{"guid": "954a2d31-75fa-4e75-ba3d-92cc15f17e33:10535a8b-eb79-4424-a4dd-e1d5bfc1386f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016201582.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/30/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/30/2017 z 2. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. augusta 2017, sp. zn. 3Sžfk/30/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201582.1", "identifikacne_cislo": "1016201582", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2017-08-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-1", "nazov": "§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10535a8b-eb79-4424-a4dd-e1d5bfc1386f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201582.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201582.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201582.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/30/2017\n1016201582\n02. 08. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1016201582.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobca): Trenčianska univerzita\nAlexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Študentská 2, Trenčín, IČO: 31 118 259, zastúpený: MAPLE\n& FISH, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, proti\nžalovaným: 1/ Výskumná agentúra, so sídlom Hanulova 5/B, Bratislava, IČO: 31 819 494, 2/ Ministerstvo\nškolstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 164\n381, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500133/S01 zo dňa 01.07.2016\na Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120014/Z01 zo dňa 01.07.2016, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/181/2016-79 zo dňa 25. januára\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v\nTrenčíne, so sídlom Študentská 2, Trenčín, IČO: 31 118 259, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/181/2016-79 zo dňa 25. januára 2017 z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu vo\nveci preskúmania Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500133/S01 zo dňa 01.07.2016 (ďalej len\n„Správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120014/Z01 zo dňa 01.07.2016 (ďalej\nlen „Žiadosť“).\n2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.05.2009 uzatvoril so žalovaným v 2. rade, v zastúpení\nžalovaným v 1. rade, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 014/2009/5.1/OPVaV\n(ďalej len „Zmluva o NFP“) na realizáciu projektu „Modernizácia infraštruktúry Trenčianskej univerzity\nAlexandra Dubčeka v Trenčíne“, s označením ITMS: 26250120014. Žalobca za účelom realizácie\nprojektu vykonal verejné obstarávanie na predmet nadlimitnej zákazky ,,Modernizácia infraštruktúry\nTrenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne“, uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného\nobstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 181/2009 zo dňa 22.09.2009, pod značkou 5161MUT, ako aj v Úradnom vestníku EÚ č. 2009/S 181 zo dňa 19.09.2009, pod značkou 260150.\n3. V období od 29.02.2011 do 18.05.2012 bol u žalobcu vykonaný vládny audit č. A443, K2833,\nktorého hlavným účelom bolo overiť projekt č. 26250120014 - Modernizácia infraštruktúry Trenčianskej\nuniverzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Audítorská skupina v rámci vykonaného auditu u žalobcu\nneidentifikovala žiadne, žalovaným v I. rade vytýkané porušenia zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní (ďalej aj ako ,,ZVO“).\n4. Dňa 07.07.2016 bola žalobcovi doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov projektu č. 26250120014 ,,Modernizácia infraštruktúry Trenčianskej univerzity\n\nAlexandra Dubčeka v Trenčíne“. Prostredníctvom uvedenej Správy o zistenej nezrovnalosti žalovaný\nv I. rade žalobcovi oznámil, že na základe opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa\n20.02.2015 zistil neoprávnené výdavky, ktoré vznikli porušením podmienok Zmluvy č. 014/2009/5.1./\nOPVaV o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Obsahom Správy o zistenej nezrovnalosti je\nodôvodnenie zisteného porušenia princípov ZVO týkajúcich sa predmetu uvedenej zákazky. V Žiadosti\no vrátenie finančných prostriedkov žalovaný v I. rade žalobcu požiadal o vrátenie istiny vo výške\n773.220,52 Eur, ktorá je súčtom požadovaných korekcií uložených vo výške poskytnutých finančných\nprostriedkov zo zdrojov Európskej únie a zo zdrojov štátneho rozpočtu.\n5. Podľa názoru krajského súdu, administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky, nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZVO. Výsledné materiály z\nvykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy\nsprávneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu\nv zmysle Správneho súdneho poriadku. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z\ndohľadových kompetencií žalovaných.\n6. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn.\n5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru,\nže Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom\nchránených záujmov kontrolovaného subjektu.\n7. Súd poukázal na to, že v Správe o zistenej nezrovnalosti absentuje právne vynútiteľný výrok\no povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Predmetnou správou boli žalobcovi oznámené zistené\nnezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákona č. 528/2008 Z. z.