{"guid": "0505ac39-b70a-4455-88b2-d8865496f381:dfd3868f-d93f-495f-af5d-7c0cc75ce63a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1017200614.1", "spisova_znacka": "1Szak/14/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/14/2017 z 26. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Szak/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1017200614.1", "identifikacne_cislo": "1017200614", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2017-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfd3868f-d93f-495f-af5d-7c0cc75ce63a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200614.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200614.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200614.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/14/2017\n1017200614\n26. 09. 2017\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2017:1017200614.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIgora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej\nveci sťažovateľa (pôv. žalobca): W. Y. J., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Pakistanská\nislamská republika, právne zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Štúrova\n3, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného\nzboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy vo\nveciach zaistenia, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n2Sa/12/2017-84 zo dňa 14. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/12/2017-84 zo dňa 14.\njúna 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA9-17-061/2017-AV zo dňa 06.04.2017\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA9-17-061/2017-AV zo dňa 06.04.2017 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 88a ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 a 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol\no zaistení sťažovateľa, dňom 06.04.2017, najdlhšie do 06.07.2017, za účelom zistenia potrebných\ninformácii na vybavenie jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalovaný umiestnil sťažovateľa do Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\n2. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tak, že sťažovateľ bol dňa 08.02.2017 zaistený na základe\nrozhodnutia č.: PPZ-MCP-BA9-17-017/2017-AV zo dňa 08.02.2017, podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák\nč. 404/2011 Z.z. Krajský súd v Bratislave dňa 07.03.2017 pod sp. zn. 8Sa/l1/2017 rozsudkom potvrdil\nrozhodnutie žalovaného o zaistení sťažovateľa z 08.02.2017. Dublinské stredisko Migračného úradu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky pod č. MU-DS-38/2017-DŽ požiadalo Bulharskú republiku, kde\nsťažovateľ požiadal o azyl, o späťvzatie sťažovateľa. Sťažovateľ dňa 17.02.2017 požiadal v priestoroch\nÚtvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o azyl na území Slovenskej republiky. Dňa\n20.02.2017 Bulharská republika akceptovala žiadosť Dublinského strediska. Dublinské stredisko dňa\n23.02.2017 zastavilo konanie o návrate do Bulharskej republiky. Stalo sa tak vzhľadom na skutočnosť, že\nsťažovateľ požiadal o azyl na území Slovenskej republiky. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nvyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že pôvodné rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3. Žalovaný vychádzal z toho, že sťažovateľ požiadal o udelenie azylu na území Bulharskej republiky.\nTúto krajinu svojvoľne opustil a nelegálne vstúpil na územie iného štátu Európskej únie. Vyhodnotil,\nže je preto osobou, u ktorej je riziko úteku a nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel\nkonania o jeho žiadosti o azyl na území Slovenskej republiky. Ďalej zistil, že sťažovateľ mal pri sebe\nmalú hotovosť, nevie si zabezpečiť žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky. V Pakistane,\nodkiaľ pochádza, mu nehrozí žiadny trest, ani neprebieha voči jeho osobe žiadne konanie nakoľko nič\nnespáchal. Je paštúnskej národnosti, z kmeňa Afridy, má problém s políciou, ktorá ho prenasleduje pre\njeho národnosť. Žiadal o prepustenie zo zaistenia, lebo uplynula šesťtýždňová lehota na jeho odovzdanie\ndo Bulharskej republiky a Dublinské stredisko nevydalo rozhodnutie vo veci žiadosti o azyl na území\nSlovenskej republiky a on sa nachádza v režime pôvodného zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) zák.