.2014 v popoludňajších hodinách. Ako dôvod žiadosti o odročenie uviedla pád z invalidného vozíka\na následne veľké bolesti, ktoré by jej znemožnili zúčastniť sa pojednávania. Súd prvej inštancie pri\nposudzovaní žiadosti o odročenie pojednávania prihliadal na skutočnosť, že žalobkyňa sa ospravedlnila\nuž z viacerých pojednávaní v tejto veci a dospel k záveru, že tomuto opakovanému návrhu nie je možné\nvyhovieť pre absenciu podmienok podľa § 119 OSP. Predvolanie si žalobkyňa prevzala 13.2.2014,\npričom tvrdenie o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania pre náhlu, neočakávanú udalosť (pád z vozíka\nuž po druhýkrát) nedoložila lekárskou správou vyžadovanou podľa § 119 ods. 3 OSP. Odvolací súd\nuviedol, že dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd najmä z hľadiska preukázania\nskutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 OSP, pokiaľ\nuvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná,\nzostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Odvolací súd poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho\nprítomnosti, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka,\nale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Postup súdu prvej inštancie sa\nneprieči Občianskemu súdnemu poriadku, a preto nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom,\nkeď si žalobca svoju neprítomnosť zapríčinil sám tak, že nemohol realizovať svoje procesné práva v\nzmysle § 118 ods. 4 OSP resp. § 123 OSP. Odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa v konaní pred súdom\nprvej inštancie, a ani v odvolacom konaní neprodukovala žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení.\n10 Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila ust. § 237\nods. 1 písm. f/ OSP a dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Žiadala napadnuté rozhodnutia oboch\nsúdov zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Dovolateľka vadu v podľa § 237 ods. 1\n\npísm. f/ OSP videla v tom, že súd prvej inštancie pojednával a rozhodol vo veci dňa 03.04.2014 v jej\nneprítomnosti, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala, že na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, z dôvodov nevykonaných dôkazov, dospel súd k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm.\nc/ OSP). Konateľka žalobkyne, ktorá sa v núdzovej situácii (pád z invalidného vozíka) riadne a podľa\nskutkových okolností aj včas ospravedlnila (dňa 2.4.2014), dôvody oznámila a o odročenie pojednávania\nz dôležitých dôvodov požiadala. Boli tak splnené všetky zákonom stanovené podmienky na odročenie\npojednávania v súlade s § 119 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ OSP. Dovolateľka namietala názor súdu prvej\ninštancie aj odvolacieho súdu, že žiadosti nebolo možné vyhovieť z dôvodu absencie podmienok podľa\n§ 119 OSP. Nakoľko súd postupoval v rozpore s §119 ods. 2 písm. c/ OSP, nemohla konateľka žalobcu\nsplnomocniť inú osobu na zastupovanie pred súdom, pretože druhý z konateľov bol v zahraničí. V rámci\nodvolacieho konania dovolateľka namietala, že odvolací súd postupoval v rozpore s § 211 ods. 2 OSP\ntým, že sa s námietkami žalobcu nevysporiadal a v rozpore s § 115a, § 214 ods. 1 písm. a/ OSP\nrozhodol bez nariadenia pojednávania. Dovolateľka nebola o čase a o mieste odvolacieho konania vôbec\nvyrozumená, ani elektronicky, aj napriek tomu, že el. adresa zástupkyne žalobcu bola súdu známa.\nNebola o konaní bez nariadenia pojednávania upovedomená, nevedela o ňom, súhlas k nemu nedala\na ani sa tohto práva nevzdala. Dovolateľka taktiež namietala, že súd nevykonal dôkazy za podmienok\npodľa § 205a OSP v spojitosti s § 120 ods.1 OSP. Dovolateľka v podanom dovolaní namietala aj výšku\nnáhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.\n11 Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu žiadala dovolanie žalobkyne zamietnuť,\nnakoľko nie sú dané dôvody dovolania, ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté\nrozhodnutie zrušiť. Žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaná uviedla, že napriek\npiatim vytýčeným pojednávaniam sa žalobkyňa nezúčastnila ani jedného a svoju neprítomnosť\nospravedlňovala zdravotnými ťažkosťami. Žalobkyňa k ospravedlneniu nepredložila žiadne lekárske\npotvrdenie, čím neboli splnené podmienky ust. § 119 OSP, preto súd rozhodol bez prítomnosti konateľky\nžalobkyne. Žalovaná namietla, že nebolo preukázané, že by druhý štatutárny zástupca žalobkyne bol\nv tom čase v zahraničí. Žalovaná uviedla, že je v kompetencií odvolacieho súdu rozhodnúť o tom, či je\nvo veci samej potrebné nariadiť pojednávanie alebo nie, či je tu verejný záujem. Postup v podľa § 213\nods. 4 a 5 OSP v prípade žalobkyne nebolo možné použiť, nakoľko žalobkyňa ani v odvolaní nenavrhla\nvykonať dôkazy.\n12 Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané dňa 20. apríla 2016. Dňa 1. júla 2016\nnadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP\"), ktorý v ustanovení\n§ 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.\n13 Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon\naj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon\npoužije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať\nustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a\nsudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté\ndo 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do\n30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).