“), a preto ju\nmožno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu, vzhľadom na zákonný postup\nvyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Ohľadom preskúmania uvedenej žiadosti je nesporné,\nže touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z ust. § 27a ods. 1 zákona č.\n528/2008 Z. z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzval žalobcu\nako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne\nrozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej\nsprávy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.\n8. Na základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že neboli splnené podmienky na\npreskúmanie napadnutých opatrení v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu ako neprípustnú podľa\n§ 7 písm. b/ a e/, § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S. s. p.“) odmietol.\n9. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobu odmietol podľa ust. § 7 písm.\nb/ a e/, § 97 a § 98 ods. 1 písm. g/ S. s. p. pre jej neprípustnosť, čím porušil zákon, nakoľko znemožnil\nsťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nsúdny proces.\n10. Podľa jeho názoru, Správa i Žiadosť sú rozhodnutiami sui generis, ktoré zasahujú do jeho\nsubjektívnych práv v tom rozsahu, že mu ukladajú povinnosť zaplatiť istinu vo výške 773 220,52 eur\npod hrozbou sankcie bez možnosti využitia riadneho opravného prostriedku. Ak by žalobca nepodal\nžalobu a súčasne by neuhradil vyššie uvedenú sumu, tak by mu v zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.\nz. hrozila sankcia v podobe navýšenia sumy uvedenej v Žiadosti na jeden a pol násobok, najviac však\ndo výšky 100% poskytnutého príspevku. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Bratislave, ako aj\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcu sa definície a charakteru typov rozhodnutí správnych\norgánov preskúmateľných súdom. Aj keď finančné vyčíslenie nezrovnalosti ešte samo osebe nezakladá\npovinnosť vrátiť finančné prostriedky, nastupuje povinnosť žalobcu uhradiť sumu vo výške jeden a pol\nnásobku žiadanej sumy, ak k úhrade nedôjde na základe žiadosti. Z uvedeného dôvodu napadnuté\n\nrozhodnutia správneho orgánu sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach alebo chránených\nzáujmoch.\n11. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca kasačný súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil\nvec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania a kasačného\nkonania. Taktiež navrhol, aby kasačný súd pred rozhodnutím vo veci priznal kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok.\n12. Žalovaný v prvom rade vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že vystavením\nSprávy a Žiadosti, konal v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. a ostatných záväzných právnych predpisov\nSR a EÚ, upravujúcich čerpanie prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, a\nteda si plnil svoje zákonné povinnosti. Už z názvu a obsahových náležitostí Správy je zrejmé, že\nide o dokument, ktorý má informačný charakter, nie je právne vynútiteľný a nezrovnalosť je v nej iba\n„zdokumentovaná“. Absolútne popiera tvrdenia žalobcu o tom, že nemá k dispozícii žiadne opravné\nprostriedky, nakoľko tie bude môcť riadne využiť po vydaní rozhodnutia podľa § 27a ods. 3, 5 a 7 zákona\nč. 528/2008 Z. z. Žalovaný v prvom rade uviedol, že nie je oprávnený vydať rozhodnutie v správnom\nkonaní podľa § 27a zákona č. 258/2008 Z. z. Z uvedeného dôvodu ním vydanú Správu a Žiadosť nie je\nmožné preskúmať v správnom súdnictve. Správa a Žiadosť sú len opatreniami predbežnej povahy, ktoré\nnemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, a teda súd rozhodol správne keď\nžalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S. s. p.\n13. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v prvom rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\npodľa § 461 S. s. p. zamietol.\n14. Žalovaný v druhom rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie\npovažuje za vecne správne. Zaslaním Správy a Žiadosti si žalovaní splnili svoju oznamovaciu povinnosť\na oznámili žalobcovi informáciu o existencii podozrenia vzniku nezrovnalosti. Bez ďalších nasledujúcich\núkonov potrebných na doriešenie nezrovnalosti nemôžu napadnuté rozhodnutia nijakým spôsobom\nzasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu a ani mu spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych\nprávach. Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní bude žalobca povinný\nvrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a až toto rozhodnutie je spôsobilé\nzasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, a teda bude aj preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\n15. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v druhom rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 S. s. p. zamietol.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) vec preskúmal.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, pretože na súdny\nprieskum napadnutého úradného listu chýba správnym súdom právomoc.