{"guid": "9e5e3038-d186-4c31-8918-f7f3bb56e03f:3ab62d8a-1565-4d1b-acbe-722084d70e6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016200794.1", "spisova_znacka": "1Sža/19/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/19/2016 z 9. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. januára 2017, sp. zn. 1Sža/19/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1016200794.1", "identifikacne_cislo": "1016200794", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2017-01-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ab62d8a-1565-4d1b-acbe-722084d70e6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200794.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200794.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200794.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/19/2016\n1016200794\n09. 01. 2017\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2017:1016200794.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a\nčlenov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: O. V., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Z. V. F., trvalý pobyt v krajine\npôvodu mesto V., D. O. - M., G. V. - O. Č.. XXX, Z., t. č. Sibírska 21, Bratislava, zastúpeného JUDr.\nMiroslavou Mittelmanovou, advokátkou, so sídlom Drotárska cesta 16, 811 02 Bratislava, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o udelenie azylu, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/11/2016-58 zo dňa 10.\naugusta 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/11/2016-58 zo dňa\n10. augusta 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. ČAS:MU-PO-2-37/2016-Ž zo dňa 04.04.2016\nv časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 437,58 € titulom trov\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-2-37/2016-Ž zo dňa\n04.04.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\"), ktorým tento podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002\nZ. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia\n(ďalej len „zák. č. 480/2002 Z. z.\") neudelil navrhovateľovi azyl, avšak v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zák.\nč. 480/2002 Z. z. mu z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného\nroka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.\nPreskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení\nvšetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie\nazylu stanovené v § 8 alebo § 10 zák. č. 480/2002 Z. z., dôvody uvádzané navrhovateľom (v krajine\nnemá odklad vojenskej služby a túto nechce vykonať, účasť na protestných akciách a manifestáciách,\nobava pred Islamským štátom) totiž nie sú takými dôvodmi, ktoré by boli obsiahnuté v citovaných\nustanoveniach. Opísal v ňom priebeh konania a zistený stav veci, podľa ktorého navrhovateľ do\narmády nebol povolaný, a teda nemôže ísť o reálnu hrozbu nasadenia do boja v prípade návratu\ndo krajiny. Odporca vyhodnotil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľovou obavou z\nnástupu do armády a skutočnosťou, že by do armády mal byť reálne povolaný. Po komplexnom\n\nvyhodnotení dôkazov odporca dospel k záveru, že dôvody jeho žiadosti nie sú dostačujúcimi pre\nudelenie azylu, nakoľko ich vyhodnotil v značnej miere ako vykonštruované. Osobitne poukázal na\nnedôveryhodnosť osoby navrhovateľa, tiež na skutočnosť, že nepriaznivá bezpečnostná situácia v\nkrajine pôvodu navrhovateľa nemôže byť dôvodom na udelenie azylu. V zmysle odôvodnenia odporcu,\npri celkovej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa nemožno v prípade navrhovateľa\nvylúčiť reálnu hrozbu vážneho bezprávia, čo je dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany, nie však\npre udelenie azylu.\nK argumentom navrhovateľa uvádzaným v opravnom prostriedku podľa Tretej hlavy Piatej časti zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.