{"guid": "aadeb97f-f553-4615-a512-45d176c125b2:d92dd839-fa7c-4719-b4c1-bcf447bc6ad9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016202599.1", "spisova_znacka": "10Sžak/12/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/12/2017 z 23. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2017, sp. zn. 10Sžak/12/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016202599.1", "identifikacne_cislo": "1016202599", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-08-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d92dd839-fa7c-4719-b4c1-bcf447bc6ad9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016202599.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016202599.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016202599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/12/2017\n1016202599\n23. 08. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1016202599.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôv. žalobca): M. E. J., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Iraku, posledný pobyt v\nkrajine pôvodu v meste G., t. č. s povolením na pobyt číslo V. s platnosťou do XX.X.XXXX na adrese:\nN., zastúpený ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj - o. z., Cablkova 3, 821 04 Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6,\n812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-353-49/PO-Ž-2013 zo dňa\n16. novembra 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 8SaZ/2/2016-45 zo dňa 15. marca 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 8SaZ/2/2016-45 zo dňa 15. marca 2017 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-353-49/PO-Ž-2013 zo dňa 16.11.2016 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil\nsťažovateľovi azyl.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľ dňa 23.07.2013 opakovane požiadal o udelenie\nazylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu, že bol v politickej strane BAAS. Príslušníci\ninej teroristickej strany zabili jeho uja, preto začal týchto ľudí hľadať. Po tom, čo sa títo dozvedeli, že\nich hľadá, chceli aj jeho zavraždiť. Preto musel z Iraku ujsť. Do Iraku sa nemôže vrátiť, lebo tam hrozí\nsmrť. Okrem toho v Iraku sú neustále ozbrojené nepokoje medzi príslušníkmi národov pre náboženské\nvierovyznanie. Domov sa vrátiť nechce, naďalej chce ostať žiť na území SR.\n3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sa migračný\núrad opakovanou žiadosťou o azyl podrobne zaoberal. Zadovážil a do spisu založil aktuálne informácie\no bezpečnostnej situácii v Iraku, so zameraním na miesto posledného trvalého pobytu žiadateľa v krajine\npôvodu, mesto G., informácie k národnostnému, náboženskému zloženiu obyvateľov mesta G., k výskytu\nkonfliktov medzi šítmi a sunitmi v G., ako aj informácie o možných aktuálnych problémoch bývalých\nradových členov strany BAAS. Keďže žiadateľ prvýkrát požiadal o azyl na území SR v roku 2007 boli\ndo spisu založené relevantné informácie aj z obdobia prelomu rokov 2006-2007, týkajúce sa taktiež\n\nnárodnostného a náboženského zloženia obyvateľov G., ich vtedajšie spolunažívanie, ako aj informácie\nohľadom celkovej situácie v Iraku, vyhodnotenej v správe UNHCR z 18.12.2006. Keďže počas ostatného\npohovoru, kedy žiadateľ uviedol aj nový dôvod svojej opakovanej žiadosti o azyl a zároveň sa priznal, že\nnie vždy hovoril pravdu, že v skutočnosti z Iraku odišiel už v roku 1999, migračný úrad založil do spisu\naj informácie o krajine pôvodu z roku 1999, hodnotiace celkovú situáciu v krajine v 90-tych rokoch.\n4. K novému dôvodu v žiadosti o udelenie azylu, že niekedy v roku 1998 mali neznámi páchatelia zabiť\njeho strýka, kvôli tomu, že bol tak ako žiadateľ členom strany BAAS a túto udalosť polícii nahlásil, no\nnapriek vyšetrovaniu sa polícii nepodarilo páchateľov vypátrať a keď zistil, že to boli susedia, začal sa\nobávať, že by aj jeho mohli zabiť kvôli tomu, že vedel o nich, že sú páchateľmi, a preto v roku 1999 Irak\nopustil. Žalovaný uviedol, že konanie páchateľov, tak ako ho žiadateľ opísal, však nemožno považovať\nza prenasledovanie ako také, v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Voči jeho osobe nedošlo k ničomu,\nčo by bolo možné považovať za také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné\nsvojim charakterom alebo opakovaním sa, a ktoré musia preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša,\nďalej žiť v krajine svojho pôvodu. Keďže žiadateľ nebol prenasledovaný, nemožno ďalej uvažovať o\ndôvodoch prenasledovania jeho osoby, ani o pôvodcoch prenasledovania. Strýkovo zabitie bol násilný\nkriminálny čin, a ako taký sa náležitým spôsobom riešil, ako to vyplynulo z jeho výpovede. Po tom,\nčo žiadateľ udalosť nahlásil polícii, polícia strýkovu smrť vyšetrovala, no napriek snahe sa jej vinníkov\nnepodarilo vypátrať.