{"guid": "7fab9201-d9bd-42ab-979f-3cc7d47f41f3:04b1878e-6bc5-441c-8823-ca144c4270d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016201175.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/34/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/34/2017 z 23. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2017, sp. zn. 1Sžfk/34/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016201175.1", "identifikacne_cislo": "1016201175", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2017-08-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "nazov": "§ 244 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04b1878e-6bc5-441c-8823-ca144c4270d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201175.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201175.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016201175.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/34/2017\n1016201175\n23. 08. 2017\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2017:1016201175.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci sťažovateľky (pôv. žalobcu): Žilinská\nuniverzita v Žiline, IČO: 00 397 563, s adresou Univerzitná č. 8215/1, 010 26 Žilina, zast.: MAPLE\n& FISH s.r.o., IČO: 36 718 432, advokátskym spoločenstvom so sídlom Dunajská č. 15/A, 811 08\nBratislava, proti žalovaným: 1/ Výskumná agentúra, IČO: 31 819 494, s adresou Hanulova č. 5/B, 841\n01 Bratislava, a 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, IČO: 00 164 381,\nso sídlom Stromová č. 1, 813 30 Bratislava, vo veci všeobecnej správnej žaloby, o kasačnej sťažnosti\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. decembra 2016 č. k. 2S/147/2016-158, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky n e p r i z n á v a kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 2S/147/2016-158 zo dňa 12. decembra 2016 z a m i e t a .\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Prostredníctvom úradného listu s priloženou Správou o zistenej nezrovnalosti č. N21501392/S03\nako aj Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, obidva dokumenty z rovnakého dátumu 23.05.2016\n(ďalej na účely uznesenia len „preskúmavaný úradný list“ - č.l. 20, č.l. 22 a č.l. 28) žalovaný 1/\noznámil žalobkyni, že je povinná vrátiť tam vyčíslené finančné prostriedky (uloženie finančnej korekcie)\nposkytnuté tak z prostriedkov Európskej únie ako aj štátneho rozpočtu Slovenskej republiky so\nsplatnosťou uvedenej sumy do 11.07.2016.\n2. Porušené predpisy pri verejnom obstarávaní projektu s označením „Centrum excelentnosti pre\ndopravné staviteľstvo“ na úrovni EÚ ako aj Slovenskej republiky sú podľa žalovaného nasledujúce:\n- Hlava V, kap. III, čl. 56 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, a ďalej\n- § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej na účely uznesenia\nlen „zák. č. 25/2006 Z.z.“).\nII.\nKonanie na správnom súde\nA)\n3. Proti tomuto úradnému listu podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobu z\n27.06.2016 na Krajský súd v Bratislave.\n4. Po opise skutkového stavu žalobkyňa brojila s poukazom na konštantnú judikatúru Súdneho dvora\nEurópskej Únie proti odôvodneniu uloženia finančnej korekcie.\n\n5. Svoj názor na preskúmateľnosť preskúmavaného úradného listu žalobkyňa odôvodňovala s odkazom\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp.zn. 5Sžf/29/2010,\nresp. uznesenia sp.zn. 3Sžo/7/2011 ako aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nNa základe uvedeného potom vyslovila nasledujúci záver (viď str. 14 žaloby), že:\n„1. Správa o zistenej nezrovnalosti ako i Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sú rozhodnutiami\nsprávneho orgánu majúce povahu správneho rozhodnutia zasahujúceho do práv dotknutého subjektu\n- Žalobkyne.\n2. Príslušná právna úprava - konkrétne Zákon o pomoci a podpore v súvislosti so žiadosťou o vrátenie\nfinančných prostriedkov záväzne určuje ďalší postup, ktorý pre Žalobkyňu predstavuje riziko navýšenia\nmožného finančného postihu o 1,5 násobok.\n3. Žalobkyňa musí znášať náklady právneho zastúpenia v súvislosti s ochranou svojich práv\nvyplývajúcich z jej pozície prijímateľa NFP.\n4. Neexistujú iné právne prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa Žalobkyňa mohla voči Správe o\nzistenej nezrovnalostí ako i Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov brániť.“\n6. Tiež sa žalobkyňa vyjadrila k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného úradného listu ako aj k postupu\nžalovaného 1/ a požiadala o priznanie odkladu vykonateľnosti preskúmavaného úradného listu (viď bod\nIV. žaloby) s poukazom na negatívne personálne dopady na pedagogických a výskumných pracovníkov.\nB)\n7. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v zmysle prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej na účely uznesenia tiež „S.s.p.