{"guid": "b5855417-96a9-490b-905d-d723564b8328:cc009472-1f28-4b6f-bc82-b6095e0b6d77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2", "spisova_znacka": "1Cdo/1089/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/1089/2015 z 28. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2017, sp. zn. 1Cdo/1089/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2", "identifikacne_cislo": "1204899713", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-1", "nazov": "§ 121 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc009472-1f28-4b6f-bc82-b6095e0b6d77", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/1089/2015\n1204899713\n28. 02. 2017\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Šikutu, PhD. a\nčlenov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jany Cisárovej, v právnej veci žalobcu PRO BIOS spol. s\nr.o. neštátna poliklinika, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 21, IČO: 31 392 946, proti žalovanému\nX., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, so sídlom v Rovinke, Úzka\n578/4, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 16/2004, o\ndovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2015, sp. zn. 6 Co 176/2015,\ntakto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a.\nII. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. októbra 2014, č. k. 10 C\n16/2004-247 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (po pripustení zmeny petitu z 10. júna 2014) domáhal\nvypratania pozemku parcely č. 10/1 vo výmere 354 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,\nzapísaného na liste vlastníctva pre katastrálne územie U. č. XXXX a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť\nžalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 564,10 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie obhliadkou nehnuteľnosti zistil, že pozemok,\nktorý má byť predmetom vypratania, je oplotený a z vnútornej strany ohradený múrom z tvárnic,\numiestnených do výšky asi 1 metra v dĺžke cca 5 metrov bez možnosti vstupu. Pozemok je zaburinený\na zaprataný odrezkami konárov z neudržiavaných drevín asi vo výške 1 meter. Na ňom sa nachádzala\ndrobná murovaná stavba v tvare domčeka so sedlovou strieškou, o ktorej žalovaný uviedol, že sa\ntam nachádzala už v čase, keď sa tam spolu s manželkou nasťahovali. V zadnej časti pozemku sa\nnachádza drevený prístrešok slúžiaci na uskladnenie náradia potrebného pre údržbu nehnuteľností,\nktorý podľa vyjadrenia žalovaného zriadil on so súhlasom bývalého vedenia zdravotného strediska.\nĎalej sa na pozemku nachádzala železná konštrukcia slúžiaca na prášenie kobercov, ktorá podľa\nvyjadrenia žalovaného bola na pozemku umiestnená ešte pred jeho nasťahovaním. Nízky múrik v tvare\n„L“ vybudoval žalovaný, spolu so spevnenou plochou, určenou na záhradné sedenie, so súhlasom\nbývalého vedenia zdravotného strediska. Na časti pozemku so vstupnou bránou, ktorý tvorí prístupovú\ncestu k bytu žalovaného, sa nachádzali drobné predmety, ako črepníky a hrantíky, náradie určené\npodľa žalovaného na odpratávanie snehu v zimnom období. Žalovaný sa v konaní vyjadril tak, že\naktuálne užíva len prístupovú cestu k bytu, a nie je mu zrejmé, čo konkrétne má z pozemku vypratať.\nPožiadavku žalobcu na vypratanie predmetov, ktoré sú uložené v prístupovej časti pozemku a určené\nna odpratávanie snehu v zimnom období, považoval žalovaný za nátlak, ktorý je v rozpore s dobrými\nmravmi. Žalobca v priebehu konania odstránil len nedostatok petitu žaloby spočívajúci v špecifikácii\npozemku, ktorý má byť predmetom vypratania, ale nekonkretizoval, čo má byť predmetom vypratania,\nteda aké veci je žalovaný povinný z pozemku odstrániť. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný\ndôvodne poukazoval na to, že nevie, čo konkrétne má z pozemku vypratať. Pozemok, ktorý má byť\n\npredmetom vypratania, je oplotený a prístup naň je zamedzený aj žalobcom postaveným múrom z\ntvárnic. Keďže pre rozsudok bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a žalobca žalovanému prístup\nna pozemok neumožnil, splnenie povinnosti jeho vypratania bolo zo strany žalovaného nemožné. Nič na\ntom nemenilo ani vyjadrenie žalobcu o sprístupnení pozemku žalovanému po vyhlásení vyhovujúceho\nrozsudku. Žalobca vlastnícke právo k tomuto pozemku reálne nevykonáva a nestará sa oň, hoci mu v\ntom nič nebráni. Žalovaný žiadnym spôsobom nenarúša vlastnícke právo žalobcu, svojvoľne pozemok\nneužíva, a teda ho ani nemôže zapratávať svojimi vecami, keďže je už 10 rokov oplotený. Užívanie\nprístupovej cesty nie je zo strany žalovaného svojvoľným zásahom, ale nevyhnutnosťou. Podľa názoru\nsúdu prvej inštancie vlastníctvo k veciam, nachádzajúcim sa na dotknutom pozemku, sa v priebehu\ndokazovania ukázalo zo strany žalovaného ako sporné a žalovaný sa k nemu nehlási, s výnimkou\nvecí, ktoré sú umiestnené v drevenom prístrešku na náradie, ku ktorým pre oplotenie pozemku nemá\nprístup. Veci uložené na prístupovej časti k obydliu žalovaného, s výnimkou črepníkov na kvetiny, ktorých\nvlastníctvo zostalo taktiež sporné, sú pre žalovaného nevyhnutné na udržiavanie prístupovej cesty v\nzimnom období. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. mája\n2015, sp. zn. 6 Co 176/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je\npovinný vypratať pozemok parc. č. 10/1 vo výmere 354 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,\nzapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. U., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal. Mal za nesporne preukázané, že sám žalovaný sa hlási k vlastníctvu\ndrobných predmetov, konkrétne napr. lopaty, rýľa, fúrika, niekoľkých kvetináčov, hrantíkov a záhradného\nsedenia. Pokiaľ ide o búdku na uskladnenie náradia, nízkeho múrika v tvare „L“, ako i drevenú\nkonštrukciu záhradného prístrešku, nachádzajúcu sa v zadnej časti pozemku, tieto na predmetnom\npozemku žalovaný vybudoval, umiestnil so súhlasom právneho predchodcu žalobcu, ktoré mali slúžiť\nna uskladnenie náradia, predmetov určených na údržbu nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu.\nK zvyšným veciam (odrezané konáre z drevín, šedé tvárnice asi vo výške 1 meter v dĺžke cca 5\nmetrov, murovaná stavba v tvare domčeka so sedlovou strieškou, železná trubková konštrukcia na\nprášenie kobercov) žalobca existenciu vlastníckeho práva žalovaného k nim, ako aj ich umiestnenie na\npozemok, v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný má na pozemku\nžalobcu umiestnené svoje hnuteľné veci, ktorá skutočnosť vyplynula nielen zo zápisu z obhliadky, ale\naj z vyjadrení samotného žalovaného. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na pozemku\nžalobcu má svoje drobné stavby, ktoré majú charakter hnuteľných vecí. Búdku na uskladnenie náradia,\nnízkeho múrika v tvare „L“, ako i drevenej konštrukcie záhradného prístrešku, nachádzajúcej sa v\nzadnej časti pozemku, tieto na predmetnom pozemku umiestnil so súhlasom právneho predchodcu\nžalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo teda zrejmé, že aj k týmto veciam bolo preukázané\nvlastnícke právo žalovaného. Žalovaný totiž nikdy netvrdil a ani nepreukázal, že by predmetné veci dal\nna svoj pozemok umiestniť právny predchodca žalobcu, alebo že ich vybudovanie financoval právny\npredchodca žalobcu a že by vlastnícke právo k nim svedčalo právnemu predchodcovi žalobcu. Rovnako\nnebolo v konaní preukázané a žalovaný to ani netvrdil, že predmetné veci na pozemok umiestnil na\nzáklade pokynu právneho predchodcu žalobcu. Za tohto stavu mal odvolací súd za preukázané, že\nna pozemku žalobcu sú v súčasnosti umiestnené hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, konkrétne\nbúdka na uskladnenie náradia, nízky múrik v tvare „L“, drevená konštrukcia záhradného prístrešku,\nnachádzajúca sa v zadnej časti pozemku, ako i lopata, rýľ, fúrik, niekoľko kvetináčov a hrantíkov a\nzáhradné sedenie. K zvyšným veciam nachádzajúcim sa na pozemku žalobcu vlastnícke právo, resp.\nich umiestnenie žalovaným v konaní preukázané nebolo. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, či\ntieto predmety vo vlastníctve žalovaného sú na pozemku žalobcu umiestnené oprávnene. Dôvodom\npodania žaloby nebolo neoprávnené užívanie pozemku žalovaným, ale skutočnosť, že žalovaný má\nbez právneho dôvodu na pozemku žalobcu umiestnené svoje hnuteľné veci. V tomto odvolací súd\ndospel k záveru, že v čase umiestnenia týchto predmetov na pozemok žalovaný nekonal neoprávnene,\npretože disponoval súhlasom právneho predchodcu žalobcu s ich umiestnením. Žalobca síce túto\nskutočnosť v konaní rozporoval, ale nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by toto tvrdenie žalovaného\nvyvrátil a navyše správanie sa právneho predchodcu žalobcu nikdy nesmerovalo k výzve na ich\nodstránenie. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaný predmetné veci vo svojom vlastníctve\numiestnil na pozemok žalobcu oprávnene. Odvolací súd vychádzal v celom rozsahu zo skutkového\nstavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý však po právnej stránke posúdil odlišne. Pritom právne\nposúdenie veci zo strany odvolacieho súdu nebolo pre účastníkov konania nové, pretože odvolací súd\nsa v podstate stotožnil s právnym názorom žalobcu. Preto odvolací súd nemal povinnosť dopĺňať,\n\nopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Odvolací súd zároveň skonštatoval, že žalobný\npetit bol dostatočne určitý, keďže v ňom žalobca nezameniteľným spôsobom označil pozemok, ktorého\nvypratania sa domáha. Keďže sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti, pre určitosť žalobného\npetitu postačuje riadna špecifikácia vypratávanej nehnuteľnosti. Preto nesúhlasil so závermi súdu prvej\ninštancie, že žalobný petit nebol vykonateľný. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 150\nods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa\numožňujúce použitie § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd považoval predovšetkým to, že žalovaný svoje veci\nna pozemok umiestnil so súhlasom právneho predchodcu žalobcu, s ktorým bol v pracovnom pomere\na tieto slúžili prevažne pre potreby právneho predchodcu žalobcu. Odvolací súd sa nemohol stotožniť\ns argumentáciou žalovaného, že predmetné veci sú vo vlastníctve žalobcu titulom ich príslušenstva k\npozemku, keďže bolo zrejmé, že príslušenstvo veci musí byť určené na to, aby sa s hlavnou vecou\ntrvale užívala (§ 121 ods. 1 Obč. zák.). V danej veci táto podmienka splnená nebola, keďže predmetné\nveci neslúžili účelu, na ktorý boli zriadené, a teda nemožno hovoriť o trvalom užívaní s hlavnou vecou.\nDrobné stavby alebo stavebné úpravy, ktoré nemožno považovať za stavby, t. j. za nehnuteľnosti, síce\nmôžu byť príslušenstvom nehnuteľnosti, ale musia z hospodárskeho hľadiska trvale slúžiť hlavnej veci,\nčo v prejednávanej veci splnené nie je. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku rozporu s\ndobrými mravmi, keďže nemožno vlastníka pozemku nútiť, aby trpel umiestnenie cudzích vecí na svojom\npozemku, a tým nemožnosť s ním nakladať podľa vlastného uváženia. Takýmto spôsobom by došlo k\nzásahu do vlastníckeho práva žalobcu.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie s tým, že odvolací súd mu odňal\nmožnosť konať (podľa § 237 písm. f/ O.s.p.) a že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ ide o odňatie možnosti konať pred súdom, dovolateľ\nnamieta, že žaloba bola podaná len proti žalovanému ako jednému z manželov, pričom však odvolací\nsúd pred rozhodnutím o povinnosti vypratať veci z dotknutého pozemku neskúmal, či sú tieto veci\nvýlučným vlastníctvom žalovaného, alebo ide o veci v spoluvlastníctve ďalšej osoby, prípadne či nejde\no veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň žalovaný v dovolaní vyhlásil, že časť\nvecí, ktorých sa má vyporiadanie týkať sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a keďže jeho\nmanželka nebola účastníčkou konania, bola jej tým odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež dovolateľ\nuviedol, že odvolací súd zásadne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe úplne iného\nprávneho hodnotenia veci, pričom žalovaného vylúčil z možnosti vyjadrenia sa k zmenenému právnemu\nhodnoteniu a uplatnenia jeho obrany. Týmto postupom odvolací súd porušil princíp dvojinštančnosti\nkonania, pretože svoje rozhodnutie založil „nečakane“ na iných právnych záveroch než súd prvej\ninštancie. Tiež namietal nesprávne právne posúdenie a to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo\nnečakané.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že má za to, že rozsudok odvolacieho súdu vychádza\nzo správneho právneho posúdenia veci a je riadne a dostatočne zdôvodnený. Námietky a tvrdenia\ndovolateľa považuje za nedôvodné.\n5. Dovolanie žalovaného bolo podané 7. júla 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa\n§ 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd\ndovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu\nzastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP).\n7. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať\núčinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho\ndovolacieho prieskumu.\n8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie\n\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. Dovolanie\nproti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolanie\nžalovaného smerujúce proti zmeňujúcemu rozsudku, vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva\nzachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP) - dovolateľom napadnuté rozhodnutie bolo preto možné\n(a tiež potrebné) podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu.\n9. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (§ 242 ods. 1\nO.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád, ktoré sú\nuvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia išlo vtedy, ak a/\nsa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ procesné vady konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom\nkonaní najavo.\n10. Dovolateľ tvrdí, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať\npred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumel taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za\nnásledok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval O.s.p.\n(v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný\nzabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné\núkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44\nO.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný\nna súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158\nods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd v minulosti často zdôrazňoval, že pre záver o existencii procesnej vady\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (a teda aj vady uvedenej v písmene f/ tohto ustanovenia) nie je\nvýznamný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim\nbolo výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napríklad\nrozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 409/2015, 4 Cdo 143/2015, 5 Cdo 238/2015,\n6 Cdo 30/2016, 7 Cdo 371/2015, 8 Cdo 34/2016).\n11. Ohľadne námietky dovolateľa o odňatí možností konať pred súdom jeho manželky, ktorá nebola\núčastníčkou konania (a podľa dovolateľa ňou mala byť ako žalovaná 2/) uvádza dovolací súd\nnasledovné. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho\nsúdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne\nvecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej\npovinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke\nprávo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa\nvlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Z obsahu spisového materiálu\nje zrejmé, že predmetom posudzovaného konania je ochrana vlastníka nehnuteľnosti proti tomu, kto\ndo jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto\nmu ju neprávom zadržuje (§ 126 Občianskeho zákonníka). Ide o rei-vindikačnú žalobu chrániacu obsah\nvlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia\nnakladať s ňou, ktorá v prípade nehnuteľnosti má podobu žaloby na vypratanie. Žaloba na vydanie\n(vypratanie) predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu\nvlastníkovi a súčasne mu ju odmietne vydať (vypratať). Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna\nlegitimácia osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.\n12. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.\nPrejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne\nvecou sporových strán. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zasadne na stranách a ukladá\nim označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a\n§ 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto\npovinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje\n\nhmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých\ntvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, dôkazná povinnosť žalovaného sa odvíja od úrovne\nsplnenia dôkaznej povinnosti žalobcom. V posudzovanej veci žalobca uniesol dôkazné bremeno o\nsvojom vlastníctve k relevantnej nehnuteľnosti a ku skutočnosti, že nedošlo k prevodu bytu a časti\npozemku do vlastníctva žalovaného. Bolo teda povinnosťou žalovaného v konaní uniesť dôkazné\nbremeno o tom, že vec vo vlastníctve žalobcu zadržiava (má na nej postavené, resp. uložené veci a\niné objekty) i po skončení oprávneného užívania (súhlas predošlého vlastníka s užívaním). Uvedenú\nskutočnosť žalovaný nepreukázal, keď v tomto smere neuniesol ani povinnosť konkrétneho skutkového\ntvrdenia a ani povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach. Správne teda odvolací súd\nustálil, že žaloba žalobcu ako vlastníka spornej nehnuteľnosti uplatnená danou rei-vindikačnou žalobou\nje dôvodná, nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho právneho dôvodu na jej užívanie jeho\nosobou.