{"guid": "793be25c-6222-45b3-8745-a89e0e297aa7:1691bc3a-a2f9-4df1-9651-c670ba0d6c38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1099898295.1", "spisova_znacka": "4Obo/24/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/24/2016 z 25. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2017, sp. zn. 4Obo/24/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1099898295.1", "identifikacne_cislo": "1099898295", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2017-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz", "Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-4", "nazov": "§ 118 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328", "nazov": "ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 15 ods. 4 písm. c) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-129", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-122", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1691bc3a-a2f9-4df1-9651-c670ba0d6c38", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1099898295.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1099898295.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1099898295.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obo/24/2016\n1099898295\n25. 08. 2017\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2017:1099898295.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej\na členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci žalobcov: 1. AKUS,\na.s., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 617 946, 2. JUDr. Alojz Rakovský, advokát, so\nsídlom Miletičova 21, Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo\nAgrokombinát Dolná Nitra, so sídlom Veľký Cetín, IČO: 00 198 862, obaja právne zastúpení: Consilior\nIuris, s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava proti žalovanému: AGROPEST, spol. s r.o., so\nsídlom Za humnami 510/1, Veľký Cetín, IČO: 34 103 660, právne zastúpený: JURISINVEST, advokátka\nkancelária, v.o.s., so sídlom Pluhová 5, Bratislava o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 15 zákona\nč. 328/1991 Zb., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 76Cb/144/99, 68Cbi/27/2000, o\nodvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 76Cb/144/99-460,\n68Cbi/27/2000 z 08. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 76Cb/144/99-460,\n68Cbi/27/2000 z 08. apríla 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. V predmetnej právnej veci Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k. 76Cb/144/99-460,\n68Cbi/27/2000 z 08. apríla 2016 zamietol žalobu, v rámci ktorej sa právny predchodca žalobcu v 1.\nrade žalobou doručenou súdu dňa 25.03.1998 domáhal voči žalovanému určenia, že právne úkony\n- kúpne zmluvy zo dňa 06.05.1996 označené ako\nV-1173/96, V-1175/96, V-1559/96,\nV-1176/96, kúpne zmluvy zo dňa 25.10.1996 označené ako V-2781/96, V-2783/96, V-2784/96, kúpna\nzmluva zo dňa 21.01.1997 označená ako\nV-160/97 a Dohoda o vydaní majetku družstva na\nmajetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnávacie podiely členov družstva zo dňa 02.12.1995, ktorými\nbol žalobca v 1. rade, ako konkurzný veriteľ, ukrátený o čiastku 17.586.117,-Sk, sú voči konkurzným\nveriteľom právne neúčinné. Všetko, o čo sa týmito odporovateľnými právnymi úkonmi dlžníkov majetok\nukrátil, musí sa vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca\nv 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2000 domáhal voči žalovanému určenia, že právnymi\núkonmi - kúpnymi zmluvami zo dňa 06.05.1996 označenými ako V-1173/96, V-1175/96, V-1559/96,\nV-1176/96, kúpnymi zmluvami zo dňa 25.10.1996 označenými ako V-2781/96, V-2783/96, V-2784/96,\nkúpnymi zmluvami zo dňa 21.01.1997 označenými ako V-160/97 a Dohodou o vydaní majetku družstva\nna majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnávacie podiely členov družstva zo dňa 02.12.1995,\nktorou došlo k vydaniu hnuteľného majetku podľa Prílohy č. 2 v zostatkovej hodnote vykázanej sumou\n5.132.974,-Sk, k vydaniu pohľadávok družstva v sume 3.383.143,-Sk podľa Prílohy č. 3, k vydaniu\nnehnuteľností „odchovňa ml. dobytka inv. č. 1004\" v hodnote 387.609,-Sk a kúpno-predajnou zmluvou\nč. 26/EP/94 zo dňa 01.07.1994 v hodnote 11,915.422,-Sk, došlo k zníženiu majetku dlžníka v celkovej\nsume 29.889.148,-Sk, o ktorú je ukrátená konkurzná podstata úpadcu. Preto podľa § 16 zákona č.\n328/1991 Zb. zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj „ZKV\") je žalovaný povinný v prospech konkurznej\npodstaty úpadcu vrátiť všetko, o čo sa hore uvedenými odporovanými právnymi úkonmi dlžníkov majetok\nukrátil, ak to nie je možné, zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 29.889.148,- Sk s 18% úrokom odo dňa,\n\nkedy došlo k uzavretiu jednotlivých odporovaných právnych úkonov do zaplatenia. Uznesením č. k.\n76Cb/144/1999-118 zo dňa 04. októbra 2000 súd prvej inštancie spojil veci vedené na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 76Cb/144/1999 a sp.zn. 68Cbi/27/2000 na spoločné konanie, ktoré budú ďalej\nprejednávané pod sp .zn. 76Cb/144/1999.\n2. Žalobcovia v 1. a 2. rade opodstatnenosť svojich žalôb odôvodňovali skutočnosťou, že medzi\ndlžníkom, zastúpeným predsedníčkou družstva H. U. S. ako predávajúcou a žalovaným, ako kupujúcim\nzastúpeným H. E. Q., konateľom došlo k uzavretiu právnych úkonov (hore uvedených kúpnych zmlúv),\nktorými došlo k zníženiu majetku dlžníka. Vzhľadom na uvedené kúpne zmluvy došlo k ukráteniu žalobcu\nv 1. rade a zároveň konkurznej podstaty a preto sa žalobcovia domáhajú v zmysle ust. § 15 ods. 4 písm.