{"guid": "0451dd07-853e-4d44-b12b-01301521b2b2:ae3a4a2d-3e9a-450c-b9f2-0acbb272e374", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1114222707.1", "spisova_znacka": "5Obdo/7/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/7/2017 z 9. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. augusta 2017, sp. zn. 5Obdo/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1114222707.1", "identifikacne_cislo": "1114222707", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2017-08-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-4", "nazov": "§ 266 ods. 4 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae3a4a2d-3e9a-450c-b9f2-0acbb272e374", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1114222707.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1114222707.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1114222707.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/7/2017\n1114222707\n09. 08. 2017\nJUDr. Darina Ličková\nECLI:SK:NSSR:2017:1114222707.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Electrolux Slovakia s.r.o., Galvaniho 17/\nB, Bratislava, IČO: 31 358 446, právne zastúpený BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1,\nBratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: Steelmont Construction, a.s., Matúšova 56/A, Bratislava,\nIČO: 43 843 115, právne zastúpený JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou, Matúšova 56/A, Bratislava,\no zaplatenie 8 783,68 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n28Cb/324/2014, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2016, č. k.\n3Cob/234/2015-163, a to do príslušenstva a trov konania, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. marca 2015, č. k. 28Cb/324/2014-119 v znení opravného\nuznesenia z 30. apríla 2015, č. k. 28Cb/324/2014-125 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 8 783,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8 783,68 eur od 5. mája\n2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 526,50 eur z titulu zaplateného súdneho\npoplatku a náhradu trov právneho zastúpenia 1 572,74 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaných dôkazov zistil, že\nmedzi účastníkmi bol založený právny vzťah obchodnoprávnej povahy zmluvou o dielo z 5. novembra\n2010 v písomnej forme, ktorej podkladom bola cenová ponuka a akceptačný list z 24. augusta 2010.\nZ jednotlivých faktúr vyplývalo fakturovanie ceny za dodanie technológie kuchyne vrátane dopravy,\núpravy a inštalácie. Cenu za vykonanú činnosť žalobca riadne vyfakturoval, nebolo pre súd sporné,\nže by boli faktúry vrátené žalobcovi ako nedôvodné. Cena bola zaplatená, žalobca neevidoval ku dňu\npodania žaloby záväzky žalovaného z titulu zaplatenia ceny. V tomto kontexte súd uviedol, že bola\nirelevantná námietka právneho zástupcu žalovaného, že nebolo preukázané, aké práce boli vykonané\nnad rozsah zmluvy o dielo. Z preberacieho, resp. odovzdávacieho protokolu vyplývalo, že projektová\ndokumentácia projektu skutočného vyhotovenia, návodov na používanie, revíznych správ a ostatné\nvrátane jednotlivých položkovito uvedených zariadení boli odovzdané žalovanému 4. marce 2011 s\npodpismi zmluvných strán.\n3. Súd ďalej uviedol, že v konaní riešil základnú otázku, a to, či zádržné právo, dohodnuté v bode\n6.8. zmluvy o dielo žalovanému už zaniklo, alebo ešte trvá. Uviedol, že v konaní nebolo sporné\nvykonanie ani zaplatenie ceny za dodané dielo s výnimkou zaplatenia časti zadržanej ceny diela ako\nzádržného, čo do lehoty splatnosti a taktiež ani výška zádržného. Poukázal na to, že v praxi sa zádržné\nuplatňuje na zabezpečenie pohľadávok objednávateľov, resp. iných tretích osôb voči zhotoviteľovi diela.