{"guid": "2c25e163-a54c-4fd3-8c5f-56f06d8ca65f:9f733c5c-5923-416b-af7f-1926131a1b97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1109239690.1", "spisova_znacka": "2MCdo/1/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/1/2017 z 31. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2017, sp. zn. 2MCdo/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1109239690.1", "identifikacne_cislo": "1109239690", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2017-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243h.odsek-3", "nazov": "§ 243h ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243h.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243h"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-4", "nazov": "§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243h", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f733c5c-5923-416b-af7f-1926131a1b97", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1109239690.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1109239690.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1109239690.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/1/2017\n1109239690\n31. 01. 2017\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2017:1109239690.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. Vladimíra Pavlova, bývajúceho v Y., správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu UNICOM JIV, s.r.o., so sídlom v Košiciach - Šaca, Učňovská č. 6/574,\nzastúpeného JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom v Bratislave, Dostojevského rad č. 1 a obchodnou\nspoločnosťou AKAK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Slowackého č. 56, proti žalovanej Slovenskej\nrepublike - Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,\nDobrovičova č. 12, zastúpenej spoločnosťou AKMG, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 6A, o\nnáhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 287/2009, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo\n14. augusta 2013 sp. zn. 2 Co 287/2013 v spojení s medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava\nI zo 7. marca 2013 č. k. 16 C 287/2009-831, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2013 sp. zn. 2 Co 287/2013 v spojení\ns medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 7. marca 2013 č. k. 16 C 287/2009-831 a\nvec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. marca 2013 č. k. 16 C\n287/2009-831 vyslovil, že je daná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym\núradným postupom orgánov štátu, s tým, že o výške nároku na náhradu škody a o trovách konania\nbude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v\nrámci postupu o schvaľovaní prevádzkarne Mäsokombinát Melek neboli dodržané zákonom požadované\npostupy a bolo vydané právoplatné rozhodnutie č. 581/2008 z 31. marca 2008, ktorým sa prevádzkareň\nMelek 231 schválila a to i napriek tomu, že podmienky pre jej schválenie splnené neboli a teda zo\nstrany pracovníkov RVPS Nitra došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri vydávaní rozhodnutia o\nudelení certifikátu a pridelení euročísla. Táto skutočnosť vyplýva jednak z internej správy o vykonanom\naudite Generálneho riaditeľstva pre zdravie a spotrebiteľov Európskej komisie, ktorý sa\nuskutočnil 23. októbra 2008, a pri ktorom bolo preukázateľne zistené, že v prevádzkarni bola zistená\nkrížová kontaminácia, keď stavebno-technické nedostatky (usporiadanie, riešenia a veľkosť)\nkontaminácii nezabraňujú. Z interného záznamu spísaného o audite - špecifický audit DG\nSANCO 2008-7815, tiež vyplýva, že príslušný orgán mal pri schvaľovacom postupe identifikovať\nvšetky nedostatky a nedodržiavanie predpisov, tieto mali byť zaznamenané a pred schválením mal\nprevádzkovateľ potravinového podniku mať akčný plán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod\ns hygienickými chybami, resp. mohol sa schváliť podmienečne. Schválenie Mäsokombinátu Melek\nnebolo podmienené splnením a dodržiavaním podmienok, ale bolo „bezpodmienečné“. Predpísaný\nschvaľovací postup bol síce formálne dodržaný, ale neriešil krížovú kontamináciu, neboli vzaté do úvahy\nvšetky nedostatky prevádzkarne, ktoré mal prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (PPP) odstrániť, a\naž potom dostať úplné schválenie. Zo záveru vyplýva, že neboli vymenované všetky nedostatky, nakoľko\nnešlo o inšpekciu, ale o audit systému. Bolo odporučené dôkladne skontrolovať a prehodnotiť\nprevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky, a oddelene zvážiť, čo je problém usporiadania, riešenia\n\nkonštrukcie a veľkosti priestorov (stavebno-technický) a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný\nplán na zlepšenie a prijať opatrenia krátkodobé a dlhodobé. Skutočnosť, že pri schválení prevádzkarne\nv roku 2008 došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva\ntiež