\nč. 404/2011 Z.z.\n4. Dublinské stredisko dňa 23.02.2017 zastavilo konanie o návrate do Bulharskej republiky, vzhľadom\nna skutočnosť, že sťažovateľ požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, žalovaný konštatoval, že\nsúčasťou toho bude pokračovanie Dublinského konania a, ak sťažovateľ nepodá správnu žalobu proti\nrozhodnutiu, transfer do Bulharska. Podľa správnej úvahy žalovaného podanie žiadosti o azyl na území\nSlovenskej republiky (predtým podal žiadosť o azyl v inej krajine Únie) sťažovateľom, smeruje k mareniu\npôvodného účelu zaistenia. Správny orgán tak o zaistení rozhodol, aby nebol narušený samotný proces\nazylového konania a vychádzal z toho, že sťažovateľ je stále žiadateľom o azyl na území Bulharska a\njeho podanie žiadosti na území Slovenskej republiky preto považoval za vytvorenie prekážky s cieľom\nzmariť návrat do tejto krajiny. Navyše predchádzajúcim pobytom a životom si nevytvoril dostatočné\nfinančné prostriedky na pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. Uzavrel teda,\nže existuje riziko úteku a nie je možné využiť menej závažné prostriedky na dosiahnutie účelu zaistenia.\n5. Žalovaný konštatoval, že podanie žiadosti o udelenie azylu v SR, nie je dôvodom na prepustenie\nzo zaistenia, lebo ďalej prebieha konanie o udelenie azylu a počas lehoty 60 dní od začatia konania o\nudelení azylu stále trvá účelnosť zaistenia vzhľadom na to, že je tu existencia reálneho predpokladu, že\nbude možné realizovať výkon odovzdania v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia. Poukázal na\nnález Ústavného súdu SR sp. zn. II US 147/2013-50 a právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. l0Sža/14/2015 zo dňa 30.03.2015. O žiadosti o udelenie azylu nebolo\nrozhodnuté, šesťdesiatdňová lehota na rozhodnutie o udelení azylu na území Slovenskej republiky, mala\nuplynúť 18.04.2017 a deväťdesiatdňová zákonná lehota 18.05.2017.\n6. Dobu zaistenia považoval za nevyhnutnú, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť realizáciu azylového\nkonania, spracovanie výstupov v konaní, vyhodnotenie všetkých skutočností a minimalizáciu rizika\núteku. Túto však nebolo možné presne určiť, pretože dĺžka konania je závislá od viacerých faktorov,\navšak je možné ju skrátiť.\n7. Konštatoval tiež, že pri rozhodovaní rešpektoval súkromný a rodinný život sťažovateľa v zmysle v\nčlánku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Zároveň konštatoval,\nže vzhľadom na prebiehajúce konanie a riziko, je zaistenie v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f)\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. So sťažovateľom sa zaobchádzalo\nhumánne a dôstojne a rešpektujú sa jeho základné práva v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym\nprávom a sú taktiež dodržiavané zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n8. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo\nveci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to tým, že\no neboli splnené podmienky pre aplikáciu §88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., nakoľko žalovaný\nzačal voči sťažovateľovi nové konanie vo veci zaistenia bez toho, aby bolo jeho predchádzajúce zaistenie\nukončené;\n\no žalovaný nerešpektoval lehoty stanovené v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.\n604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu\nzodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej\nkrajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Nariadenie Dublin\nIII“), ani zák. č. 404/2011 Z.z., ktorý mu ukladá povinnosť skúmať trvanie účelu zaistenia a\no sa žalovaný nevysporiadal so žiadosťou o bezodkladné prepustenie sťažovateľa ako ani s vyjadrením\nprávnej zástupkyne do zápisnice č.p.: PPZ-HCP- BA9-17-057/2017-AV, čím porušil svoju povinnosť v\nzmysle § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“);\n- preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúcom v\no zaistení podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. aj napriek tomu, že naďalej\nprebiehalo konanie o určenie členského štátu zodpovedného za rozhodnutie o žiadosti o azyl;\no nesprávnom výklade možnosti uplatnenia alternatív k zaisteniu;\n- namietal nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového\nstavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a je v rozpore s obsahom spisov, nakoľko\no žalovaný odôvodňuje potrebu zaistenia skutočnosťami, ktoré nasvedčujú zaisteniu v zmysle § 88a\nods. 1 písm. c) zák. č. 404/2002 Z.z. a nie písm. b), za účelom ktorého sťažovateľa zaistil;\no žalovaný nesprávne dospel k záveru o riziku úteku;\no z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho ustálil nemožnosť využitia menej\nzávažných opatrení, v rámci ktorých by v prípade sťažovateľa prichádzalo do úvahy (§ 23 ods. 3 písm.