\nPredstavuje určitú časť dohodnutej zmluvnej ceny, ktorú zadržuje objednávateľ do doby preukázania\nsplnenia kvalitatívnych parametrov odovzdávanej stavby/diela. Dodávateľ a objednávateľ stavby si\n\nho zväčša dojednávajú v rámci zmluvných podmienok. Zádržné súvisí s platobnými podmienkami\ndohodnutými medzi zmluvnými stranami, t. j. podstata spočíva v oddialení splatnosti časti zmluvnej\nceny dohodnutej medzi objednávateľom a dodávateľom diela. Právna úprava obsiahnutá v Obchodnom\nzákonníku upravuje zádržné v rôznych podobách. Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu\nv čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok\nna cenu vykonaním diela. S odkazom na ust. bodu 6.8 zmluvy o dielo súd uviedol, že žalovaný ku\ndňu podania žaloby zadržiaval uplatnenú sumu vo výške 8 783,68 eur, ktorej splatnosť nastala podľa\nust. bodu 6.8. písm. b) zmluvy o dielo 5. mája 2013, teda v lehote 35 dní odo dňa uplynutia záručnej\nlehoty za dielo a odstránenia všetkých oprávnene reklamovaných vád. Poslednou vadou reklamovanou\na odstránenou žalobcom bola vada chladiaceho boxu odstránená 30. marca 2011 o čom svedčal i\nzáznam o odstraňovaní reklamácie. Sporná bola dohoda o trvaní záručnej doby. Súd skonštatoval, že\nzo zistených skutočností bolo zrejmé, že na tovar sa aplikovala 24 mesačná záručná doba a keďže\nzádržné dohodnuté v zmluve o dielo nie je právny inštitút podliehajúci osobitnej právnej úprave a vzťahy\nv rámci obchodného práva sa vyznačujú dispozitívnosťou, súd mal za to, že bolo nutné prihliadať na\nprejavy vôle zmluvných strán uvedené v zmluve o dielo, z ktorých bolo zrejmé, že zmluvné strany vedeli\no dĺžke záručnej doby na 24 mesiacov ako to vyplynulo z cenovej ponuky a akceptačného listu a mailovej\nkomunikácie medzi účastníkmi. Naviac bolo podľa súdu možné aplikovať aj ust. § 266 ods. 4, teda\nak návrh zmluvy o dielo predložil žalovaný a v danom výraze bola pochybnosť, mal sa vykladať na\nťarchu žalovaného ako strany, ktorá prvá v konaní tento výraz použila. Na základe uvedeného súd nemal\npochybnosti nad právnym posúdením dojednania o dĺžke záručnej doby a mal za preukázané splnenie\npodmienok na vyplatenie nároku žalobcu na splátku zádržného v sume 8 783,68 eur.\n4. Ohľadne výšky úrokov z omeškania sa súd nestotožnil s uplatnením zmluvne dohodnutej výšky\núrokov. Uviedol, že keďže dlžná suma, s ktorou bol žalovaný v omeškaní nevznikla na základe právneho\ntitulu predpokladaného zmluvou o dielo, súd aplikoval ako sankciu za porušenie povinnosti spočívajúce\nv omeškaní so splnením peňažného záväzku úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške. V\ndanom prípade bolo zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako\nveriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po\nzohľadnení skutkového stavu, vykonaných dôkazov a aplikácie právnych predpisov súd dospel k záveru,\nže uplatňovaný nárok žalobcu bol dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania\nsúd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p.\n5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. júna 2016, č. k.\n3Cob/234/2015-163 rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 28Cb/324/2014-119 z 20. marca 2015 v\nznení opravného uznesenia č. k. 28Cb/324/2014-125 z 30. apríla 2015 v časti týkajúcej sa istiny 8 783,68\neur potvrdil. Druhým výrokom v časti týkajúcej sa úroku z omeškania rozsudok zmenil tak, že zaviazal\nžalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 5 % p. a. zo sumy 8 783,68 eur od 5. mája\n2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu a vo\nzvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom v časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Štvrtým výrokom nepriznal žalobcovi náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n6. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa priznania\nnároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v sume 8 783,68 eur je obsahovo správny, avšak vychádza\nz nesprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu, pokiaľ išlo o trvanie záručnej doby. Odvolací súd\nmal za preukázanú dôvodnosť žalobcovho návrhu v časti týkajúcej sa žalovanej istiny a jej výšky, a preto\nv tomto rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, avšak nestotožnil sa s jeho odôvodením.