\n5. V súvislosti s ďalšími dôvodmi opakovanej žiadosti o azyl, ktoré sú totožné s dôvodmi jeho prvej\nžiadosti, teda že z dôvodu vojnového konfliktu prebiehajú v krajine boje, ďalej že v Iraku bolo a je stále\nnapätie medzi sunitmi a šítmi, medzi Arabmi a Kurdmi a za takýchto podmienok sa nedá v krajine pokojne\na bezpečne žiť, že síce on nemal s nikým žiaden osobný problém, napriek tomu sa obával o svoj život\na aj preto Irak opustil, žalovaný uviedol, že v období skutočného odchodu sťažovateľa z Iraku v roku\n1999 nemohol mať z dôvodu vojnového konfliktu, ani z dôvodu jeho príslušnosti k sunitským moslimom,\na ani kvôli jeho členstvu v tom čase vo vládnucej strane BAAS problémy, a preto dospel k záveru, že\nžiadateľom deklarovaný subjektívny pocit strachu z dôvodov, ako ich uviedol pri objasňovaní opakovanej\nžiadosti o azyl, nie je podložený objektívnym prvkom odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského\ndohovoru, a preto ho žalovaný považoval za neopodstatnený.\n6. Pri posúdení či v prípade sťažovateľa išlo o nadobudnutie statusu žiadateľa o azyl sur place\nžalovaný uviedol s poukazom na materiál UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca\npodľa Konvencie z r. 195 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“ (Ženeva, 1992), že\nosoba sa stáva utečencom sur place následkom udalostí, ku ktorým došlo v rodnej krajine počas jej\nneprítomnosti. Osoba sa môže stať utečencom sur place svojim vlastným počínaním, napr. v dôsledku\nsvojich politických názorov, ktoré vyjadrila v krajine, kde teraz sídli. Otázka, či takéto činnosti postačujú\nk preukázaniu podložených obáv z perzekúcie, musí byť rozhodnutá na základe hlbšieho skúmania\nokolností. Najmä je treba si overiť, či sa o tomto počínaní dozvedeli orgány krajiny pôvodu, a akým\nspôsobom uvedené počínanie danej osoby posudzujú. V súvislosti s týmto žalovaný skonštatoval, že\nv prípade menovaného žiadateľa nebola splnená ani jedna podmienka, keďže napätie medzi šítmi a\nsunitmi v Iraku naďalej pretrváva, teda táto situácia je de facto rovnaká, okrem toho toto napätie je\ndôsledkom nedostatočnej bezpečnostnej situácie žiadateľ sám nevykonával, ani nevykonáva žiadnu\ntakú činnosť, ktorou by na svoju osobu pritiahol negatívnu pozornosť irackých orgánov, že by sa mohol\nopodstatnene obávať prenasledovania. Preto ho nemožno považovať za utečenca sur place.\n7. Po posúdení sťažovateľovej opakovanej žiadosti o azyl a z vykonaného dokazovania tak žalovaný\ndospel k záveru, že v prípade sťažovateľa neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie\nazylu podľa § 8 zákona o azyle. Z objektívnych dôvodov neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu\npodľa § 10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, keďže nemá na území\nSR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.\n8. Z rozhodnutia je tiež zrejmé, že posúdil možnosť udeliť sťažovateľovi azyl z humanitárnych dôvodov\na keďže sa v priebehu konania nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by viedli žalovaného k udeleniu tejto\nformy medzinárodnej ochrany, azyl z humanitných dôvodov sťažovateľovi podľa § 9 zákona o azyle\nneudelil.\nII.\n\nKonanie na krajskom súde\n9. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nČAS: MU-353-49/PO-Ž-2013 zo dňa 16.11.2016, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle\nneudelil sťažovateľovi azyl.\n10. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol.\n11. K žalobnému bodu, podľa ktorého zistenie skutkového stavu veci žalovaným nie je dostatočným pre\nriadne posúdenie veci krajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Krajský súd pokladal za\ndôležité poukázať na skutočnosť, že podľa § 8 zákona o azyle sa táto forma medzinárodnej ochrany\nposkytuje žiadateľom, ktorí majú v krajine svojho pôvodu obavy z prenasledovania z dôvodov, uvedených\nv tomto zákonnom ustanovení. Krajinou pôvodu je pritom v zmysle § 2 písm. k) zákona o azyle štát alebo\nštáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom.\n12. V zmysle rozsudku najvyššieho súdu sa migračný úrad predmetnou, opakovanou žiadosťou žalobcu\no azyl podrobne zaoberal. Zadovážil a do spisu založil aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii\nv Iraku, so zameraním na miesto posledného trvalého pobytu žiadateľa v krajine pôvodu, mesto G.,\ninformácie k národnostnému, náboženskému zloženiu obyvateľov mesta G., k výskytu konfliktov medzi\nšítmi a sunitmi v G., ako aj informácie o možných aktuálnych problémoch bývalých radových členov\nstrany BAAS. Keďže sťažovateľ prvýkrát požiadal o azyl na území SR v roku 2007 boli do spisu založené\nrelevantné informácie aj z obdobia prelomu rokov 2006-2007, týkajúce sa taktiež národnostného a\nnáboženského zloženia obyvateľov G., ich vtedajšie spolunažívanie, ako aj informácie ohľadom celkovej\nsituácie v Iraku, vyhodnotenej v správe UNHCR z 18.12.2006. Keďže počas posledného pohovoru\nsťažovateľ uviedol aj nový dôvod svojej opakovanej žiadosti o azyl a zároveň sa priznal, že nie vždy\nhovoril pravdu, že v skutočnosti z Iraku odišiel už v roku 1999, migračný úrad založil do spisu aj\ninformácie o krajine pôvodu z roku 1999, hodnotiace celkovú situáciu v krajine v 90-tych rokoch.. Podľa\nsprávy Bezpečnostnej rady OSN sa traja najvyšší predstavitelia Iraku (prezident, premiér, predseda\nparlamentu) naďalej stretávajú, aby podporili politickú súdržnosť a jednotu a 07.10.2016 vytvorili vyšší\nprezidentský výbor pre národné zmierenie, čo malo byť zabezpečené aj prijatím zákona o debaasifikácii\naj o všeobecnej amnestii.\n13. K žalobnému bodu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, krajský súd tiež\nuviedol, že túto námietku považuje ako nedôvodnú. Jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia sú podľa\nnázoru krajského súdu (výrok ako aj odôvodnenie) formulované jasne a zrozumiteľne. Z odôvodnenia\nrozhodnutia je zjavná správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri jeho vydaní. Žalovaný opísal v konaní\nzistený stav veci a s poukazom naň logicky odôvodnil ako a prečo dospel k záveru, vyjadrenému vo\nvýroku rozhodnutia.\n14. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný vec nesprávne posúdil po právnej stránke krajský súd\nuviedol, že aj túto námietku nevyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správne\na v súlade s azylovým zákonom sťažovateľovi azyl v zmysle § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil\nnakoľko sťažovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 8 alebo 10 zákona o azyle. Ako to je zrejmé zo\nznenia § 8 zákona o azyle k jeho udeleniu dôjde za splnenia všetkých v tomto zákonom ustanovení\nobsiahnutých predpokladov. Absencia (nepreukázanie) ktoréhokoľvek z nich automaticky vylučuje\nudelenie azylu. Okrem iných podmienok udelenia azylu toto ustanovenie predpokladá existenciu\nperzekúcie či opodstatnenú hrozbu z nej, ku ktorej došlo či môže dôjsť v krajine pôvodu žiadateľa o azyl.\nPočas azylového konania nebolo ničím preukázané, že v čase sťažovateľovho odchodu z Iraku v\nroku 1999 mal mať sťažovateľ kvôli jeho členstvu v strane BAAS akékoľvek problémy. Taktiež nie je\ndôvod podľa názoru krajského súdu sa domnievať, že by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu\nmohol čeliť vážnym problémom kvôli jeho členstvu v tejto strane. V čase jeho odchodu z Iraku v tejto\nkrajine neprebiehal žiadny ozbrojený konflikt. Na základe výpovede sťažovateľa ako aj zo všeobecne\ndostupných informácií o krajine jeho pôvodu nebolo ničím preukázané, že by sťažovateľovi po návrate\ndo Iraku hrozilo z dôvodu jeho príslušnosti k strane BAAS ani z dôvodu jeho príslušnosti k sunitským\nmoslimom vážne bezprávie, pričom sťažovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8, 10\nako aj podľa § 9 zákona o azyle, pričom sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením a\nodôvodnením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa správne vysporiadal vo\n\nsvojom rozhodnutí aj v časti stanoviska k otázke nadobudnutia statusu žalobcu o udelenie azylu sur\nplace .