{"guid": "81a4e355-90c3-42fe-a84d-1f503f4760a4:5c0e2ff2-8c1c-4c59-bb8a-c1d0e6a2052e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016201369.1", "spisova_znacka": "10Sžak/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/1/2017 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 10Sžak/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201369.1", "identifikacne_cislo": "1016201369", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c0e2ff2-8c1c-4c59-bb8a-c1d0e6a2052e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201369.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201369.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201369.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/1/2017\n1016201369\n27. 02. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1016201369.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej v\nprávnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): Q. W., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ukrajina,\nposledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: C. Ukrajina, aktuálne s miestom pobytu L., zastúpený: Liga\nza ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Štúrova 3, 811 02 Bratislava, IČO: 318 079 68, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72\nBratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-84-12/2016-Ž zo dňa 21. júna\n2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4SaZ/1/2016-26 zo dňa 21. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i\neta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 4SaZ/1/2016-26 zo dňa 21. septembra 2016 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-84-12/2016-Ž zo dňa 21. júna 2016 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z.z.“)\nneudelil sťažovateľovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. mu\nneposkytol doplnkovú ochranu.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že sťažovateľ požiadal prvýkrát o azyl dňa 04.04.2003 z\ndôvodu, že v jeho krajine pôvodu je veľká chudoba a nezamestnanosť. Nakoľko sťažovateľ nespĺňal\npodmienky pre udelenie azylu, žalovaný rozhodnutím č.p.: MU-1267/PO-Ž/2003 zo dňa 02.07.2003\nrozhodol, že mu neudeľuje azyl. Odvtedy sa sťažovateľ zdržiaval na území SR nelegálne.\n3. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-84/2016-Ž je zrejmé, že sťažovateľ\npožiadal o azyl vyhlásením zo dňa 18.04.2016. Počas vstupného pohovoru sťažovateľ uviedol, že krajinu\npôvodu opustil legálne v roku 1998 na vlastný platný cestovný pas za účelom zamestnať sa. Až do roku\n2003 nelegálne pracoval na stavbách v Bratislave, až dokým nebol zaistený políciou a nepožiadal o\nazyl v konaní č. p.: MU-1267-PO-Ž/2003. Napriek tomu, že mu azyl nebol udelený, na území Slovenskej\n\nrepubliky nelegálne zotrval až do jeho opätovného zaistenia políciou 17.04.2016. V priebehu spísania\ndotazníka sťažovateľ uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že na Slovensku sa už dlhodobo zdržiava, má tu\nkamarátov a priateľku, prácu, naučil sa slovenský jazyk a Slovensko považuje za svoju vlastnú krajinu,\nkeďže na Ukrajine už nemá žiadnu rodinu. Uviedol, že v prípade návratu sa obáva vojenského konfliktu,\nktorý je na východe Ukrajiny. Domnieva sa, že v prípade návratu by bol nútený bojovať a zabíjať ľudí, čo je\nproti jeho náboženskému presvedčeniu. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy prenasledovaný\npolicajnými ani štátnymi zložkami, nehrozí mu žiadne prenasledovanie z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov.\n4. V prípade sťažovateľa žalovaný dospel k záveru, že sťažovateľ nesplnil podmienky § 8 zákona č.