\nc/ resp. § 23a ods. 1 zákona č. 48/2002 Zb.);\no žalovaný si nezabezpečil žiadne podklady, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru o potrebe\nzisťovania ďalších skutočností v azylovom konaní;\n9. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z dôvodov stručne načrtnutých v\nnasledujúcich bodoch.\n10. K argumentu, že v prípade sťažovateľa je na jeho zaistenie možné použiť iba ustanovenie § 88a ods.\n1 písm. e) zák. č. 404/2002 Z.z. uviedol, že v prípade sťažovateľa prebiehalo azylové konanie a zároveň\naj dublinské konanie o určení členského štátu zodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o azyl. Podľa\nnázoru krajského súdu vydaním rozhodnutia o zastavení konania podľa § 46b ods. 1 písm. a) zákona\no azyle č. 480/2002 Z. z. o návrate do Bulharska netrvá situácia, keď prebiehalo konanie o udelení\nazylu účastníkovi konania na území Slovenskej republiky a dublinské konanie o určení členského štátu\nzodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o azyl.\n11. Žalovaný správne pristúpil k zaisteniu sťažovateľa podľa § 88a zák. č. 404/2011 Z. z. ešte pred\nuplynutím 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, lebo na základe vyhodnotenia skutočného stavu\nveci dospel k záveru, že zaistenie podľa citovaného ustanovenia bude účelnejšie. Šesťdesiatdňová\nlehota na rozhodnutie o udelení azylu na území Slovenskej republiky mala uplynúť dňa 18.04.2017\na deväťdesiatdňová zákonná lehota na rozhodnutie uplynie dňa 18.05.2017. Dňa 06.04.2017 zaslal\nžalovaný žiadosť na Migračný úrad a následne preposlal z dôvodu vecnej príslušnosti na Dublinské\nstredisko v akom stave sa nachádza konanie so sťažovateľom. Migračný úrad na túto žiadosť do vydania\npreskúmavaného rozhodnutia nereagoval. Z uvedených dôvodov žalovaný dňa 06.04.2017 správne\nzaistil sťažovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z. z. na účel zistenia tých skutočností,\nna ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä\nak existuje riziko jeho úteku.\n12. Vzhľadom k tomu že sťažovateľ požiadal dňa 17.02.2017 o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky, Dublinské stredisko dňa 23.02.2017 podľa § 46b ods. 1 písm. a) zákona o azyle č. 480/2002\nZ. z. zastavilo konanie o návrate účastníka konania do Bulharska a konalo v konaní o udelení azylu.\nLehoty na jeho odovzdanie do Bulharska prestali plynúť.\n13. Nakoľko tvrdenia o budúcom konaní sťažovateľ zmenil po svojej konzultácii s právnou zástupkyňou,\nkrajský súd tieto považoval za zavádzajúce, pričom z jeho predošlého konania, tak ako na to poukazoval\nžalovaný vyplýva existencia rizika úteku.\n\n14. Účelnosť zaistenia, podľa názoru krajského súdu spočíva v „riadnom a bezproblémovom prípadnom\nodovzdaní účastníka konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Do uvedenej doby je preto\npotrebné zaistenie, ktoré priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z. z. je potrebné. Počas uvedenej doby\nje potrebné, aby príslušný orgán žiadosť o azyl posúdil a rozhodol a v kladnom prípade následne bolo\nmožné fyzicky zrealizovať odovzdania neúspešného žiadateľa do krajiny kde požiadal prvotne o udelenie\nazylu“.\n15. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, „že v čase jeho rozhodovania za stanovených\nprávnych podmienok bolo nevyhnutné zaistenie žalobcu. Účel zaistenia trval do rozhodnutia o udelenie\nazylu vzhľadom na riziká úteku žalobcu, ktorý v minulosti neprejavil záruky trvalého názoru o svojom\npobyte a za situácie, že svojvoľne opustil krajinu kde požiadal o udelenie azylu prvotne, riziko úteku do\ninej krajiny trvá, rovnako ako jeho neoprávnené pobývanie v iných členských štátoch, a v nie poslednej\nmiere nemožnosti vlastnej starostlivosti o svoju osobu. Zaistenie žalobcu tak plnilo im záruku vykonania\núkonov v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, potom, čo by jeho žiadosti o azyl na území SR\nnebola úspešná, alebo aj naopak ak by mala byť úspešná pre preukazovanie potrebných informácií. Ich\nrozsah a obsah mohol žalovaný vzhľadom na okolnosti okolo žalobcu v čase rozhodovania posúdiť.