\nc/ a § 16 zákona č. 328/1991 Zb., určenia neúčinnosti týchto právnych úkonov a vrátenia do konkurznej\npodstaty úpadcu všetkého, o čo sa týmito odporovateľnými právnymi úkonmi dlžníkov majetok ukrátil.\n3. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podaní doručenom súdu prvej inštancie\ndňa\n16. októbra 2015 uviedli, že sú splnené podmienky na odporovateľnosť právnych úkonov podľa § 15\nods. 4 písm. c/ zákona č. 328/1991 Zb., nakoľko ku dňu uzavretia právnych úkonov H.. E. Q. bol\nspoločníkom a zároveň konateľom v spoločnosti AGROPEST, s.r.o. a bol aj členom predstavenstva\núpadcu a X. F. bol spoločníkom v spoločnosti AGROPEST, s.r.o. a členom predstavenstva úpadcu, preto\nmuseli poznať úmysel úpadcu ukrátiť konkurzných veriteľov. Ďalej je splnená podmienka podľa § 15\nods. 1 zákona č. 328/1991 Zb., že základnou podmienkou na určenie odporovateľnosti právneho úkonu\nje ukrátenie konkurzného veriteľa. Konkurzný veriteľ je na svojom oprávnenom nároku v súvislosti s\nodporovaným právnym úkonom ukrátený vtedy, keď na základe odporovaného právneho úkonu (resp.\nprávnych úkonov) došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že konkurzný veriteľ, či konkurzní veritelia\nnebudú môcť byť v rámci konkurzného konania uspokojení na svojich oprávnených nárokoch buď vôbec\nalebo len čiastočne. Je zrejmé, že ak by nebolo prišlo k odporovaným právnym úkonom, bola by masa\nkonkurznej podstaty väčšia a v rámci uspokojenia jednotlivých konkurzných veriteľov by bolo možné ich\npohľadávky uspokojiť v miere o to väčšej, o čo by správca konkurznej podstaty utŕžil speňažením majetku\ntvoriaceho konkurznú podstatu, viac. Je nesporné, že dňa 02. decembra 1995 uzavrel dlžník a žalovaný\nDohodu o vydaní majetku na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacie podiely členov družstva\n(ďalej len „Dohoda\"), podľa ktorej dlžník sa zaviazal vydať majetok v celkovej hodnote 13.090.483,Sk, rovnako tak, že dlžník uzavrel so žalovaným uvedené kúpne zmluvy, ktorými previedol nehnuteľný\nmajetok v hodnote 9.070.000,-Sk za 4.574.366,-Sk, zároveň na základe dohody o vydaní majetku\ndružstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacie podiely členov družstva vydal hnuteľný\nmajetok v hodnote 5.132.974,-Sk a pohľadávky družstva v hodnote 3.383.143,-Sk, čo znamená, že\nodporovateľnými právnymi úkonmi dlžník previedol majetok v celkovej hodnote 17.586.117,-Sk. Ku\ndňu 31. decembra 1995 boli aktíva dlžníka vo výške 224.734.813,-Sk a výška jeho záväzkov bola\n108.264.354,-Sk, pričom k nehnuteľnému majetku v hodnote101.427.402,- bolo riadne zriadené záložné\nprávo v prospech VÚB, a.s., čo preukazujú žalobcovia v 1. a 2. rade záložnými zmluvami č. 2/93,\n3/93, 7/93. Podľa záložnej zmluvy č. 5/93 bolo zriadené záložné právo v prospech VÚB, a.s. aj na\nhnuteľné veci v účtovnej hodnote 1.332.862, (dôkazy sú v spise KS BA 76Cb/145/99). Preto hodnota\nmajetku dlžníka bola 121.974.549,-Sk. Podľa evidencie správcu konkurznej podstaty aktíva úpadcu\nku dňu začatia konkurzného konania boli účtovne vo výške 123.398.000,-Sk a záväzky predstavovali\nsumu 142.644.000,-Sk, teda úpadca bol v predĺžení 19.246.000,-Sk. Tento záver vyplýva aj z obsahu\naudítorskej správy z auditu ročných účtovných závierok za roky\n1995 a 1996 a mimoriadnej\núčtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu vstupu do konkurzu, zostavenou audítorkou H..\nZ. O.. Žalobcovia v 1. a 2. rade poukazujú na skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu kúpnych zmlúv na\nnehnuteľnosti, že všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností zistená znalcom je 9.070.000,- Sk a\ndojednaná kúpna cena je len 4.574.366,-Sk, teda boli nehnuteľnosti predané za cenu nižšiu o 4.495.634,Sk, ako bola ich cena stanovená znalcom.\n4. Žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté kúpne zmluvy sú vlastne právnymi úkonmi, ktorými sa\nrealizovalo v súlade s čl. II. Dohody zo dňa 02. decembra 1995 odovzdanie majetku v súvislosti s\ntransformáciou Poľnohospodárskeho družstva Agrokombinát Dolná Nitra, so sídlom vo Veľkom Cetíne,\nIČO: 00 198 862 (ďalej iba PD) podľa zákona č. 42/1992 Zb. Žalovaný zdôrazňuje, že tento postup\ndlžníka, t. j. je rozhodnutie o spôsobe vysporiadania nárokov oprávnených osôb, prijatie uznesenia zo\ndňa 21. augusta 1995, spolu s uzavretím zmlúv o odplatnom postúpení pohľadávok, uzavretých medzi\nžalovaným a oprávnenými osobami, následné uzavretie uvedenej Dohody medzi dlžníkom a žalovaným\na uzavretie príslušných kúpnych zmlúv, neboli v rozpore s zákonom č. 42/1991 Zb. a Stanovami dlžníka.\n\n5. Žalovaný k uplatnenej kúpnopredajnej zmluve č. 26/Ep/94 zo dňa 01. júla 1994 žalobcom v 2.\nrade uvádza, že nejde o taký právny úkon, ktorý by bol urobený v posledných 3 rokoch pred začatím\nkonkurzu, t. j. nie je splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 15 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. pre\núspešnosť odporovania, splnenie ktorej skúma súd z úradnej povinnosti. Žalovaný zdôrazňuje, že je bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé, že veci ktoré sú v jeho vlastníctve, nadobudol na základe dovolených\nprávnych úkonov a zároveň za tieto veci zaplatil kúpnu cenu spôsobom a vo výške tak, ako bolo\ndohodnuté v jednotlivých kúpnych zmluvách (v súdnom spise č. l. 56-66,172-284). Žalovaný sa žiadnym\nspôsobom neobohatil a ani nedošlo k poškodeniu práv veriteľov úpadcu. K samotnému nadobudnutiu\nvlastníckeho práva žalobcu k týmto veciam došlo v súlade s § 133 Občianskeho zákonníka, t. j.