{"guid": "97a911c2-92ab-4085-99dd-97ad01cb0762:85b59330-5b6b-499c-aa26-7fdf23a03fde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016201935.2", "spisova_znacka": "10Sžak/9/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/9/2017 z 20. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2017, sp. zn. 10Sžak/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201935.2", "identifikacne_cislo": "1016201935", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2017-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85b59330-5b6b-499c-aa26-7fdf23a03fde", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201935.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201935.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201935.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/9/2017\n1016201935\n20. 06. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1016201935.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa\n(pôvodne žalobcu): S. U., narodený XX.XX.XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, posledný pobyt v\nkrajine pôvodu: B. B., t. č. Pobytový tábor Rohovce, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske\nzdruženie, so sídlom Štúrova 3, 811 02 Bratislava, IČO: 318 079 68, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-200-40/2015-Ž zo dňa 27. septembra 2016, o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/3/2016-42 zo dňa\n20. januára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/3/2016-42 zo dňa\n20. januára 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-200-40/2015-Ž zo dňa 27.\nseptembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-40/2015-Ž zo dňa 27. septembra 2016 žalovaný podľa § 12 ods. 2\npísm. g) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n480/2002 Z.z.“) zamietol žiadosť sťažovateľovi o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Rozhodnutie vychádza zo zistenia, že sťažovateľ opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov, z dôvodu nesúhlasu so súčasnou\npolitikou Ukrajiny, z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojenský konflikt a z\ndôvodu, že ako bývalého vojaka ho nútili zapojiť sa do bojov na východe Ukrajiny. Taktiež z humanitného\ndôvodu, nakoľko počas pobytu na území SR sa dozvedel, že má chronické problémy so srdcom a\ndôvody rozšíril aj v súvislosti s mobilizáciou - bol mu doručený povolávací rozkaz. Vo vstupnom pohovore\ndňa 15.12.2015 sťažovateľ uviedol, že o udelenie azylu žiada z tých istých dôvodov ako v predošlom\nazylovom konaní.\n3. Pri posudzovaní práva na humanitárny azyl mal žalovaný k dispozícií lekárske správy žalovaného\nako aj informácie z ODZS, na základe ktorých dospel k záveru, že v súčasnosti je zdravotný stav\nsťažovateľa stabilizovaný, monitorovaný a medikamentózne podporovaný. Sťažovateľovi bol na území\nSR implementovaný prístroj, ktorý technicky rieši zlyhávania jeho srdca. Z informácií je zrejmé, že na\n\nUkrajine sa uvedené prístroje implantujú a vykonáva sa ich servis. To znamená, že sťažovateľ v prípade\nnávratu do Ukrajiny môže byť pod preventívnym dohľadom v špecializovanom centre. Môže pravidelne\npodstupovať kontroly za účelom testovania výkonu tohto zariadenia a môže s lekármi konzultovať ďalšie\nformy liečby, napr. medikamenty. Z toho dôvodu sťažovateľ podľa názoru žalovaného nespadá ani do\njednej kategórie, teda prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do\nkrajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, u\nktorých je potrebné riešiť ich žiadosti formou humanitárneho azylu.\n4. Nakoľko predchádzajúce a ani súčasné konanie nepreukázalo existenciu vážnych dôvodov domnievať\nsa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa\n§ 13a zákona č. 480/2002 Z.z., ani rodiny na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 a § 13b zákona č.\n480/2002 Z.z. a z verejne dostupných zdrojov nevyplýva zmena bezpečnostnej situácie na Ukrajine,\nbolo nutné podľa názoru žalovaného konštatovať, že podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany už\nboli vyhodnotené a bolo o nich právoplatné rozhodnuté.\n5. Keďže dôvody žiadosti sťažovateľa okrem humanitných boli posúdené v predošlom konaní (ČAS:\nMU-331-12/PO-Ž-2014) a bolo o nich právoplatne rozhodnuté (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.\n1Sža/33/2015-86 zo dňa 06.10.2015), žalovaný dospel k záveru že sťažovateľ opäť nespĺňa podmienky\npodľa § 8, 10, 13a alebo 13b zákona č. 480/2002 Z.z., nakoľko žiadosť odôvodňuje rovnakými dôvodmi\nako v predchádzajúcom konaní.