“\n16. K namietanej nepreskúmateľnosti krajský súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. l0SZa/23/2015, podľa ktorého úvahy o nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu nemožno odvodzovať od subjektívnej predstavy sťažovateľa o tom, ako\npodrobne by malo byť rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny\nstav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Z hľadiska objektívneho\nje zrejmé, že odôvodnenie a dĺžka zaistenia okolnosťami, za ktoré označil nutnosť vybavenia všetkých\npotrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu nutnému k reálnemu výkonu prevozu\nnavrhovateľa, ktoré upravujú medzinárodné dohody, nároky uskutočniť posúdenie rozhodnutia a\njeho odôvodnenia tieto atribúty spĺňa. Preto námietka sťažovateľa nemôže vzhľadom na dôvody\npreskúmavaného rozhodnutia obstáť.\n17. Vo vzťahu ku krajine do ktorej má byť odovzdaný sťažovateľ krajský súd uviedol, že Bulharská\nrepublika je štát Európskej únie a neboli vydané žiadne odporúčania na zastavenie Dublinských\ntransferov. Preto mal za to, že zaistením sťažovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011\nZ.z. nedošlo ani k porušeniu článku 3 Dohovoru.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n18. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci, ako aj\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n19. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že krajský súd:\n- nesprávne právne posúdil porušenie ustanovení o konaní žalovaným a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, nakoľko\no žalovaný začal voči sťažovateľovi nové konanie vo veci zaistenia bez toho, aby bolo jeho\npredchádzajúce zaistenie ukončené;\no žalovaný sa nevysporiadal so žiadosťou o prepustenie zo zaistenia po uplynutí maximálnej prípustnej\nlehoty zaistenia;\no žalovaný nerešpektoval lehoty stanovené v Nariadení Dublin III ani judikatúru slovenských súdov vo\nvzťahu k lehotám daným v tomto nariadení;\n- sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s vyššie uvedenými žalobnými námietkami;\n- sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu vyjadrenej v rozsudku týkajúcom sa predchádzajúceho\nzaistenia sťažovateľa, sp.zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017, pričom tento odklon riadnym spôsobom\nneodôvodnil v súlade s ustanovením § 139 ods. 3 S.s.p.;\n\n- nesprávne právne posúdil žalovaným zvolený dôvod zaistenia sťažovateľa ako žiadateľa o azyl\ns prebiehajúcim dublinským konaním a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,\nnakoľko v prípadoch, kedy je súčasťou azylového konania cudzinca aj dublinské konanie o určení štátu\nzodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o azyl, prichádza do úvahy, ak nie je možné uplatniť iné\nmiernejšie donucovacie prostriedky a v súlade s článkom 28 Nariadenia Dublin III, zaistenie cudzinca v\nzmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e) zák. č. 404/2011 Z.z.;\n- nesprávne právne posúdil súlad držania sťažovateľa v zaistení s či. 5 ods. 1 písm. f) EDĽP, pokiaľ\ntento odôvodnil úplne iným účelom, ako bol dôvod zaistenia stanovený žalovaným v preskúmavanom\nrozhodnutí;\n- uviedol nesprávny záver o tom, že vydaním rozhodnutia o zastavení dublinského konania netrvá\nsituácia, keď prebiehalo konanie o udelení azylu a dublinské konanie o určení členského štátu\nzodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o azyl, nakoľko toto pokračovalo v rámci nového azylového\nkonania\n- nesprávne právne posúdil žalobný bod o nesplnení podmienok pre uplatnenie zaistenia v zmysle §\n88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. v prípade sťažovateľa, pričom sa zároveň odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu a tento svoj počin nedostatočne odôvodnil, nakoľko\no žalovaný dostatočným spôsobom neodôvodnil potrebu zisťovania skutočností, na ktorých je založená\nžiadosť o udelenie azylu a ktoré by nebolo možné bez aplikácie inštitútu zaistenia zistiť;\no žalovaný odôvodnil potrebu zaistenia podľa dotknutého ustanovenia skutočnosťami relevantnými pre\naplikáciu iného dôvodu zaistenia, čím vznikol rozpor medzi odôvodnením a výrokom preskúmavaného\nrozhodnutia;\no nebolo