\nzákonným spôsobom. Žalovaný má za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že ide o právne\núkony, ktorým možno odporovať podľa § 15 ods. 4 písm. c/ a § 16 zákona č. 328/1991 Zb.\n6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K 290/96; uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\nZ-2-3K/290/1996-682; veriteľským zväzkom č. 1, č. 226; konkurzným spisom úpadcu; výpisom z listu\nvlastníctva č. XXXX; Uznesením zo zasadnutia Predstavenstva PD Agrokombinát Dolná Nitra vo Veľkom\nCetíne zo dňa 21.08.1995 (ďalej len „Uznesenie\"); kúpnymi zmluvami č. V160/97 zo dňa 27.01.1997,\nV 2784/96, V 2783/96, V 2784/96 všetky zo dňa 26.11.1996, V 1559/96 zo dňa 15.07.1996, V1176/96,\nV1175/96, V1173/96 všetky zo dňa 04.06.1996; kúpnou zmluvou č. 29/EP/94 zo dňa 01.07.1994;\nDohodou o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu\nčlenov družstva; výpisom účastníkov z obchodného registra; obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový\nstav:\nNa základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K 290/96 zo dňa 22.08.1997 bol\nvyhlásený konkurz na majetok Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, so sídlom vo\nVeľkom Cetíne, IČO: 00 198 862. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K/290/1996-682\nzo dňa 10.11.2015 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu, t. j. žalobcu v 2. rade ustanovený JUDr.\nAlojz Rakovský, advokát, Miletičova 21, Bratislava.\n7. Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalovaného k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.\nXXXX, sú platne uzavreté kúpne zmluvy medzi Poľnohospodárskym družstvom Agrokombinát Dolná\nNitra ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Vklady vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\nktorých odporovateľnosti sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú, boli povolené rozhodnutím príslušnej\nsprávy katastra nehnuteľností, tak ako je to uvedené na LV žalobcu č. XXXX. Právnym titulom\nnadobudnutia vlastníctva žalovaného k hnuteľným veciam, veciam, ktoré majú charakter nehnuteľných\nvecí a k pohľadávkam je Dohoda o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a\nvyrovnacieho podielu členov družstva zo dňa 02. decembra 1995 uzavretá medzi Poľnohospodárskym\ndružstvom Agrokombinát Dolná Nitra a žalovaným. Vyššie uvedené platné právne úkony súvisia\ns rozhodnutím Poľnohospodárskeho družstva Agrokombinát Dolná Nitra vo Veľkom Cetíne, ktoré\nbolo prijaté uznesením predstavenstva družstva dňa 21. augusta 1995 a ktorým bolo rozhodnuté o\nvyporiadaní nárokov oprávnených osôb na majetkové podiely podľa zákona č. 42/1991 Zb. o úprave\nmajetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách a bývalých členov družstva na\nvyrovnacie podiely podľa jeho stanov. Uznesenie sa následne realizovalo uzavretím dohôd s jednotlivými\nsubjektami, (jedným z nich bol aj žalovaný), ktoré sú uvedené v citovanom uznesení, t. j. s právnickými\na fyzickými osobami (samostatne hospodáriacimi roľníkmi) a boli označené ako „Dohody o vydaní\nmajetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov družstva\"\na v nadväznosti na ne uzavretím jednotlivých kúpnych zmlúv na nehnuteľný majetok; tento však bol\npodmienený usporiadaním vlastníckych vzťahov družstva k uvedeným nehnuteľnostiam na príslušnej\nspráve katastra nehnuteľností tak, ako vyplýva z článku II Dohody z 02. decembra 1995.\n8. Kúpne zmluvy, uvedené na LV č. XXXX, patria k písomným dokumentom, prostredníctvom ktorých\nsa tiež realizovalo rozhodnutie dlžníka prijaté uznesením jeho predstavenstva zo dňa 21. augusta 1995\nvo veci vysporiadania nárokov oprávnených osôb na majetkové a vyrovnacie podiely v súvislosti s\npremenou/transformáciou družstva podľa § 765 a § 766 Obchodného zákonníka a zákona č. 42/1992\nZb. Osoby, ktoré mali voči dlžníkovi nárok z titulu majetkového podielu, prípadne vyrovnacieho podielu\nuzavreli s oprávnenými osobami zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok. V nadväznosti na uzavreté\nzmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, rozhodlo predstavenstvo dlžníka prijatím uznesenia zo dňa\n21. augusta 1995 o tom, že tým subjektom, ktorým oprávnené osoby odplatne postúpili svoje pohľadávky,\n\nktoré mali voči PD Dolná Nitra z titulu svojich nárokov na majetkové a vyrovnacie podiely, vydá dlžník\nsvoj majetok do výšky prevzatých dlhov.\n9. Na základe Uznesenia dlžníka sa uzavreli Dohody zo dňa 02. Decembra 1995 s jednotlivými subjektmi,\nt. j. s právnickými osobami a fyzickými osobami - samostatne hospodáriacimi roľníkmi, označenými ako\n„Dohody o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu\nčlenov družstva\" a v nadväznosti na tieto Dohody sa uzavreli jednotlivé kúpne zmluvy ohľadne prevodu\nnehnuteľného majetku. Podľa uvedených kúpnych zmlúv bol spôsob vysporiadania dohodnutej kúpnej\nceny za predaj a kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX dohodnutý tak, že prvú, v zmluve\nurčenú časť ceny zaplatí kupujúci v hotovosti do pokladne družstva. Druhú, v zmluve presne určenú\nčasť ceny poskytne kupujúci podľa potrieb dlžníka na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností a tretiu\nzostávajúcu sumu z dohodnutej kúpnej ceny, vyplatí kupujúci osobám, ktoré získali majetkové podiely\nv rámci transformácie družstva v zmysle zákona č. 42/92 Zb. z. a členom družstva, ktorí majú nárok\nna vyrovnací podiel.\n10. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie uviedol, že úmyslu dlžníka ukrátiť právnym úkonom\njej (pozn. odvolacieho súdu - vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa) uspokojenie a tiež\nznámosti (vedomosti) druhej zmluvnej strany (žalovaného) o tomto dlžníkovom úmysle, je na osobe, v\ndanom prípade na žalobcoch v 1. a 2. rade, ktorí právnemu úkonu odporujú. V danom prípade z obsahu\nDohody z 02. decembra 1995 je tiež nepochybné, že žalovaný prevzal dlh úpadcu voči oprávneným\nosobám na splatenie majetkového a vyrovnacieho podielu a do výšky prevzatého dlhu úpadca schválil\nprevod majetku úpadcu na právneho predchodcu žalobcu. Uvedené kúpne zmluvy boli uzavreté v súlade\ns Dohodou o vydaní majetku úpadcu z 02. decembra 1995, a to na základe prevzatia dlhu úpadcu\nprávnym predchodcom žalovaného voči oprávneným osobám. Z daného skutkového stavu žalobcovia\nv 1. a 2. rade nepreukázali, že uvedenými kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu veriteľov.\n11. S námietkou žalovaného sa súd nestotožnil, pretože návrh na vyhlásenie konkurzu podala Slovenská\nsporiteľňa, a.s. dňa 04. decembra 1996, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný\nveriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. Konkurz\nsa začína podaním návrhu, čo v danom prípade bolo dňa 04. decembra 1996 a kúpno - predajná zmluva\nč. 29/EP/94 bola uzavretá\ndňa 01. júla 1994, čo znamená splnenie podmienky podľa\n§ 15 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb.\n12. Keďže v konkurze ide zásadne o pluralitu veriteľov, pričom úspešne odporovaný úkon je právne\nneúčinný voči všetkým konkurzným veriteľom, je podľa súdu vecou žalobcov v 1. a 2. rade preukázať,\nže právnym úkonom dlžníka boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí si ich v konkurznom\nkonaní zákonom stanoveným spôsobom prihlásili, pričom musí ísť o ukrátenie takých pohľadávok, ktoré\nmali veritelia voči dlžníkovi už v dobe vykonania odporovaného právneho úkonu dlžníkom; ukrátenie sa\nnetýka pohľadávok tých veriteľov, ktorým postavenie veriteľa zaniklo.\n13. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali základ žaloby, teda zmenšenie majetku dlžníka,\na v dôsledku toho ukrátenie vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov v dobe vykonania\nodporovaného právneho úkonu dlžníkom, bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Keďže\nžalobcovia v 1. a 2. rade právnemu úkonu dlžníka neodporovali úspešne, súd sa otázkou vydania\nprospechu z úkonu neúčinného voči konkurzným veriteľom podľa § 16 ods. 4 ZKV nezaoberal. Vzhľadom\nna širokú argumentáciu strán sporu sa súd v odôvodnení rozsudku vysporiadal iba s tými skutočnosťami,\nktoré podľa jeho názoru súviseli s predmetom sporu, resp. boli relevantné pre rozhodnutie. O trovách\nkonania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.\n14. Voči predmetnému rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie, ktoré odôvodňujú tým, že\nsúd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na v konaní tiež prišlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., tzn. postupom súdu bolo strane\nznemožnené riadnym spôsobom realizovať jej zákonné procesné oprávnenia.\n15. Odňatie možnosti konať pred súdom vidia žalobcovia najmä v tom, že súd v konaní nepostupoval\npodľa ustanovenia § 118 ods. 4 O. s. p., nevyzval strany na zhrnutie svojich návrhov a nedal im ani\n\nmožnosť, aby sa vyjadrili k dokazovaniu a právnej stránke veci, ale bez ďalšieho vyhlásil uznesenie,\nktorým dokazovanie vyhlásil za skončené, ako to vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní. Žalobcovia\nsú ďalej toho názoru, že napadnutý rozsudok je predčasným rozhodnutím, ktoré vychádza z neúplné\nzisteného skutkového stavu, jeho právne závery nemajú zákonnú oporu a je nepreskúmateľný pre\nabsenciu procesnému predpisu vyhovujúceho odôvodnenia.\n16. Zároveň má podľa žalobcov v 1. a 2. rade konanie vadu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorou\nje nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil spôsobom, z\nktorého sa nedá zistiť, akými právnymi úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil,\nkeď žalobu zamietol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a nespĺňa podmienky\nstanovené pre odôvodnenie rozhodnutia v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.\n17. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že „úmyslu dlžníka ukrátiť právnym úkonom jej uspokojenie\na tiež známosti (vedomosti) druhej zmluvnej strany (žalovaného) o tomto dlžníkovom úmysle, je na\nosobe, v danom prípade na žalobcovi v 1. a 2. rade, ktorí právnemu úkonu odporujú.\" Tento názor\nsúdu podľa žalobcov nemá oporu v zákone. Z dikcie ustanovenia § 15 ods. 4 Zák. č. 328/1991 Zb.\nposledná veta vyplýva, že je na žalovanom, aby preukazoval, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti\npoznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Tým, že H.. E. Q. a X. F. boli zároveň konateľmi\nžalovaného a členovia predstavenstva úpadcu, museli teda poznať úmysel úpadcu ukrátiť konkurzných\nveriteľov a museli mať vedomosti o ekonomickej situácii subjektu, ktorý bol už v čase odporovaných\nprávnych úkonov v predĺžení. V konaní neboli ako svedkovia vypočutí a žalovaný neprodukoval žiaden\ndôkaz, ktorý by vyvrátil zákonom prezumovaný úmysel dlžníka (úpadcu) ukrátiť konkurzného veriteľa a\nv tomto smere podľa žalobcov neuniesol dôkazné bremeno. Súd nesprávne vyložil zákonnú normu a\nodchýlil sa aj od rozhodovacej praxe iných senátov Krajského súdu v Bratislave, viď napr. rozsudok KS\nBratislava sp. zn. 44Cbi/75/2002, kde súd v odôvodnení konštatuje, že „v prípade odporovania právnym\núkonom podľa § 15 ods. 4 ZKV je dôkazné bremeno na odporcovi, pričom pre možnosť námietky\nnevedomosti o úmysle dlžníka /dobromyseľnosti/ musí byť splnená podmienka náležitej starostlivosti\".