\n15. Na udelenie azylu je potrebné preukázať individuálne ohrozenie, t. j. hrozbu prenasledovania\nžiadateľa o udelenie azylu, čo v prípade sťažovateľa nebolo splnené, nakoľko aj sám vo svojich\nvýpovediach viackrát uviedol, že v krajine pôvodu osobne nemal s nikým žiadny konflikt. Nakoľko\nsťažovateľ by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a\nindividuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, bola mu migračným úradom poskytnutá medzinárodná\nochrana vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola následne na základe jeho žiadosti predlžovaná\n(posledný krát mu bola predĺžená do XX.XX.XXXX).\n16. K žalobnému bodu podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie ako i odôvodnenie rozhodnutia žalovaného\nvychádza z obsahu administratívneho spisu a má v ňom úplnú podporu. Vzhľadom na uvedené posúdil\nkrajský súd aj tento žalobný dôvod za nedôvodný.\n17. Pretože krajský súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu\nzamietol.\n18. O trovách konania rozhodol krajský súd za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalovanému nárok\nna náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n19. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť.\n20. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. ako dôvody podania kasačnej sťažnosti uviedol,\nže krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jem\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu.\n21. Sťažovateľ má za to, že krajský súd pochybil pri vykladaní ustanovenia § 8 zákona o azyle keď dospel\nk záveru, že na splnenie podmienok pre udelenie azylu je potrebné naplnenie všetkých podmienok\nuvedených v tomto ustanovení.\n22. Krajský súd tiež pochybil pri vyhodnotení výpovede sťažovateľa a vyhodnotení všeobecne\ndostupných informácii, nakoľko nebral do úvahy výpovede sťažovateľa a právneho zástupcu\nsťažovateľa, ktorý počas celého konania viackrát poukazoval a predkladal správy o aktuálnej situácii v\nkrajine pôvodu.\n23. Sťažovateľ sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľ nemal osobne ku krajine\npôvodu s nikým žiadny konflikt. Sťažovateľ totiž viackrát uviedol, že má vážne obavy o svoj život z\ndôvodu politickej príslušnosti a taktiež z náboženských dôvodov. V konaní tiež poukázal na množstvo\nverejných zdrojov a správ, ktoré preukazujú potrebu udelenia azylu osobám s obdobným profilom ako\nmá sťažovateľ.\n24. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol\nžiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu rozsudku krajského súdu, a preto navrhol\nkasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\n\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.08.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n27. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, a preto primárne v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nUstanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,\nresp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho\nako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\n28. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n29. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n30. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\n\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n31. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n32. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých\nkrajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, sú nedôvodné.\n33. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi ako žiadateľovi o azyl bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo\npotrebné súhlasiť. Z hľadiska analýzy azylu ako právnemu inštitútu kasačný súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/6/2015 zo dňa 25.03.2015, podľa ktorého „Azyl ako právny inštitút\nnie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim\njednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne\núzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj\nvo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre\nprenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia\nľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.“\n34. Kasačný súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa\n04.08.2009 z ktorého vyplýva, že „dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko\na nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo\nvnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre\nprenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia\nexistencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o\nazyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/\nzákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania\nžiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.