z kontrolného záznamu z 27. októbra 2007, v ktorom sú uvedené rovnaké nedostatky\nako v internej správe z vykonaného auditu, z úradného záznamu z marca 2009, kde sa\nkonštatuje krížová kontaminácia zapríčinená stavebno-technickým usporiadaním priestorov, z úradného\nzáznamu z 5. apríla 2011, 12. septembra 2011 a následného nariadenia o zastavení výrobných činností,\nktoré sa vykonávajú v nevyhovujúcich priestoroch, pričom z predložených listinných dokladov vyplýva,\nže k zmene stavebno-technického stavu či iným zmenám v Mäsokombináte Melek od schválenia\nprevádzky v marci 2008 nedošlo. Z konania RVPS Nitra vyplýva, že pri schválení prevádzky\ndošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko v marci 2008 bola prevádzka Mäsokombinátu\nMelek schválená bez podmienok a bez časového obmedzenia v súvislosti so žiadosťou D.. U.,\ntak isto bola schválená aj pri zmene vlastníka prevádzky v máji 2008 a to na žiadosť žalobcu, keď\nopätovne bola schválená prevádzka bez podmienok a bez časového obmedzenia na všetky činnosti\na následne bez toho, aby došlo k stavebno-technickým úpravám, či iným zmenám v predmetnom\nmäsokombináte. Po tom, ako žalobca prenajal mäsokombinát spoločnosti EKOVEX s.r.o., pracovníci\nRVPS Nitra skonštatovali pri kontrole 7. septembra 2011, že v prevádzke nie je možná výroba z dôvodu\nohrozenia potravinovej bezpečnosti a napokon zastavili prevádzkovú činnosť aj pre žalobcu, čím potvrdili\nbez ďalšieho, že prevádzka nevyhovovala ani v marci 2008 ani v máji 2008, nakoľko k žiadnej zmene\nstavebno-technickej u žalobcu nedošlo a nezmenil sa predmet činnosti a ani objem výrobkov potravín\nživočíšneho pôvodu oproti schválenému objemu a výrobkov a činnosti v marci 2008. Túto skutočnosť\nžalovaná nijak nevysvetlila ani nepreukázala, že by v priebehu obdobia od roku 2008 do roku 2011\ndošlo k legislatívnym zmenám, či zmenám priamo v predmetnej prevádzke. Okresný súd sa nestotožnil\ns tvrdením žalovanej, že zistenú krížovú kontamináciu je možné riešiť prostredníctvom časového\nharmonogramu a to z dôvodu, že žalovaná toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, poukazovala\nlen na tvrdenia svedkov - pracovníkov RVPS Nitra, ktorí sa však bližšie k časovému harmonogramu\nnijakým spôsobom nevedeli vyjadriť ani nepreukázali, že by takýto časový harmonogram bol ešte počas\nprevádzky Mäsokombinátu Melek D. U. schválený, a či z ich strany bolo jeho dodržiavanie\nkontrolované, a už vôbec sa nijako nevyjadrili k obsahu - postupnosti nimi tvrdeného časového\nharmonogramu. Napokon zákon o veterinárnej starostlivosti možnosť odstránenia krížovej kontaminácie\nčasovým harmonogramom ani nepripúšťa. Žalovaná v priebehu konania namietala nedostatok aktívnej\nlegitimácie žalobcu s odôvodnením, že o schválenie Mäsokombinátu Melek požiadal D. U., a teda že\nžalobca nebol účastníkom konania po schválenie predmetnej prevádzkarne. So žalovanou vznesenou\nnámietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie nestotožnil, a to z\ndôvodu, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody má ten, komu bola\nvytýkaným postupom škoda spôsobená ako i z dôvodu, že prevodom vlastníckeho práva k predmetnému\nMäsokombinátu Melek žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka D. U.. So zreteľom\nna uvedené závery súd prvej inštancie zhrnul, že postup pracovníkov RVPS Nitra bol pri schvaľovaní\nprevádzkarne v roku 2008 nesprávny, nakoľko táto skutočnosť okrem iného jednoznačne vyplýva z\npredloženého listinného dokladu - interný záznam spísaný v audite - špecifický audit DG SANCO\n2008-7815 a preto uzavrel, že v tomto ohľade je daná zodpovednosť žalovanej za nesprávny úradný\npostup, ktorého sa dopustil orgán verejnej moci, pre ktorý je žalovaná ústredným orgánom štátnej správy.\n2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 14. augusta 2013 sp. zn. 2 Co\n287/2013 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V celom rozsahu sa s dôvodmi týkajúcimi\nsa odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku po skutkovej a právnej stránke stotožnil.\nK odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu uviedol, že súd\nprvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový\nstav veci, aplikoval na správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil.\nK nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu namietanej žalovanou uviedol, že žalobca vstúpil\ndo práv a povinností pôvodného vlastníka, ktorému aj bolo udelené rozhodnutie na prevádzkovanie\nmäsokombinátu z dôvodu, že prevádzkareň splnila všetky požiadavky. Preto je v prejednávanej veci\nnositeľom vecnej aktívnej legitimácie a skutočnosť, že účastníkom konania nebol právny nástupca\npôvodného prevádzkovateľa mäsokombinátu, ktorému aj bolo vydané rozhodnutie, z ktorého si žalobca v\ntomto konaní uplatnil svoj nárok, je právne irelevantná. Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť,\nže RVPS Nitra schválila prevádzku potravinárskeho podniku tri dni po podaní žiadosti žiadateľovi D. U.\nMelek rozhodnutím z 31. marca 2008 č. 581/2008 na všetky činnosti bezpodmienečne a bez časového\nobmedzenia, pričom pôvodný žiadateľ o mesiac predal prevádzku novému majiteľovi, žalobcovi,\nktorému rozhodnutie o schválení prevádzky vydala žalovaná 2. mája 2008. Z uvedeného teda vyplýva,\n\nže RVPS Nitra v priebehu jedného mesiaca schválila prevádzkareň najprv prevádzkovateľovi D. U.\nUNICOM a následne aj žalobcovi z dôvodu splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok.\nOd udelenia rozhodnutia na prevádzkovanie mäsokombinátu vykonala v období od 13. mája 2008\ndo 13. októbra 2008 12 kontrol, pri ktorých žiadne nedostatky nezistila. Až kontrolou vykonanou 23.\noktóbra 2008 bola zistená kondenzácia vo viacerých priestoroch, čo svedčí o nie dobrej konštrukcii a\nriešení priestorov, pričom k samotnému schvaľovaciemu postupu je v internom zázname uvedené,\nže „keď príslušný orgán hodnotil závod, pri schvaľovaní mali byť identifikované všetky nedostatky a\nnedodržiavanie predpisov malo byť zaznamenané. Pred schválením mal mať potravinársky podnik akčný\nplán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod s hygienickými chybami. Z interného záznamu\nďalej vyplýva, že predpísaný schvaľovací postup bol síce formálne dodržaný, ale neriešil krížovú\nkontamináciu, neboli vzaté do úvahy všetky nedostatky prevádzkarne, ktoré mal nový prevádzkovateľ\npotravinárskeho podniku (PPP) odstrániť a až potom dostať úplné schválenie. Zo záveru vyplýva, že\nneboli vymenované všetky nedostatky, nakoľko nešlo o inšpekciu ale o audit systému. Bolo\nodporučené dôkladne skontrolovať a prehodnotiť prevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky a\noddelene zvážiť, čo je problém usporiadania, riešenia konštrukcie a veľkosti priestorov (stavebnotechnický) a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný plán na zlepšenie a prijať opatrenia krátkodobé\na dlhodobé. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovanej v\npodanom odvolaní, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodôvodnil, v čom spočíva\nnesprávny úradný postup žalovanej v schvaľovacom konaní Mäsokombinátu Melek, nakoľko súd\nprvej inštancie nesprávny právny postup žalovanej nielen presvedčivo odôvodnil, ale najmä v\nodôvodnení napadnutého rozsudku špecifikoval všetky dôkazy, z ktorých nesprávny úradný postup\nžalovanej jednoznačne vyplýva. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa existencie príčinnej\nsúvislosti ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a skutkovou otázkou uviedol, že predmetom\nodvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté\no základe nároku, t. j. že žalovaná za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá svojím nesprávnym\núradným postupom, otázku príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu\nškody uplatnenej žalobcom bude právne posudzovať a o nich rozhodovať súd prvej inštancie až v\nkonečnom rozsudku. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie,\nmedzi ako ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná\nsúvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom\nkonkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. júla 2014 sp. zn. 2 Cdo 153/2014 dovolanie\nžalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu odmietol ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ v spojení\ns § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou rozsudku odvolacieho súdu z\nhľadiska jeho vecnej správnosti.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie následne\npodal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktoré riadne v zákonnej\nlehote doplnil. Žiadal napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I\nna ďalšie konanie. Namietal, že súd tým, že nevykonal dôkazy na verifikáciu právne významných\nskutočností a aplikované právne normy nesprávne vyložil, zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že súd napriek tomu, že\nrozhodol o základe uplatňovaného nároku, jednoznačne neustálil titul, na základe ktorého považoval\nnávrh za dôvodný, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný\npostup) je pre posúdenie dôvodnosti návrhu rozhodujúce. Zaujal právny názor, že je vylúčené, aby\nnesprávny úradný postup spočíval vo vydaní (nezákonného) rozhodnutia. Ďalej generálny prokurátor\nsúdu vyčítal, že sa vôbec nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými\nnárokmi a žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom, riadiac sa pritom nesprávnym právnym\nnázorom, že otázku príčinnej súvislosti bude právne posudzovať až v konečnom rozsudku. Napokon\nsúdom nižšieho stupňa vyčítal, že v ich rozhodnutiach absentuje záver o existencii škody, najmä z\npohľadu jednotlivých uplatňovaných nárokov.