\nSúd teda postupoval v rozpore s ustanovením § 133 O. s. p., podľa ktorého skutočnosť, pre ktorú je v\nzákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní\nnevyšiel najavo opak.\n18. Súd zároveň v odôvodnení konštatuje, že „z daného skutkového stavu žalobca v 1. a 2. rade\nnepreukázal, že uvedenými kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu veriteľov.\" Na základe akých dôkazov\na právnych úvah prišiel súd k tomuto záveru, sa nedá podľa žalobcov zistiť. Žalobcovia vo svojom\nodvolaní poukázali na konanie identických navrhovateľov proti obchodnej spoločnosti AGILE s.r.o., sp.\nzn.: 76 Cb/145/1999 prebiehajúce na Krajskom súde v Bratislave o odporovanie právnym úkonom.\nV jednom zo zrušujúcich uznesení, konkrétne v uznesení sp. zn. 3Obo/71/2011 zo dňa 11.12.2012\nuviedol Najvyšší súd SR nasledovné: „Je pravdou, že súd prvého stupňa sa týmto tvrdením žalobcu\nohľadne zmenšenia majetku dlžníka nezaoberal, iba skonštatoval, že žalobca nenavrhol žiadne iné\ndôkazy o tom, že majetok dlžníka sa zmenšil. Pokiaľ dlžník odpredal majetok za nižšiu cenu aká\nbola cena majetku ocenená znaleckým posudkom, je zrejmé, že jeho majetok sa o rozdiel sumy\nocenenej a odpredajom získanej, zmenšil. Tvrdenie žalovaného v jeho vyjadreniu k odvolaniu, že vôbec\nnebola rozhodujúca cena stanovená znaleckým posudkom znalca z odboru ekonomiky a oceňovania\nnehnuteľností, pretože tento bol vyhotovený výlučne pre potreby katastra Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky považuje za nelogické a zavádzajúce, nakoľko sporné nie je, že dlžník jeho majetok predal a\nbolo jeho povinnosťou pre určenie ceny majetku v kúpnych zmluvách určiť cenu majetku zodpovedajúcej\ncene určenej ocenením, za účelom preukázania, že odpredajom nehnuteľností právnymi úkonmi, ktorých\nodporovateľnosť uplatňuje, skutočne k zníženiu majetku dlžníka nedošlo. Pokiaľ dlžník odpredal jeho\nmajetok za nižšiu cenu, ako cenou bol odpredávaný majetok ocenený, jednoznačne hodnotu jeho\nmajetku znížil.\"\n19. V konaní žalobcovia, podľa ich mienky, preukázali, že aj v súdenom prípade prišlo k predaju\nnehnuteľného majetku úpadcu tak, že kúpna cena v jednotlivých prípadoch bola stanovená nižšou\nčiastkou, než aká bola cena stanovená znaleckým posudkom, čo vyplýva zo samotných kúpnych\nzmlúv založených v súdnom spise. S poukazom na vyššie citovaný názor Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky je nepochybné, že tak, ako v prípade predaja nehnuteľností, tak aj v prípade vydania\nhnuteľného majetku sa hodnota majetku úpadcu znížila. V tomto smere súd na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otázkou, aký vplyv malo zníženie majetku úpadcu\n\nodporovanými právnymi úkonmi na ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných\nveriteľov sa súd vôbec nezaoberal. Vychádzajúc zo skutočnosti, že odporovanými právnymi úkonmi\nprišlo ku zníženiu majetku úpadcu, ako aj z prezumpcie vedomosti druhej zmluvnej strany o úmysle\núpadcu ukrátiť uspokojenie vymáhateľných pohľadávok, napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie sú\nnepreskúmateľné a nedá sa zistiť, akými právnymi úvahami sa súd riadil, keď žalobu zamietol.\n20. Súd sa podľa žalobcov žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že odporovanými\nprávnymi úkonmi prišlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky konkurzných veriteľov, nevykonal\nnavrhované dôkazy, a preto neúplne zistil skutkový stav. Žalobcovia navrhovali oboznámiť obsah spisu\nKrajského súdu v Bratislave\nsp. zn.: 76Cb/145/99, v ktorom sa takisto riešila odporovateľnosť\nprávnych úkonov toho istého úpadcu a obsah ktorého, okrem iného, dokumentuje postupné zbavovanie\nsa majetku úpadcu. Tento dôkaz súd nevykonal a ani nevysvetlil z akého dôvodu tak neurobil. Ďalej\nžalobcovia navrhli pripojiť konkurzný spis Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn.: Z-2-3K 290/06\npre zistenie výšky predĺženia úpadcu ku dňu uskutočnenia odporovaných právnych úkonov a pre zistenie\nkonkurzných veriteľov, ktorí v tom čase mali voči úpadcovi splatné pohľadávky. V odôvodnení rozsudku\nsíce konajúci súd konštatuje, že vykonal dokazovanie „veriteľským zväzkom č. 1, č. 266;\" a konkurzným\nspisom úpadcu, tieto doklady však stranám na pojednávaní neoboznámil a ani z odôvodnenia rozsudku\nsa nedá zistiť, čo z konkurzného spisu a z veriteľských zväzkov posúdil ako dôkaz pre toto konanie a\nako tieto dôkazy vyhodnotil. Ak by sa súd z obsahom konkurzného spisu naozaj oboznámil, bol by zistil,\nže ku dňu uskutočnenia odporovaných právnych úkonov mal úpadca najmenej 127 veriteľov, ktorí si\nsvoje pohľadávky prihlásili do konkurzu a stali sa tak konkurznými veriteľmi, pričom suma prihlásených\npohľadávok je najmenej 89.512.769,70 Sk (2.971.279,61 EUR) bez príslušenstva. Na základe takto\nvykonaného dôkazu by sa potom súd mohol zaoberať otázkou, či odporovanými právnymi úkonmi prišlo\nk ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov, alebo nie.\n21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zastáva názor, že žalobcovia nepreukázali základ\nžaloby tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 15 ZKV, t. j. nepreukázali, že dlžníkove právne úkony (t. j.\nprávne úkony PD) podľa odsekov 2 až 6 ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného\nveriteľa, ani úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane (podľa\nnázoru žalovaného ide o oprávnené osoby) známy. Žalovaný totiž vykonával len realizačné úkony\nna splnenie záväzkov PD, ktoré vznikli predtým medzi PD a oprávnenými osobami. Podľa názoru\nžalovaného nejde teda o odporovateľné právne úkony. Pokiaľ ide o znášanie dôkazného bremena a s tým\nsúvisiacich skutočností, žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/64/2011\nz 29. novembra 2011 a jeho odôvodnenie, v ktorom bol uvedený jednoznačný právny názor na to, že\nžalobca je ten, ktorý znáša dôkazné bremeno.