{"guid": "5de4ce37-58c5-48aa-aae4-bc8ebfbfc1e1:a3d2b0d7-7319-46fe-99eb-41d6193e09bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1017200136.1", "spisova_znacka": "1Sžak/13/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/13/2017 z 26. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Sžak/13/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1017200136.1", "identifikacne_cislo": "1017200136", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2017-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3d2b0d7-7319-46fe-99eb-41d6193e09bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200136.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200136.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200136.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/13/2017\n1017200136\n26. 09. 2017\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2017:1017200136.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): H. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, číslo slovenského\npovolenia na pobyt ev. č. RL1435160, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto E., mestská časť L.,\nV. O., bez ďalšieho bližšieho označenia, provincia E., t. č. Z.A. L. X, C., Slovenská republika, zastúpený:\nADRA- Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj, o.z., mimovládna organizácia so sídlom Cablkova\n3 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o neudelení azylu, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/2/2017-28 zo dňa 25. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/2/2017-28 zo dňa 25.\napríla 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-547-104/PO-Ž-2013 zo dňa 09.12.2016\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi právo na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-547-104/PO-Ž-2013 zo dňa 09.12.2016 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl.\n2. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre\nudelenie azylu, nakoľko sťažovateľ do konania nepredložil žiadne nové doklady o svojej totožnosti,\nprípadne podklady na zdôvodnenie jeho žiadosti o azyl. Sťažovateľ v konaní nepredložil dôkazy, ktoré\nby mohli svedčiť o tom, že by z dôvodu jeho postavenia či funkcie mohol byť cieľom násilia zo strany\nTalibanu, t.j. nepreukázal, že by v jeho prípade išlo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný.\nSťažovateľ ani jeho sestry neboli politicky aktívni a výkon povolania tlmočníka nemožno spájať s\npolitickým presvedčením, pokiaľ ho daná osoba verejne nevyjadruje. Zároveň poznamenal, že v Kábule\nje situácia pre tlmočníkov omnoho bezpečnejšia ako v iných oblastiach Afganistanu.\n3. Sťažovateľ netvrdil, že by bol v Afganistane prenasledovaný pre svoju príslušnosť k tadžickej\nnárodnosti. Sťažovateľovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zák.\nč. 480/2002 Z.z. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu\nopodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\na z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak,\nako to vyplýva zo zák. č. 480/2002 Z.z. a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951.\nSťažovateľovi bola poskytnutá doplnková ochrana, na základe jeho žiadosti bola predĺžená až do\n\n29.04.2017 s tým, že v prípade, ak sa situácia v Afganistane zasadne nezmení, je predpoklad, že mu\nbude naďalej predlžovaná, teda nehrozí, že by bol sťažovateľ nedobrovoľne vrátený do krajiny pôvodu.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- konštatovanie o nenaplnení zákonných podmienok na udelenie azylu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia a\n- zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.\n5. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.\n6. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti\no azyl, uvádzané sťažovateľom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných k posúdeniu\nsťažovateľovej žiadosti o azyl. Žalovaný posudzoval aj možnosti prenasledovania sťažovateľa\nneštátnymi subjektmi, a to z dôvodu prisudzovaného politického presvedčenia v súvislosti s jeho\nčinnosťou pre americkú armádu vychádzajúc z Príručky UNHCR, podľa ktorej pri vyhodnocovaní potrieb\nmedzinárodnej ochrany žiadateľov o udelenie azylu z Afganistanu je zrejmé, že existujú tzv. potenciálne\nrizikové profily osôb, kde príručka vymenúva aj tlmočníkov, pričom je ich možné z hľadiska tohto členenia\nzaradiť k civilistom spojených alebo vnímaných ako podporujúcich Afganské národné bezpečnostné sily\nalebo medzinárodné vojenské sily. