{"guid": "16e28cd8-8838-45af-9f9b-82a9e8e511da:93542804-1d28-40a6-a8cd-b698e5b68756", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1115215644.1", "spisova_znacka": "7Cdo/145/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/145/2016 z 27. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2017, sp. zn. 7Cdo/145/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1115215644.1", "identifikacne_cislo": "1115215644", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2017-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93542804-1d28-40a6-a8cd-b698e5b68756", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1115215644.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1115215644.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1115215644.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/145/2016\n1115215644\n27. 04. 2017\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2017:1115215644.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. U. a 2/ O. U., oboch bývajúcich v C. a\nzastúpených splnomocnenkyňou Právne centrum s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 42, v menej\nktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Juraj Bystrický, PhD., proti žalovanej UniCredit Bank Czech\nRepublic and Slovakia, a. s., so sídlom v Prahe 4 - Michle, Želetavská 1525/1, Česká republika, konajúcej\nprostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej banky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,\na. s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová 1/A, o 7 026,63 € s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/151/2015, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave z 31. marca 2016 sp. zn. 10Co/472/2015, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2016 sp. zn. 10Co/472/2015 z r u š u j e\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením z\n9. novembra 2015 č. k. 12C/151/2015-100 na návrh žalobcov priznal obom oslobodenie od súdnych\npoplatkov v rozsahu 50 %, v rozsahu 50 % potom ani jednému zo žalobcov oslobodenie od súdnych\npoplatkov (požadované v celom rozsahu) nepriznal.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu s prvoinštančným súdom tiež\n„nižšie súdy“) na odvolanie žalobcov uznesením z 31. marca 2016 sp. zn. 10Co/472/2015\nuznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal\n(vôbec). Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu o existencii pomerov žalobcov, odôvodňujúcich\npriznanie im čo i len 50 %-né oslobodenie od súdnych poplatkov, ako ani s argumentáciou žalobcov o\nspotrebiteľskom charaktere sporu (pre ktorý by mali byť od súdnych poplatkov oslobodení zo zákona).\n3. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie s návrhom na zrušenie\nuznesenia a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolaním namietali odňatie im\npostupom odvolacieho súdu možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho\nporiadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“), spočívajúcom v\nporušení zákazu reformationis in peius (zmeny k horšiemu) v dôsledku odvolania podaného len nimi,\ncitujúc pritom (o. i.) výňatky z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší\nsúd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 6 Cdo 467/2012 a 2 Cdo 193/2008. Zotrvali tiež na tom, že spor v tejto\nveci je spotrebiteľským a preto im patrí zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (podľa § 4 ods. 2\npísm. za/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).\n4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s.\np.“). Najvyšší súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy\nz prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže\n\nvšak dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť\npodľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.\nDôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základného princípu C. s. p. o spravodlivosti\nochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej\nistoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak\nneskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho\nzákladného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho\npráva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).\n5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas a naň oprávnenými osobami\n(oboma žalobcami ako dvoma z celkom troch účastníkov konania /dnes strán sporu/ pred nižšími súdmi),\npreskúmal dovolaním napadnuté uznesenie a to bez pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou\nC. s. p.), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba považovať za dôvodné.