“) preskúmal v prvom rade\npodmienky prípustnosti súdneho prieskumu žalobou preskúmavaného úradného listu a dospel k záveru,\nže žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej\npovahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.\nNa uvedenom právnom základe preto postupom podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo svojom\nuznesení (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol o odmietnutí žaloby\n8. Po rekapitulácii skutkových zistení a postupov, ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaného úradného\nlistu, s poukazom na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Správneho súdneho\nporiadku ako aj zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 528/2008 Z.z.“) a zák. č. 25/2006 Z.z. správny\nsúd ustálil právny názor, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, ktorý ako riadiaci orgán\ndelegoval svoje právomoci pre realizáciu konkrétneho operačného programu na žalovaného 1/, sa\nspravuje predovšetkým zmluvou z 30.09.2009 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej\nna účely uznesenia len „zmluva NFP“, resp. „NFP“).\n9. Okrem zmluvy NFP však správny súd upozornil, že práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa\nNFP upravuje aj zák. č. 528/2008 Z.z., ktorý okrem iného určuje aj postup žalovaného 2/ ako riadiaceho\norgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (viď\nustanovenie § 27a citovaného zákona). V tejto situácii riadiaci orgán môže (teda aj nemusí) vyzvať\nžalobkyňu ako prijímateľa na vrátenie poskytnutého NFP alebo jeho časti na predmet zákazky.\nAk tak urobí, je na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej\nkorekcie.\n10. V tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa podľa správneho súdu na postup riadiaceho\norgánu nevzťahuje správny poriadok a preto výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nnemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku.\n11. Avšak správny súd je toho názoru, že preskúmavaný úradný list je podľa jeho obsahu nutné\npovažovať za postup podľa § 27a ods. 4 zák. č. 528/2008 Z.z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie\nčasti poskytnutého NFP. Tento záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu (najmä jeho rozhodnutie\nvedené pod sp.zn. 4Sžf/56/2015).\nIde o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sami o sebe nemajú za následok založenie, zmenu,\nzrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobkyne a ani sa ich\npriamo nedotýkajú. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že právnym následkom\n\nnevyhovenia výzve na dobrovoľné plnenie je podľa zákona uloženie povinnosti vrátiť 1,5 násobok\nzistenej nezrovnalosti, čomu sa žalobkyňa snažila predísť podaním žaloby.\nIII.\nKasačná sťažnosť/stanoviská\nA)\n12. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľka povinne zastúpená advokátom v zákonnej lehote podala\nkasačnú sťažnosť zo dňa 09.02.2017 (č.l. 163) z dôvodov uvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, ako aj\n- § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nSúčasne v zmysle ustanovenia § 447 ods. 1 S.s.p. sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd priznal\nkasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n13. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v zmysle § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. vrátane\nnutnosti zohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2 najmä uviedla, že správny súd:\n- nesprávne konštatoval, že žaloba smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, nakoľko\no zo zisteného skutkového stavu pre žalobkyňu vyplýva správnosť postupu verejného obstarávania\ndotknutého kontrolnými zisteniami,\no je protiústavné, aby správny orgán vydával protichodné rozhodnutia, ktorými najprv potvrdí zákonnosť\nurčitého konania ale následne uloží za to isté konanie 25% korekciu pre jeho nezákonnosť,\n- nesprávne právne posúdil vec so záverom, že žalovanými bol zrealizovaný postup podľa § 27a ods.\n4 zák. č. 528/2008 Z.z.\no hoci žalovaný 2/ má za to, že žalovaný 1/ zatiaľ nevyzval sťažovateľku na vrátenie príspevku podľa\ncitovaného ustanovenia § 27a ods. 4,\n- má za to, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nie sú\nkonečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach sťažovateľky,\no avšak sťažovateľka sa domnieva, že obidve listiny sú rozhodnutím sui generis majúce povahu\nsprávneho rozhodnutia, ktoré zasahuje do subjektívnych práv uložením povinnosti zaplatiť tam uvedenú\nistinu,\n- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že\no viď rozhodnutie sp.zn. 5Sži/20/2012 zo dňa 28.02.2013 alebo uznesenie sp.zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa\n28.04.2016,\n- prehliadol, že zmluva NFP nie je typickou obchodno-právnou zmluvou, ale ide o zmluvu s\nverejnoprávnym charakterom,\n- odmietnutím žaloby podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., ktorému predchádzalo nesprávne\nprávne posúdenie správneho súdu, predstavuje bez pochyby porušenie práva sťažovateľky na\nspravodlivý proces,\n- následne sa sťažovateľka venovala odôvodneniu podania na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti.