{"guid": "1cf6578b-ab55-43fe-8181-b4b1c623e17e:92e29867-6d13-45cd-9a1c-b4e9c6f520c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1", "spisova_znacka": "10Sžak/4/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/4/2017 z 19. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. 10Sžak/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1", "identifikacne_cislo": "1016201587", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92e29867-6d13-45cd-9a1c-b4e9c6f520c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/4/2017\n1016201587\n19. 04. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1016201587.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD.\nv právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): P. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Konžskej\ndemokratickej republiky (ďalej len KDR), bez cestovného dokladu, toho času na dlhodobom pobyte mimo\npobytového tábora Rohovce na adrese Y., zastúpený Mgr. Tonim Khurim, advokátom so sídlom Dlhé\nDiely II/13, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný\núrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného ČAS:\nMU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 1. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/1/2016-18 zo dňa 25. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6SaZ/1/2016-18 zo dňa 25. novembra 2016 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 1.8.2016 žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z.z.“)\nzamietol žiadosť sťažovateľovi o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola\npodaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľ požiadal už štvrtýkrát o azyl a dňa 19.05.2016\nbol so sťažovateľom vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého neuviedol žiadne také nové skutočnosti,\nna základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil.\nV plnej miere sa pridržal všetkých dôvodov, ktoré uviedol aj v predchádzajúcich konaniach o azyl, pričom\nich zopakoval. Zároveň sťažovateľ predložil 3 informácie o krajine jeho pôvodu vo francúzskom jazyku,\nktoré migračný úrad preložil.\n3. Predložené informácie migračný úrad vyhodnotil a konštatoval, že žiadnym spôsobom nedokazujú\noprávnenosť žiadosti sťažovateľa v konkrétnej súvislosti s ním samotným. Predložené informácie\nnijako nedokazujú oprávnenosť sťažovateľa na získanie medzinárodnej ochrany v súvislosti s jeho\nindividuálnymi dôvodmi jeho žiadosti. Ako opakovane sám sťažovateľ uviedol, krajinu pôvodu opustil\nz dôvodu štúdia na Ukrajine. Sám v nej pred jej opustením nečelil žiadnym problémom z dôvodu\n\njeho údajného politického presvedčenia, resp. členstva v strane UDPS, ktoré bolo už v minulosti\nspochybnené.\n4. Opätovne bola vyhodnotená aj bezpečnostná situácia v KDR, resp. v meste Kinšasa, odkiaľ sťažovateľ\npochádza. Migračný úrad konštatoval, že v tejto oblasti nedošlo k podstatnej zmene situácie. Na základe\ndostupných informácií je zrejmé, že vo väčšej časti KDR, ako ani v samotnom meste Kinšasa, kde\nmal sťažovateľ trvalé bydlisko, v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo\ndochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia.\n5. Čo sa týka slobody cestovania migračný úrad konštatoval, že zákony KDR zaručujú slobodu\nvnútorného pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda tieto práva v\nniektorých prípadoch obmedzovala. Vláda KDR spolupracuje s UNHCR a ďalšími humanitárnymi\norganizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne presídleným osobám, utečencom a\nvracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl a osobám bez štátnej príslušnosti. Aj z informácií získaných\nz Európskej migračnej siete, resp. zo zdroja EUROSTAT vyplýva, že členské štáty EÚ bežne realizujú\ntak dobrovoľné, ako aj nútené návraty neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu do KDR.\nNeúspešní žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany nie sú ako takí ohrození po návrate do KDR.\nNeexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že neúspešným žiadateľom o azyl by bolo po ich návrate\nzle zaobchádzané, len z toho titulu.