{"guid": "be3e79b0-8ed7-464a-bc5c-9abeb2ab13ca:7cf82201-281c-46f3-995d-c030c3944d46", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1017200346.1", "spisova_znacka": "10Sžak/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/16/2017 z 25. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 10Sžak/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1017200346.1", "identifikacne_cislo": "1017200346", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-9", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cf82201-281c-46f3-995d-c030c3944d46", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200346.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200346.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200346.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/16/2017\n1017200346\n25. 10. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1017200346.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v\nprávnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyňa): U. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, provincia G., Sýrska arabská\nrepublika, posledný trvalý pobyt v zahraničí sídlisko Y., bez bližšieho označenia čísla domu, G.,\nevidenčne Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, Slovenská republika, t. č. na dlhodobej priepustke\nulica H., Slovenská republika, zastúpená: Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, 811\n02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,\n812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa\n30. januára 2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6SaZ/2/2017-74 zo dňa 26. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/2/2017-74 zo dňa\n26. mája 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30. januára\n2017 v časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľke nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30. januára 2017 žalovaný podľa § 13 ods. 1\nzákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“)\nneudelil sťažovateľke azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol sťažovateľke\ndoplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľka dňa 12.03.2016 požiadala o udelenie azylu\nz dôvodu obavy o svoj život, hlavne z dôvodu jej prenasledovania vládnou garnitúrou a z dôvodu\nvojnového konfliktu v domovskej krajine. Dôvodom jej žiadosti o azyl bolo, že je súčasťou zraniteľnej\nčasti obyvateľstva. Je osamelá žena, má zdravotné problémy, je traumatizovaná a potrebuje ochranu.\n3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka ničím nepreukázala, že by bola v krajine\npôvodu prenasledovaná, resp. že by mala dôvodnú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine ako je definované v zákone o azyle. Z vyjadrení sťažovateľky vyplýva, že ona sama\nnečelila žiadnej forme prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Nič, čo v priebehu konania\nprezentovala, nenasvedčovalo tomu, že bolo voči nej v krajine pôvodu namierené konanie postihujúce\n\nju kvôli pohlaviu, nič nenasvedčovalo tomu, že bola trestaná, ani že jej bola odmietnutá súdna ochrana,\nktorá by k takémuto trestaniu viedla. Nič nenasvedčovalo ani tomu, že boli voči nej realizované fyzické,\nsexuálne ani psychické násilie. Definícia utečenca v zmysle Konvencie a zákona o azyle v sebe zahŕňa\nsubjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z ujmy v prípade návratu\ndo krajiny pôvodu. Objektívne sa týkajú odôvodnenosti strachu žiadateľa, čo znamená, že existuje\nopodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Odôvodnený strach z prenasledovania\nsa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Konvencii a v zákone § 8 zákona o azyle,\nt. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny, politického názoru, alebo uplatňovania politických\npráv. Okrem subjektívneho prvku jej strachu z prenasledovania, teda obavy či už z príslušníkov IS alebo\npredstaviteľov štátneho režimu, chýba v jej prípade objektívny prvok odôvodnenosti jej strachu v zmysle\nKonvencie a zákona o azyle. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší. Preto možno\npodľa žalovaného jednoznačne konštatovať, že tieto jej obavy samy o sebe ako také, nevychádzajú\nz dôvodov uvedených v Konvencii a ani v zákone o azyle. Sťažovateľka teda objektívne nemala pred\nupustením krajiny svojho pôvodu žiadne problémy takého charakter, ktoré by vychádzali z dôvodov\nuvedených v Konvencii a v zákone o azyle. Nespĺňa preto podmienky pre udelenie azylu.\n4. Z objektívnych dôvodov neboli podľa žalovaného splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10\nzákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, keďže sťažovateľka nemá na území\nSR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.\n5. Z rozhodnutia je tiež zrejmé, že žalovaný posúdil možnosť udeliť sťažovateľke azyl z humanitárnych\ndôvodov a keďže sa v priebehu konania nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by viedli žalovaného k\nudeleniu tejto formy medzinárodnej ochrany, azyl z humanitných dôvodov sťažovateľke podľa § 9 zákona\no azyle neudelil.