\n14 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR\" alebo „dovolací súd\") ako súd funkčne príslušný\nna dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do 30. júna 2016 (§ 470\nods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom. Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli\nsplnené zákonné podmienky.\n15 Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,\nktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd\nprípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky\") posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.\nOSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n\n16 Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich\nrozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším\nodvolaním\" a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n17 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené\nv ust. § 237 a § 238 OSP.\n18 V predmetnej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238\nods. 1 OSP je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu\nprvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 OSP je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v\nktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa\n§ 238 ods. 3 OSP je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že\nje dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide\no potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 OSP.\n19 Podľa § 238 ods. 5 OSP dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté\nprávoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej\nmzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.\nAk je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak\nvýška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie\nminimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.\n20 Najvyšší súd Slovenskej republiky tu poukazuje na už publikované rozhodnutie zo 14. decembra 2006\nsp. zn. 3 Cdo 246/2006 (Zo súdnej praxe č. 6/2007), z ktorého vyplýva, že v prípade, na ktorý dopadá\nustanovenie § 238 ods. 4 a 5 OSP, je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti\nrozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 až 3 OSP. Pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval\nodvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v § 238 ods. 5 OSP, je\ndovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku\nodvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP).\n21 V preskúmavanej veci bola žaloba podaná na súde dňa 16. decembra 2011; v deň jej podania\nurčovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 408/2010 Z. z., ktorým sa\nustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia minimálna mzda na rok 2011 predstavovala\nsuma 317,- Eur. Desaťnásobok tejto sumy je 3.170,- Eur. Suma 3.138,50 Eur, zaplatenia ktorej sa\nžalobkyňa v konaní domáhala, je tak pod desaťnásobkom minimálnej mzdy v deň podania návrhu na\nsúde prvej inštancie, preto príspustnosť dovolania v tejto veci zákon (§238 ods. 5 OSP) vylúčil.\n22 Dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom\nbol dovolaním napádaný rozsudok vydaný, došlo k niektorej z procesných vád zakladajúcich tzv.\nzmätočnosť konania podľa § 237 ods. 1 OSP. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nie\nje pritom relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie\n(záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.\n\n23 V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší\nrozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje\nrovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 OSP prípustné.\n24 Dovolateľka vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ OSP v dovolaní nenamietala a v\ndovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z\nuvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolací súd sa osobitne zameral na otázku opodstatnenosti\ntvrdenia žalobkyne, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací\ndôvod podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.\n25 Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým\nsa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny\nporiadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm.\nf/ OSP odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie\ns jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť\n(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na\ndôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k\ndokazovaniu i k právnej stránke veci.\n26 Podľa dovolateľky k zásadnému procesnému pochybeniu došlo tým, že súd prvej inštancie\npojednával a rozhodol vo veci dňa 3.4.2014 v neprítomnosti konateľky žalobkyne, čím jej odňal možnosť\nkonať pred súdom a neupovedomil ju elektronickými prostriedkami o posúdení návrhu na odročenie\npojednávania (nepostupoval podľa ust. § 119 ods. 2 písm. c/ OSP ) zo dňa 2.4.2014. Odňatie možnosti\nkonať pred súdom dovolateľka videla aj v tom, že odvolací súdu ju elektronicky neinformoval o mieste a\nčase verejného vyhlásenia rozsudku, napriek tomu, že emailová adresa konateľky žalobkyne bola súdu\nznáma a rozhodol bez nariadenia pojednávania.\n27 Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokoval\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n28 Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani\nnepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;\nprihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.\n29 Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal\nvec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne\npredvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.\nSplnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka, musí súd skúmať\ndôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok porušenie základného\npráva účastníka, vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné\nprejednanie veci v jeho prítomnosti.\n30 Po účastníkovi, ktorý sa chce na pojednávanie súdu včas dostaviť, nemožno spravodlivo požadovať,\naby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci vo svojej neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo\niná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí\npredstavovať \"dôležitý dôvod\". Príčina toho, prečo sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o\njeho odročenie, sa teda musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou,\nrozsahom alebo z iných dôvodov (aspektom ospravedlniteľnosti toho, čo sa dá v danej situácii za dôležitý\ndôvod považovať). Dôležitým dôvodom sú nielen udalosti, majúce objektívnu povahu, ale aj okolnosti\núčastníkom (zástupcom) spôsobené alebo inak zavinené, ak ich je možné v danej situácii považovať\nza dôležité (za dôvod vyžadujúce odročenie rokovania). Za dôležitý dôvod, pre ktorý účastník (jeho\nzástupca) môže požiadať o odročenie pojednávania, sa teda v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP\npovažuje ako okolnosť (udalosť), ktorá účastníkovi (jeho zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli)\nzabráni zúčastniť sa rokovania (napríklad zdravotné indispozície, účasť na inom pojednávaní, alebo\nslužobná cesta), tak aj okolnosť účastníkom (jeho zástupcom) prípadne spôsobená alebo inak zavinená,\nak ju možno považovať - najmä za prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a na pomery účastníka (jeho\nzástupcu) - za dôležitú.\n31 Dôležitým dôvodom v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP je aj choroba účastníka konania.\nDôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, však nemožno\nposudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Aj keď účastník konania uvádza\ndôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročenie pojednávania (ďalšieho pojednávania), nie je súd vždy\n\npovinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom\nustanovenia § 101 ods. 2 OSP, ale k zámerným procesným obštrukciám, sledujúcim predlžovanie\nsúdneho konania a zvyšovanie nákladov s tým spojených.\n32 V prejednávanej veci žalobkyňa opakovane, bez predloženia príslušných dokladov, žiadala o\nodročovanie pojednávaní z dôvodu zlého zdravotného stavu konateľky, ktoré jej súd toleroval. Z obsahu\nspisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vytýčil päť pojednávaní v časovom rozmedzí od 15.1.2013\ndo 3.4.2014. Konateľka žalobkyne sa nezúčastnila ani jedného pojednávania. Dňa 3.4.2014 súd vec\nprejednal a rozhodol v neprítomnosti konateľky žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa sa síce deň pred\npojednávaním ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, ale nepredložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára\nalebo doklad o nemožnosti účasti druhého konateľa na pojednávaní.\n33 Z výpisu z obchodného registra žalobkyne bolo zistené, že konateľmi spoločnosti sú D. a D. Z\njednotlivých pojednávaní sa ospravedlňovala výlučne konateľka spoločnosti, žalobkyňa mala možnosť\nbyť prítomná na pojednávaniach prostredníctvom druhého z konateľov spoločnosti, pričom uvedenú\nmožnosť druhý konateľ nevyužil a pojednávaní sa nezúčastňoval.\n34 Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka\nštatutárnym orgánom spoločnosti. Pokiaľ právnickú osobu zastupuje štatutárny orgán (konateľ), ktorý\npožiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej choroby, čo by doložil lekárskym potvrdením o\npráceneschopnosti, jedná sa spravidla o dôvod pre odročenie pojednávania. Ospravedlnenie konateľa\nz dôvodu choroby podloženej lekárskym potvrdením by nemuselo obstáť vtedy, ak by bolo preukázané,\nže účasť právnickej osoby na pojednávaní nie je viazaná len na tohto konateľa (napr. zastúpenie ďalším\nkonateľom).\n35 Dovolací súd uvádza, že s účinnosťou od 1.1.2012 (zák. č. 388/2011 Z.z.) zákonodarca upravil\npravidlá pre odročenie pojednávania v prípadoch, keď je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný\nstav účastníka alebo jeho zástupcu. V takých prípadoch musí návrh na odročenie pojednávania okrem\nnáležitosti podľa § 119 ods. 2 OSP obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný\nstav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za také vyjadrenia sa považuje\nvyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia\nživota alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 OSP).\n36 Dovolací súd dospel k záveru, že žiadosť o odročenie pojednávania, nariadeného na deň 3.4.2014,\nktorú dovolateľka nepodložila lekárskou správou, ktorá by potvrdzovala, že zdravotný stav konateľky\nžalobkyne neumožňuje účasť na pojednávaní, možno považovať za procesnú obštrukciu. Dovolací súd\nvzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že žalobkyňa nebola postupom súdu prvého stupňa, ako\nani odvolacieho súdu, vylúčená z realizácie procesných práv daných Občianskym súdnym poriadkom.\nZa týchto okolností tvrdenie dovolateľky, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,\nnie je opodstatnené.\n37 K námietke dovolateľky, podľa ktorej odvolací súd postupoval nesprávne, keď nenariadil vo\nveci pojednávanie, dovolací súd uvádza, že ani táto námietka neobstojí. Odvolací súd vždy nariadi\npojednávanie v prípadoch uvedených v ust. § 214 ods. 1 OSP. Z ustanovenia § 214 ods. 1OSP vyplýva,\nže na prejednanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu\nnariadiť pojednávanie, okrem iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie.\nČi v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy\nodvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvej inštancie\nnáležitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie zopakovať alebo\ndoplniť, nič mu nebráni o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd postupoval v\nsúlade so zákonom, keď v danej veci nenariadil pojednávanie, nakoľko dôvod uvedený v § 214 ods. 1\nOSP nie je daný, t. z. nariadenie pojednávania bolo na vôli odvolacieho súdu, a tým nemohlo dôjsť k\nporušeniu práva žalobcu.\n38 Občiansky súdny poriadok zabezpečuje právo na verejné vyhlásenie rozsudku - vo vytvorenom\nzákonnom rámci - tak, že explicitne odvolaciemu súdu ukladá, ak vyhlasuje rozsudok bez nariadenia\npojednávania, aby upovedomil elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu,\nktorý požiadal o doručovanie písomnosti aj elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4), o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 (§ 214 ods. 3 OSP). Je potom na účastníkovi, či\nsvoje právo využije, alebo nie.\n39 Z obsahu spisu (viď č.l. 86 súdneho spisu) vyplýva, že odvolací súd 28.1.2016 stanovil termín\nverejného vyhlásenia rozsudku na 4.2.2016 o 9:55 hodine, miestnosť č. 56, v budove Krajského súdu\n\nv Bratislave, oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu v súlade so zákonom dňa 28.1.2016. Z\nobsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa podľa § 45 ods. 4 OSP nepožiadala v rámci konania na súde prvej\ninštancii ani v odvolacom konaní o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami.\n40 Postup odvolacieho súdu sa preto nepriečil zákonu, preto nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti\ndovolateľky konať pred súdom. Nepodstatná je preto jej námietka, že namietaným postupom\nodvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.\n41 Platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Znamená\nto teda, že by sa už v odvolacom konaní v zásade nemalo vykonávať dokazovanie. Z tejto zásady\nzákon pripúšťa 3 výnimky, ktoré umožňujú, aby aj odvolací súd mohol v rámci odvolacieho konania\nvykonávať dokazovanie. Prvá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby v potrebnom rozsahu opakoval\ndokazovanie. Druhá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie. Znamená to, že\nodvolací súd môže vykonať len také dôkazné prostriedky, ktoré súd prvej inštancie vôbec nevykonal.\nTretia výnimka tiež oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie, t. j. aby vykonal také dôkazné\nprostriedky, ktoré neboli vykonané v konaní na súde prvého stupňa, a to aj vtedy, ak účastníci ich\nvykonanie v odvolacom konaní vôbec nenavrhujú. V prejednávanej veci odvolací súd postupoval v\nsúlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalobkyňa nepredložila\nžiadne dôkazy, či už pred súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom.\n42 V podanom dovolaní dovolateľka namieta aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu v časti, v ktorej priznali žalovanej náhradu trov konania. Tieto výroky považuje dovolateľka za\nnesprávne z dôvodu, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola vypočítaná\nnesprávne z tarifnej hodnoty vrátane nemajetkovej ujmy uplatnenej v návrhu a nie súdom priznanej\nvýšky nemajetkovej ujmy.\n43 Podľa § 239 ods. 1 OSP dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací\nsúd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu\ndvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie\nje prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu\nprvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.\n44 Podľa § 239 ods. 2 OSP dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým\nbolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak: a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,\nb/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné\n(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.\n45 Podľa § 239 ods. 3 OSP ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o\npríslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu\nna zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách\nkonania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej\nrozhoduje uznesením.\n46 V prejednávanej veci dovolanie nie je prípustné z dôvodov, uvedených v ust. § 239 ods. 3 OSP,\nkeďže dovolaním bol napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, ktorý má povahu\nuznesenia.\n47 Osobitne k námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je\nčinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci\nje relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní samo\nnesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania\nv zmysle § 237 OSP a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (viď R 54/2012).\n\n48 Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 OSP prípustné, nepreukázaná bola tvrdená\nprocesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady\nuvedené v § 237 ods. 1 OSP a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z § 238 OSP, dovolací\nsúd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP.\n49 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške\nnáhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n50 Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}