\n7. V časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania dospel odvolací súd k odlišnému záveru ako\nsúd prvej inštancie, nakoľko v súlade so skutočnosťami uvedenými v odvolaní odlišne určil uplynutie\nzáručnej doby. Na doplnenie správnosti svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že zo zmluvy o dielo\nuzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne vyplýva záručná doba v trvaní 60 mesiacov.\nV bode 2.1. zmluvy sa uvádza, že predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať dielo tak, ako je\nuvedené v bode 2.2., podľa ktorého dielom sa na účely tejto zmluvy rozumie okrem iného aj dodávka\na montáž technológie kuchyne. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že v danej veci nešlo o\nkúpnu zmluvu, keďže predmetom záväzku zhotoviteľa nebolo len samotné dodanie tovaru, ale i jeho\nmontáž a prípadná oprava či úprava tovaru. V bode 6.9. zmluvy je jasne definovaný účel zádržného, a\nto zabezpečenie záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu zmluvy. Podľa bodu 6.10.\n\npísm. b/ zmluvy mala byť žalovaná zvyšná časť zádržného vyplatená žalobcovi do 35 dní od uplynutia\nzáručnej doby za dielo a odstránenia všetkých vád oprávnene reklamovaných počas záručnej doby, a\nto na základe písomnej výzvy zhotoviteľa. Z celého obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že podmienky\nv nej dohodnuté sa vzťahujú na celé dielo a nie iba na jeho jednotlivé komponenty. Rovnako je to i v\nprípade záručnej doby, kde sa v bode 10.2. uvádza, že záručná doba je 60 mesiacov a začína plynúť\nodo dňa odovzdania a prevzatia celého diela objednávateľom, okrem tovarov a služieb, na ktoré výrobca\nudáva záručnú dobu 24 mesiacov. K riadnemu odovzdaniu a prevzatiu celého diela došlo 30. marca\n2011, to znamená, že od tohto dňa začala plynúť záručná doba dohodnutá pre celé dielo v trvaní 60\nmesiacov. Rovnako i z faktúr vystavených žalobcom vyplýva, že si účtoval konečnú cenu za celé dielo\nzahŕňajúcu tak dopravu ako aj inštaláciu či úpravu objednanej technológie kuchyne a teda v danom\nprípade nešlo len o kúpu jednotlivého stroja ale o montáž diela ako takého. Z uvedeného vyplýva, že v\notázke trvania záručnej doby bolo odvolanie žalovaného dôvodné.\n8. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného, že v rámci záručnej doby si uplatnil u žalobcu\nvady technológie chladenia, ktoré žalobca neuznal, pretože mal za to, že už uplynula 24 mesačná\nzáručná doba, na základe čoho si predmetnú vadu musel dať objednávateľ odstrániť na svoje náklady a\nu žalovaného si následne uplatnil náhradu nákladov súvisiacich s odstránením týchto vád. Žalovaný mal\nza to, že ak by naozaj uplynula záručná doba tak ako tvrdil žalobca, vznikol mu nárok na náhradu škody\npredstavujúci kompenzáciu konzumovaného zádržného investorom. S touto námietkou žalovaného sa\nvšak odvolací súd nestotožnil, nakoľko ak žalobca neodstránil vady diela z vyššie uvedeného dôvodu a\nžalovaný mal preukázateľne za to, že záručná doba ešte neuplynula, mohol svoj nárok uplatniť návrhom\nna súde. Keďže tak neurobil a vady dal odstrániť na vlastné náklady, ukrátil sa tým o možnosť uplatňovať\nsvoje nároky v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu, aj keby žalobca postupoval správne v zmysle 60\nmesačnej záručnej doby, nemohlo by dôjsť k predĺženiu záručnej doby na čas, kedy by žalovaný nemohol\npoužívať tovar pre jeho vady. V súvislosti s názorom žalovaného uvedeným v odvolaní, ktorým vyslovil\nmožnosť právneho posúdenia veci súdom aj ako náhradu škody, odvolací súd poukázal na § 440 ods.\n2 Obchodného zákonníka, ktorý striktne uvádza, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením\nniektorého z nárokov z vád, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Žalovaný\nmá nárok na náhradu škody len popri nárokoch z vád tovaru (§ 436 ods. 4 Obchodného zákonníka).\n9. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že žalobca si svoj nárok uplatnil predčasne. Ku dňu podania\nnávrhu mu ešte nevznikol nárok na vyplatenie zvyšnej časti zádržného ani ním požadovaných úrokov\nz omeškania. K uplynutiu záručnej doby došlo až 30. marca 2016 (teda 60 mesiacov od riadneho\nodovzdania a prevzatia celého diela). Podľa bodu 6.10. písm. b/ zmluvy o dielo zvyšok zádržného mal\nobjednávateľ zaplatiť do 35 dní odo dňa uplynutia záručnej doby za dielo a odstránenia všetkých vád\noprávnene reklamovaných počas záručnej doby, a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa. V súlade\ns ustanovením zmluvy o dielo bol teda žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu do 4. mája\n2016 a nakoľko k tomu nedošlo, dostal sa dňom 5. máj 2016 do omeškania. Podľa § 3 nariadenia vlády\nSlovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zverejnená Národnou bankou\nSlovenska predstavovala v súlade § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. k prvému dňu omeškania\nžalovaného 0,00 %. Preto odvolací súd v súlade s platnou právnou úpravou priznal žalobcovi právo\nna zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.783,68 Eur od 5. mája 2016 až do\nzaplatenia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s\n§ 142 ods. 2 O. s. p. a ich náhradu žalobcovi, ktorý mal v danej veci len čiastočný úspech, nepriznal.\n10. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2016, č. k. 3Cob/234/2015-163 podal\nprostredníctvom právneho zástupcu dovolanie žalobca. Dovolanie je podľa žalobcu prípustné podľa ust.\n§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Zároveň poukázal na znenie ust. § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. a na § 266 ods. 1\na ods. 4 Obchodného zákonníka a uviedol, že právne posúdenie odvolacieho súdu týkajúceho sa trvania\nzáručnej doby pokladá za nesprávne. Žalobca mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nrovnako ako rozhodnutie súdu prvej inštancie od vyriešenia otázky, či sa na plnenie žalobcu poskytnuté\nv zmysle zmluvy o dielo vzťahuje 60 mesačná alebo 24 mesačná záručná doba. Ak sa odvolací\nsúd nestotožnil s právnym posúdením zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom, bolo podľa\nžalobcu potrebné uprednostniť výklad zmluvy o dielo z hľadiska zásad stanovených v § 266 Obchodného\nzákonníka a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Obo/66/2002 a sp. zn. 3Cdo/81/2011. Pokiaľ zmluva uzavretá v obchodno-záväzkových vzťahoch\n\nobsahuje dohodu, ktorá nie je jednoznačná, je potrebné, aby súd použil výklad zmluvy z hľadiska\nzásad stanovených v § 266 Obchodného zákonníka. Napriek judikovanému spôsobu výkladu právnych\núkonov, odvolací súd svoje rozhodnutie založil len na gramatickom výklade zmluvy o dielo, resp. len\njej jedného ustanovenia, bez prihliadnutia k osobitnej časti ust. 10.2, ktoré definuje záručnú dobu\npre špeciálne prípady - teda dodávku zariadení, na ktoré výrobca stanovuje záučnú dobu odchylne.\nRovnako úplne abstrahuje od podstaty záruky, a to, že táto je v zmysle § 429 Obchodného zákonníka\n„prevzatím záväzku“, teda je poskytovaná zo strany dodávateľa tovaru alebo služieb, v tomto prípade\nžalobcu, a teda je pri výklade potrebné vychádzať z úmyslu poskytovateľa záruky. Z uvedené dôvodu je\nžalobca toho názoru, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správnu právnu\nnormu (§ 266 Obchodného zákonníka) a tým sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Žalobca poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu ČR uvedenom v rozhodnutí\nsp. zn. 29Cdo/2735/99 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/281/2005. Z cenovej\nponuky žalobcu na dodávku a montáž technológie kuchyne bezpochybne vyplýva, že žalobca mal\númysel poskytnúť žalovanému na základe zmluvy o dielo na ním dodané technológie 24 mesačnú\nzáručnú dobu a z akceptačného listu, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že žalobca bol vybraný ako\ndodávateľ technológie kuchyne, opäť bezpochybne vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o tomto úmysle\nžalobcu. Nepoužitím ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka na sporné dojednanie, sa odvolací súd\nodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Ak aj napriek výkladu zmluvy o dielo v zmysle ust. § 266 ods.