\n18. Najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už riešil spory týkajúce sa právomoci\nsprávneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu Správy o zistenej nezrovnalosti,\nvrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Zároveň vo svojej rozhodovacej činnosti neustále\npoukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho\nsúdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie\nsúdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov\nsúdov na riešenie obdobných vecí.\n19. Z uvedeného dôvodu sa najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným iným\nsenátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom zastavujúceho uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 8.\njúna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015, podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods.\n7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) v rozsahu relevantnom pre\n\nodôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je celý text rozhodnutia zverejnený\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu):\n„Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu zisťoval, či v prejednávanom\nprípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.\nSprávne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy\nv zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú.\nRozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 248 O. s. p. Predmetné\nustanovenie v písmene a/ až c/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú\nvylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene d/ Občiansky súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony,\nktoré vylučujú právomoc správnych súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nV prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa\ndruhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie\nprostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely odpadového hospodárstva.\nVýpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej\nhlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v\nnich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca.\nPrejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n20. Najvyšší súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným záverom, že na prvom mieste sa musí správny súd\nvysporiadať s otázkou svojej právomoci, a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 7 S. s. p. (predtým\n§ 248 O. s. p.), pretože, ako správne konštatoval senát 4S a následne aj senát 1S najvyššieho súdu, nie\nje možné si osvojiť záver, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k\nzákladným právam a slobodám v zmysle nižšie citovaného čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.\n21. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané už za účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku, podľa ustanovení § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ S. s. p., v zmysle ktorých správny\nsúd uznesením žalobu odmietne, ak je neprípustná. Nová právna úprava (keďže správna žaloba bola\npodaná ešte v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) nebola v neprospech žalobcu, nakoľko\npodľa nej by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť podrobené súdnemu prieskumu,\npretože v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p. by konania o nich museli byť zastavené.\n22. Podľa § 7 S. s. p. v citovanom znení, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\n\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n23. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n24. Na rozdiel však od zastavujúceho dôvodu vysloveného v hore citovanom uznesení (4Sžf/56/2015),\nt.j. aplikácia § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 248 písm. d) O. s. p., dospel konajúci senát\nnajvyššieho súdu na základe nižšie vyslovených právnych názorov k záveru, vyslovenom aj v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžf/87/2015, podľa ktorého: „zastavujúcim dôvodom (v\ntomto prípade dôvodom na postup podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.) je aplikácia § 27a ods. 1 zák. č.\n528/2008 Z. z. v spojení s § 7 S.s.p.\n25. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. sa úspešnému predkladateľovi\nžiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe\nsúkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka. Ďalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej\nsprávy, t.j. ako riadiaci orgán, ktorý zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu vyplýva najmä z ustanovení § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu\nnad plnením podmienok poskytnutia pomoci a podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so\nzáväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory),\nresp. § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\n26. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu\nnezrovnalosti je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č.\n528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v\nprípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu\ndohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.\nz.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6\nzák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s\nprihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom\nzmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci\nvýkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej\nprávomoci ako sa domnieva žalobca.