\n6. Vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody na udelenie azylu, žalovaný posúdil, či sťažovateľka spĺňa\ndôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a a § 13b zákona o azyle. Pri posudzovaní\nkritérií sa žalovaný priklonil k záveru, že v prípade nedobrovoľného návratu sťažovateľky do krajiny\npôvodu, by mohla byť skutočne vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia, a preto jej bolo podľa\nžalovaného potrebné poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR na dobu 1 roka odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n7. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia\nžalovaného ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30.01.2017 v časti o neudelení azylu, ktorým žalovaný\npodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil sťažovateľke azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods.\n4 zákona o azyle rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany sťažovateľke na dobu 1 roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n8. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol:\n9. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci správny súd uviedol, že je nedôvodná. Žalovaný v súvislosti s vyhodnotením žiadosti žalobkyne o\nudelenie azylu si vyžiadal informácie týkajúce sa celkovej ako aj aktuálnej bezpečnostnej situácie v Sýrii\na na základe posúdenia žiadosti žalobkyne žalobkyni napadnutým rozhodnutím v zmysle § 13 ods. 1\nzákona o azyle neudelil žalobkyni azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobkyni\nposkytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V\nprípade žalobkyne neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, nakoľko nebolo preukázané, že by\nbola v krajine pôvodu prenasledovaná, resp. že by mala dôvodnú obavu z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a žalobkyňa nečelila žiadnej forme prenasledovania v zmysle § 2\npísm. d) zákona o azyle. Taktiež nie je podľa názoru správneho súdu preukázané, že by v krajine pôvodu\nbolo namierené konanie postihujúce navrhovateľku kvôli pohlaviu, že bola trestaná za odmietnutie\nvojenskej služby alebo inak neprimerane diskriminačne trestne stíhaná, nebola jej odmietnutá súdna\nochrana, ktorá by k takému trestaniu viedla a nič nenasvedčuje ani tomu, že boli voči nej realizované\n\ndiskriminačné zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia a nebolo voči žalobkyni použité\nfyzické, sexuálne ani psychické násilie. Žalobkyňa pred opustením krajiny svojho pôvodu nemala žiadne\ntaké problémy takého charakteru, ktoré by vychádzali z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle.\nVzhľadom na situáciu v krajine pôvodu žalobkyne vyhodnotil stav v krajine pôvodu žalobkyne za\nnepriaznivý a s prihliadnutím aj na osobitné okolnosti prípadu žalobkyne, t. j. s prihliadnutím aj na jej\nzdravotný stav žalovaný žalobkyni poskytol doplnkovú ochranu, ktorá pokrýva aj reálnu hrozbu vážneho\nbezprávia vzhľadom na súčasnú občiansku vojnu a bezpečnostný stav v meste Aleppo, odkiaľ žalobkyňa\npochádza. Doplnková ochrana bude žalobkyni predĺžená, pokiaľ bude pretrvávať nepriaznivý stav v\nkrajine pôvodu žalobkyne. Vyhodnotením zisteného stavu a bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu\nmožno podľa krajského súdu dospieť k záveru, že síce existujú dôvody možného vážneho bezprávia,\ns ktorým v prípade návratu do krajiny pôvodu by sa mohla žalobkyňa stretnúť, doplnková ochrana je\njednou z foriem medzinárodnej ochrany, ktorá jej poskytnutá bola. Správny súd mal za to, že žalovaný\nposúdil všetky skutočnosti, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného.\n10. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa názoru správneho súdu táto námietka nie je\ndôvodná. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne opísal zistený stav veci, zrozumiteľným a logickým\nspôsobom uviedol svoju právnu úvahu ako vo vzťahu k vyhodnoteniu osoby žalobkyne ako aj k dôvodom,\nna základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila zákonom predpísané predpoklady udelenia\nazylu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepochybné, aký skutkový stav žalovaný v konaní\nzistil, ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými tvrdeniami žalobkyne aj jej právnej zástupkyne ako aj to,\nna základe akých skutočností nebol žalobkyni udelený azyl. Správny súd uviedol, že žalovaný prihliadol\naj na osobitné zdravotné problémy žalobkyne, a preto nie je možné tvrdiť, že žalovaný nepovažoval\nžalobkyňu za zraniteľnú osobu podľa § 39 zákona o azyle. Taktiež je treba poukázať na to, že udelenie\nazylu je úzko špecifikovaný druh medzinárodnej ochrany, kedy je dôležité preukázať spojitosť obáv s\nosobou žiadateľa o azyl ako aj činov prenasledovania. V prípade žalobkyne nebola preukázaná takáto\nspojitosť, a preto žalobkyni z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu.\n11. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci správny súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Podľa názoru správneho\nsúdu žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tie objektívne posúdil s prihliadnutím\nna vyjadrenia žalobkyne, posudzoval aj relevantnosť dôvodov žalobkyne v súvislosti s jej žiadosťou\no udelenie azylu. Správny súd poukázal na to, že žalovaný prihliadol aj na psychický stav žalobkyne\na posúdil aj možnosť udelenia v zmysle § 10 zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, pričom\ntáto podmienka nebola v prípade žalobkyne splnená, nakoľko nemá na území Slovenskej republiky\nžiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Žalovaný s prihliadnutím na zistené skutočnosti\ns prihliadnutím na ustanovenie § 2 písm. d) zákona o azyle poskytol žalobkyni doplnkovú ochranu na\núzemí Slovenskej republiky vzhľadom na to, že nie je možné vylúčiť, že pri návrate žalobkyne do krajiny\npôvodu by mohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu súčasnej občianskej vojny\na bezpečnostný stav v meste G., odkiaľ žalobkyňa pochádza.