\n5. Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora žiadal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, aby mimoriadne dovolanie odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je mimoriadne dovolanie prípustné (§ 243f ods. 2 písm. c/ O.s.p.), resp. ako podané\noneskorene, nespĺňajúce podmienky na aplikáciu § 243h ods. 3 O.s.p., resp. nemajúce náležitosti, alebo\nalternatívne zamietol, pretože nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania.\n6. Žalovaná sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora plne stotožnila.\n\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2015 sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu v spojení s medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie.\n8. Na základe sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z\n18. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 408/2016-97 vyslovil, že základné právo JUDr. Vladimíra Pavlova na\nsúdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl.\n36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť\npred súdom a právo byť spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom zaručené\nčl. 14 ods. 1 Prílohy č. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, základné právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, základné právo na rovnosť pred zákonom zaručené čl. 20 Charty základných\npráv Európskej únie a základné právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces zaručené\nčl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 z 30. júna 2015 bolo porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie. Rozhodol tiež o povinnosti najvyššieho súdu nahradiť sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia. Vo zvyšnej časti sťažnosti JUDr. Vladimíra Pavlova nevyhovel. V odôvodnení\nuviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) porušil jednu z požiadaviek\nspravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania a s ňou súvisiacu zásadu „rovnosti zbraní“ tým, že\nnedoručil sťažovateľovi (žalobcovi) podnet žalovanej na podanie mimoriadneho dovolania adresovaný\ngenerálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a vyjadrenie\nžalovanej k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora a neumožnil mu tak vyjadriť sa k nim,\na zaujať tak svoje stanovisko k argumentácii žalovanej v nich obsiahnutej. Poznamenal, že sťažovateľ\nnemal možnosť ani iným spôsobom sa k tvrdeniam žalovanej v nich obsiahnutých vyjadriť, keďže\nnajvyšší súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj\nna rozhodnutie ESĽP z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike (sťažnosť č.\n17127/12), ktorého závery aplikoval aj na prípad sťažovateľa. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k\nzáveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie, bolo namieste využitie právomoci podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, preto napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa § 56 ods. 6 zákona o\nústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti\nna ďalšie konanie, ten kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je\npovinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec opätovne predložená na rozhodnutie o\nmimoriadnom dovolaní konštatuje, že jeho predchádzajúce rozhodnutie o dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky bolo ústavným súdom zrušené v celom rozsahu a keďže najvyšší\nsúd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, po doručení podnetu žalovanej na podanie\nmimoriadneho dovolania adresovaného generálnemu prokurátorovi a vyjadrenia žalovanej k\nmimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora opätovne prejednal mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora.\n10. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo podané 8. septembra 2014. Podľa prechodného\nustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý\nnadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré\nv konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 35 CSP),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky, bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora je podané opodstatnene.\n12. Vzhľadom k tomu, že mimoriadne dovolanie bolo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky\npodané pred 1. júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2\nvety prvej CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 243e v spojení s § 243f O.s.p. v znení\núčinnom do 30. júna 2016.