\n480/2002 Z.z., a preto ho nemožno považovať za utečenca. Žalovaný u sťažovateľa nezistil žiadne\nprvky, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle § 2 zákona č. 480/2002\nZ.z. Sťažovateľ tiež nepreukázal, že by odvedenie do armády bolo v rozpore s jeho náboženským\npresvedčením. Sťažovateľ v zápisnici zo dňa 29.04.2016 totiž uviedol, že sa bojí o svoj život, pretože\nby mohol byť povolaný do armády a bol by nútený bojovať. Z uvedeného tak vyplýva, že do armády\nodmieta nastúpiť z dôvodu obavy o svoj život a nie z náboženského presvedčenia. V konaní nebolo\npreukázané, že by počas jeho pobytu na Ukrajine bolo voči nemu použité akékoľvek násilie, trest alebo\ntrestné stíhanie, ktoré by znamenalo vážne porušenie jeho základných ľudských práv. Uvedené potvrdil\naj vlastnou výpoveďou, v ktorej uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný a taktiež tam\nnemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi.\n5. Pri posudzovaní poskytnutia doplnkovej ochrany prihliadal žalovaný na bezpečnostnú situáciu v\nregióne bydliska sťažovateľa, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. V tomto regióne však nie sú hlásené\nžiadne závažné incidenty a situácia je tu všeobecne pokojná. Nejestvujú žiadne informácie o tom, že\nby obyvatelia západnej Ukrajiny boli konfliktom na východe dotknutí v takej miere, že by bola ohrozená\nich bezpečnosť a boli by nútení svoje domovy opúšťať. Z uvedeného dôvodu tak dospel žalovaný k\nzáveru, že v prípade nedobrovoľného návratu sťažovateľa do krajiny pôvodu by nečelil žiadnej forme\nvážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z., a preto ani nie je dôvod na poskytnutie\ndoplnkovej ochrany.\n6. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu sťažovateľa, obsahovo zamerané na\nsťažovateľove dôvody jeho žiadosti o azyl. Za účelom posúdenia žiadosti sťažovateľa boli využité\ninformácie z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Č. p.: MU-ODZS-2016/000199-008 zo\ndňa 27.04.2016 a MU-ODZS-2014/000296-006 zo dňa 16.07.2014.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n7. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. ČAS: MU-PO-84-12/2016-Ž zo dňa 21.06.2016, ktorým žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. neudelil sťažovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a súčasne v zmysle § 13c\nods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. rozhodol o tom, že sťažovateľovi neposkytne doplnkovú\nochranu.\n8. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v rozsahu podaného opravného prostriedku uviedol.\n9. K žalobnému bodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav uviedol, že táto námietka nebola\ndôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody\nžiadosti o azyl, prezentované sťažovateľom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku\nkvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa bezpečnostnej\nsituácie v západných regiónoch Ukrajiny jednoznačne z ich obsahu vyplýva, že táto časť Ukrajiny\nje bezpečná, neprebieha v nej žiaden konflikt. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa mobilizácií z ich\nobsahu vyplýva, že šiesta vlna čiastočnej mobilizácie prebehla v lete roku 2015. O ďalšej (siedmej)\nvlne mobilizácie sa iba uvažuje, žiadne rozhodnutie o nej však nebolo prijaté. Založené informácie\nopisujú niektoré prípady faktického mobilizovania mužov. V súvislosti s touto námietkou krajský súd\npoznamenal, že vzhľadom ku skutočnosti, že iba obava z prípadného nástupu na výkon vojenskej služby\n\nnie je dôvodom na udelenie azylu, v spise žalovaného založené informácie o krajine pôvodu žalobcu sú\npostačujúcimi pre rozhodnutie v merite veci.\n10. K žalobnému bodu, že skutkový stav veci je v rozpore s administratívnym spisom krajský súd\nuviedol, že je rovnako nedôvodná. Žalobca namietal, že i napriek tomu, že v priebehu vstupného\npohovoru, odpovedajúc na otázku žalovaného uviedol: „Ja som mierumilovná osoba a ako veriaci človek\nsa preto odmietam vrátiť späť na Ukrajinu bojovať a zabíjať ľudí.“ žalovaný v závere odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia (reagujúc na stanovisko zástupkyne sťažovateľa k podanej žiadosti o azyl)\nuviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odvedenie do armády bolo v rozpore s\njeho náboženským presvedčením. Súd tieto fakty, resp. námietku žalobcu nevyhodnotil ako taký rozpor\n(zisteného stavu veci s obsahom spisu), ktorý by vo svojom dôsledku mohol mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Predovšetkým preto, lebo obava z nástupu na vojenskú službu (bez ohľadu\nna to, či nenastúpenie na vojenskú službu spočíva v obave o život, v náboženskom presvedčení, resp.