\n22. Čo sa týka ust. § 15 ods. 4 ZKV, zo skutkových okolností podľa žalovaného vyplýva, že žalobca\nv 1. rade nepreukázal, že dlžník (PD) urobil právny úkon/právne úkony, ktorými bol konkurzný veriteľ\nPD ukrátený a preto následne žalovaný nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel (PD)\ndlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Žalovaný v rámci realizácie transformačného projektu (nešlo teda\no úkony v rámci obchodnej či inej činnosti, ani o svojvoľné nakladanie s majetkom napr. darovaním a\npod.) uspokojoval zákonné nároky tretích osôb na vydanie majetkových a/alebo vyrovnacích podielov.\nŽalobcovia nepreukázali, že v dôsledku týchto úkonov sa PD dostal do úpadku a následne do konkurzu.\nPokiaľ ide o cenu nehnuteľností, bola síce nižšia, ako ocenenie z roku 1993, ktoré bolo vykonané za\núčelom katastrálneho konania a s tým súvisiaceho poplatku, ale to neznamená, že v čase vykonania\npredmetných úkonov bola nižšia, ako ich priemerná cena/hodnota, naviac cena bola totožná s ich\núčtovnou hodnotou. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa žiadnym spôsobom neobohatil a ani nedošlo\nk poškodeniu práv veriteľov PD. Žalovaný má taktiež za to, že žalobca v 1. rade v spore vôbec\nnepreukázal, že ide o právne úkony, ktorým možno odporovať podľa § 15 ods. 4 písm. c) a §16\nZKV. Žalovaný zastáva názor, že dôkazné bremeno vo veci preukázania jednak samotnej existencie\npohľadávky konkurzného veriteľa a jej vymáhateľnosti, ako aj samotného úmyslu dlžníka (PD) ukrátiť\nprávnym úkonom jej uspokojenie a tiež známosti (vedomosti) druhej zmluvnej strany (žalovaného) o\ntomto dlžníkovom úmysle, je na osobe, v danom prípade na žalobcovi v 2. rade, ktorý právnemu úkonu\nodporuje; žalovaný má za to, že žalobca v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, tj.\nnepreukázal, že ním označené právne úkony sú právnymi úkonmi podľa § 15 ods. 2 ZKV.\n23. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci a vykonal všetky relevantné\ndôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\n\nvychádza zo správneho právneho posúdenia veci a nie je arbitrárne. Návrh žalobcov na zrušenie\nrozsudku z dôvodu, že v konaní prišlo aj k vade, uvedenej v § 221 ods. 1. písm. f) O. s. p., t. j. že strane sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, je podľa názoru žalovaného taktiež nedôvodný. Na\nzáklade uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil odvolaním napadnutý\nrozsudok.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\")] po zistení, že odvolanie bolo\npodané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§\n355 a § 356 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nC. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcov je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v\ncelom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n25. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 06. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní\nsporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.\nPodľa čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom\nchránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa\nčl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,\nže jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak\ntakej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý spravodlivo. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj\nna konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje\nokamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na\nvšetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.\n26. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npredo\ndňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného\nzákonného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový\nporiadok postavený, odvolací súd posudzoval podané odvolanie, ako aj v ňom uvedené odvolacie\ndôvody, podľa zákona účinného v čase podania odvolania (ustanovenia § 201 a nasl. O. s. p.).\n27. So zreteľom na žalobcom tvrdené dôvody odvolania odvolací súd predovšetkým skúmal otázku\nopodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať.\n28. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný\npostup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Občiansky\nsúdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému\ndôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k\nodňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane\nsporu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie\nmožnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo\nvšeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a\nprávom chránených záujmov, priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich\npráv a oprávnených záujmov.\n29. O vadu, ktorá je z hľadiska v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v\nkonaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi\na týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.\n30. Žalobcovia vo svojom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval podľa § 118\nods. 4 O.s.p., keďže nevyzval strany na zhrnutie svojich návrhov a nedal im ani možnosť, aby sa vyjadrili\nk dokazovaniu a právnej stránke veci, ale bez ďalšieho vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie vyhlásil\nza skončené.