\n14. Záverom sťažovateľka navrhla procesný záver konania na kasačnom súde v tom duchu, aby kasačný\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si\nsťažovateľka uplatnila trovy predchádzajúceho konania ako aj trovy kasačného konania.\nB)\n15. Z vyjadrenia žalovaného 1/ z 09.03.2017 (č.l. 245) vyplýva, že\nnesúhlasí so sťažnostným bodom nekompatibility názorov žalovaných 1/ a 2/, nakoľko zák. č. 528/2008\nZ.z. v ustanovení § 27a žiadnym spôsobom nedefinuje a nekonkretizuje spôsob a podobu náležitého\nvyzvania prijímateľa na vrátenie poskytnutého celého NFP alebo jeho časti,\npoukazuje na to, že ak žalovaný 2/ začne správne konanie, tak sťažovateľka bude riadne upovedomená\no začatí tohto konania a bude vyzvaná na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 3, 5,\n7 zák. č. 528/2008 Z.z.,\npreskúmavaný úradný list neviaže prijímateľa k vráteniu finančných prostriedkov, ale len obsahuje\nkľúčové a dôležité informácie pre monitorovanie vývoja nezrovnalosti a ich riešenie,\n\nje v súlade so štandardnou judikatúrou Najvyššieho súdu (viď uznesenie sp.zn. 4Sžf/56/2015), ktorá tiež\noznačuje preskúmavaný úradný list za opatrenia predbežnej povahy,\npovinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve môže žalobkyni uložiť iba žalovaný 2/ vydaním\nrozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z.,\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. II. ÚS 219/2015 jasne definoval charakter vzťahu\nnasledovne:\n„Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že právnou povahou rozhodnutia o schválení žiadosti\no poskytnutie nenávratného finančného príspevku a jeho právnymi účinkami sa už najvyšší súd\nvo svojej doterajšej judikatúre zaoberal, keď konštatoval, že právnym účinkom založeným vydaním\nrozhodnutia o schválení žiadosti navrhovateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bola\ntransformácia právneho nároku na poskytnutie pomoci a podpory na také právo, ktorého obrany sa\nmožno domáhať súdnou cestou (uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 8 Sžnč 5/2011 z 24. novembra\n2011). Spôsob poskytnutia tohto nenávratného finančného príspevku, teda to, ako bude uvedené\nrozhodnutie realizované, vyplýva v súčasnosti zo zákona č. 528/2008 Z.z., keď pomoc a podpora\nsa poskytuje na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (§ 15), ktorá\nmá charakter relatívneho obchodu a spadá svojou povahou do oblasti súkromného práva (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžp 1/2009 z 29. apríla 2010).“\npodanie žalobkyne týkajúce sa povolenia odkladného účinku žalovaný 1/ označil ako právne irelevantné.\n16. Záverom žalovaný 1/ navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 S.s.p.\nzamietol.\nC)\n17. Z vyjadrenia žalovaného 2/ z 15.03.2017 vyplýva, že\nnapadnuté uznesenie je vecne správne,\nžalobkyňa v podstatnej miere len opakuje a podrobnejšie rozvádza svoju právnu argumentáciu, ktorú\npredložila prostredníctvom žaloby,\nSpráva o zistenej nezrovnalosti ani Žiadosť nie sú preskúmateľné správnym súdom, pretože v tejto fáze\nriešenia nezrovnalosti nijakým z uvedených spôsobov nemôžu reálne zasiahnuť do práv a oprávnených\nzáujmov žalobkyne,\npodanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania a odoslania preskúmavaného úradného\nlistu je predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení\nfinančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z.,\nrovnako ako žalovaný 2/ poukázal na judikatúru správneho súdu, ktorá podporovala jeho argumentáciu,\nže správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ma zjavne\nšikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešne uplatňovanie,\npre priznanie odkladného účinku kasačnej žaloby nie sú u žalobkyne splnené podmienky vzniku\nzávažnej ujmy.\n18. Záverom žalovaný 2/ navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť súlade s § 461 S.s.p. zamietol.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), a s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení s § 439 ods. 3 písm. a/\nS.s.p.) a neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) kasačný súd preskúmal napadnuté\nuznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139\nods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko\npo jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k presvedčeniu,\nže je nedôvodná.