\n13. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania\nsa domáha - t. j. svedčí mu aktívna vecná legitimácia. Pri žalobe o vypratanie nehnuteľnosti je pasívne\nvecne legitimovaný ten subjekt, ktorý nehnuteľnosť neoprávnene užíva, žalovaný počas celého konania\nnerozporoval skutočnosť, že predmetný pozemok užíva, práve naopak, tvrdil že je nájomcom bytu v\nobjekte ZS U. a má právne garantovaný nárok na prevod bytu a časti pozemku do svojho vlastníctva,\ntieto skutočnosti v konaní preukazoval najmä zmluvou o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu (č.\nl. 42 spisu), kde ako budúci kupujúci vystupuje len žalovaný. Neobstojí preto námietka žalovaného, že\nžalobca mal označiť ako žalovanú aj jeho manželku a tým že s ňou súdy nekonali jej odňali možnosť\nkonať pred súdom. Dovolací súd taktiež pripomína, že otázka legitimácie v konaní spočíva v právnom\nposúdení veci súdom, pričom jej nedostatok či už na jednej alebo druhej strane má za následok stratu\nsporu - zamietnutie žaloby. Určite však nie je možné eventuálnu nesprávne posúdenú legitimáciu súdmi\nnižších inštancií zamieňať s procesnou vadou odňatia možnosti konať pred súdom.\nV súvislosti s námietkou dovolateľa o „nečakanom“ rozhodnutí odvolacieho súdu, z dôvodu, že odvolací\nsúd rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe iného právneho hodnotenia veci, dovolací súd\nkonštatuje, že v danom prípade ani táto námietka dovolateľa nie je dôvodná a nezakladá procesnú vadu\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n15. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho\nnázoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci\nnebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému\npoužitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Dovolací súd zistil, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie\n„nečakane“ a nepredvídateľne na iných (nových) právnych dôvodoch než súd prvej inštancie, a preto\nmu nevznikla poučovacia povinnosť v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v porovnaní so\nsúdom prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci nepoužil nové ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri\ndoterajšom rozhodovaní veci nebolo použité. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie posudzovali\ndôvodnosť nároku žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva rei-vindikačnou žalobou podľa rovnakého\nustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. Doplnením odôvodnenia právneho názoru o dôvodnosti\nuplatňovaného nároku žalobcu aj o dôvody týkajúce sa vykonateľnosti petitu žaloby a oprávnenosti\numiestnenia vecí žalovaným na pozemok žalobcu, odvolací súd reagoval na odvolacie námietky žalobcu,\ns ktorými sa v odôvodnení vysporiadal a prijaté závery vysvetlil. Preto nebolo povinnosťou odvolacieho\nsúdu postupovať podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a jeho procesný postup v dôsledku toho nevykazuje vadu\nkonania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n16. Odvolací súd ako to vyplýva z obsahu spisu vychádzal z rovnakých skutkových zistení ako súd prvej\ninštancie (neodchýlil sa v skutkových zisteniach - jednoznačné vlastníctvo pozemku žalobcu; žalobca\npri určitých veciach nepreukázal vlastníctvo žalovaného a pri niektorých veciach bolo vlastníctvo k\nveciam žalovaného nesporné; a taktiež že žalovaný oprávnene umiestnil veci na pozemok žalobcu),\nvychádzal z rovnakého právneho posúdenia (posudzoval vec podľa § 126 Občianskeho zákonníka) a\nsvoje rozhodnutie nezaložil na skutočnostiach, ktorými by sa už pred ním nezaoberal súd prvej inštancie.