dostatočným spôsobom preukázané riziko úteku sťažovateľa;\no nebola splnená podmienka nemožnosti uplatnenia menej závažných prostriedkov, pričom sa s nimi\nžalovaný mal náležite vysporiadať;\n- sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu vyjadrenej v rozsudku pod sp. zn. lSža/5/2015 zo dňa\n06.02.2015 vo vzťahu k uplatneniu alternatívy k zaisteniu pre žiadateľov o azyl v podobe zdržiavania sa\nv azylovom zariadení bez možnosti udelenia priepustky;\n- dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k uplatneným námietkam a nesprávne právne\nposúdil rozsah prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia keď uviedol, že uplatnené námietky\nžalobcu určujú rozsah súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.\n20. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 14.08.2017 uviedol, že Dublinské stredisko\nvydalo v konaní o udelenie azylu pod ČAS.:MU-DS-17-/2017-Ž rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o\nudelenie azylu ako neprípustnej, pretože na konanie je príslušný iný štát. Ďalej uviedol, že sťažovateľ\nbol dňa 19.04.2017 prepustený zo zaistenia, pričom dňa 19.05.2017 svojvoľne opustil pobytový tábor\nbez udelenej priepustky.\n22. Na základe v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia dostupných informácií bolo zaistenie\nsťažovateľa zákonné a oprávnené.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) s poukazom na § 453 ods. 3 S.s.p. dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku.\n\n24. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol Príkazom na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z\nútvaru policajného zaistenia pre cudzincov zo dňa 19.04.2017 č. p. PPZ-HCP-BA9-17-071/2017-AV\nprepustený dňa 19.04.2017 (t.j. pred vyhlásením tohto rozsudku), kasačný súd, aplikujúc ustanovenie §\n458 ods. 2 S.s.p. veta za bodkočiarkou rozhodol bez uplatnenia lehoty vymedzenej v tomto ustanovení,\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 26. septembra 2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n25. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s\nprihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej\nrepubliky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe\ntakto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu\nprejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny\nskutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu.\n26. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a\nriadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu\nprekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu\nprekážku.\n27. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky právneho posúdenia spočívajúce v aplikácii nesprávneho\nprávneho predpisu.\n28. V súvislosti so situáciou, kedy dochádza k tzv. prezaisteniu cudzinca kasačný súd poukazuje na\npotrebu vydania príkazu na prepustenie a súčasne fakticky prepustiť takúto osobu zo zadržania. Inak\nnastáva situácia, kedy po vydaní druhého rozhodnutia o zaistení je dotknutá osoba v zaistení na základe\nviacerých zákonných dôvodov, t. j. v danom prípade na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho\nprevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku (§ 88 ods. 1 písm. c/ zák. č.\n404/2011 Z.z.) a zároveň ako žiadateľ o udelenie azylu na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je\nzaložená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje\nriziko jeho úteku (§ 88a ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z.).\n29. Napokon kasačný súd poukazuje aj na svoju ustálenú rozhodovaciu prax pokiaľ ide o otázku\nzaistenia žiadateľa o azyl, vyjadrenú napr. v rozsudkoch pod sp. zn. 1SZa/6/2013 zo dňa 24. septembra\n2013, 1SZa/14/2016 zo dňa 14. júla 2016, 10Szak/13/2016 zo dňa 10. októbra 2016. Vo vyššie\ncitovaných veciach kasačný súd opakovane dospel k záveru o tom, že v prípade potreby zaistenia\nžiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky je možné aplikovať dôvody uvedené podľa § 88a zák.\nč. 404/2011 Z.z. Žiadateľ o udelenie azylu nemôže byť zaistený z dôvodov podľa § 88 zák. č. 404/2011\nZ.z. Teda v prípade podania žiadosti o udelenie azylu dôvody pre pôvodné zaistenie tak automaticky\npominuli. Takejto situácii potom zodpovedá aj postup policajného útvaru, ktorý toto pôvodné zaistenie\nfakticky (prepustením) ale aj formálne (vydaním rozhodnutia o prepustení) ukončí a v prípade potreby\nrozhodne o zaistení § 88a zák. č. 404/2011 Z.z.