\n20. Na prvom mieste kasačný súd s prihliadnutím na obligatórne dôvody kasačnej sťažnosti zdôrazňuje,\nže zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)\nzaložil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľky), t.j. na zodpovednosti za\n\nobranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných\npráv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten\nnajvhodnejší na riadne spochybnenie napadnutého uznesenia. Preto kasačný súd nie je oprávnený do\ntejto procesnej slobody vstupovať.\n21. Rovnako kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach\nuvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti,\npreto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných\nnedostatkov konania správneho súdu a napadnutého uznesenia v rozsahu sťažnostných bodov.\n22. V takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s §\n441 S.s.p.) o preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu\noprávnenosti hore uvedených kasačných dôvodov.\n23. Sťažovateľka zakladá svoju kasačnú sťažnosť na 2 dôvodoch, a to, že\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) v spojení\ns odsekom 2 S.s.p.], ako aj že\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods.\n1 písm. f) S.s.p.].\n24. S prv uvedeným dôvodom kasačnej sťažnosti zakotveným pod § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. (t.j.\nnesprávne právne posúdenie veci /merita/) zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na\nsprávne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich\njeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej\nustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\nNesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy\nhmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne\nspočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu\nnormu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený\nskutkový stav ju nesprávne aplikoval.\n25. Naopak s druhým dôvodom kasačnej sťažnosti zakotveným pod § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. (t.j.\nporušenie zákazu denegatio iustitiae) zákonodarca spája stav právnej zmätočnosti postupu správneho\nsúdu v konaní, resp. formálnej alebo obsahovej vadnosti napadnutého uznesenia, kedy správny súd\nnerešpektoval procesné predpisy a tým zapríčinil vadu vo svojom rozhodnutí so závažným dopadom\nna jeho zákonnosť.\nŽalovaní 1/ a 2/ užitie týchto dôvodov v kasačnej sťažnosti žalobkyňou nenamietali a spoločne so\nžalobkyňou polemizovali o právnom základe (merite) preskúmavaného úradného listu. Kasačný súd\nvšak musí upozorniť na charakter výroku napadnutého uznesenia a právnych možnostiach jeho\nspochybnenia.\n26. Z výroku napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že krajský súd žalobu odmietol, pričom ako\nprávny základ na odmietnutie použil ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. že žalobu ako podanie\noznačil za neprípustnú.\nNeprípustnosť žaloby správny súd založil na aplikácii ustanovenia § 7 písm. e) S.s.p. na zistené\nskutočnosti (viď aj bod č. 15 napadnutého uznesenia).\nPodľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec správny súd uznesením\nodmietne žalobu, ak je neprípustná.\nPodľa § 7 písm. e) S.s.p. v citovanom znení správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli\nmať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n27. Zákonodarca pre účastníka súdneho prieskumu ponúkol prostredníctvom ustanovenia § 440 ods. 1\nS.s.p. dostatočne jasnú a prehľadnú hierarchiu dôvodov zoradených pod písm. a) až j) a umožňujúcich\nnespokojnému účastníkovi (sťažovateľke) napadnúť prostredníctvom kasačnej sťažnosti zákonnosť\n\nrozhodnutia správneho súdu. Hoci kasačný súd nespochybňuje, že v niektorých prípadoch môže\nsťažovateľ na obranu svojich práv využiť aj viaceré dôvody kasačnej sťažnosti zakotvené v citovanom\nustanovení, dôvody uvedené v § 440 S.s.p. pod písmenami g) a j) sa logicky vylučujú.\nPre Najvyšší súd je jednoznačné, že zámerom zákonodarcu v prípade dôvodu uvedeného pod\npísm. g) bolo umožniť sťažovateľovi spochybnenie súdneho rozhodovania v merite veci, t.j. vadnej\naplikácie možno nesprávne určenej hmotnoprávnej normy na dostatočne zistený skutkový stav; naopak\nv prípade dôvodu kasačnej sťažnosti uvedeného pod písm. j) zákonodarca sledoval umožniť len\nspochybnenie procesného názoru správneho súdu pri aplikácii konkrétnej procesnej normy, ktorá\noprávňuje správny súd na odmietnutie žaloby vzhľadom na nesplnenie podmienok súdneho prieskumu\nnegatívne vymedzených pod písm. a) až h) v odseku 1 § 98 S.s.p.\n28. Za uvedeného procesného stavu sa preto kasačný súd nemôže zaoberať sťažnostnými bodmi pri\ndôvode vymedzenom sťažovateľkou podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. [nesprávne právne posúdenie\nveci správnym súdom], nakoľko predvetie ustanovenia § 440 ods. 1 v spojení s jeho odsekom 2 a § 439\nods. 3 písm. S.s.p. zdôrazňuje (viď formulácia „Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že“, „Dôvod\nkasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí“) úplnosť, výlučnosť a nezameniteľnosť\ndôvodov kasačnej sťažnosti.