“\n35. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ požiadal opakovane o azyl (prvýkrát v roku 2007)\nz dôvodu, že bol v politickej strane BAAS. Príslušníci inej teroristickej strany zabili jeho uja, preto začal\ntýchto ľudí hľadať. Po tom, čo sa títo dozvedeli, že ich hľadá, chceli aj jeho zavraždiť. Preto musel z Iraku\nujsť. Do Iraku sa nemôže vrátiť, lebo tam hrozí smrť. Okrem toho v Iraku sú neustále ozbrojené nepokoje\nmedzi príslušníkmi národov pre náboženské vierovyznanie. Domov sa vrátiť nechce, naďalej chce ostať\nžiť na území SR. Vzhľadom na to, že ide v poradí o druhú žiadosť sťažovateľa o udelenia azylu sa\nkasačný súd po preskúmaní veci stotožnil so záverom krajského súdu, že žalovaný sa touto opakovanou\nžiadosťou podrobne zaoberal aj vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/8/2016 zo\ndňa 07.06.2016.\n36. Z výpovede sťažovateľa, ako aj z vykonaného dokazovania žalovaného, nebolo podľa názoru\nkasačného súdu preukázané prenasledovanie sťažovateľa v krajine pôvodu v zmysle zákona o azyle\n(§ 2 písm. d) zákona o azyle). V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu č. ČAS: MU-353-7/PO-Ž-2013\nzo dňa 31.07.2013 sťažovateľ uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v prvej žiadosti o udelenie\nazylu. Ďalší dôvod, pre ktorý opakovane požiadal o azyl bola zabitie jeho uja. K členstvu v strane BAAS\n\nuviedol, že v Iraku to bolo tak, že každý kto mal 18 rokov musel byť v strane BAAS. Nič pre stranu nerobil.\nČlenstvo v strane nemá ako dokázať, nemá žiadny členský preukaz. V dotazníku okrem iného sťažovateľ\nuviedol, že okrem zatvorenia z dôvodu dezercie z vojenskej služby počas iracko-iránskej vojny v krajine\npôvodu nemal žiadne problémy či už s políciou alebo súdmi, alebo s inými štátnymi orgánmi.\n37. Žalovaný vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/8/2016 zo dňa 07.06.2016\nzabezpečil do spisu aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, so zameraním na miesto\nposledného trvalého pobytu sťažovateľa v krajine pôvodu, mesto G., informácie k národnostnému,\nnáboženskému zloženiu obyvateľov mesta G., k výskytu konfliktov medzi šítmi a sunitmi v G., ako aj\ninformácie o možných aktuálnych problémoch bývalých radových členov strany BAAS. Keďže sťažovateľ\nprvýkrát požiadal o azyl na území SR v roku 2007 boli do spisu založené relevantné informácie aj\nz obdobia prelomu rokov 2006-2007, týkajúce sa taktiež národnostného a náboženského zloženia\nobyvateľov G., ich vtedajšie spolunažívanie, ako aj informácie ohľadom celkovej situácie v Iraku,\nvyhodnotenej v správe UNHCR z 18.12.2006. Keďže počas posledného pohovoru sťažovateľ uviedol\naj nový dôvod svojej opakovanej žiadosti o azyl a zároveň sa priznal, že nie vždy hovoril pravdu, že v\nskutočnosti z Iraku odišiel už v roku 1999, migračný úrad založil do spisu aj informácie o krajine pôvodu\nz roku 1999, hodnotiace celkovú situáciu v krajine v 90-tych rokoch.\n38. Podľa názoru kasačného súdu záver žalovaného o neudelení azylu sťažovateľovi bol správny,\npretože sťažovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Na udelenie azylu\nje potrebné preukázať opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce žiadateľ o azyl vrátiť do tohto\nštátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd čo však\nv prípade sťažovateľa splnené nebolo. Sťažovateľ aj vo vlastných výpovediach uviedol, že v krajine\npôvodu nemal osobne s nikým žiadny konflikt. Voči jeho osobe nedošlo k ničomu, čo by sa mohlo\npovažovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Strýkovo zabitie je určite ohavný\nčin, ktorý však bol náležitým spôsobom riešeným prostredníctvom štátnych orgánov v krajine pôvodu.\nKonanie páchateľov však nemožno vo vzťahu k sťažovateľovi považovať za prenasledovanie v zmysle\n§ 2 písm. d) zákona o azyle.