\nv iných dôvodov) bez splnenia predpokladov § 8 zákona o azyle nemôže viesť k udeleniu azylu.\n11. Pokiaľ išlo o námietku nesprávneho právneho posúdenia, tak krajský súd tiež vyhodnotil túto\nnámietku ako nedôvodnú. Žalobca svoju žiadosť o azyl odôvodnil tým, že: a) na Slovensku sa dlhodobo\nzdržuje, má tu priateľku, kamarátov, prácu, tiež b) tým, že po návrate na Ukrajinu by mohol byť povolaný\ndo armády, nútený bojovať na východe Ukrajiny, pričom sa bojí o svoj život. Ako to bolo vyššie uvedené\ntiež uviedol, že ako mierumilovná osoba a veriaci človek odmieta bojovať a zabíjať ľudí. K dôvodu ad. a)\nkrajský súd poukázal na skutočnosť, že dlhodobý pobyt žalobcu na slovenskom území nie je dôvodom na\nudelenie azylu a že inštitút azylu neslúži k legalizácii pobytu žiadateľa o azyl. K dôvodu ad. b) krajský súd\nuviedol, že samotná obava z prípadného nástupu (povolania) na vojenskú službu bez ďalšieho (dôvodov\nobsiahnutých v § 8 zákona o azyle) nikdy nebola a ani nie je dôvodom na udelenie azylu. Povolanie na\nvýkon vojenskej služby je tak ako vo väčšine štátov ako aj v krajine pôvodu žalobcu legálne zakotvenou\npovinnosťou, a preto túto povinnosť nie je možné považovať za prenasledovanie v zmysle zákona o\nazyle. Podľa názoru krajského súdu tak v prejednávanej veci nebol splnený jeden z elementárnych\npredpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle - prenasledovanie, podobne ako ani dôvod\nperzekúcie (§ 8 zákona o azyle). V prejednávanej veci sťažovateľ, v súvislosti s možným povolaním\nna vojenskú službu, prezentoval svoju obavu o svoj život v súvislosti s jeho prípadným nasadením do\nbojových akcií, pričom (následne) uviedol, že odmieta bojovať a zabíjať ľudí. Skutočnosť, prečo sa tak\nrozhodol, teda či z dôvodu svojho presvedčenia alebo náboženského vierovyznania, nie je podstatnou.\nNaviac ako to vyplýva zo založených správ o krajine pôvodu žalobcu, už zrealizované vlny mobilizácie\nneboli cielené na osoby, ktoré by takýmto povolaním boli sankcionované za akékoľvek ich správanie sa\nv minulosti či z iných dôvodov, ktorú skutočnosť neprezentoval ani žalobca.\n12. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd rovnako uviedol, že táto námietka\nnie je dôvodná. Žalobca pochádza z oblasti západného regiónu Ukrajiny, kde žiaden vnútroštátny\nči medzinárodný konflikt neprebieha. Teda v prípade návratu do krajiny a regiónu svojho pôvodu mu\nnehrozí narušenie jeho osobnej integrity z dôvodu konfliktu, ktorý je lokalizovaný na východnej hranici\nUkrajiny. Podľa jeho vlastného vyjadrenia nebol v minulosti trestne stíhaný, nehrozí mu uloženie či výkon\ntrestu smrti, pričom sa v minulosti nestretol so žiadnym neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním.\nPokiaľ žalobca namietal, že by bol v prípade odvedenia do armády a nasadenia do bojových akcií na\nvýchode Ukrajiny ohrozený, a teda, že by mu mala byť poskytnutá doplnková ochrana je potrebné podľa\nnázoru krajského súdu konštatovať, že na toto prípadné ohrozenie nie je možné aplikovať § 2 písm. f)\nbod 3. zákona č. 480/2002 Z.z., pretože toto ustanovenie sa z logických dôvodov nevzťahuje na osoby,\nktoré sú v ozbrojených konfliktoch priamo zainteresované.\n13. O trovách rozhodol krajský súd za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť spolu s návrhom\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n\n15. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodnil sťažovateľ tým, že v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu mu hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho života a zdravia v\nprípade núteného odvelenia na východný front a v prípade odmietnutia nástupu na vojenskú službu sa\nobáva neprimeraného potrestania. Zároveň uviedol, že vedie rodinný život a hrozí mu závažná ujma\nspočívajúca aj v zásahu do jeho práva na rodinný život.\n16. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že krajský súd:\n- nezákonne zamietol jeho žalobu z dôvodu, že nebolo úlohou krajského súdu posudzovať, či preukázaný\nrozpor zisteného skutkového stavu s obsahom spisu môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, ale má za to, že zistený rozpor je vždy dôvodom nezákonnosti rozhodnutia, a teda dôvodom\npre jeho zrušenie súdom,\n- nezohľadnil všetky správy ním predložené, a preto krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav,\n- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa obmedzil spolu so žalovaným\niba na konštatovanie, že odmietanie výkonu vojenskej služby alebo obava z núteného povolania\nna výkon vojenskej služby, nie sú spravidla bez ďalšieho dôvodmi pre udelenie azylu. Krajský súd\nvšak bližšie nepopísal aké ďalšie podmienky nie sú splnené, aby jeho obavy dosiahli úroveň obáv z\nprenasledovania.\n17. Z uvedených dôvodov navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n18. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom\nkrajského súdu a v ostatnom sa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe, a preto navrhol kasačnému súdu,\naby kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.02.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n20. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. a o neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z., a preto primárne v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\n\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1.\nuloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie\nalebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13c zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí\nazylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení\nazylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.\n21. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nDôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a\n\nnásledne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009).\n22. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, ktoré spočívali v\nnedostatočnom zistení skutkového stavu a rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisu za\nnedôvodné.\n23. Z obsahu administratívneho spisu (zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 18.04.2016) je zrejmé,\nže sťažovateľ ako dôvod žiadosti o azyl uviedol obavu o svoj život, pretože na území Ukrajiny pretrváva\nvojenský konflikt. Na Slovensku chce zostať žiť, pracovať, odvádzať dane a byť prínosom pre Slovenskú\nrepubliku. Má tu priateľku, s ktorou chce žiť a v budúcnosti si založiť rodinu. Žije tu už dlhodobo, ovláda\nslovenský jazyk slovom aj písmom a cíti sa už ako slovenský občan. Na Ukrajine už nemá nikoho.\n24. Pri vstupnom pohovore so žiadateľom o azyl (dotazník žiadateľa o azyl zo dňa 29.04.2016) v\nprítomnosti svojho právneho zástupcu sťažovateľ uviedol, že v krajine pôvodu nikdy nebol trestne\nstíhaný, nikdy nemal ani problémy s políciou a nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia. Ako\ndôvody, pre ktoré požiadal o azyl uviedol, že sa na Slovensku zdržiava dlhodobo. Má tu veľa kamarátov,\nprácu, naučil sa plynule po slovensky. Má tu priateľku, ktorej rodinu považuje za svoju rodinu. Nechce\nopustiť Slovensko, už túto krajinu považuje za svoju vlastnú a na Ukrajine už nemá žiadnu rodinu. Ďalším\ndôvodom je vojenský konflikt na východe Ukrajiny. Obáva sa, že ak by bol vrátený na územie Ukrajiny,\nbol by donútený bojovať na východe krajiny. Najmä kvôli tomu, že ako osobu deportovanú z nelegálnej\nmigrácie by ho mohli povolať bojovať. Bojí sa o svoj život a na Ukrajinu sa nechce vrátiť. Uvedené uviedol\nako všetky dôvody, pre ktoré požiadal o azyl.\n25. V dotazníku ďalej uviedol, že v Ukrajine nemal nikdy žiadne problémy. Políciou, armádou alebo inými\nzložkami štátu prenasledovaný nebol, nemal s nimi problémy a ani sa na nich neobrátil s prosbou o\npomoc. Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu na Ukrajinu uviedol, že toho, že bude povolaný na\nvojenskú službu. Je mierumilovná osoba a ako veriaci človek sa preto odmieta vrátiť späť na Ukrajinu\nbojovať a zabíjať ľudí.\n26. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi ako žiadateľovi o azyl bolo nesplnenie\nrelevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné\nsúhlasiť. Navrhovateľ sám neuvádzal žiadny z dôvodov, ktoré dodatočne namietal jeho právny zástupca,\na to obavy z prenasledovania spočívajúce v nútenom naverbovaní a odvedení na východný front, čo je\nv rozpore s jeho náboženských presvedčením.\n27. Kasačný súd sa po preskúmaní veci stotožnil s názorom krajského súdu ako aj s názorom\nžalovaného a uvádza, že samotná obava s nástupu na vojenskú službu, bez ohľadu na to, či\nnenastúpenie na vojenskú službu spočíva v obave o život, v náboženskom presvedčení, resp. z iných\ndôvodov, bez splnenia predpokladov uvedených v § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. nemôže viesť k udeleniu\nazylu. Kasačný súd vychádzal z vyjadrení samotného sťažovateľa, podľa ktorých v jeho prípade nedošlo\nk splneniu ani jedného predpokladu uvedeného v § 8 zákona č. 480/2002 Z.z., teda nebolo preukázané,\nže sťažovateľ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nje v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Sťažovateľ vo svojich\nvýpovediach navyše uviedol, že od roku 1990-1993 bol na povinnej vojenskej službe.\n28. Udelenie azylu je podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. viazané na prítomnosť prenasledovania ako\nskutočnosti, ktorá je bližšie špecifikovaná v § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. V prípade sťažovateľa\nvšak neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť subsumované pod pojem prenasledovanie,\ntak ako to určuje zákon č. 480/2002 Z.z. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná\no špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe,\nktorá spĺňa zákonom stanovenej podmienky. Z uvedeného dôvodu odmietnutie nástupu na vojenskú\nslužbu samo o sebe, tak bez existencie ďalších skutočností súvisiacich s prenasledovaním z dôvodov\nuvedených v zákone č. 480/2002 Z.z. nie je možné považovať za dôvod pre udelenie azylu. Z výpovede\n\nsťažovateľa vyplýva, že do armády odmieta nastúpiť z dôvodu obavy o svoj život a nie z politického\nalebo náboženského presvedčenia.\n29. Kasačný súd dodáva, že dôvodom vydania negatívneho rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k\nsťažovateľovi nebola skutočnosť, že sťažovateľ odmietol zabíjať ľudí z dôvodu jeho vierovyznania, ale\nskutočnosť, že samotné odmietnutie prípadného nástupu na vojenskú službu nie je dôvodom na udelenie\nazylu. Kasačný súd preto vyhodnotil námietku sťažovateľa spočívajúcu v nepopísaní ďalších podmienok,\nna základe ktorých by jeho obavy dosiahli úroveň obáv z prenasledovania za nedôvodnú. Krajský súd\nako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli, že dôvodom na udelenie azylu je splnenie jedného z\ndôvodov uvedených v § 8 zákona č. 480/2002 Z.z.\n30. K problematike odmietnutia nástupu na vojenskú službu sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku\nsp. zn. 8Sža/18/2008 zo dňa 14.08.2008 tak, že „povolávanie vlastných občanov k výkonu vojenskej\nslužby hoci aj spôsobmi, ktoré občanovi neumožnia možnosť výberu náhradnej služby, poprípade i\nvnútorné zákonodarstvo štátu porušujúcimi, samo osebe bez pristúpenia ďalších skutočností, nie je ešte\nprenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo\npre politické presvedčenie. Odmietnutie nástupu k výkonu základnej vojenskej služby , ktorá je v krajine\npôvodu povinná, nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod pre udelenie azylu, zvlášť, keď takéto\nodmietnutie nie je spojené s reálne prejaveným politickým presvedčením alebo náboženstvom.“\n31. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, kasačný súd uvádza, že\njej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým\nžiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne\nuvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.\nHoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate\nžiadateľa do krajiny pôvodu, inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej\nochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať,\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/72/2010 zo dňa 14.09.2010).