\n29. Čo sa týka druhého dôvodu kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.], ten obsahovo vychádza\nz prv uvedeného dôvodu kasačnej sťažnosti, nakoľko sťažovateľka s podpornou citáciou niektorých\nrozhodnutí Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedla (viď bod 3.2 kasačnej\nsťažnosti):\n„Tak ako sme uviedli vyššie v bode 3.1 tohto článku kasačnej sťažnosti, máme za to, že Krajský súd v\nBratislave rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia predmetnej právnej veci a to tak, že\nžalobu odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, čím zároveň znemožnil Sťažovateľke, aby\nuskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“,\na preto pre kasačný súd nie je ani tento dôvod kasačnej sťažnosti relevantný.\n30. Na druhej strane však Najvyšší súd, ako správne tak žalobkyňa (viď bod č. 5) ako aj žalovaný 1/ (viď\nbod č. 15) zdôraznili, prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už riešil spor týkajúci sa právomoci\nsprávneho súdu vykonať súdny prieskum preskúmavaného úradného listu v agende sporov týkajúcich\nsa procesu vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých tak zo zdrojov Európskej únie ako aj štátneho\nrozpočtu, t.j. aj výzvy na vrátenie finančných prostriedkov.\n31. V uvedenej súvislosti kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť\ndodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) aj vo vzťahu\nk doterajšej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu vrátane jeho výkonu podľa Občianskeho súdneho\nporiadku, t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia meritórne\nodchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho\nrozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na\nriešenie obdobných vecí.\n32. S prihliadnutím (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) na relevantnú judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (najmä sp.zn. PL. ÚS 16/95) ktorá konštatuje, že súčasťou\nprincípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v\nrovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, pre všeobecné súdy vyplýva povinnosť, aby obdobné\nspory boli právne posudzované rovnakým spôsobom.\nAvšak v preskúmavanej veci z doteraz citovanej judikatúry Najvyššieho súdu (už raz hore uvedené body\nč. 5 a 15) vyplýva, že nie je jednotná, a preto od kasačného súdu účastníci legitímne očakávajú, že ak sa\nrovnaké alebo analogické situácie riešia odchýlnym spôsobom, potom tento prístup je nutné objektívne a\nrozumne odôvodniť, inak by došlo k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti\npri zabezpečovaní jednoty rozhodovania Najvyšším súdom.\n33. Kasačný súd sa v preskúmavanej veci stotožňuje na základe nižšie uvedených záverov s\nčasťou právneho názoru, ktorý bol vyslovený iným senátom Najvyššieho súdu v obdobnej veci, a to\nprostredníctvom zastavujúceho uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 08. júna 2016 sp.zn. 4Sžf/56/2015\n(a správnym súdom ako aj žalovaným 1/ argumentačne v ich argumentácii aj spomenutým), podľa\nktorého (kasačný súd cituje v zmysle ustanovenia § 464 ods. 1 S.s.p. v rozsahu relevantnom pre\n\nodôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je celý text rozhodnutia zverejnený\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu):\n„Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v prejednávanom\nprípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.\nSprávne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy\nv zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú.\nRozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 248 O.s.p.. Predmetné\nustanovenie v písmene a/ až c/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú\nvylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene d/ Občiansky súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony,\nktoré vylučujú právomoc správnych súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nV prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa\ndruhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie\nprostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely odpadového hospodárstva.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd. Na základe uvedeného krajský súd vyvodil, že napadnutým rozhodnutím bol žalobca\nukrátený na svojich právach\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv\na slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré\nby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n34. Kasačný súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným záverom, že na prvom mieste sa musí správny súd\nvysporiadať s otázkou svojej právomoci, a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 248 O.s.p., nakoľko,\nako správne konštatoval senát 4S Najvyššieho súdu (obdobný právny názor bol potvrdený aj v uznesení\nsp.zn. 1Sžf 87/2016 zo dňa 14. februára 2017), nie je možné si osvojiť záver, že žiadosť žalobcu na\nposkytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie sa opiera o základné práva a slobody v zmysle hore\ncitovaného čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.