\n1 Obchodného zákonníka pretrvávali na strane odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti právneho\nposúdenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, bolo potrebné plnenie žalobcu na základe zmluvy o\ndielo posudzovať z hľadiska ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, a teda ak zmluva o dielo vo vzťahu\nk trvaniu záručnej doby pripúšťa rôzny výklad, je nutné toto dojednanie vykladať na ťarchu žalovaného,\nkeďže žalovaný bol navrhovateľom zmluvy o dielo a je preto tou zmluvnou stranou, ktorá znenie ust. bodu\n10.2. zmluvy o dielo nejednoznačne upravila, keďže zmluva bola uzavretá na základe návrhu žalovaného\nvo forme ním obvykle používaného vzoru pre stavebné diela. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. I ÚS 243/07 a zásadu výkladu právneho úkonu\nustanovenú v § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka použil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4MObdo/5/2012. Nepoužitím § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Žalobca v ďalšej časti dovolania poukázal\nna ust. § 449 ods. 1 a ods. 3 C. s. p. a uviedol, že výrok odvolacieho súdu týkajúci sa priznania\nzaplatenia žalovanej istiny vo výške 8 783,68 eur je obsahovo správny, avšak pokiaľ ide o trvanie\nzáručnej doby, odvolací súd neprávne právne posúdil skutkový stav zistený súdom prvej inštancie,\nčo malo za následok aj nesprávne určenie začiatku omeškania žalovaného s úhradou zvyšnej časti\nzádržného, a teda nesprávne rozhodnutie v časti príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania s\nplnením a trov konania. Vychádzajúc z ust. § 266 ods. 1 a ods. 4 Obchodného zákonníka, na plnenie\nposkytnuté žalobcom žalovanému sa na základe zmluvy o dielo vzťahuje 24 mesačná záručná doba,\nktorá uplynula 4. mája 2013, a teda 5. mája 2013 sa žalovaný prvýkrát dostal do omeškania s úhradou\nzvyšnej časti zádržného a od toho dátumu mu mal byť priznaný úrok z omeškania. Žalobca tiež poukázal\nna § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ako aj na § 3 Nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 87/2015 Z. z. a mal za to, že má nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 8,75 %\nročne zo sumy 8 783,68 eur od 5. mája 2013 do 19. augusta 2016, t. j. do dňa kedy žalovaný uskutočnil\núhradu zvyšnej časti zádržného. Okrem istiny žalovaný 19. augusta 2016 uskutočnil aj úhradu úroku z\nomeškania v celkovej výške 126,34 eur v zmysle napadnutého rozhodnutia. Táto suma teda predstavuje\n2 404,68 eur. Návrh žalobcu tak nemohol byť podaný predčasne, a preto nie je daný ani dôvod na\nnepriznanie trov konania. Žalobcovi patria trovy konania vo výške 526,50 eur z titulu zaplateného\nsúdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 202,34 eur. Záverom dovolania žalobca\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3Cob/234/2015-163 z 22. júna 2016 v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania mení tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 404,68 eur z titulu úroku z omeškania vo výške\n8,75 % ročne zo sumy 8 783,68 eur od 5. mája 2016 do 19. augusta 2016 (t. j. 2 531,02 eur - suma\nvo výške 126,34 eur uhradená 19. augusta 2016). V časti týkajúcej sa náhrady trov konania, napadnutý\nrozsudok mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 526,50 eur z titulu\nzaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2 202,34 eur. Žalovaný je\nzároveň povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania v celkovej výške\n454,82 eur za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci vo výške 227,41 eur, t. j. 180,93 eur\n+ 8,58 eur režijný paušál + 20 % DPH (180,93 eur + 8,58 eur režijný paušál) a podanie dovolania vo\nvýške 227,41 eur, t. j. 180,93 eur, t. j. 180,93 eur + 8,58 eur režijný paušál + 20 % DPH (180,93 eur +\n8,58 eur režijný paušál). V prípade, že dovolací súd je toho názoru, že nie je daný dôvod pre postup\n\npodľa ust. § 449 ods. 3 C. s. p., žalobca navrhol, aby dovolací súd v zmysle ust. § 449 ods. 1 C. s. p.