\n13. Pokiaľ ide o prípustnosť mimoriadneho dovolania najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že\ngenerálny prokurátor bol v súdenej veci oprávnený podať mimoriadne dovolanie postupom podľa § 243e\n\nods. 1 v spojení s § 243h ods. 3 O.s.p., nakoľko na základe podnetu účastníka konania (strany sporu)\na oboznámením sa s obsahom pripojených právoplatných súdnych rozhodnutí zistil (s čím sa dovolací\nsúd stotožňuje), že určením zodpovednosti žalovanej za petitom uplatňovanú škodu hrozí štátu značná\nhospodárska škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok a rozhodnutiami súdov bol porušený\nzákon, pričom podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv žalovanej (štátu) a túto nie je\nmožné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Keďže generálny prokurátor napadol rozhodnutia súdov\nnižších inštancií, ktoré rozhodovali o návrhu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nemožno\nv súdenej veci hovoriť ani o neprípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle ustanovenia §\n243f ods. 2 O.s.p.\n14. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237\nods. 1 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Pokiaľ ide o tzv. iné vady konania generálny\nprokurátor v texte mimoriadneho dovolania síce uviedol ustanovenie § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.,\nexistenciu iných vád konania, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci však žiadnym\nspôsobom neodôvodnil. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania ani tieto vady nezistil.\n15. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že rozsudky súdov\nnižších inštancií spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n17. Generálny prokurátor namietal, že súd jednoznačne neustálil titul, na základe ktorého považoval\nnávrh za dôvodný, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný\npostup) je pre posúdenie dôvodnosti návrhu rozhodujúce.\n18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto\nzákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri\nvýkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o\nväzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.\n19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní.\n20. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,\nktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\nSúd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n21. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu\nriadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide\no prípady hodné osobitného zreteľa.\n22. Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej\nmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej\nmoci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje\npostup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86\npísm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky\npri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\n23. Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, že súdy nižšieho stupňa dospeli v rámci rozhodovania k\nrovnakému záveru, že žalovaná sa dopustila nesprávneho úradného postupu pri schvaľovaní prevádzky\nžalobcu, resp. že nesprávny postup žalovanej spočíval v tom, že svojím rozhodnutím povolila v marci\n2008 a opakovanie v máji 2008 prevádzkovať Mäsokombinát Melek, pričom päť mesiacov po vydaní\nschvaľujúceho rozhodnutia deklarovala závažné nedostatky tejto prevádzky, čo postupne viedlo k jej\nzániku. Vzhľadom na to, že podľa súdov nižších inštancií nesprávny úradný postup žalovanej spočíval aj\nvo vydaní rozhodnutia, resp. aj v skúmaní podmienok pre vydanie rozhodnutia, mali jednoznačne ustáliť,\n\nv čom presne spočíva titul náhrady škody, či len v nesprávnom úradnom postupe alebo aj v nezákonnom\nrozhodnutí. Presné definovanie titulu náhrady škody pri žalobách o náhradu škody podľa zákona č.\n514/2003 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu, že podmienky pre úspešné uplatnenie nároku z uvedených\njednotlivých titulov (nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie) sú zásadne rozdielne. V\nprípade, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní ustáli, že titul náhrady škody v súdenej veci spočíva len\nv nesprávnom úradnom postupe, bude jeho úlohou tento nesprávny postup podrobne konkretizovať.\nV tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n31. mája 2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. novembra\n2006 sp. zn. 25 Cdo 613/2005, ktoré judikovali, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať\núkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili\nv obsahu vydaného rozhodnutia.\n24. Generálny prokurátor ďalej súdom vyčítal, že sa vôbec nezaoberali existenciou príčinnej súvislosti\nmedzi jednotlivými čiastkovými nárokmi a žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom.\n25. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej\npovinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej\npovinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum\nemergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením\nprávnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu\na tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí\nbyť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné\nbremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého\ntvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (žalobcu)].