\nZ odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva opakované konštatovanie odvolacieho súdu,\nže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav (str. 9 tretí odsek rozsudku - č. l. 321 spisu), ktorý sa\nnezmenil ani v odvolacom konaní a z ktorého vychádzal aj odvolací súd pri rozhodovaní a preskúmavaní\nveci, a preto nebol povinný konanie dopĺňať novým alebo opakovaným dokazovaním.\n\n17. Ohľadne námietky dovolateľa, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dovolací\nsúd uvádza, že podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej\nnariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje\ndôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť\naj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.\n18. Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že (len) v prípadoch uvedených v\n§ 214 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môže\nrozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje\nustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.\n19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že: a/ netreba zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,\na c/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to\nnebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie.\n20. Pre úplnosť je potrebné dodať, že účastníci boli riadne upovedomení o čase a mieste verejného\nvyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku založené v súdnom spise na č. l. 314.\n21. Zhrňujúc vyššie uvedené nemožno preto dospieť k záveru, že by odvolací súd založil svoje\nrozhodnutie nečakane na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie a že by tým bolo žalovanému\nodňaté právo domáhať sa preskúmania správnosti nového právneho záveru na súde vyššej inštancie.\nOdvolací súd svoj právny záver vyvodil zo skutočností, ktoré právne vyhodnocoval aj súd prvej inštancie,\npreto uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nedošlo k odňatiu možnosti\nžalovaného konať pred súdom. Zo spisu taktiež nevyplýva, že by odvolací súd aplikoval („nové“)\nustanovenie, ktoré pred ním už neaplikoval súd prvej inštancie. Skutočnosť, že na podklade rovnakých\nustanovení dospeli oba súdy k odlišným právnym záverom (nie skutkovým zisteniam), nemožno\npovažovať z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. za právne významnú.\n22. Žalovaný v dovolaní vyslovil presvedčenie, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci. Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia dovolateľ\nopätovne uvádzal skutočnosti, ktoré namietal už v prvoinštančnom i odvolacom konaní spočívajúce\nv nevykonateľnosti petitu žalobcu, v nesprávnom vyhodnotení charakteru drobných stavieb (ktoré\ndovolateľ považuje za príslušenstvo hlavnej veci) a v nesprávnom posúdení vlastníckeho práva k určitým\nhnuteľným veciam na pozemku žalobcu. Ostatné námietky dovolateľa sa netýkali tohto konania.\nPrávnym posúdením je pritom činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\nNesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza\nk nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\n24. Ako správne uviedol odvolací súd v odôvodnení rozsudku pri žalobe o vyprataní stačí, ak sa\ndostatočne identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je neoprávnene užívaná, pričom nie je nutné špecifikovať\nkaždú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti\njej vypratania neoprávneným užívateľom je potrebné pristupovať k právu užívania komplexne, čo v\ndanom prípade znamená nielen neumožnenie faktického prístupu, resp. vstupu na pozemok, ale aj jeho\nprípadné nezapratávanie vecami žalovaného. Žalovaný má pri povinnosti vypratania nehnuteľnosti túto\nvypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť, ak sa na nej fakticky zdržuje a zároveň si aj odniesť alebo\nodstrániť svoje veci z pozemku, čo predstavuje komplexný obsah práva užívania.\n25. Z vyššie uvedených dôvodov preto dospel dovolací súd k záveru, že žalovaný v dovolaní\nnepodložene uplatnil dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. Vzhľadom na to\ndovolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).\n\n26. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok\nna náhradu trov konania proti žalovanému. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa\nustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}