\n30. Kasačný súd považoval za dôvodný aj sťažnostný bod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia\na zároveň odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu pokiaľ ide o preukázanie potreby\nzisťovania skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu a ktoré by nebolo možné bez\naplikácie inštitútu zaistenia zistiť. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj postup pri zaistení sťažovateľa oprel\no ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., bolo potrebné sa v odôvodnení rozhodnutia\nzaoberať preukázaním splnenia podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia.\n\n31. Z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia\nje zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať. V rozpore s uvedeným však vyznieva konštatovanie žalovaného v odôvodnení\npreskúmavaného rozhodnutia (č. l. 12 súdneho spisu) o tom, že \"počas lehoty 60 dní od začatia konania\no udelení azylu stále trvá účelnosť zaistenia vzhľadom na to, že je tu existencia reálneho predpokladu,\nže bude možné realizovať výkon odovzdania v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia\", čo\nvzhľadom na to, že takýto dôvod nepredstavuje samostatný účel zaistenia žiadateľa o azyl v zmysle\n§ 88a zák. č. 404/2011 Z.z., nepochybne vyvoláva pochybnosti o dostatočnom ustálení si predmetu\nkonania zo strany správneho orgánu. Zmätočne zároveň vo vzťahu k aplikovanému ustanoveniu\npôsobia aj vyjadrenia o snahe pozdržať, resp. zmariť výkon odovzdania. Takéto pochybenie v spojení\ns neprehľadnosťou kontextu rozhodnutia z hľadiska relevantnosti použitej argumentácie citovaním\nprávnych dokumentov bez naznačenia priamej súvislosti k použitým zákonným dôvodom zaistenia a\nchronológii prípadu vykazuje znaky zmätočnosti, a tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo nemalo ujsť\npozornosti krajského súdu.\n32. Následne závery krajského súdu o tom, že „žalovaný v zmysle § 88a ods. 1 písm. b)\nZoPC zaistil žalobcu na základe skutočnosti, že je žiadateľom o udelenie azylu prvotne na území\nBulharska, a to za účelom jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\nč.604/2013 z 26.06.2013“ (bod č. 70 napadnutého rozsudku), „účelnosť zaistenia spočíva v riadnom\na bezproblémovom prípadnom odovzdaní účastníka konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č.\n604/2013“ (bod. č. 81 napadnutého rozsudku) resp. „držanie žalobcu v zaistení aj za účelom prípadného\nvýkonu Dublinského transferu nie je v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru“ (bod č. 85\nnapadnutého rozsudku) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vyššie citované\nzávery krajského súdu nesvedčia o účelnosti zaistenia sťažovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b) zák.\nč. 404/2011 Z.z.\n33. Vzhľadom na aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia, v záujme presvedčivosti preskúmavaného\nrozhodnutia v jeho odôvodnení nemala absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie\ncitovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napríklad na základe\nčoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti o azyl, prípadne na aké\nskutočnosti malo byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada, najmä ak\nje zrejmé, že navrhovateľ po tom, čo požiadal o azyl, už dňa 06.03.2017 absolvoval v azylovom konaní\nvstupný pohovor.\n34. Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. okrem\niného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné\nvyužiť iné menej závažné prostriedky. Okrem toho, že rozhodnutie odporcu neobsahuje presvedčivé\nzdôvodnenie potreby zisťovania akýchkoľvek ďalších skutočností okrem tých, na ktoré bol navrhovateľ\nuž vypočutý pri vstupnom pohovore v azylovom konaní dňa 06.03.2017, z preskúmavaného rozhodnutia\nnevyplýva, na základe čoho ustálil nemožnosť využitia menej závažných opatrení, v rámci ktorých\nby v prípade navrhovateľa ako žiadateľa o azyl prichádzalo do úvahy v zmysle zákona o pobyte\ncudzincov [§ 23 ods. 3 písm. c), resp. § 23a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z.] zdržiavanie sa v azylovom\nzariadení bez možnosti udelenia priepustky, čím sa správny orgán nezaoberal, resp. z odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia okrem vyjadrenia o tom, že by sťažovateľ nemal využiť štátne orgány,\naby mu zabezpečili ubytovanie vo svojich zariadeniach a na náklady štátu, viac nevyplynulo. Vyššie\nuvedenými skutočnosťami sa pritom zaoberal kasačný súd v predchádzajúcich rozsudkoch, napr.