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol vystavený prenasledovaniu z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa §\n8 zák. č. 480/2002 Z.z.\n7. K námietke sťažovateľa, týkajúcej sa jeho aktivít (zamestnania) ako aj zamestnania jeho sestier\nako tlmočníčok pre americkú armádu krajský súd uviedol, že: „žalovaný posúdil politický názor voči\npraktikám a cieľom militantného hnutia Taliban pôsobiaceho na území Afganistanu z dôvodu odmietnutia\nspolupráce s príslušníkmi tohto hnutia, pričom uviedol, že sťažovateľa, ako aj jeho dve sestry s\npríslušníkmi Talibanu priamo pri výkone povolania do styku neprišli\". Sťažovateľ nebol nikdy trestne\nstíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu.\nSťažovateľovi sa príslušníci Talibanu nevyhrážali, osobne ho nekontaktovali ani nezastrašovali, čo pri\nskúmaní objektívneho prvku bolo podstatnou skutočnosťou.\n8. Výkon povolania tlmočníka podľa krajského súdu nespĺňa danú charakteristiku sociálnej skupiny v\nzmysle zák. č. 480/2002 Z.z. Preto nemožno prípad sťažovateľa subsumovať pod prenasledovanie z\ndôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Tlmočník pracujúci pre medzinárodné zložky v Afganistane patrí\nk rizikovej skupine a z nej vyplývajúce bezpečnostné riziká majú svoje miesto pri posúdení, či žiadateľ\no udelenie azylu spĺňa predpoklady pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\n9. Žalobný bod, v ktorom sťažovateľ namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu nepovažoval\nza dôvodný. Sťažovateľ neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho\nudelenie. V krajine pôvodu voči nemu nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani\nzadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Sťažovateľ nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu\nna Slovensku, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zák. č. 480/2002 Z.z. Sťažovateľovi nehrozí žiadna z\nforiem prenasledovania vymenovaných v § 2 zák. č. 480/2002 Z.z. Sťažovateľovi nehrozia v krajine\npôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Jeho problémy sú všeobecného\ncharakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej\nsituácie v krajine pôvodu.\nIII.\n\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n10. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces;\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n11. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že krajský súd:\n- sa nevysporiadal s argumentmi sťažovateľa, uvedenými v správnej žalobe;\n- neuviedol v napadnutom rozsudku žiadne závery ohľadom sťažovateľom namietanej tadžickej\nnárodnosti a postavenia tejto menšiny v krajine pôvodu a zároveň nie je zrejmé z akých skutočností\nžalovaný dospel k záveru o tom, že Kábul je bezpečným miestom pre túto menšinu;\n12. Poukázal na skutočnosti, ktoré pri vstupnom pohovore uviedol, a to že na neho a jeho otca\nv roku 2011 zaútočili neznámi ozbrojenci, pričom v dôsledku zranení sťažovateľov otec zomrel v\nnemocnici. Sťažovateľove sestry pracovali ako tlmočníčky pre medzinárodné sily a sťažovateľ pracoval\nako predavač v objekte americkej vojenskej základne v Kábule. Preto sa domnieval, že práve z tohto\ndôvodu boli napadnutí. Krátko po otcovej smrti sa sťažovateľovi vyhrážali, aby jeho sestry prestali\npracovať ako tlmočníčky a dva týždne po otcovej smrti sťažovateľa opätovne napadli neznámi muži,\nudreli ho palicou, no tento útok neoznámil polícii.\n13. Krajský súd ako aj žalovaný sa s týmito argumentmi nijako nevysporiadal. Krajský súd len poukazoval\nna správnosť rozhodnutia žalovaného, no neuviedol dôvody.\n14. Sťažovateľ mal za to, že „rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a\nmedzinárodnoprávne garantovaných základných princípov a zásad materiálneho právneho štátu,\nnajmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov\nriadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane\npredvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež\nprincípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti\".