\nvydal uznesenie, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3Cob/234/2015-163 z 22. júna 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konania a rozhodnutie.\n11. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „ najvyšší súd„), ako súd dovolací (§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z.- Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.„), po zistení, že dovolanie podal včas\ndovolateľ, konajúci prostredníctvom advokátskej kancelárie, za ktorú koná advokát, bez nariadenia\npojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n13. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa\nust. § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané po 1. júli\n2016 (t. j. za účinnosti C. s. p.), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 1 C. s. p. a prípustnosť\ndovolania posudzoval podľa ustanovení § 419, § 420 a § 421 C. s. p..\n14. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Podľa ust. § 421 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 419 C. s. p. prípustnosť dovolania podmieňuje\ntým, že C. s. p. - zákon tento mimoriadny opravný prostriedok pripúšťa.\n17. Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. § 421 ods.1 písm. a/ C. s. p..\n18. Dovolateľ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z\nomeškania - príslušenstva. Požaduje úrok 8,75 % ročne so sumy 8 783,68 eur, t. j. 2 531,02 eur - 126,34\neur (uhradené žalovaným 19. augusta 2016), čo predstavuje príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške\n2 404,68 eur.\n19. Podľa ust. § 421 ods. 2 písm. a/ a c/ C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak:\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy\nna príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a\nvýška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n20. Minimálna mzda v roku 2014, kedy žalobca podal žalobu, bola stanovená zákonom na sumu 352,eur/mesiac. Keďže v predmetnej veci ide o obchodnoprávnu vec a predmetom dovolacieho konania je\npríslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 2 404,68 eur, ide o príslušenstvo nižšie ako je stanovená\nhranica pre prípustnosť dovolania, t. j. viac ako 3 520,- eur.\n21. Podľa ust. § 421 ods. 2 C. s. p. nepripúšťa dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 C. s. p.,\nak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ust. § 357 písm. a/ až n/ C. s. p..\n\n22. Rozhodnutie o trovách konania, aj keď bolo súčasťou rozhodnutia vydaného formou rozsudku, treba\npovažovať za rozhodnutie, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej a preto má charakter uznesenia.\n23. V ustanovení § 357 C. s. p. sú vymenované uznesenia súdu prvej inštancie, voči ktorým je odvolanie\nprípustné. Pod písm. m/ je uvedené uznesenie o nároku na náhradu trov konania. Dovolanie proti\ntakémuto rozhodnutiu vzhľadom na ust. § 421 ods. 2 C. s. p. zákon nepripúšťa.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedené dospel k názoru, že dovolanie žalobcu\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a preto dovolanie odmietol podľa ust.\n§ 447 písm. c/ C. s. p.\n25. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 453 ods. 1 v spojení s ust. § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že tieto žalovanému nepriznal, keďže mu v dovolacom konaní žiadne nevznikli.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/234/2015", "guid": "dccb31ef-f0a2-4d37-bf76-505ee0a38b55:03385a97-da94-4862-9fc2-3040968e2998", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}