\n1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015.,\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu,\nak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia\ntých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo\nmožné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 89 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy,\nak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a\nfinančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení\npovinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n\n35. Zároveň žalovaný svojim výkladom ustanovenia § 89 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. dospel k\nnesprávnym záverom pokiaľ uviedol, že sťažovateľ nesplnil podmienku podľa tohto ustanovenia (veta\nza bodkočiarkou „to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl“). V kontexte s ďalšími relevantnými ustanoveniami\nsa javí byť vhodnejším práve výklad, podľa ktorého aplikácia menej závažných prostriedkov u žiadateľa\no azyl nie je limitovaná preukázaním zabezpečenia ubytovania počas trvania tejto povinnosti (alternatívy\nk zaisteniu) a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zo strany žiadateľa, nakoľko u tohto\nprichádza do úvahy aj zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia priepustky.\n36. Navyše, aj napriek legislatívnemu výrazu, naznačujúcemu možnosť policajného útvaru využiť\nmenej závažné prostriedky, za aplikácie čl. 28 ods. Nariadenia Dublin III, podľa ktorého „ak existuje\nznačné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o\nodovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je\nzaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie\nopatrenia“ je možné žiadateľa o azyl zaistiť jedine ak sú na to splnené zákonom ako aj vyššie citovaným\nnariadením stanovené podmienky a zároveň nie je možné uplatniť miernejšie prostriedky.\n37. Napokon krajský súd dospel k nesprávnym záverom aj čo sa týka otázky rozsahu súdneho prieskumu\nrozhodnutí správnych orgánov vo veciach zaistenia podľa štvrtej hlavy tretej časti S.s.p. V bode č. 86\nnapadnutého rozsudku uviedol: „Z pohľadu uplatnených námietok žalobcu, ktoré určujú rozsah súdneho\nprieskumu rozhodnutia správneho orgánu nezistil súd žiadne pochybenie v postupe žalovaného...“.\nPodľa § 206 ods. 3 S.s.p. Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n38. V zmysle tejto (novej) právnej úpravy správny súd môže preskúmať rozhodnutie správneho orgánu\nvo veciach zaistenia aj neformálne bez ohľadu na uplatnené dôvody. Ak teda pri prieskume rozhodnutia\nsprávny súd zistí aj štátnym príslušníkom tretej krajiny neuplatnený dôvod nezákonnosti rozhodnutia o\nzaistení, bude oprávnený a povinný žalobe vyhovieť.\nV.\n39. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa odchýlil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, čím naplnil dôvod podanej kasačnej sťažnosti podľa §\n440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia\nnezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle\n§ 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n40. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. platí, že ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie\norgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie\nkrajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n41. Aj napriek zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, odkazujúc na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej\nsťažnosti č. PPZ-HCP-BA9-17-090/2017-AV zo dňa 14.08.2017 (č.l. 112), v ktorom tento oznámil, že\nsťažovateľ bol dňa 19.04.2017 prepustený zo zaistenia z dôvodu, že zanikol účel zaistenia podľa\nustanovenia § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zák. č. 404/2011 Z.z., z dôvodu neúčelnosti kasačný súd\nnerozhodol o jeho bezodkladnom prepustení zo zaistenia.\n42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\ntrovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.\n(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského\nsúdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/12/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}