\n39. Dôvod, pre ktorý mali páchatelia zabiť sťažovateľovho strýka teda, že bol členom strany BAAS\ntak ako aj sťažovateľ, vyznieva v kontexte informácii o krajine pôvodu nedôveryhodne vzhľadom na\nskutočnosť, že v tom čase vládol v Iraku Saddam Hussein, ktorý bol generálnym tajomníkom strany\nBAAS a v krajine vládli práve členovia strany BAAS. Zo založených informácií o krajine pôvodu ako\naj zo samotného vyjadrenia sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ by v prípade jeho návratu do krajiny\npôvodu nemal čeliť vážnym problémom kvôli jeho členstvu k strane BAAS alebo z dôvodu príslušnosti k\nsunitským moslimom. Podľa vlastných vyjadrení bol sťažovateľ členom strany BAAS iba preto, pretože\nto tak vtedy fungovalo a v skutočnosti pre stranu nič nerobil. Ani z dôvodu príslušnosti k strane BAAS\ntak neboli preukázané obavy z prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle.\n40. V súvislosti s neposúdením sťažovateľa ako utečenca sur place sa kasačný súd stotožnil so\nzáverom žalovaného a v podrobnostiach na podrobné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tejto\nčasti odkazuje. V súčasnosti napätie v krajine pôvodu medzi sunitmi a šítmi pretrváva, resp. situácia je\npodobná a toto napätie je dôsledkom nedostatočnej bezpečnostnej situácie. Sťažovateľ podľa vlastných\nvyjadrení nevykonával a ani nevykonáva žiadnu takú činnosť, ktorou by na svoju osobu pritiahol\nnegatívnu pozornosť irackých orgánov. Keďže v prípade sťažovateľa nie sú opodstatnené obavy z\nprenasledovania, nie je ho možné považovať za utečenca sur place.\n41. Kasačný súd ďalej uvádza, že žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal aj možnosťou poskytnutia tzv.\nhumanitárneho azylu sťažovateľovi, ktorý mu však neudelil. Z dikcie zákona (vzhľadom na správne\nuváženie) vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré\npreskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu (v texte „žalovaný“), neurčujú\nžalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov,\na teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý\nby z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je\nrozhodovanie odporcu v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom\nľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického\n\na právneho štátu. V súvislosti s neexistenciou právneho nároku na udelenie tzv. humanitárneho\nazylu kasačný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ o tzv. humanitárny azyl požiadal a žalovaný\nodôvodnil jeho neposkytnutie, tak také rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016,\nv ktorom obdobne uviedol, že „Na námietku navrhovateľa, že odporca nezvážil možnosť udelenia azylu\nnavrhovateľovi z humanitárnych dôvodov uvedených v § 9 zákona o azyle odvolací súd uvádza, že\nvlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou\nvoľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne\nposúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ\nnespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto\nodporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda\nodporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by\nzakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v\nodôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.“\n42. Kasačný súd ďalej poukazuje na rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-133-9/2016-Ž zo dňa\n10.08.2016, právoplatným dňa 12.08.2016, ktorým žalovaný podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o\nazyle predĺžil sťažovateľovi poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu 2 rokov odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia, t. j. do XX.XX.XXXX. Prvýkrát bola sťažovateľovi poskytnutá doplnková ochrana\nrozhodnutím č. ČAS: MU-1000/PO-Ž-2007 zo dňa 30.05.2007 a to na dobu 1 roka do 11.07.2008. V\ntomto prípade ide už o ôsmu žiadosť sťažovateľa o predĺženie doplnkovej ochrany a vzhľadom na to,\nže v jeho prípade naďalej pretrvávali podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle a sťažovateľ podal\nv zákonom stanovenej lehote žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany žalovaný sťažovateľovi predĺžil\ndoplnkovú ochranu na dobu 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n43. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §\n167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods.\n1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n45. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8SaZ/2/2016", "guid": "2bb73165-dd42-4801-9665-c0452d411524:88629bc3-7318-4842-ac79-d0d5df4be3c5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}