\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 20.07.2017 uviedol, že sa jedná iba o domnienku\nsťažovateľa o tom, že boli s otcom napadnutí z dôvodu zamestnania jeho sestier. Vzhľadom na\nnepokojnú situáciu v krajine pôvodu sa mohlo jednať o lúpežné prepadnutie.\n17. Sťažovateľ ani jeho sestry neboli politicky aktívni a o svojom zamestnaní nehovorili. Navyše jeho\nsestry vykonávali zamestnanie v Kábule, kde je situácia pre tlmočníkov lepšia. Sťažovateľova matka a\ndruhá sestra zostali v Kábule, čo podľa vyjadrenia žalovaného znižovalo dôveryhodnosť jeho tvrdení.\n18. Sťažovateľ neprišiel s členmi Talibanu do kontaktu, výkon jeho povolania nespadá pod\ncharakteristiku pojmu sociálna skupina v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z. Príslušnosť k tadžickej národnosti\nsťažovateľ ako dôvod žiadosti o azyl v konaní neuvádzal. Sťažovateľ v priebehu konania o udelenie\nazylu nepreukázal také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu preskúmavaného rozhodnutia. Preto\nzáverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zmeniť tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p.).\n20. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. septembra\n2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440\nods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca\nspája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440\nods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu\nv merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n22. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí\nkasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy\nSlovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nchápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k\nmeritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako\nprávny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu.\n23. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce\npotrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťažnosti preto považoval\nza dôvodný.\n24. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že sťažovateľ prvýkrát požiadal o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky dňa 06.12.2013 z dôvodu, že sa mu v krajine pôvodu vyhrážali zabitím.\nPri vstupnom pohovore dňa 12.12.2013 a dňa 13.02.2014 uviedol, že po vstupe na územie Slovenskej\nrepubliky zo strachu uvádzal nesprávne meno, nakoľko nevedel v akej krajine sa nachádza. Na konci\nvstupného pohovoru uviedol svoju skutočnú identitu. V roku 2010 ukončil 12 ročné štúdium na základnej\na strednej škole a následne pracoval v Kábule 6 mesiacov ako kontrolór vstupu a strážnik pre stavebnú\nfirmu s názvom Company Zapar, ktorá sídlila vo vnútri vojenského tábora NKS - New Kabul campau.\nPočas tohto zamestnania ako aj po jeho ukončení pracoval ako predajca bižutérie na trhoviskách vo\nvojenských táboroch v Kábule. Jeho dve sestry pôsobili ako tlmočníčky pre cudzie bezpečnostné zložky\nvo vojenských táboroch, resp. na americkom veľvyslanectve. Sťažovateľovi sa vyhrážali neznámi ľudia,\nže ako muž má povinnosť zabrániť svojim sestrám vykonávať uvedenú prácu tlmočníčok. Sťažovateľ bol\nnásledne prepadnutý a zbitý. Ďalej uviedol, že bol prepadnutý s otcom, pričom sťažovateľ bol zbitý a jeho\notec následkom fyzického útoku zomrel. Podľa jeho vyjadrení neznáme osoby sa vyhrážali jemu a jeho\nrodine častejšie (telefonicky alebo formou listu). Uvedené skutočnosti uviedla aj sťažovateľova sestra,\nktorá rovnako požiadala o azyl na území Slovenskej republiky, v konaní pred súdom, vedenom pod sp.\nzn. 1Sža/52/2014. Kvôli uvedeným vyhrážkam, po ktorých nasledovali aj fyzické útoky sťažovateľ ušiel\nz krajiny pôvodu. Dôvodom jeho obáv bol práve strach z útokov na jeho osobu, z dôvodu zamestnania\njeho sestier.\n\n25. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.05.2014 žalovaný neudelil sťažovateľovi azyl a poskytol mu\ndoplnkovú ochranu na jeden rok. Na opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.\") Krajský\nsúd v Bratislave zrušil vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného. Po doplnení dokazovania ďalším\npohovorom zo dňa 20.01.2015 a informáciami z ODZS, a to MU-ODZS-2015/000037 zo dňa\n20.01.2015, MU-ODZS-2014/000065 zo dňa 10.10.2014, MU-ODZS-2015/000037 zo dňa 02.02.2015,\nMU-ODZS-2015/000037 zo dňa 23.01.2015, MU-ODZS-2015/000134 zo dňa 20.05.2015, ako aj\ninformáciami z tlače žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.09.2015 č. MU-547-74/PO-Ž-2013 sťažovateľovi\nneudelil azyl. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.\n9Saz/24/2015-23, ktorý bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/7/2016 zo\ndňa 07.06.2016 zmenený tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n26. Vo vyššie uvedenom rozsudku najvyšší súd uviedol, že je potrebné žiadosť sťažovateľa posúdiť v\nsúvislosti s prípadom jeho sestry (žiadateľky o udelenie azylu na území Slovenskej republiky). Žalovaný\nmal dať odpoveď na otázku, či výkon povolania - tlmočníčky pre americkú armádu mohol byť vnímaný\nako politická oponentúra, a či v krajine pôvodu hrozí, že takéto osoby sú predmetom útokov zo strany\nneštátnych subjektov - príslušníkov náboženských a militantných skupín a súčasne, či sú štátne orgány\nschopné poskytnúť efektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami. Následne bude potrebné skúmať, či\nneuposlúchnutie príkazov a vyhrážok sťažovateľovi, teda jeho neochota spolupracovať s pôvodcami\nprenasledovania môže byť považovaná za politickú oponentúru.\n27. V ďalšom (aktuálnom) konaní boli obstarané informácie z ODZS o tlmočníkoch v Afganistane\n(MU-ODZS-2016/000038-53 zo dňa 31.10.2016) a so sťažovateľom bol vykonaný ďalší pohovor\ndňa 29.09.2016, v ktorom uviedol rovnaké dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu, pričom v jeho\npohovore sa vyskytli nezrovnalosti pokiaľ ide o spôsob zabitia jeho otca (tento mal zomrieť na následky\npostrelenia).\n28. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn.\n1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie\nsvojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\nNaopak povinnosťou správneho orgánu je to, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\n29. Rovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny\ndôvod v zmysle zákona o azyle. Je úlohou správneho orgánu analyzovať ucelenú výpoveď žiadateľa o\nazyl v kontexte dôvodov uvedených v ust. § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.\n30. Pokiaľ sa teda sťažovateľ po celú dobu správneho konania držal jednej dejovej línie, jeho výpoveď\nje možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými\ninformáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Naviac, tvrdenia\nuvádzané sťažovateľom v priebehu správneho konania sa v podstatných bodoch stotožňuje s tým, čo\nuviedla jeho sestra, o čom má odvolací súd vedomosť z konania vedeného na tunajšom súde pod\nsp. zn. 1Sža/52/2014. Hoci výpoveď sťažovateľa žalovaný nepovažoval za nedôveryhodnú, nebolo\nnamieste spochybňovať ním uvádzané dôvody žiadosti o azyl na základe nezrovnalostí vyskytujúcich\nsa v podrobnostiach o spôsobe zabitia sťažovateľovho otca (bodnutie nožom alebo postrelenie).\n31. Naopak z vyššie, opakovane popísanej dejovej línie je zrejmý stupňujúci tlak voči osobe sťažovateľa.\nSkutočnosť, že sťažovateľ z dôvodu zamestnania jeho sestier (ako hlava rodiny/ muž v rodine) už v\nminulosti čelil vyhrážkam a útokom zo strany neštátnych pôvodcov ako aj smrť jeho otca pri jednom z\ntýchto útokov je dôležitým znakom opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania.\n32. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z\ndôvodu politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť\npodstatným, či sťažovateľ bol politicky aktívnym. Práca tlmočníka (rovnako ani predajcu na trhoviskách\nv areáli vojenskej základne) nemusí predstavovať prejav politickej aktivity alebo presvedčenia. Zároveň\n\npodstatným v danom prípade nie je ani skutočné politické presvedčenie sťažovateľa. To sa javí byť\nnepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci\n(kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod.\n(napr. americká armáda vykonávajúca mierové misie v krajine pôvodu sťažovateľa).