\") krajský súd\nuviedol, že námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov nepovažoval za dôvodnú nakoľko odporca v preskúmavanom rozhodnutí opísal v\nkonaní zistený stav veci zrozumiteľným a logickým spôsobom, rovnako prezentoval svoju správnu úvahu\njednak vo vzťahu k vyhodnoteniu osoby navrhovateľa, ako aj k dôvodom, pre ktoré dospel k záveru o\nnesplnení zákonom predpísaných podmienok pre udelenie azylu.\nNestotožnil sa ani s námietkou nedostatočne zisteného stavu veci, pričom poukázal na postup\nodporcu, ktorý poskytol navrhovateľovi dostatok časového priestoru na prezentovanie dôvodov jeho\nžiadosti o azyl, do spisu založil všetky navrhovateľom predložené dôkazy, s poukazom na obsah\nvykonaných pohovorov vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, a to\nvčítane tých, ktoré navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne založil do spisu. Podľa názoru\nkrajského súdu takto získal odporca dostatok informácií, potrebných pre objektívne posúdenie\nnavrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl. Zároveň uviedol, že skutočnosť, že\nodporca navrhovateľovi azyl neposkytol nie je možné vo vzťahu k obsahu spisu (zisteného stavu veci)\nposudzovať ako rozpor obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím.\nOdporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú s poukazom na okolnosti, konkretizované v\nsamotnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pričom uvedený záver bol potvrdený aj obsahom\nvýsluchu navrhovateľa pred krajským súdom, keď aj napriek snahe súdu navrhovateľ neodstránil\nzásadný rozpor v jeho výpovediach (urobených pred českou ako aj slovenskou políciou, resp. pred\nodporcom), týkajúci sa obdobia (roku) odchodu navrhovateľa zo Sýrie.\nNavrhovateľ dňa 13.09.2015 pred českou políciou tvrdil, že zo Sýrie vycestoval 10.02.2013. O mesiac\nneskôr, 19.10.2015 pred slovenskou políciou tiež (zhodne) uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval\n10.02.2013 a to letecky do Turecka. V tejto výpovedi sa neodvolal na svoju výpoveď z 13.9.2015, ako\nto tvrdil vo svojom výsluchu pred krajským sudcom.\nV konaní pred odporcom navrhovateľ uvádzal, že zo Sýrie vycestoval do Turecka až v marci 2015 (resp.\nv marci 2014) potom, ako boli dvaja jeho priatelia koncom roku 2013 zatknutí a ako bol aj on hľadaný\n(podľa vyjadrenia jeho matky) tajnou políciou. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ pred odporcom\nuviedol ako dátum svojho odchodu marec 2014 (resp. 2015) účelovo - z dôvodu vytvorenia si lepších\npredpokladov udelenia azylu.\nK dôvodu žiadosti navrhovateľa o azyl krajský súd poukázal na to, že prípadné nepredĺženie odkladu\nvojenskej služby samo o sebe nie je dôvodom udelenia azylu. Prípadné nenastúpenie na vojenskú\nslužbu (resp. nevybavenie jej odkladu) nemožno bez existencie ďalších predpokladov podradiť pod\nžiaden z dôvodov udelenia azylu, ktoré sú uvedené v § 8 zák. č. 480/2002 Z. z. Takéto konanie žiadateľa\no azyl by bolo významným iba v súvislosti s tým, ak by odmietnutie vojenskej služby súviselo aspoň s\njedným z dôvodov § 8 zák. č. 480/2002 Z. z.\nK navrhovateľom uvádzaným skutočnostiam o jeho účasti na nenásilných protestoch v V. a následnom\nzaistení (18.7.2012) na cca 30 dní kedy mal byť podrobený mučeniu krajský súd poukázal na výpoveď\nnavrhovateľa, ktorý uviedol, že nevie z akého dôvodu bol v tento deň kontrolovaný a následne zaistený\n- ako možný dôvod uviedol policajné akcie, súvisiace s atentátom ku ktorému došlo v W. pred centrálou\ntamojšieho Bezpečnostného úradu. Ak by aj skutočne došlo k takémuto zaisteniu navrhovateľa, tento\nfakt by mohol založiť dôvod poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorá však navrhovateľovi udelená bola.