\n32. V danej veci bolo potrebné posúdiť, či je nevyhnutné poskytnúť sťažovateľovi doplnkovú ochranu\nv zmysle § 13a zákona o azyle. Miera preukázania hrozby vážneho bezprávia tak ako to vymedzuje\ncitované ustanovenie, vymedzuje, aká vysoká musí byť pravdepodobnosť, že v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu bude žiadateľ o azyl vystavený vážnemu bezpráviu. Miera sa dokazuje v podmienkach\nna poskytnutie doplnkovej ochrany formulovaná odlišne, ako je to pri azyle. „Reálne nebezpečenstvo“\nsa v porovnaní s „opodstatnenými obavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritéria, ktoré\nsú nezávislé od subjektívnej kategórie strachu.\n33. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vyhľadal a do spisu založil komplexné správy\nvypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p. MU-ODZS-2016/000199-008 zo\ndňa 27.04.2016 a MU-ODZS-2016/000199-012 zo dňa 10.05.2016 mapujúcich situáciu na Ukrajine s\ndôrazom na Zakarpatskú oblasť, z ktorej sťažovateľ pochádza. Zo správ vyplýva, že v tomto regióne\nnie sú hlásené žiadne závažné incidenty a situácia je všeobecne pokojná. K vážnym bezpečnostným\nincidentom dochádza iba výnimočne. Z predložených správ vyplýva aj skutočnosť, že už zrealizované\nvlny mobilizácie neboli cielené na osoby, ktoré by takýmto povolaním boli sankcionované za akékoľvek\nsprávanie sa v minulosti.\n34. Žalovaný uviedol a krajský súd sa s tým stotožnil, že z výpovede sťažovateľa vyplynulo, že nebolo\nnikdy proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý a nemal žiadne problémy so štátnymi\norgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Je\ntreba súhlasiť aj s posúdením situácie v regióne pôvodu sťažovateľa ako pokojnej, keďže konflikt je\nizolovaný vo východných častiach Ukrajiny, teda v inom regióne, než z ktorého sťažovateľ pochádza\na odkiaľ pricestoval na Slovensko. Situáciu na Ukrajine teda nemožno označiť za „totálny konflikt“,\npretože prebiehajúci ozbrojený konflikt nedosahuje takú intenzitu, aby bolo opodstatnené sa domnievať,\nže každému civilistovi z dôvodu jeho prítomnosti na území Ukrajiny by hrozilo vážne bezprávie v zmysle\n§ 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z.\n35. Žalovaný zároveň prípad sťažovateľa podrobil individuálnemu skúmaniu v zmysle súčasnej\njudikatúry slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora v oblasti azylu a doplnkovej ochrany, ako aj\n\ntestu posudzovania jednotlivých typov vážneho bezprávia, v súlade so záverom Európskeho súdneho\ndvora vyplývajúcim z rozsudku C-465/07 a dôvodne vylúčil, že by navrhovateľovi reálne hrozilo vážne\nbezprávie v prípade návratu do regiónu v krajine pôvodu, z ktorého pochádza. V predmetnej veci\nteda neboli ani podľa kasančného súdu zistené a potvrdené dôvody pre obavy z reálnej hrozby\nvážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z., pričom v\npodrobnostiach na správny záver žalovaného uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.\n36. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie\nby nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru,\nže by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila žalobcovi závažná ujma.\nKasačný súd má za preukázané, že sťažovateľ nesplnil podmienky dané § 8 zákona č. 480/2002 Z.z.\na v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nebolo preukázané, že by mu hrozilo vážne bezprávie v\nzmysle § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že dlhodobý\npobyt sťažovateľa na území Slovenska nie je dôvodom na udelenie azylu a inštitút azylu neslúži k\nlegalizácii pobytu žiadateľa o azyl. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S. s. p. v spojení s ustanovením § 188\nS. s. p. zamietol.\n37. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo\npožadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e p r í p u s t n ý .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4SaZ/1/2016", "guid": "d2337dc6-fbfa-481e-aa50-5171829b3513:801a9c72-12a9-43b2-afb6-7e1cc9613e0e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}