\n\n31. V zmysle § 118 ods. 4 veta prvá O. s. p., ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd\nvyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Z tohto\nustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich návrhov a na\nvyjadrenie sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie\núčastníka na „záverečnú reč\". V nej môže účastník zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané\ndokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môže\ntak k skutkovej, ako aj právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a vyjadrenie nemusí predniesť osobne\núčastník konania, môže ho za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah „záverečnej reči\"\ntreba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Záverečné zhrnutie a vyjadrenie nemusí byť takto formálne\noznačené; záverečným zhrnutím a vyjadrením („záverečnou rečou\") je aj takto neoznačený procesný\núkon účastníka urobený na záver pojednávania, ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu\na k právnej stránke veci.\n32. O tom, ako v tej - ktorej veci prebiehalo pojednávanie, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu\nspisu. V preskúmavanej veci je v spise na č. l. 447- 449 založená zápisnica o pojednávaní pred súdom\nprvej inštancie, ktoré sa uskutočnilo 08. apríla 2016. Zo zápisnice vyplýva, že k veci sa vyjadrili ich právni\nzástupcovia, súd uznesením zamietol návrh právneho zástupcu žalobcov na doplnenie dokazovania\npredložením konkurzného spisu\nsp. zn. Z-2-3K 290/06. Na to bolo prijaté uznesenie,\nktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Obsah tejto zápisnice ale v ničom\nnesvedčí o tom, že súd prvej inštancie postupoval podľa § 118 ods. 4 O. s. p. V prípade, ak je súd prvej\ninštancie názoru, že už je predmet konania vyčerpaný, musí dať strane možnosť predniesť na záver\npojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné\nprávo strany, ktoré ak jej ho súd odoprie, odníme jej možnosť konať pred súdom a realizovať tie procesné\npráva, ktoré predchádzajúci právny predpis - Občiansky súdny poriadok strane sporu za účelom ochrany\njej práv a oprávnených záujmov priznával (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/87/2006\npublikovaný v periodiku Zo súdnej praxe č. 18/2007). Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo\nna záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, bola\nodňatá možnosť konať pred súdom. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol\núčastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je vadou\nkonania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zakladajúcou prípustnosť odvolania podľa § 205 ods. 1\npísm. a) O. s. p., na ktorú vadu musí odvolací súd vždy prihliadnuť a ktorá má za následok nevyhnutnosť\nzrušenia napadnutého rozhodnutia.\n33. Odvolací súd uvádza, že preštudovaním jednotlivých zápisníc z uskutočnených pojednávaní zároveň\nzistil, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie postupom v zmysle jednotlivých ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku. I keď sa v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie uvádzajú\nviaceré listinné dôkazy (uznesenia Krajského súdu v Bratislave vydané v konkurznom konaní úpadcu\nPoľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, z ktorých však „uznesenie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn Z-2-3K 290/06\" nie je možné bližšie identifikovať pre jeho nedostatočné označenie,\nveriteľský zväzok č. 1, č. 266, konkurzný spis úpadcu, výpis z LV č. XXXX, uznesenie zo zasadnutia\nPredstavenstva PD Agrokombinát Dolná Nitra vo Veľkom Cetíne zo dňa 21.08.1995, jednotlivé kúpne\nzmluvy a pod.), ako podklad pre rozhodnutie súdu, obsah zápisníc z pojednávaní spísaných súdom prvej\ninštancie z 18. mája 2001 (č. l. 141 spisu), 26. júna 2015 (č. l. 396 spisu) a napokon 08. apríla 2016 (č.\nl. 447 spisu) svedčí o tom, že dokazovanie ani jednou z týchto listín nebolo vôbec vykonané. Občiansky\nsúdny poriadok v ustanovení § 129 ods. 1 O. s. p. predpisuje, ako sa má vykonať dokazovanie listinným\ndôkazom, tzn. zákon neponecháva na úvahu súdu, akým spôsobom takéto dokazovanie vykoná. O\ntom, že by v danom prípade bolo takto vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, nesvedčí obsah\nani jednej zo súdnych zápisníc spísaných súdom prvej inštancie. Odvolací súd navyše uvádza, že ani\nkonštatáciu „súd oboznamuje s doterajším obsahom spisu\" (zápisnica na č. l. 141) bez akéhokoľvek\nkonkretizovania a bližšieho označenia jednotlivých listinných dôkazov v ňom obsiahnutých, nemožno\nnazvať postupom v zmysle § 129 ods. 1 O. s. p. Súd prvej inštancie tak skutkové závery, z ktorých\nvyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania nevykonaného v súlade so zákonnými\nustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania (§ 122 ods. 1 O. s. p.) určitým dôkazným\nprostriedkom (§ 129 ods. 1 O. s. p.). Taktiež súd prvej inštancie počas celého konania nepoučil strany\nsporu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Súd prvej inštancie teda nepostupoval dôsledne v zmysle jednotlivých\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa vykonania dokazovania, ako i poučovacej\npovinnosti súdu.\n\n34. Z obsahu odvolania žalobcov zároveň vyplýva, že namietali aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku\nkonajúceho súdu a tým jeho nepreskúmateľnosť, neúplne zistený skutkový stav pre nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov, ako aj nesprávne skutkové zistenia z vykonaného dokazovania a nesprávne\nprávne posúdenie veci.