\n35. Na rozdiel však od zastavujúceho dôvodu vysloveného v hore citovanom uznesení, t.j. že aplikácia\n§ 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 248 písm. d) O.s.p. je zastavujúcim dôvodom, spresnil\nkonajúci senát 1S Najvyššieho súdu (m.m. uznesenie sp.zn. 1Sžfk/21/2017 zo dňa 14. februára 2017)\nna základe nižšie vyslovených právnych názorov záver senátu 4S, že zastavujúcim dôvodom je aplikácia\n§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 248 písm. a) O.s.p.\n36. Aj v preskúmavanej veci je pre kasačný súd nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008\nZ.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, t.j. aj sťažovateľke, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na\nzáklade súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy NFP uzavretej podľa § 269 ods. 2\nObchodného zákonníka.\n\nĎalej však už, ako správne konštatovala sťažovateľka, žalovaný 2/ tu vystupuje v pozícii orgánu\nverejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým\nvrchnostenským oprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\n37. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný 2/ z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu\nnezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť sťažovateľke ako prijímateľovi finančných prostriedkov\n(viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti ako jednej\nčasti preskúmavaného úradného listu.\nKasačný súd nevylučuje ani tvrdenie žalovaného 1/, že tento postup má nielen charakter obligatórneho\npredbežného prerokovania zistenej nezrovnalosti (kasačný súd na tomto mieste aj upozorňuje na\npodstatu slova „nezrovnalosť“) ale aj napĺňa inštitút notifikácie tejto skutočnosti kompetentným orgánom\nEurópskej únie.\n38. Práve zákon oprávňuje žalovaného 1/ v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol sťažovateľku popri oznámení o\nzistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého NFP alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a\nods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. aj pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo\njeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je\nnutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z.\nžalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej\nsprávy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej\nrozhodovacej právomoci ako sa domnieva sťažovateľka.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nPodľa § 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť,\nzamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky [poznámka pod\nčiarou smeruje napríklad na čl. 2 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1083/2006 v platnom znení, čl. 3 písm. q)\nnariadenia (ES) č. 1198/2006] v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory.\nPodľa § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého\npríspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nPodľa § 27a ods. 2 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak prijímateľ nevráti príspevok alebo\njeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného\npredpisu [poznámka pod čiarou smeruje na zákon č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov].\nPodľa § 27a ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak bolo na základe podnetu podľa\nodseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania [poznámka pod čiarou smeruje\nna zákon č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov], riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol\nnásobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo\njeho časti na predmet zákazky, ak\na) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania [poznámka pod čiarou smeruje na § 149 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších\npredpisov], alebo\nb) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole [poznámka\npod čiarou smeruje na § 146c zákona č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov], ktoré malo alebo\nmohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).\n39. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného 2/ ako riadiaceho orgánu sa ukončuje\nv okamihu, kedy žalovanému 2/ je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole iného správneho orgánu, konkrétne Úradu pre\nverejné obstarávanie.