\n12. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich\nnemá oporu, správny súd uviedol, že táto námietka je tiež nedôvodná. Správny súd v tejto súvislosti\npoukázal na to, že skutočnosť, že žalobkyni nebol žalovaným udelený azyl nie je možné vo vzťahu k\nobsahu administratívneho spisu ako aj zisteného stavu veci hodnotiť a posudzovať ako rozpor obsahu\nspisu s napadnutým rozhodnutím.\n13. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nalebo opatrenia vo veci samej správny súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Podľa názoru\nsprávneho súdu žalovaný postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní ako so zákonom o azyle.\nSkutočnosť, že kladená otázka zo strany právnej zástupkyne žalobkyne bola podľa názoru správneho\norgánu sugestívna a kapciózna a tento ju nepripustil neznamená, že správny orgán podstatne porušil\nustanovenia v konaní a správny súd mal za to, že v konaní žalovaný postupoval v súlade so zákonom.\nSprávny súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu žalobkyni\nje vydané v súlade so zákonom.\n\n14. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu v časti\no neudelení azylu zamietol.\n15. O trovách žalobkyne súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok\nkonania.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n16. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť.\n17. Sťažovateľka v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. ako dôvody podania kasačnej sťažnosti uviedla,\nže správna žaloba bola nezákonne odmietnutá, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n18. Sťažovateľka uviedla, že podľa jej názoru je rozsudok správneho súdu nedostatočne odôvodnený,\npretože sa nezaoberá väčšinou namietaných skutočností. Odôvodnenie rozsudku je všeobecné a\nnereaguje na námietky sťažovateľky uvedené v správnej žalobe.\n19. Sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie v otázke nesplnenia podmienok podľa\n§ 8 zákona o azyle. Osobitne namietala nesprávny právny záver žalovaného, že na preukázanie\nopodstatnenosti obáv z prenasledovania je potrebné preukázanie minulého prenasledovania, nesprávny\nprávny výklad miery dôkazu opodstatnenosti obáv z prenasledovania, a to so záverom, že na\npreukázanie spojitosti posudzovaného prípadu s preukázaným prenasledovaním iných osôb v rovnakom\na podobnom postavení, ktoré vyplýva z informácií o krajinách pôvodu nepostačuje preukázanie\nrovnakého alebo podobného postavenia sťažovateľky, nesprávne právne posúdenie právneho výkladu\nskutočných a pripisovaných politických názorov, ktoré sú relevantným dôvodom prenasledovania podľa\n§ 8 zákona o azyle a nesprávne právne posúdenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine.\n20. Z uvedených dôvodov navrhla kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľka nesplnila podmienky pre\nudelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle a napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a\nvecne správne. Žalovaný má súčasne za to, že sťažnostné body uvedené v kasačnej sťažnosti nie sú\ndôvodné, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462\nods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu a vec\nžalovanému vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455\nS.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.10.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\n\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nUstanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,\nresp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho\nako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa ust. § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 39 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky\nna ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných\nosôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj\nprijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam\nobchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté\nosoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi,\nobete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby,\nktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického\nnásilia alebo sexuálneho násilia.\nPodľa § 39 ods. 2 zákona o azyle ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada\nna jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti.\nOsobitne sa umiestňujú muži a ženy, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy. Premiestňovanie cudzinca\nz jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje len v nevyhnutných\nprípadoch.\n23. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n24. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n25. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\n\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n26. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n27. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom konania pred kasačným súdom bol\nrozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného o neudelení\nazylu a poskytnutí doplnkovej ochrany sťažovateľke. Sťažovateľka napadla tú časť rozhodnutia, ktorá\nsa týkala neudelenia azylu, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nsúd kasačný, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti, najmä z toho pohľadu, či sa\nkrajský súd vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľky v podanej žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n28. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky, podľa ktorých\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že správna žaloba bola\nnezákonne odmietnutá a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, sú dôvodné.\n29. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013\nzo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\n31. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27.\nmája 2008, v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na\nnedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by\npreukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové\nsprávanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí\nzáležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú\nprotirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na\nspochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“\n32. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné\ndôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\n33. Rovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny\ndôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.\n34. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\nNajvyšší súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1 Sža 4/2012 zo dňa 28.02.2012, v ktorom uviedol,\nže „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\n\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“\n35. Z administratívneho spisu je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že žalovaný nepreukázal\nnedôveryhodnosť sťažovateľky vo výpovediach, táto bola konzistentná. Rozpory vo výpovediach\nsťažovateľky neboli zásadného významu a po poukázaní žalovaným na rozpory, tieto sťažovateľka\nvysvetlila. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné z výpovedí sťažovateľky vychádzať.\n36. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľke ako žiadateľke o azyl bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom nebolo možné\nsúhlasiť.\n37. Sťažovateľka žiadosť o udelenie azylu odôvodňovala dôvodnými obavami z prenasledovania z\npolitických dôvodov. Sťažovateľka svoje odmietavé postoje k politike vládnuceho hnutia spojeného s\nrežimom Baššára Asada preukazovala svojou aktívnou účasťou na demonštráciách, ktorými chcela\ndosiahnuť zmenu režimu, slobodu a demokraciu v krajine pôvodu, písaním článkov a poskytovaním\nrozhovorov k politickej a bezpečnostnej situácii v krajine jej pôvodu. Sťažovateľka vo výpovediach\nuvádzala, že pracovala pre humanitárne organizácie (Fuset Amal, Ghiras, Syrian Orfans) a ako\ndobrovoľníčka v poľných nemocniciach (s názvom Hanano, Zarzour). Jej dve bývalé kolegyne mali\nproblém s režimom práve kvôli tomu, že pracovali ako dobrovoľníčky a keď prešli na druhú stranu\nrežimu, tak boli v meste G. zatknuté. Sťažovateľka zároveň uviedla, že jej bolo v krajine pôvodu\nvytýkané obliekanie sa (nedostatočné zahalenie) podľa požiadaviek islamských extrémistov a na jednom\nkontrolnom bode jej príslušníci Al Nusry zobrali občiansky preukaz, pretože bola nedostatočne zahalená.\nUvedené konanie však na rozdiel od názoru žalovaného ako aj krajského súdu možno podľa názoru\nkasačného súdu rovnako považovať za prejav jej politického názoru. Vzhľadom na vyššie uvedený záver\nžalovaného, že sťažovateľka nepreukázala odôvodnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov\naj vo svetle informácií o krajine pôvodu, preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí.\n38. Kasačný súd vyhodnotil za nesprávny aj záver žalovaného, že sťažovateľku nie je možné považovať\nza zraniteľnú osobou v zmysle zákona o azyle. V súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu kasačný\nsúd poukazuje na vykonávacie Nariadenie ministra vnútra SR z 21.02.2014 k zákonu o azyle, kde je v\nčlánku 13 uvedené, že za humanitné dôvody sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl\nz radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu\nby mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Sťažovateľka podala\nžiadosť o azyl , okrem iných dôvodov aj z dôvodu, že patrí k zraniteľnej časti obyvateľstva, je osamelá\na traumatizovaná žena so zdravotnými problémami a potrebuje ochranu. Počas výpovedí v konaní o\nudelení azylu uviedla, že sa psychicky necíti dobre najmä kvôli zážitkom v krajine pôvodu (jej dom bol v\nkrajine pôvodu zbombardovaný a zničený) a doteraz sa necíti v poriadku. Máva nočné mory súvisiace\nso zážitkami z vojny ako aj zo samotného úteku. Sťažovateľka zároveň trpí úzkostnými pocitmi ako je\ntiaž na hrudníku a problémy s dýchaním. Zo záveru z predloženej správy z psychiatrického vyšetrenia zo\ndňa 16.12.2016 vykonanej MUDr. U. T. vyplýva, že sťažovateľka trpí adaptačnou poruchou s rozvojom\núzkostne depresívneho syndrómu (F432, F321). Zo správy o vykonanej kontrole sťažovateľky u MUDr.