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nČAS: MU-PO-200-40/2015-Ž zo dňa 27.09.2016, ktorým žalovaný v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 480/2002 Z. z. zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú.\n7. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol.\n8. K žalobnému bodu, že žalovaný nedostatočne zistil stav veci a nesprávne právne posúdil vec uviedol,\nže tieto námietky nie sú dôvodné. Žalovaný si v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 9SaZ/6/2016-45 zo dňa 11.05.2016 zabezpečil súhlas žalovaného s oboznamovaním sa s jeho\nzdravotným stavom a mená jeho ošetrujúcich lekárov v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb\na meno kardiológa mimo tohto ústavu, vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie o aktuálnom\nzdravotnom stave žalobcu, údaje o potrebných medicínskych výkonoch v budúcnosti a o prognóze\nzdravotného stavu žalobcu, vyžiadal si informácie týkajúce dostupnosti starostlivosti pre pacientov s\nchronickým zlyhávaním srdca, informácie o existencii špecializovaných lekárskych centrách, ktoré riešia\nimplantáciu CRT-D prístroja a informácie o servise k týmto prístrojom na Ukrajine. Z ich obsahu podľa\nnázoru krajského súdu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej\nžiadosti o udelenie azylu z humanitných dôvodov, s ktorým sa podrobne zaoberal. Krajský súd poukázal\nna to, že sťažovateľ požiadal opakovane o azyl aj z humanitných dôvodov. Krajský súd v tejto súvislosti\nzdôraznil, že na udelenie tzv. azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a jeho udelenie závisí\nvýlučne od právneho uváženia žalovaného, a preto jeho neudelenie nemôže byť predmetom súdneho\nprieskumu. Krajský súd konštatoval, že všetky ďalšie dôvody žiadosti sťažovateľa, na základe ktorých\nžiadal o azyl sú totožné, boli už riešené v predchádzajúcom konaní a bolo o nich právoplatne rozhodnuté.\nTaktiež je podľa názoru krajského súdu nesporné, že žalovaný sa zaoberal údajom sťažovateľa o\nexistencii povolávacieho rozkazu, ako však vyplýva zo samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného\ntento bol vyhodnotený ako nedôveryhodný.\n9. Pretože krajský súd nevyhodnotil uplatnené námietky ako dôvodné, podanú žalobu zamietol.\n10. O trovách rozhodol krajský súd za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n\nA)\n11. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť.\n12. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. namieta, že krajský súd nepostupoval v\nsúlade s S. s. p., keď o odklade vykonateľnosti rozhodnutia rozhodol až potom, čo mu bola zo strany\nsťažovateľa doručená v poradí druhá žiadosť o priznanie odkladu vykonateľnosti s dvojmesačným\nčasovým odstupom od doručenia správnej žaloby súdu.\n13. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia vo vzťahu\nk námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho nesprávneho ustálenia v rozhodnutí s\npoukazom na obsah administratívneho spisu vo vzťahu k prístupu sťažovateľa k zdravotnej starostlivosti\nna Ukrajine. V kasačnej sťažnosti poukázal na stanoviská a vyjadrenia lekárov a dodal, že jeho ochorenie\nje veľmi závažného charakteru a pacienti so zlyhávaním srdca sú rizikovými pacientmi, pretože im\nvo zvýšenej miere hrozí náhla zástava srdca a smrť. Tieto ochorenia (s výnimkou difúznej sponylózy)\nboli uvedené vo vyjadrení, ktoré tvorí súčasť spisu a žalovaný ich v rozhodnutí nezobral do úvahy a\nnijakým spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Sťažovateľ zastáva názor, že spadá do kategórie osôb ťažko\nchorých z dôvodu, že jeho ochorenie je nevyliečiteľné, je sprevádzané viacerými ďalšími ochoreniami\nzhoršujúcimi priebeh hlavného ochorenia a v neposlednom rade je uňho vysoká pravdepodobnosť\nsrdcového zlyhania v prípade absencie potrebnej medikamentóznej liečby a kardiologickej starostlivosti.\nSťažovateľ zastáva názor, že by mu v prípade návratu na Ukrajinu nebola poskytnutá zdravotná\nstarostlivosť, ktorú si jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje.\n14. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k vyhodnoteniu žiadosti o azyl\nz humanitných dôvodov. Sťažovateľ je človekom v pokročilom veku, bez rodinného zázemia a so\nzávažným a nevyliečiteľným ochorením, v prípade ktorého svojvoľné posudzovanie dôvodov pre\nudelenie azylu z humanitných dôvodov môže mať neprimerane prísne, v najhoršom prípade fatálne\nnásledky.\n15. Ďalej sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce vo vzťahu k aplikácii doplnkovej\nochrany. Neľudské zaobchádzanie by v prípade sťažovateľa spočívalo v skutočnosti, že by na Ukrajine\nnemal prístup k medikamentóznej liečbe ani ku špecializovanej kardiologickej starostlivosti. Žalovaný\nnezohľadnil osobitné a individuálne charakteristiky prípadu sťažovateľa na základe čoho dospel\npredčasne k nesprávnemu právnemu záveru v tejto veci.