\n35. Náležitosti rozhodnutia sú uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí\nbyť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a\nzistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na nim prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia\nmusí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým\nskutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval, a ako ju interpretoval.\nRozsudok súdu je nepreskúmateľný, ak náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. neobsahuje.\n36. Ústavný súd vo svojej judikatúre (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) vyslovil, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je právo\nstrany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Z odôvodnenia rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010).\n37. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tieto požiadavky podľa\n§ 157 ods. 2 O. s. p. nespĺňa. Z odôvodnenia rozhodnutia, ako aj v kontexte obsahu spisového materiálu\nsúdu prvej inštancie, nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s návrhom žalobcov na pripojenie\nkonkurzného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K 290/06 pre zistenie výšky predĺženia\núpadcu ku dňu uskutočnenia odporovaných právnych úkonov a pre zistenie konkurzných veriteľov, ktorí\nv tom čase mali voči úpadcovi splatné pohľadávky. Súd prvej inštancie v rozhodnutí síce na jednej\nstrane uvádza, že sa oboznámil s veriteľským zväzkom č. 1, č. 226 a konkurzným spisom úpadcu, avšak\nzo samotného rozhodnutia nevyplýva, čo z konkurzného spisu a z veriteľských zväzkov posúdil ako\ndôkaz pre toto konanie a ako tieto dôkazy vyhodnotil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pôsobí v tomto\nsmere zmätočne a nezrozumiteľne o to viac, že zo samotnej zápisnice z pojednávania konaného dňa 08.\napríla 2016 vyplýva, že súd návrh právneho zástupcu žalobcov na doplnenie dokazovania predložením\nkonkurzného spisu\nsp. zn. Z-2-3K 290/06 zamietol. Zároveň neoboznámenie sa s týmito\ndokladmi na pojednávaní namietal v odvolaní aj právny zástupca žalobcov. Napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie taktiež neobsahuje ani vyhodnotenie ostatných vykonaných dôkazov, ako aj uvedenie,\nprečo súd nevykonal niektoré dôkazy, ktoré strany sporu navrhovali.\n38. Záver súdu o tom, že preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky a tiež\nznámosť (vedomosť) druhej zmluvnej strany (žalovaného) o takomto dlžníkovom úmysle je v danom\nprípade na žalobcoch, nekorešponduje s obsahom ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ zákona č. 328/1991\nZb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len „ZKV\") citovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom je explicitne\nuvedené, že odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a\nku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou\nosobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a/ a b/ majetkovú\núčasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom\nčase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej\nstarostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. V zmysle uvedeného nie je zrejmé, na\nzáklade akých úvah dospel konajúci súd k vyššie uvedenému záveru o tom, že v danej veci nesú dôkazné\nbremeno preukázania úmyslu dlžníka práve žalobcovia, keď priamo z ním citovaného ustanovenia\nprávnej normy vyplýva, že v konkrétnom prípade sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá a jedinou\nvýnimkou z tejto zásady je prípad, kedy žalovaný (nesúci v tomto prípade dôkazné bremeno) môže\npreukázať, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.\n39. Rovnako tak súd prvej inštancie svoje konštatovanie o tom, že za daného skutkového stavu\nžalobcovia nepreukázali, že uvedenými kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu veriteľov, nepodoprel\nuvedením svojho myšlienkového postupu predchádzajúcemu vysloveniu takéhoto záveru. Tento záver\nje nepreskúmateľným aj z dôvodu, že súd sa zásadnou argumentáciou žalobcov, týkajúcou sa\nskutočnosti, že v súdenom prípade prišlo k predaju nehnuteľného majetku úpadcu tak, že kúpna cena\nv jednotlivých prípadoch bola stanovená nižšou čiastkou, než aká bola cena stanovená znaleckým\nposudkom, absolútne nezaoberal a neuviedol, z akého dôvodu nepovažuje za zmenšenie majetku\ndlžníka skutočnosť, že dlžník odpredal majetok za cenu nižšiu, akou cenou bol odpredávaný majetok\nocenený.\n\n40. Najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené preto dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcov\nsú dôvodné, pretože v konaní sa vyskytli vady uvedené v § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (postupom\nsúdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom) a napadnutý rozsudok je v dôsledku nedostatočného\nodôvodnenia nepreskúmateľný. Vzhľadom k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo ďalej\nmožné skúmať právne závery súdu prvej inštancie.\n41. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia\n§ 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a svoje\nrozhodnutie náležite odôvodniť.\n42. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.\ns. p).\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nPodľa § 420 C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak:\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie e prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak:\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "68Cbi/27/2000", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}