\n\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému 2/ rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení príslušného\nnásobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého\npríspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n40. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení\n(kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v\nsprávnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy\n(obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžf/56/2015 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 219/2015 zo dňa 01. apríla 2015), Najvyšší súd musel vyhodnotiť\npreskúmavaný úradný list súladne so závermi správneho súdu ako správny akt, ktorý nie je možné v\nzmysle § 7 písm. e) S.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\n41. V súvislosti s argumentáciou účastníkov aj kasačný súd zdôrazňuje, že nakoľko pri vydávaní\npreskúmavaného úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých\npodľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný 2/ uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc a ani nie je\nformálne označený ako rozhodnutie a ani túto vlastnosť mu nepripisuje žiadny osobitný zákon, tak\nkasačný súd pripúšťa zhodu s označujúcim názorom žalovaných, že išlo o individuálny správny akt,\nu ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného 1/ o výzvu\nna „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených)\nskutočností s právnym podkladom v súkromnom práve (viď zmluva NFP).\nNa základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že doručením správy o zistenej nezrovnalosti s\nvýzvou na vrátenie finančných prostriedkov podľa zák. č. 528/2008 Z.z. ešte nedochádza k uplatneniu\nvrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu s\nuložením právnej povinnosti. Na uvedenú výzvu je potom treba nazerať ako na naplnenie povinného\nštádia riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním NFP. Pokiaľ žalovaný 2/ ako riadiaci orgán nepristúpi\nnásledne k začatiu správneho konania podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z., potom je vecou zváženia\nsťažovateľky, či uvedenú výzvu splní.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. v citovanom znení na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím\norgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je\nformálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a\nzakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.\n42. Prioritu súkromnoprávnej úpravy vzťahu sťažovateľky so žalovaným 2/ ako riadiacim orgánom\nzákonodarca podčiarkol tiež úpravou zakotvenou najmä v tretej vete ustanovenia § 14 ods. 8 zák.\nč. 528/2008 Z.z., kedy oprávnenie na preskúmanie rozhodnutia o schválení žiadosti môže uplatniť\nštatutárny orgán riadiaceho orgánu iba v časovom období, kedy nedošlo k zaslaniu návrhu na uzavretie\nzmluvy žiadateľovi, t.j. v preskúmavanej veci sťažovateľke.\nPodľa § 14 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže z\nvlastného podnetu preskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo rozhodnutie o neschválení žiadosti.\nAk bolo toto rozhodnutie vydané v rozpore s podmienkami poskytnutia pomoci a podpory podľa § 13\nods. 3, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým\ntoto rozhodnutie zmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti.\nŠtatutárny orgán riadiaceho orgánu môže postupovať podľa prvej a druhej vety len do zaslania návrhu\nna uzavretie zmluvy žiadateľovi, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o schválení žiadosti, a do šiestich\nmesiacov od rozhodnutia o neschválení žiadosti, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o neschválení\nžiadosti.\n43. S uvedenou námietkou kasačný súd zdôrazňuje osobitný charakter právneho vzťahu medzi\nsťažovateľkou ako prijímateľom a žalovaným 2/ ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší,\ntak ako žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, a pre tradičné prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny\nvzťah tak s prvkami súkromného práva ako aj práva verejného, t.j. s vložením najmä administratívnych\npostupov kontroly, auditu použitia, vymáhania resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy o poskytnutí NFP\nale aj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, že uvedená zmluva o poskytnutí\nNFP je vymedzená zákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§ 12 ods. 1\na 15 ods. 1 a 4 zák. č. 528/2008 Z.z.).\n\n44. Zvyšné sťažnostné body sťažovateľky v spojení s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ kasačný\nsúd nepreskúmal, nakoľko išlo o sťažnostné námietky, resp. o pôvodnú žalobnú argumentáciu, ktorá\nsmerovala k meritu preskúmavanej veci, kde však, ako bolo vyššie odôvodnené, dotknutému správnemu\nsúdu chýba právomoc.\n45. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie je vydané v súlade so zákonom a preto je potrebné kasačnú sťažnosť postupom\npodľa § 457 ods. 2 a § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť.\nPodľa § 461 S.s.p. v citovanom znení kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí,\nže nie je dôvodná.\n46. Čo sa týka podania sťažovateľky, ktorým sa domáhala priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti, kasačný súd poukazuje na to, že o tomto návrhu bolo potrebné výslovne rozhodnúť,\nlebo vzhľadom na dĺžku konania o kasačnej sťažnosti nebolo možné aplikovať záver vyplývajúci zo\nzákladného princípu konania zakotveného v ustanovení § 5 ods. 7 S.s.p., t.j. neefektívnosť rozhodovania\no návrhu vtedy, ak kasačný súd o kasačnej sťažnosti vecne rozhodne bez meškania, t.j. bezodkladne\npo tom, čo mu je predložená spolu s vyjadreniami účastníkov, lebo za tejto situácie skutočnosti tvrdené\nv návrhu ako dôvod pre priznanie odkladného účinku nemôžu ani nastať.\nPodľa § 5 ods. 7 S.s.p. v citovanom znení správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných\núkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.\n47. Sťažovateľka svoj návrh odvodzuje od procesného neúspechu v súdnom prieskume pred správnym\nsúdom. Základným predpokladom pre úspech tohto návrhu je v zmysle § 447 ods. 1 S.s.p. preukázanie\nujmy sťažovateľky s kvalifikáciou ako závažná.\nKasačný súd v súlade so správnym súdom vyššie zdôraznil (viď najmä bod č. 41), že preskúmavaný\núradný list nie je rozhodnutím, ktoré by zakladalo vrchnostenské (vrátane vykonateľnosti) právne\nnároky na osobný štatus alebo správanie sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka odmietajúcim\nuznesením krajského súdu nie je vôbec dotknutá hrozbou ujmy, ktorá by mohla, ako viackrát\nargumentovala, vyplývať z núteného výkonu splnenia požadovanej povinnosti, nakoľko tu vykonateľnosť\nabsentuje.\nPodľa § 447 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo\nopomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi\nnásledkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného\núčinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\nPodľa § 447 ods. 2 veta prvá S.s.p. v citovanom znení nastúpením odkladného účinku zo zákona\nalebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného\nrozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí\nalebo opatrení iných orgánov verejnej moci.\nV.\n48. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení dôvodov\nkasačnej sťažnosti v spojení s nadväzujúcimi sťažnostnými bodmi sťažovateľky a s vyjadrením\nžalovaných 1/ a 2/, ako aj s prihliadnutím na hore uvedené rozhodnutia, pri ktorých Najvyšší súd nezistil\nžiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v\n§ 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp\nprávnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov,\nnajmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96,\npoprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), rozhodol tak, ako\nje uvedené vo výroku uznesenia.\n49. Žalobkyňa vo svojich argumentoch najmä poukazovala na odlišné právne názory uvedené\nv rozhodnutiach Najvyššieho súdu pod sp.zn. 5Sži/20/2012 alebo sp.zn. 5Sžf/26/2014, ktorých\nnasledujúcu argumentáciu si však kasačný súd vzhľadom na vyššie citovanú argumentáciu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (viď bod č. 15) neosvojil:\n\n„Zásadnou právnou otázkou v tejto veci bolo, či Správa o zistenej nezrovnalosti opísaná vyššie (ďalej len\n„Správa“) je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo\nvyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.\nNemožno akceptovať postup žalovaného, kedy žalobcovi zaslal list z 19.09.2012 č. 430/2012-5.3,\nprílohou ktorého bola Správa. K forme rozhodnutia - oznámenia, sa najvyšší súd už vo svojej judikatúre\nvyjadroval a dospel k záveru, že predmetom súdneho preskúmavania môžu byť aj rozhodnutia, ktoré\nnemajú formálne náležitosti (sp.zn. 5Sži/20/2012 zo dňa 28.02.2013).“\n50. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\npísm. c) S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov kasačného konania podľa jeho\nvýsledku nevzniklo, a preto ho ani nepriznal.\nPodľa § 167 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na\núplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom\nalebo sčasti úspech.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/147/2016", "guid": "24ff0dd9-de8d-44d1-8d3f-3fa1913f0349:629721ac-e0f4-4e1a-a790-59149502756d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b0249afd-e64c-44c5-b09f-01ae73b85f9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.219.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 219/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 219/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.219.2015.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}