\n27. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí\nnezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o\nzistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\n28. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v\nokamihu, keď nedôjde zo strany prijímateľa (žalobcu) k vráteniu príspevku na základe výzvy podľa\n§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. V prípade nevrátenia príspevku na základe výzvy - žiadosti,\nmôže žalovaný podať podnet na správne konanie orgánu príslušnému podľa zákona č. 25/2006 Z.z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. zákona č. 343/2015 Z.z. o\nverejnom obstarávaní účinného od 18.04.2016. Až zistené porušenia pravidiel vo verejnom obstarávaní\nprijímateľom zo strany príslušného orgánu (Úrad pre verejné obstarávanie), je podnetom na vydanie\nrozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. správnym orgánom, ak dovtedy nie je príspevok\nprijímateľom uhradený na základe predchádzajúcej výzvy. Z uvedeného vyplýva, že v štádiu zaslania\n\nSprávy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov nedochádza bez ďalšieho\nk uloženiu povinnosti žalobcovi ani k reálnemu navýšeniu časti prijatého príspevku na 1 a pol násobok\nprijatej sumy tak, ako to tvrdí žalobca, pretože k navýšeniu dochádza až po zistení porušenia pravidiel\nverejného obstarávania príslušným orgánom podľa osobitného predpisu (zákon č. 25/2006 Z.z.), na\nzáklade následne vydaného rozhodnutia, ak pred tým nebola príslušná suma určená vo výzve riadiaceho\norgánu uhradená. Až po splnení uvedených podmienok vzniká žalovanému právomoc rozhodnúť o\nvrátení 1 a pol násobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná výškou\n100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n29. Pretože na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení\n(kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v\nsprávnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy,\nNajvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 7\nS.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\n30. Pretože pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. slovami žalovaného, ide o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.\n31. V spojení s dispozitívnym oprávnením žalobcu vybrať si z dostupných prostriedkov súdnoprávnej ochrany (viď čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane základných slobôd a ľudských práv)\nten, ktorý bude v preskúmavanej veci použiteľný (viď bod č. 17), musí Najvyšší súd konštatovať,\nže pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení sa musí orgán verejnej správy vyvarovať\nnezákonných zásahov, resp. nečinnosti. Tento záver vyslovený Najvyšším súdom preto nevylučuje\naplikáciu ustanovení S. s. p. pri domáhaní sa súdnej ochrany proti nezákonnosti napadnutého úradného\nlistu avšak z iného procesno-právneho titulu.\n32. Najvyšší súd pri tejto argumentácii zdôrazňuje osobitný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom\nako prijímateľom a žalovaným ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší, tak ako žalovaný\ntvrdí, a pre tradičné právne prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny vzťah či s prvkami\nsúkromného práva ako aj práva verejného, t.j. s vložením najmä administratívnych postupov kontroly,\nauditu, použitia, vymáhania resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy o NFP (napríklad čl. 3 ods. 3.3),\nale aj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, že uvedená zmluva je vymedzená\nzákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§ 12 ods. 1 a 15 ods. 1 a 4 zák.\nč. 528/2008 Z. z.).“\n33. Podľa § 98 ods. 1 S. s. p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo\nsprávnym súdom právoplatne rozhodnuté, o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym\nsúdom skôr začaté iné konanie, bol podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania\nsprávneho súdu ešte nezačala plynúť, bola podaná oneskorene, bola podaná zjavne neoprávnenou\nosobou, žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 S. s. p. je neprípustná\nalebo ak tak ustanoví zákon.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodoval v obdobných veciach, (Správa o zistenej\nnezrovnalosti, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov), pričom zároveň vo svojej rozhodovacej\nčinnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia\nnajvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ\npre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita\nprávnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí. Z uvedeného dôvodu sa najvyšší súd aj v tejto veci\nstotožňuje s právnym názorom vysloveným inými senátmi v obdobnej veci (napr. aj č. k. 1Sžf/95/2015,\n1Sžf/87/2015, 4Sžf/56/2015).\n35. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n\n36. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 170 písm. a/ v spojení\ns § 467 ods. 1 S. s. p. tak, že neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprislúcha a\nžalovaní nemajú zo zákona právo na ich náhradu.\n37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}