\n6. Keďže v minulosti už bolo v prípade sťažovateľa právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a\nneposkytnutí doplnkovej ochrany a sám sťažovateľ po podaní svojej opakovanej (štvrtej) žiadosti zo dňa\n06.05.2016 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by poukazoval na podstatnú zmenu skutkového\nstavu, bolo potrebné v jeho prípade zamietnuť jeho žiadosť ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1\npísm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. Keďže v predchádzajúcom konaní o azyle už bola žiadosť sťažovateľa\nzamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. nie je sťažovateľ v zmysle\n§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. už oprávnený zdržiavať sa na území SR. Jeho aktuálnu žiadosť\npreto migračný úrad považuje za účelovú a jej jediným cieľom je snaha o vyhnutie sa administratívnemu\nvyhosteniu z územia SR, keďže dňa 06.05.2016 Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné vydalo\nrozhodnutie č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVCC-11-022/2016, ktorým sťažovateľa administratívne vyhosťuje na\núzemie KDR a uložil mu zákaz vstupu na územie SR na dobu 2 roky, pričom mu bola určená lehota na\nvycestovanie z územia SR na 30 dní od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n7. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 01.08.2016, ktorým žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č.\n480/2002 Z. z. zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola\npodaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.\n8. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podanej žaloby uviedol.\n9. K žalobnému bodu, že žalovaný nedostatočne zistil stav veci uviedol, že táto námietka nebola dôvodná\nžalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na\ndôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných\nku kvalifikovanému posúdeniu sťažovateľovej žiadosti o azyl. Taktiež je nesporné, že žalovaný sa\npodrobne zaoberal aj tromi správami, ktoré boli sťažovateľom doložené, pričom z týchto správ nevyplýva\npriame ohrozenie žalobcu pri prípadnom návrate do krajiny pôvodu. Pokiaľ ide o informácie týkajúce\nsa bezpečnostnej situácie KDR jednoznačne z ich obsahu vyplýva, že situácia v domovskej krajine\nsťažovateľa je bezpečná a neprebieha v nej žiaden konflikt. Krajský súd zároveň konštatoval, že pri\nrozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate\nprocesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené\npredpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie\njedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f)\nzákona č. 480/2002 Z.z. vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade,\nže sa jedná o opakovanú o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o\n\ntom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje\nsa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k\npodstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá\nskutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného\nrozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o\nazyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Z pripojených\nadministratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových žiadostiach o azyl\nbolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo dňa 16.06.2014,\nktorým žalobcovi nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana a rozhodnutím ČAS:\nMU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 06.08.2015, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č.\n480/2002 Z.z. žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú. Žalobca svoju v poradí\nuž štvrtú žiadosť o azyl zdôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúce žiadosti a od vydania\npredchádzajúcich rozhodnutí nedošlo k podstatnej zmene pomerov v krajine pôvodu žalobcu.\n10. Pretože krajský súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.\n11. O trovách rozhodol krajský súd za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n12. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť.\n13. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. uviedol, že dôvody, ktoré žalovaný uplatnil vo\nsvojom rozhodnutí a s ktorými sa stotožnil krajský súd, že predložené správy o situácii v KDR sa netýkajú\nosoby sťažovateľa a sú len všeobecnými správami neobstoja. Obavy, ktoré mal sťažovateľ sa naplnili.\nJeho krajan a bývalý žiadateľ o azyl P. H. L. bol uväznený bez riadneho a spravodlivého súdneho\nprocesu, a to len preto, že zastával iné politické názory.\n14. Sťažovateľ trvá na tom, že to čo bolo uvedené v predložených správach, a to čo sa stalo jeho\nkrajanovi po vyhostení vyvoláva u sťažovateľa obavy z návratu do KDR.\n15. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného.\nB)\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca v priebehu azylového konania a ani\nv kasačnej sťažnosti neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali vydať\nrozhodnutie o udelení azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, a preto navrhol kasačnému súdu,\naby kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.04.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n18. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm.\nf) zákona č. 480/2002 Z.z., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\n\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu,\nči kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nneprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne\nrozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,\nnepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia\nnedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu\nbola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.\n19. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n20. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n21. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ požiadal o azyl po prvýkrát vyhlásením zo\ndňa 13.02.2012 pre obavu o svoj život z dôvodu nepriaznivej politickej situácie. Rozhodnutím ČAS:\nMU-76-56/PO-Ž-2012 zo dňa 07.11.2013 bolo konanie o jeho žiadosti právoplatne zastavené podľa § 19\nods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. z dôvodu, že sťažovateľ bez priepustky opustil Pobytový tábor\nRohovce a viac ako 7 dní sa zdržiaval mimo azylového zariadenia.\n22. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že druhú žiadosť o azyl sťažovateľ podal dňa 18.03.2014 z dôvodu\nobavy o svoj život. Dôvodil tým, že on aj jeho rodina boli na území KDR perzekvovaní a že do krajiny\npôvodu sa nemôže vrátiť kvôli tomu, že mu ako členovi politickej strany UDPS môže hroziť smrť za\npolitické presvedčenie. O tejto žiadosti rozhodol žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo\ndňa 16.06.2014 tak, že sťažovateľovi azyl neudelil, a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana. Toto\nrozhodnutie bolo následne, z dôvodu podania opravného prostriedku, potvrdené krajským súdom, a na\nodvolanie sťažovateľa aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sža/4/2015). Rozhodnutie\nžalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2015.\n23. Zo spisu žalovaného kasačný súd zistil, že tretia žiadosť o azyl bola sťažovateľom podaná dňa\n03.06.2015. Ide o žiadosť podanú z rovnakých dôvodov ako v roku 2014 - obava o život z dôvodu\nnepriaznivej politickej situácie na území KDR. Iné dôvody neuviedol. Túto žiadosť žalovaný rozhodnutím\nČAS: MU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 06.08.2015 podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z.\nzamietol ako neprípustnú. Toto rozhodnutie bolo následne, z dôvodu podania opravného prostriedku,\npotvrdené krajským súdom, a na odvolanie sťažovateľa aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp.\nzn. 10Sža/6/2016). Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2016.\n24. Z aktuálneho administratívneho spisu žalovaného č. ČAS: MU-PO-97/2016-Ž kasačný súd zistil,\nže štvrtá žiadosť o azyl bola sťažovateľom podaná dňa 06.05.2016. V plnej miere sa pridržal všetkých\ndôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich žiadostiach o azyl, pričom ich iba zopakoval. Iné dôvody\nneuviedol.\n25. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne vyhodnotil\nsťažovateľom predložené správy a je názoru, že obavy žalobcu sa naplnili. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky k uplatnenej námietke sťažovateľa považuje za dôležité zdôrazniť, že je nedôvodná a\nnebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ani zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n\n26. K námietke sťažovateľa kasačný súd uvádza, že žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné\ninformácie týkajúce sa dôvodov žiadosti sťažovateľa o azyl. Sťažovateľom predložené správy dal\nžalovaný preložiť do slovenského jazyka a následne ich vyhodnotil, pričom konštatoval, že predložené\nsprávy žiadnym spôsobom nedokazujú oprávnenosť žiadosti sťažovateľa v konkrétnej súvislosti s ním\nsamotným, resp. z týchto správ nevyplýva priame ohrozenie sťažovateľa v prípade jeho návratu do\nkrajiny pôvodu. S týmto záverom sa kasačný súd stotožnil. Z predloženého oznámenia o pátraní po\njeho krajanovi P. H. L., nevyplýva, že by bol uväznený bez riadneho a spravodlivého súdneho procesu\nz dôvodu zastávania iných politických názorov, a preto aj tejto námietke sťažovateľa kasačný súd\nnevyhovel.\n27. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vyhľadal a do spisu založil komplexné správy\nvypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p. MU-ODZS-2016/000184-005\nzo dňa 22.06.2016 mapujúcich situáciu v KDR s dôrazom na mesto Kinšasa, z ktorého sťažovateľ\npochádza. Zo správ vyplýva, že v tejto oblasti nedošlo k podstatnej zmene situácie. Je zrejmé, že vo\nväčšej časti KDR, ako ani v samotnom meste Kinšasa, kde mal sťažovateľ trvalé bydlisko, v súčasnosti\nneprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe\nneselektívneho násilia. Problémové oblasti s výskytom násilností a vojenských operácií sú na východe\nKDR, vzdialené od mesta Kinšasa. Problémom v meste Kinšasa sú pouličné gangy Kuluna, ktoré\nnapádajú, okrádajú ľudí a páchajú násilnosti. Proti týmto gangom bola v minulosti spustená operácia\n„Likofi“, ktorej obnovenie obyvatelia Kinšasy opätovne požadujú. Okrem toho dochádza k násilnostiam\na stretom aj počas rôznych politických demonštrácií. Uvedenú situáciu v meste Kinšasa však nie je\nmožné ani podľa názoru kasačného súdu vyhodnotiť ako situáciu ozbrojeného konfliktu, pri ktorom by\ndochádzalo k vážnemu bezpráviu na základe neselektívneho násilia.\n28. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité uviesť, že žiadosť o azyl bola žalovaným\nzamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia\nvyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná, ak ide o opakovanú žiadosť o\nudelenie azylu, v konaní o azyle sa už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne\nneopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje\ndoplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\n29. Zo zákonného znenia § 11 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. je zrejmé, že žalovaný mal povinnosť\nv prípade zistenia, že sú splnené podmienky pre zamietnutie takúto žiadosť zamietnuť. Z pripojených\nadministratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žiadostiach sťažovateľa o azyl\nbolo právoplatné rozhodnuté rozhodnutím ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo dňa 16.06.2014, ktorým\nsťažovateľovi nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana a rozhodnutím ČAS:\nMU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 06.08.2015, ktorým žalovaný zamietol žiadosť o udelenie azylu ako\nneprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z.\n30. V tomto prípade teda nebolo potrebné posudzovať, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie\nazylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, ale bolo potrebné posúdiť to, či ide o opakovanú žiadosť\no udelenie azylu, podanú z rovnakých dôvodov akými sťažovateľ dôvodil aj svoje predchádzajúce\nžiadosti, a či sa od právoplatného rozhodnutia o predošlej žiadosti skutkový stav podstatne nezmenil.\nKasačný súd má za to, že krajský súd správne vyhodnotil, že aktuálna žiadosť sťažovateľa je totožná s\npredchádzajúcimi žiadosťami z rokov 2014 a 2015, nakoľko sa aj sám sťažovateľ odvolával na obsah\nsvojich predchádzajúcich žiadostí, resp. výpovedí.\n31. V súvislosti s podstatnou zmenou skutkových okolností je potrebné uviesť, že nie každá\nzmena skutkového stavu spôsobuje, že vec treba posudzovať opätovne, musí ísť o podstatnú\nzmenu skutkových okolností. Podstatná zmena skutkového stavu je taká, ktorá môže mať vplyv na\nzákonnosť alebo správnosť predchádzajúceho rozhodnutia a samotného azylového konania. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, ako aj spisu krajského\nsúdu zistil, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo, opätovne\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu sťažovateľa, tvrdenia sťažovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver.\n32. V spise žalovaného sa taktiež nachádzajú aktuálne informácie o krajine pôvodu sťažovateľa\npochádzajúce z rôznych zdrojov zamerané najmä na bezpečnostnú situáciu v krajine, ako aj v regióne\n\npôvodu sťažovateľa, existenciu ozbrojeného konfliktu, ako aj na riziká v prípade návratu sťažovateľa späť\ndo krajiny pôvodu. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalovaný riadne vykonal\ndokazovanie aj pri posudzovaní predchádzajúcich žiadostí sťažovateľa o azyl. Správny je aj záver o\ntom, že k žiadnej zmene skutkových okolností v krajine pôvodu od právoplatnosti predchádzajúceho\nrozhodnutia o sťažovateľovej žiadosti nedošlo.\n33. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej\na cudzineckej polície Prešov, oddelenie azylu PZ Humenné č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-11-022/2016 zo\ndňa 06.05.2016, ktorým sťažovateľa administratívne vyhostil na územie KDR a uložil mu zákaz vstupu\nna územie SR na dobu 2 roky, pričom bola sťažovateľovi určená lehota na vycestovanie z územia SR na\n30 dní od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Na základe uvedeného rozhodnutia a na základe\nrovnakých dôvodov sťažovateľa v žiadosti o udelenie azylu dospel kasačný súd k záveru, že považuje\naktuálnu žiadosť sťažovateľa za účelovú v snahe vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu z územia\nSlovenskej republiky.\n34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §\n167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods.\n1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}