\n6. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§\n236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolaní proti uzneseniam odvolacích súdov procesné\nprávo platné a účinné do 30. júna 2016 vrátane upravovalo v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.\n7. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v tejto veci do úvahy neprichádza. Dovolaním tu totiž\nsíce bolo napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (dnes prvej\ninštancie, § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), zároveň tu však šlo o prípad výslovného vylúčenia\npoužiteľnosti prvého i druhého odseku tu zmieňovaného paragrafu O. s. p. vtedy, ak šlo (o. i.) o\nuznesenie o oslobodení (rozumej i neoslobodení - pozn. dovolacieho súdu) od súdnych poplatkov (§ 239\nods. 3 O. s. p.). Práve preto bolo v tejto veci bez významu, u akých iných (než zmeňujúcich) uznesení\nrozhodné právo dovolania pripúšťalo.\n8. Dovolanie vzhľadom na práve uvedené mohlo byť preto procesne prípustné len vtedy, ak by v\nkonaní, v ktorom bolo dovolaním napádané uznesenie vydané, došlo k niektorej z procesných vád\nuvedených v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. (zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania). Toto ustanovenie\npripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť\núčastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v\ntej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal\nsa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom a/lebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne\nobsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Hoci štandardne platí, že z hľadiska § 237\nods. 1 O. s. p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v takomto ustanovení, ale\nlen zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo; v prejednávanej veci bolo treba\ndať dovolateľom (namietajúcim zaťaženie konania jednou zo zmätočnostných vád) za pravdu (nech aj\ndovolací súd má za to, že v tomto prípade nešlo o tvrdenú vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale\no iný typ vady podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia).\n9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania\nrealizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p., resp. iný predpis procesného práva (dnes najmä\nC. s. p., ale tiež Civilný mimosporový poriadok, teda zákon č. 161 /2015 Z. z.) dáva (napr. právo na\ndoplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa\npojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať\nsvoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia v inštančnom postupe na základe riadnych alebo\naj mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).\n10. V prejednávanej veci však pochybenie odvolacieho súdu nespočívalo v tom, že by žalobcom\nuprel niektoré z ich procesných práv, ale v tom, že v odvolacom konaní iniciovanom\nvýlučne nimi (nie aj žalovanou) rozhodol tak, že ak by mal výsledok konania v druhej inštancii byť\nkonečným, žalobcovia by sa mali ocitnúť v ešte horšom postavení, než keby odvolanie nepodali. Za stavu\nnespochybnenia nimi správnosti záveru prvoinštančného súdu o priznaní im polovičného oslobodenia\nod súdnych poplatkov (len považovania takéhoto rozsahu oslobodenia za primalý - nepostačujúci) a\npožadovania nimi úplného oslobodenia pritom nešlo o napadnutie uznesenia súdu prvej inštancie v\n\ncelom rozsahu, ale len tam, kde ich návrhu nebolo vyhovené (vo zvyšku totiž ani neboli osobami na\nodvolanie subjektívne oprávnenými). Na práve uvedenom nič nemenilo ani oprávnenie odvolacieho súdu\nformulovať výrok svojho rozhodnutia čo i len čiastočne vyhovujúceho odvolaniu tak, že v ňom bude\nvyjadrený súčet percentuálneho vyjadrenia oslobodenia priznaného už prvoinštančným súdom s tým,\nktoré by k nemu pridal on (odvolací súd). Nerešpektovanie týchto zásad pritom znamenalo, že odvolací\nsúd napadnutým uznesením rozhodol aj vo veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo.\n11. Podľa názoru dovolacieho súdu, vyjadreného už i v jeho uzneseniach citovaných v dovolaní, má\núčastník konania právo, aby sa rozhodnutím o ním podanom odvolaní jeho právne postavenie nezhoršilo\n(pokiaľ nejde o prípad niektorej výnimky z takéhoto pravidla, stanovený zákonom). Z ustanovenia §\n212 ods. 1 O. s. p. možno totiž vyvodiť veľmi významný účinok odvolania, ktorým je zákaz\nzmeny k horšiemu (zákaz reformationis in peius). V zmysle tohto ustanovenia je súd rozhodujúci o\nodvolaní rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Môže teda preskúmať vec len v medziach, v ktorých\nsa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Týmto rozsahom nie je viazaný len\nv taxatívne vymedzených prípadoch uvedených v ustanovení § 212 ods. 2 O. s. p. (a/ vo veciach,\nv ktorých možno začať konanie bez návrhu, b/ v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku\nje závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c/ v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo\npovinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane,\na kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z\núčastníkov, alebo d/ ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi),\nv prejednávanej veci však o žiaden takýto prípad nejde. Konanie o návrhu na oslobodenie od súdnych\npoplatkov je totiž zo svojej podstaty konaním návrhovým (tu por. najmä § 138 ods. 1 O. s. p. citovaný\naj odvolacím súdom), o nedostatku závislosti odvolaním nenapádaného výroku rozhodnutia o\npriznaní čiastočného oslobodenia od výroku zamietajúceho návrh vo zvyšku už reč bola, nejde tu\no prípad nerozlučného spoločenstva a napokon ani o prípad právnym predpisom predurčeného\nurčitého spôsobu vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.\n12. Podstatou zákazu reformationis in peius je to, že súd rozhodujúci o odvolaní zásadne nie je\noprávnený zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý podal odvolanie, resp. v prospech\núčastníka, ktorý odvolanie nepodal (tu por. Ján Mazák, Základy občianskeho procesného práva, druhé\nvydanie, Bratislava: Vydavateľstvo právnickej literatúry IURA EDITION, spol. s r. o., rok 2004, str. 381, a\ntiež Vlastimil Handl - Josef Rubeš a kol., Občanský soudní řád - komentář, II. díl, Praha: Nakladateľstvo\nPanorama, rok 1985, str. 70). Zákaz reformationis in peius má povahu jednej zo základných zásad\nobčianskeho súdneho konania. Posúdenie, či táto zásada bola v odvolacom konaní rešpektovaná,\nzávisí od konkrétnych okolností každej veci, pričom rozhodujúce je porovnanie stavu nastoleného\nprvoinštančným rozhodnutím so stavom po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu.\n13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie priznal obom žalobcom polovičné (50 %né) oslobodenie od súdnych poplatkov, čím ich v rovnakom rozsahu zbavil subjektívneho\noprávnenia brojiť proti takémuto rozhodnutiu odvolaním. Keďže v tomto štádiu konania šlo len o vzťah\nmedzi poplatníkmi a štátom, žalovanej oprávnenie takéto rozhodnutie spochybňovať neprislúchalo a\nbez ohľadu na využitie práva odvolania v časti, v ktorej žalobcovia so svojou požiadavkou neuspeli\n(nad 50 %-né oslobodenie), v časti priznania oslobodenia súdom prvej inštancie šlo o vec právoplatne\nrozsúdenú už predtým, než sa vec ocitla na odvolacom súde. Nemôže byť pritom žiadnej pochybnosti\no tom, že i takýto rozsah oslobodenia treba považovať pre žalobcov za výhodu. Ak potom odvolanie\npodali len žalobcovia a odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie ani v prípade čiastočného\noslobodenia žalobcov nerozhodol správne, bol oprávnený uznesenie prvoinštančného súdu nanajvýš\npotvrdiť. Pokiaľ postupoval inak, zjavne tým (v rozpore so zásadou zákazu reformationis in peius)\npostavenie žalobcov zhoršil a to bez toho, aby k tomu títo dali podnet, resp. aby šlo o prípad, v ktorom\nby aj s takýmto výsledkom odvolacieho konania museli počítať (ktoré uzrozumenie musí byť spravidla\nprítomné v konaniach o výživné na maloleté deti, v ktorých odvolávajúci sa výživou povinný rodič musí\npočítať s tým, že odvolací súd ho môže zaťažiť i vyššou povinnosťou, resp. za nevýhodnejších\npodmienok a obdobne aj výživou oprávnený musí počítať, že v dôsledku i len jeho odvolania môže\ndôjsť k úprave výšky výživného či podmienok jeho platenia v jeho neprospech).\n14. Dovolaciemu súdu preto neostávalo iné, než dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu\npodľa § 449 ods. 1 a § 450 C. s. p. zrušiť a vec vrátiť takémuto súdu na ďalšie konanie (nakoľko\n\nnáprava vyššie priblíženého stavu je vo výlučnej kompetencii odvolacieho súdu a dôvod na zrušovanie\ni uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 449 ods. 2 C. s. p. tu nebol).\n15. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}