\n26. Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 152 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných\nprípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či\nje základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Základom predmetu konania bude posúdenie\nvšetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku (porušenie právnej povinnosti, vznik škody,\nkauzálny nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a\npod.) s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho\nrozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto\nkonaní súd už nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu\nprekážky res iudicatae. Ak je v konaní uplatnený nárok na náhradu škody, pozostávajúci z viacerých\nčiastkových nárokov, ktoré majú samostatný skutkový základ, podmienkou pre vydanie medzitýmneho\nrozsudku v takomto prípade navyše je, aby splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za\nškodu bolo zistené vo vzťahu ku každému jednotlivému nároku, hoci sú uplatnené v jednom konaní;\nv opačnom prípade nemožno o žalobe ako celku ani formou medzitýmneho rozsudku rozhodnúť.\nSkutkovo samostatnými nárokmi na náhradu škody sú také nároky, ktorých existencia je navzájom\nnatoľko nezávislá, že každý z nich môže poškodenému vzniknúť samostatne bez ohľadu na vznik\nnárokov ostatných, pretože predpoklady ich vzniku (najmä príčinná súvislosť medzi skutkom a škodou)\nsú v porovnaní s ostatnými nárokmi odchylné, môžu sa aj odchylne napĺňať a nemusia ani byť uplatnené\nnaraz.\n27. V konaní o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb. základ veci zahŕňa posúdenie\nvšetkých podmienok zodpovednosti uvedených v tomto zákone okrem výšky škody; medzitýmny\nrozsudok možno teda vydať, ak je vyriešené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že vznikla\nškoda (majetková ujma) a že medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom konkrétnej majetkovej\nujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Odvolací súd (rovnako súd prvej inštancie) v\ndanej veci považoval z hľadiska zodpovednosti štátu za splnenú predovšetkým podmienku nesprávneho\núradného postupu a potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie bez toho, aby bolo vyriešené,\nči sú splnené ďalšie predpoklady tejto zodpovednosti, t. j. či práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom orgánu štátu vznikla žalobcovi tvrdená majetková ujma. Okrem toho prehliadol, že\nžalobca si v prejednávanej veci uplatnil nároky na náhradu škody spočívajúcej v zastavení porážania\nzvierat, v uplatnení zmluvnej pokuty, v uplatnení ušlého zisku, vo vyhlásení konkurzu, v znemožnení\nčerpania schválených Eurofondov a v nákladoch na rekonštrukciu bitúnku, teda viacero skutkovo\nsamostatných nárokov na náhradu škody, pri ktorých musí byť splnenie podmienok pre vydanie\nmedzitýmneho rozsudku (splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu) skúmané oddelene.\nV tejto súvislosti treba jednoznačne odmietnuť záver odvolacieho súdu keď uviedol, že otázku príčinnej\nsúvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenými žalobcom bude právne\nposudzovať a o nich rozhodovať súd prvej inštancie až v konečnom rozsudku, nakoľko spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej stotožnil s tvrdením generálneho prokurátora, že v\nrozhodnutiach súdov nižších inštancií absentuje záver o existencii škody, najmä z pohľadu jednotlivých\nuplatňovaných nárokov. I keď súd medzitýmnym rozsudkom určuje danosť zodpovednosti žalovanej,\nmusí mať rovnako ako existenciu príčinnej súvislosti preukázanú aj existenciu škody, hoci o jej výške\nby mal rozhodovať až v konečnom rozsudku. V súdenej veci sa ani súd prvej inštancie a ani odvolací\nsúd existenciou škody nezaoberali, nevysvetlili v čom škoda pri jednotlivých uplatňovaných nárokoch\nspočíva, v čom spočíva zmenšenie majetku poškodeného, či vôbec k nemu došlo, ani či došlo k ušlému\nzisku a akým spôsobom.\n29. Tým, že súdy nižších inštancií z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k\nprávnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle\n§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav\nneúplný.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, že súdy nižších inštancií vec nesprávne\nprávne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), v dôsledku čoho zostal skutkový stav neúplný, zrušil\nrozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 450 CSP).\n31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n32. O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí (§ 453\nods. 3 CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/287/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}