\nU. T. zo dňa 29.12.2016 vyplýva, že u sťažovateľky naďalej pretrvávajú flashbacky s dramatickými\nbojovými obrazmi, témy smrti, vtedy výrazná anxieta a obavy svedčiace pre posttraumatickú stresovú\nporuchu. V závere správy psychiatrička uviedla, že sťažovateľka trpí adaptačnou poruchou s rozvojom\núzkostne depresívneho syndrómu (F432, F321) a posttraumatickou stresovou poruchou (F431). V\nadministratívnom spise je založená aj lekárska správa o psychiatrickom vyšetrení zo dňa 30.12.2016\nod psychiatričky MUDr. J. A., ktorá dospela k rovnakým záverom ako MUDr. U. T., a teda, že\nsťažovateľka trpí adaptačnou poruchou s rozvojom úzkostne depresívneho syndrómu (F432, F321) a\nposttraumatickou stresovou poruchou (F431).\n39. Vzhľadom na predložené lekárske správy je kasačný súd názoru, že názor žalovaného, že\nsťažovateľku nemožno považovať za zraniteľnú osobu, ktorej nie je možné udeliť azyl z humanitných\ndôvodov, vzhľadom na jej zlý psychický zdravotný stav, ktorý potvrdzujú dve nezávislé správy z jej\npsychiatrického vyšetrenia, je neudržateľný.\n\n40. K poskytnutiu humanitného azylu kasačný súd uvádza, že z dikcie zákona (vzhľadom na správne\nuváženie) vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré\npreskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu (v texte „žalovaný“), neurčujú\nžalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov,\na teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý\nby z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je\nrozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom\nľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického\na právneho štátu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016 v ktorom obdobne uviedol, že „Na námietku navrhovateľa, že\nodporca nezvážil možnosť udelenia azylu navrhovateľovi z humanitárnych dôvodov uvedených v § 9\nzákona o azyle odvolací súd uvádza, že vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných\ndôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku\ntohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvody\nnavrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne posúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho\nbezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú\nnejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné\nmu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda odporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre\nudelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu\nz humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné\npovažovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.“ V danom prípade však kasačný súd uvádza,\nže sťažovateľka požiadala o humanitný azyl, ktorý odôvodnila tým, že je zraniteľná osoba so zlým\nzdravotným stavom, ale žalovaný dôvod, pre ktorý humanitárny azyl neudelil, neodôvodnil dostatočne,\nnaopak odôvodnil ho stroho, z dôvodu, že sťažovateľke udelil doplnkovú ochranu, tak sťažovateľke\nneudelil azyl z humanitných dôvodov.\n41. V zmysle § 39 zákona o azyle zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä\nmaloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými\ndeťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a\nosoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia,\nfyzického násilia alebo sexuálneho násilia. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť,\nže závažné ochorenie, resp. duševná porucha patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby,\nrovnako tak prípady traumatizovaných neúspešných žiadateľov o azyl patria medzi dôvody hodné\nudelenia azylu z humanitných dôvodov, a preto kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného v časti\no neudelení humanitného azylu sťažovateľke nie len za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,\nale súčasne za nelogické. Žalovaný totiž v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že v zmysle Nariadenia\nministra vnútra SR č. 34 z 21.01.2014 o postupe migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona\no azyle sa za humanitné dôvody, na základe ktorých migračný úrad môže udeliť azyl považujú:\n„najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko\nchorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické\nútrapy, prípadne až smrť“. Napriek tomu, že v prípade sťažovateľky podľa kasačného súdu ide o\nneúspešnú žiadateľku o azyl, ktorú je možné vzhľadom na jej zdravotný/psychický stav považovať za\ntraumatizovanú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné psychické\nútrapy, žalovaný učinil záver, ktorý vyhodnotil kasačný súd ako nelogický, vykazujúci znaky ľubovôle pri\nposudzovaní kritérií , ktorými sa žalovaný ako tvrdí v dôvodoch rozhodnutia zaoberal, vo výsledku sa to\nvšak prejavilo prekvapivým, priam nelogickým záverom, s ktorým sa kasačný súd nemohol stotožniť.\n42. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krajský súd dospel k\nnesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu\npovažoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd\nnezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods.\n2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože výslovne uviedla, že si ich náhradu\nneuplatňuje.\n44. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6SaZ/2/2017", "guid": "fa4e7080-eddd-457f-8b0d-5c4259a2e74e:0411322d-49cd-4e04-9b57-55b2f8077c38", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}