\n16. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v priebehu azylového konania\na ani v kasačnej sťažnosti nepreukázal také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods.\n2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané rozhodnutie a vec žalovanému vracia na ďalšie\nkonanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 20.06.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12\nods. 2 písm. g) zákona č. 480/2002 Z.z., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd\n\nSlovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z\ntoho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa ust. § 9/ zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa ust. § 12 ods.2 písm. g) zákona o azyle Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nzjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a ide\no opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa § 11 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že\nsa podstatne zmenil skutkový stav,\n20. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n21. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n22. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ prvýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa\n10.11.2014 z politických dôvodov, pretože nesúhlasí s politikou Ukrajiny, z dôvodu vojnového konfliktu\nsa bojí o svoj život, pretože ho nútili bojovať na východe Ukrajiny s čím nesúhlasil. O tejto žiadosti\nrozhodol žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 06.02.2015 tak, že sťažovateľovi\nazyl neudelil, a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana. Toto rozhodnutie bolo následne, z dôvodu\npodania opravného prostriedku, potvrdené krajským súdom, a na odvolanie sťažovateľa aj Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sža/33/2015).\n23. Z aktuálneho administratívneho spisu žalovaného ČAS: MU-PO-200/2015-Ž kasačný súd zistil,\nže druhá žiadosť o azyl bola sťažovateľom podaná dňa 10.12.2015 z rovnakých dôvodov ako v\npredchádzajúcom konaní. O azyl požiadal aj z humanitárnych dôvodov vzhľadom na svoj zlý zdravotný\nstav a z dôvodu, že mu bol doručený povolávací rozkaz.\n24. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a\nnásledne nesprávne právne posúdil zdravotný stav sťažovateľa ako aj úroveň poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti v krajine pôvodu sťažovateľa. Uvedené námietky vyhodnotil kasačný súd ako dôvodné.\nKasačný súd uvádza, že žalovaný pri posudzovaní zdravotného stavu nedostatočne zistil skutkový\nstav tak, že nezohľadnil pri posudzovaní zdravotného stavu sťažovateľa všetky predložené lekárske\nsprávy. Žalovaný pri posudzovaní zdravotného stavu nezohľadnil lekársku správu MUDr. K. N. zo dňa\n18.05.2016. Z uvedeného dôvodu bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní doplniť dokazovanie o\nuvedenú lekársku správu ako aj doplniť dokazovanie o aktuálne lekárske správy týkajúce sa aktuálneho\nzdravotného stavu sťažovateľa.\n25. V súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu kasačný súd poukazuje na vykonávacie nariadenie\nministra vnútra SR z 21.02.2014 k zákonu o azyle, kde je v článku 13 uvedené, že za humanitné dôvody\nsa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných\nalebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické\nalebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Vzhľadom na doposiaľ predložené lekárske správy sa javí,\n\nže zdravotný stav sťažovateľa je nevyliečiteľný, jeho ochorenie je sprevádzané viacerými ďalšími\nochoreniami zhoršujúcimi priebeh hlavného ochorenia (dilatačná kardiomyopatia) a v neposlednom\nrade je u sťažovateľa vysoká pravdepodobnosť srdcového zlyhania v prípade absencie potrebnej\nmedikamentóznej liečby a kardiologickej starostlivosti. V prípade sťažovateľa ide o pacienta s vysokým\nkardiovaskulárnym rizikom, u ktorého sú potrebné časté kontroly zdravotného stavu s nutnosťou\nintenzívnej liečby srdcového zlyhania, ktorého súčasťou bola aj implantácia CRT-D-resynchronizačného\nprístroja s funkciou defibrilátora. Z uvedených dôvodov je preto nutné po doplnení dokazovania ohľadne\nzdravotného stavu sťažovateľa a doplnenia dokazovania ohľadne dostupnosti špeciálnej zdravotnej\nstarostlivosti vyžadujúcej si jeho zdravotný stav v krajine jeho pôvodu, nutné opätovne posúdiť, či\nv prípade sťažovateľa (vzhľadom na to, že aj na základe doteraz vykonaného dokazovania je podľa\nnázoru kasačného súdu možné sťažovateľa považovať za ťažko chorú osobu, potrebné zvážiť aj s\npoukazom na vykonávacie nariadenie ministra vnútra SR z 21.02.2014 k zákonu o azyle, kde v článku\n13 za humanitné dôvody sa považujú aj prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov ťažko chorých\nosôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy,\nprípadne až smrť), prichádza do úvahy možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov.\n26. K poskytnutiu humanitného azylu kasačný súd uvádza, že z dikcie zákona (vzhľadom na správne\nuváženie) vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré\npreskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu (v texte „žalovaný“), nemajú ambíciu\nžalovanému určovať, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných\ndôvodov, a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý,\nktorý by z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je\nrozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom\nľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického\na právneho štátu. V súvislosti s neexistenciou právneho nároku na udelenie tzv. humanitárneho\nazylu kasačný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ o tzv. humanitárny azyl požiadal a žalovaný\nodôvodnil jeho neposkytnutie, tak také rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016,\nv ktorom obdobne uviedol, že „Na námietku navrhovateľa, že odporca nezvážil možnosť udelenia azylu\nnavrhovateľovi z humanitárnych dôvodov uvedených v § 9 zákona o azyle odvolací súd uvádza, že\nvlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou\nvoľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne\nposúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ\nnespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto\nodporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda\nodporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by\nzakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v\nodôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.“\nV tomto prípade však kasačný súd uvádza, že sťažovateľ výslovne požiadal o humanitný azyl, ktorý\nodôvodnil svojim zlým zdravotným stavom, avšak žalovaný dôvod, pre ktorý humanitárny azyl neudelil,\nneodôvodnil dostatočne, naopak odôvodnil ho stroho, a to tým, že podľa jeho názoru sťažovateľ nepatrí\nmedzi osoby podľa článku 13 vykonávacieho nariadenia ministra vnútra SR z 21.02.2014 k zákonu\no azyle, a preto považuje kasačný súd rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n27. K úrovni zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu sťažovateľa kasačný súd uvádza, že žalovaný\nsíce v administratívnom konaní zabezpečil správy z odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce\nz 19.08.2016 a z 25.08.2016, avšak informácie v nich uvedené sa týkali iba všeobecne o lekárskej\nstarostlivosti o kardiologických pacientov. Zo správ nie je zrejmá dostupnosť špecializovanej zdravotnej\nstarostlivosti vo vzťahu ku konkrétnej diagnóze sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bude potrebné v\nďalšom konaní doplniť dokazovanie práve o zistenie dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti\nv krajine pôvodu k sťažovateľovej diagnóze.\n28. Kasačný súd ďalej vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa spočívajúcej v nesprávnom\nprávnom posúdení vo vzťahu k aplikácii doplnkovej ochrany. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd\ndospel k záveru, že žalovaný nezohľadnil osobitné a individuálne charakteristiky prípadu spočívajúce\nv zdravotnom stave sťažovateľa a zároveň kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\n\nžalovaného konštatuje, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí ani možnosťou udelenia doplnkovej\nochrany, z dôvodu dostupnosti lekárskej starostlivosti v krajine pôvodu sťažovateľa a zdravotného\nstavu sťažovateľa, nezaoberal, pričom v konaní boli dôvody udelenia doplnkovej ochrany z dôvodu\nzlého zdravotného stavu konzistentne a logicky sťažovateľom uvádzané a žalovanému tak muselo byť\njasné, že pokiaľ tieto dôvody nie sú azylovo relevantné, tak je nevyhnutné dostatočným spôsobom sa\nvysporiadať aj s možnosťou udelenia doplnkovej ochrany. Ide o vážne pochybenie žalovaného, ktoré\nmohlo mať vplyv na hmotnoprávne postavenie sťažovateľa (obdobne rozsudok Nejvyššího správniho\nsoudu č. k. 6Azs/25/2014-26 zo dňa 24.09.2014).\n29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\nnárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, nakoľko zástupkyňa sťažovateľa pred vyhlásením\nrozhodnutia do zápisnice uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje.\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}