{"guid": "968e13e4-0e6f-4a5f-b0a9-0dd5bf25f099:acb9a8be-ee2e-4199-9ab8-e231de275bff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016201496.1", "spisova_znacka": "10Sžak/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/2/2017 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 10Sžak/2/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201496.1", "identifikacne_cislo": "1016201496", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-4", "nazov": "§ 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-46a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-46a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acb9a8be-ee2e-4199-9ab8-e231de275bff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201496.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201496.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/2/2017\n1016201496\n27. 02. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1016201496.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD., v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): V. F. V., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť:\nAfganská islamská republika, posledné miesto pobytu: W., zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske\nzdruženie, so sídlom Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nMigračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného ČAS.: MUDS-248-8/2016-DŽ zo dňa 25. júla 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/1/2016-44 zo dňa 8. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/1/2016-44 zo dňa\n8. novembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS.: MU-DS-248-8/2016-DŽ zo dňa 25. júla 2016 (ďalej na účely rozsudku len\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa ustanovenia § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 480/2002 Z.z.“) rozhodol\no odovzdaní sťažovateľa (v prvostupňovom konaní žalobca), ktorý má na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt, na územie Bulharskej republiky.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľ bol dňa 15.06.2016 kontrolovaný\nv obci Rusovce hliadkou Policajného zboru v motorovom vozidle VW Transportér a následne bol\npolicajtmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava predvedený na Útvar policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“). Vykonanými\nlustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že sťažovateľ je žiadateľom o udelenie azylu\nna území Maďarska a Bulharskej republiky. Taktiež bolo zistené, že na území Slovenskej republiky\nsťažovateľ nemá udelený žiadny druh pobytu a nie je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky.\n3. Na základe získaných informácií bola zo strany žalovaného dňa 17.06.2016 doručená žiadosť\ndublinskému stredisku migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej na účely\nrozsudku len „DS MÚ MV SR“) na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského\nštátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom\ntretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej na účely\n\nrozsudku len „dublinské nariadenie“). Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-205-010/2016-AV bol sťažovateľ\ndňa 17.06.2016 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov a umiestnený v ÚPZC Medveďov.\n4. Žiadosť o prijatie späť menovaného bola Bulharskej republike zaslaná dňa 27.06.2016 žalovaným.\nVzhľadom na to, že v zmysle článku 28 ods. 3 dublinského nariadenia Bulharská republika neodpovedala\nna dožiadanie a tak konkludentne akceptovala prijatie sťažovateľa späť, čím súhlasila s jeho odovzdaním\nna svoje územie, a sťažovateľ sa nachádzal na území Slovenskej republiky bez povolenia, žalovaný\nvydal preskúmavané rozhodnutie.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu\npodľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s\nnasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav potrebný na posúdenie veci\n· s poukazom na skutočný vek sťažovateľa, ktorý je v skutočnosti maloletou osobu bez sprievodu.\n· vo vzťahu k zárukám pre osoby vrátené do Bulharska na základe dublinského nariadenia a k možnému\nzaobchádzaniu so sťažovateľom v rozpore s čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd po jeho návrate do Bulharska.\n6. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n- sťažovateľ je v Bulharsku, kde požiadal o udelenie azylu, vedený s dátumom narodenia 01.01.1998,\na aj v Bulharsku bol považovaný za plnoletú osobu. Sám sťažovateľ svoje tvrdenie o dátume narodenia\nneskôr odvolal a uviedol dátum svojho narodenia 01.01.1998, preto nie je dôvod pochybovať o jeho veku.\n- Bulharsko je považované za bezpečnú krajinu pre štátnych príslušníkov tretích krajín.\n- s poukazom na vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa na pojednávaní dňa 08.11.2016, ktorá\npoukázala na prebiehajúce nové konanie na MÚ MV SR uviedol, že sa jedná o iné konanie, t. j. nové\nazylové konanie a súd musí vychádzať zo skutočností, ktoré boli známe v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže krajský súd:\n- nesprávne právne posúdil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sťažovateľ je maloletou osobou.\n- nesprávne právne posúdil zabezpečenie záruk pre osoby vracané do Bulharska.\n- nesprávne právne vec posúdil, keď neprihliadol ani na jeden dôkaz predložený sťažovateľom, pretože\nvychádzal „zo skutočností, ktoré boli známe v čase vydania napadnutého rozhodnutia“\n9. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu mení tak, že rozhodnutie\nžalovaného v celom rozsahu zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s právnym názorom krajského súdu\nv plnej miere stotožňuje. V ostatnom sa pridržiaval vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 13.09.2016.\nZáverom žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\n\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 27.02.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\nPodľa § 135 ods. 2 S.s.p., pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho\nrozhodnutia, ak\na) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),\nb) rozhoduje podľa § 192.\nPodľa § 6 ods. 2 písm. d) S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nazylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.\nPodľa § 217 S.s.p., správny súd konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu\nuznesením zastaví, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\nPodľa § 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n12. Sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. V tejto súvislosti musí kasačný súd zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra\nchápe kasačný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu veci, t. j. na prvom\nmieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci,\nna druhom mieste ako nesprávny výber zákonného ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny\nvýber právneho predpisu. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\n13. Po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, kasačný súd zistil, že právna zástupkyňa sťažovateľa na pojednávaní dňa 08.11.2016\noboznámila krajský súd s tým, že sťažovateľ dňa 06.09.2016 požiadal v priestoroch ÚPZC Medveďov\no azyl na území Slovenskej republiky a od tohto dňa sa začalo nové konanie o žiadosti sťažovateľa\no udelenie azylu (č.l.42). Krajský súd vo svojom rozhodnutí k tomu len uviedol, že: „...sa jedná o\niné konanie, t. j. nové azylové konanie, a preto nejde o spojené konanie. Súd musí vychádzať zo\nskutočností, ktoré boli známe v čase vydania napadnutého rozhodnutia.“\n14. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil závažné nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Sťažnostný\ndôvod sťažovateľa, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol ani na jeden\ndôkaz predložený sťažovateľom, pretože vychádzal „zo skutočností, ktoré boli známe v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia“ vyhodnotil kasačný súd ako dôvodný.\n15. Kasačný súd poukazuje na to, že podaním správnej žaloby podľa § 207 S.s.p. sa možno domáhať\npreskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vydaného vo veciach azylu podľa zák.\nč. 480/2002 Z.z. Ide o rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného\nútočiska a odovzdania do iného štátu. Zo znenia citovaného § 135 ods. 2 S.s.p. jednoznačne vyplýva, že\n\npre správny súd je pri rozhodovaní o správnej žalobe vo veciach azylu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia\nalebo vydania jeho rozhodnutia a z tohto dôvodu je nesprávny právny názor krajského súdu, že súd\nmusí vychádzať zo skutočností, známych v čase vydanie preskúmavaného rozhodnutia. V súvislosti s\nuvedeným sa mal krajský súd zaoberať aj novými dôkazmi a skutočnosťami, a to najmä skutočnosťou,\nže sťažovateľ dňa 06.09.2016 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n16. Vo svetle uvedeného kasačný súd dáva do pozornosti vyššie citovaný § 217 S.s.p., z ktorého\njednoznačne vyplýva, že správny súd je povinný konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o\nodovzdaní do iného štátu uznesením zastaviť, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany podľa osobitného predpisu. Z dôvodovej správy k § 207- § 220 S.s.p. vyplýva, že\nosobitným predpisom je zák. č. 480/2002 Z.z., konkrétne ustanovenia § 3 a § 13a a 13b upravujúce\nkonanie o udelení azylu a udelenie doplnkovej ochrany a § 46a ods. 4 týkajúci sa rozhodnutia o\nodovzdaní do iného štátu.\n17. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil a dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobu zamietol, pretože v predmetnej veci krajský súd\nrozhodoval o správnej žalobe proti preskúmavanému rozhodnutiu o odovzdaní sťažovateľa v zmysle §\n46a ods. 4 zák. č. 480/2002 Z. z. do Bulharska, a vzhľadom na to, že krajský súd mal informáciu o tom,\nže sťažovateľ dňa 06.09.2016 požiadal o udelenie azylu, mal konanie o správnej žalobe sťažovateľa\nv zmysle § 217 S.s.p. zastaviť.\n18. Kasačný súd z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a\nvec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd nezaoberal,\nnakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie rozhodnutia krajského súdu. V ďalšom konaní bude\nkrajský súd postupovať v súlade s § 217 S.s.p a konanie o správnej žalobe sťažovateľa proti rozhodnutiu\no odovzdaní do iného štátu zastaví. Krajský súd je právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469\nS.s.p. viazaný.\n19. Záverom kasačný súd dodáva, že o žiadosti sťažovateľa o udelenie azylu už bolo rozhodnuté dňa\n06.12.2016 rozhodnutím ČAS:MU-DS-13/2016-Ž tak, že žiadosť o azyl bola zamietnutá ako neprípustná,\nnakoľko v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 480/2002 Z.z. je v danom prípade na konanie o udelenie azylu\npríslušná Nemecká spolková republika.\n20. O nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. rozhodne v ďalšom\nkonaní krajský súd.\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}