\n33. Pokiaľ pôvodcovia prenasledovania považujú spoluprácu sťažovateľovej sestry s cudzími\nozbrojenými zložkami za vyjadrenie určitého protichodného politického názoru, pričom sťažovateľ ako\nhlava rodiny ju v tomto podporuje, resp. nebráni jej vykonávať túto činnosť, možno sa domnievať,\nže z takého správania mohol pôvodca prenasledovania vyvodiť, že aj on zastáva totožné politické\npresvedčenie a to bez ohľadu na to, či ho naozaj mal. V určitých situáciách nie je potrebné\naby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne) ale už samotná\npasivita (keď sťažovateľ ani po vyhrážkach a útokoch prenasledovateľov nezabránil svojej sestre\nspolupracovať s americkou armádou) či neochota spolupracovať s pôvodcami prenasledovania môže\nbyť (konsenzuálnym) vyjadrením politických názorov.\nPodľa čl. 10 smernice č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011o normách pre oprávnenie štátnych\npríslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany,\no jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu\nposkytovanej ochrany pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je\nnepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú\ncharakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je\nprisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.\n34. Kasačný súd sa zároveň prikláňa k záverom žalovaným citovaného rozsudku Európskeho súdu pre\nľudské práva vo veci H. a B. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 09.04.2013 (č. sťažností 70073/10 a\n44539/11). Avšak aj v zmysle vyššie citovaného rozsudku spolupráca s medzinárodným spoločenstvom\nby mohla v určitých prípadoch predstavovať pre niektoré osoby nebezpečenstvo zo strany Talibanu,\npričom posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu takýchto osôb záleží na jedinečných okolnostiach\nprípadu. Aj podľa názoru kasačného súdu spolupráca sťažovateľovej sestry s ozbrojenými zložkami\n(tlmočenie) a zamestnanie sťažovateľa v areáloch vojenských základní za situácie, že sa tento už v\nminulosti stretol s vyhrážkami zo strany neznámych ľudí, bol fyzicky napadnutý a jeho otec následkom\njedného z týchto útokov zomrel môže predstavovať potrebu poskytnutia medzinárodnej ochrany.\nPodľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n35. Najvyšší súd, v rozsudku sp. zn. 1Sža/7/2016 zo dňa 07.06.2016 (ktorým zmenil potvrdzujúci\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie) v súvislosti s týmto dôvodom o udelenie azylu poukázal na\nsťažovateľom predložený dôkaz: Príručka UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl z\nAfganistanu (UNHCR Eligibility guidelines for assessing the international protection needs of asylumseekers from Afghanistan, 06.08.2013, dostupné na http://www.refworld.org/docid/51ffdca34.html), z\nktorej vyplýva, že v závislosti od okolností prípadu, môžu byť v stave potreby medzinárodnej ochrany aj\nrodinní príslušníci a ďalší členovia domácností žijúci s ohrozenými osobami (prenasledovanými, resp. u\nktorých je dôvodná obava z prenasledovania z dôvodu zastávania politických názorov) na základe ich\nvzťahu s týmito osobami.\n36. Nebola pritom dostatočnou argumentácia žalovaného, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí\nodkazoval na poskytnutie doplnkovej ochrany, ako jednej z foriem medzinárodnej ochrany, nakoľko\ntáto sa viaže na celkom iné dôvody (§ 13a zák. č. 480/2002 Z.z.) ako je to v prípade udelenia azylu.\nVyššie spomínaná príručka síce neuvádza konkrétnu formu medzinárodnej ochrany, avšak sťažovateľ\nako dôvod žiadosti o udelenie azylu v priebehu opakovaných konaní uvádzal obavu z prenasledovania\n\nzo strany Talibanu, z dôvodu zamestnania jeho sestier ako tlmočníčok americkej armády, pričom čelil\nútokom a vyhrážkam s tým, že ako hlava rodiny má zabrániť svojim sestrám v spolupráci. takto\nnaznačený individualizovaný dôvod možno nepochybne podradiť pod dôvody uvedené v § 8 zák. č.\n480/2002 Z.z.\n37. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je na správnom\norgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne\nzistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou\npravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.\n38. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za\nsituácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j . posudzuje sa opodstatnenie strachu\nz prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre\nsťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\n39. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. V\nprípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny\nvýpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom\nuvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu\nžiadateľa.\n40. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú\nochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny\norgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo\ndôkazov a informácií, a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\n41. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď\nnie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\n42. Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\n43. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných\npodmienok sa uplatňuje pravidlo \"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu\n\" (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu\nzákladných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie\nžiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny\norgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto\nskutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.\n44. Sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. nepochybne špecifikuje\nodňatie možnosti konať pred súdom (denegatio iustitiae), t.j. že ide o tak procesne nesprávny postup\nsúdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu\nposkytuje Správny súdny poriadok.\n45. O procesnú vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. ide najmä vtedy, ak správny súd v\nsúdnom prieskume postupoval v rozpore so všeobecne záväznými procesno-právnymi predpismi (najmä\nzákonom), a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 5 ods. 9 veta\n\nprvá S.s.p. majú účastníci v konaní pred správnym súdom rovnaké postavenie a správny súd je povinný\nzabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv].\n46. Ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n47. Sťažovateľ vytýkal odňatie možnosti konať pred krajským súdom z dôvodu absencie odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku v súvislosti s jeho žalobnými námietkami, keď namietal, že súd iba poukazoval\nna správnosť rozhodnutia žalovaného bez uvedenia dôvodov, hoci v správnej žalobe namietal viacero\nnedostatkov preskúmavaného rozhodnutia (napr. posúdenie prisudzovaného politického presvedčenia,\ndôkazov predložených do konania). Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd sa týmito\nargumentmi sťažovateľa, hoci išlo o o legitímne otázky, náležite nezaoberal.\n48. Podľa názoru kasačného súdu odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu tak neposkytuje dostatok\nargumentačných podkladov na posúdenie ako sa vysporiadal s postupom žalovaného pri vydaní\npreskúmavaného rozhodnutia, akými vlastnými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom\na právnom stave veci a posudzovaní relevancie obsahu právnej argumentácie a námietok sťažovateľa\nuplatnených v správnej žalobe. Krajským súdom v odôvodnení vyslovené strohé konštatovanie o tom,\nže žalovaný postupoval správne v súlade s právnymi predpismi a preto správnu žalobu ako nedôvodnú\nzamietol je nepresvedčivé a predčasné a ako také neposkytujúce dostatočne jasný, zrozumiteľný\na náležite odôvodnený výsledok svojej rozhodovacej činnosti, tak „aby sťažovateľ nemusel hľadať\nodpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť\nako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých\nprávne závery vychádzajú.\" (III. ÚS 311/07) a aby v dôsledku nerešpektovania uvedených požiadaviek,\nsťažovateľ nemusel v podstatnom obsahu opakovať námietky vznesené už v správnej žalobe pred\nkrajským súdom aj v kasačnej sťažnosti proti jeho rozsudku.\n49. Sťažovateľ uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. že krajský súd\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bližšie nekonkretizoval, preto naň odvolací\nsúd neprihliadal.\nV.\n50. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n51. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods.\n1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na ich\nnáhradu priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický\nvýklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7SaZ/2/2017", "guid": "4868e045-4b67-4aae-943e-4bdfec7fef3c:63cadceb-24e4-4088-a3f6-79327686d172", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}