\nV prípade, že by navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v marci roku 2014, tak takéto jeho konanie nie je\nmožné spájať s ním prezentovaným zaistením, ku ktorému malo dôjsť v lete roku 2012. Predovšetkým\n\npreto, lebo by bolo nelogickým, aby v dôsledku takéhoto zaistenia krajinu pôvodu opustil až 19 mesiacov\npo prepustení zo zaistenia a naviac sa tak malo stať z oblasti východného V., ktorá však nebola pod\nkontrolou vládnych orgánov, teda z oblasti pre neho bezpečnej. Krajský súd zároveň poukázal na\nvýpovede navrhovateľa v konaní o jeho administratívnom vyhostení, resp. zaistení, ktorých bol na území\nSlovenskej republiky účastníkom. V týchto výslovne uviedol, že Sýriu opustil preto, lebo tam je vojna a\nnárodnostné nepokoje.\nKrajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení\nazylu navrhovateľovi potvrdil.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích námietok navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu uvedenému v záhlaví tohto rozsudku podal navrhovateľ v lehote\npodľa § 204 ods. 1 O.s.p. prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti a zmätočnosti ako aj z dôvodov uvedených v:\n- § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t. j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a\n- § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nUviedol, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu z\npolitických dôvodov, ktoré spočívajú v jeho strachu z prenasledovania zo strany príslušníkov sýrskeho\nštátneho režimu z dôvodu jeho pravidelnej účasti na protestných zhromaždeniach proti režimu Bašára\nAssada od začiatku vypuknutia mierových protestov v marci 2011 do júla 2012. Taktiež žiada o azyl z\ndôvodu obavy o svoj život v súvislosti s prenasledovaním za jeho odmietanie nastúpiť na výkon vojenskej\nslužby v čase vojnového konfliktu, ktorý v Sýrii už niekoľko rokov prebieha, a to z dôvodu, že by výkon\njeho vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zák. č. 480/2002 Z. z. V\nneposlednom rade žiada o azyl aj z dôvodu obavy osvoj život pred osobami hlásiacimi sa k Islamskému\nštátu v Iraku a Levante (ďalej len „ISIL\").\nObáva sa prenasledovania, spočívajúceho v mučení a neľudskom zaobchádzaní, ktorému bol\nvystavený v krajine pôvodu sýrskymi bezpečnostnými silami, práve z podozrenia pre jeho zastávanie\nprotirežimových názorov, a ktoré mu v prípade návratu do krajiny pôvodu preukázateľne hrozí.\nPoukázal na obsah opravného prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu, ktorý podporil jednak\nsprávami o krajine pôvodu medzinárodne uznávaných mimovládnych organizácií a štátnych orgánov\n(US State Department, UK Home Office, Danish Refugee Council, Immigration and Refugee Board\nof Canada, atď.) ako aj početnou judikatúrou aplikovateľnou v jeho prípade. Krajský súd sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s dôkazmi predloženými v konaní.\nVo vzťahu k vyhodnoteniu navrhovateľa ako nedôveryhodného uviedol, že krajský súd dospel k\nnesprávnym skutkovým záverom a nedostatočným spôsobom ustálil časový sled udalostí, keď krajský\nsúd na ústnom pojednávaní opakovane položil tú istú otázku navrhovateľovi v slovných obmenách vo\nvzťahu k vyjadreniu navrhovateľa, že pred cudzineckou políciou ako v Českej republike, tak v Slovenskej\nrepublike uviedol, že zo Sýrie vycestoval letecky do Turecka dňa 10.02.2013. Navrhovateľ opakovane\nuviedol na položenú otázku, že nevie akým spôsobom sa v zápisniciach vyskytol uvedený dátum jeho\núdajného odchodu zo Sýrie, avšak tento dátum nezodpovedá skutočnosti a nikdy takýto dátum ako\ndátum svojho odchodu zo Sýrie vedome neuviedol. Dátum jeho odchodu zo Sýrie do Turecka, t. j.\nmarec 2014, ktorý uviedol pred odporcom v konaní, zodpovedá skutočnosti. Taktiež navrhovateľ uviedol,\nže takáto možnosť ani v uvedenom dátume nebola, keďže medzinárodné letisko v V. bolo uzavreté a\nnavrhovateľ nemal pre obmedzený pohyb v krajine možnosť letecky vycestovať z iného medzinárodného\nletiska v Sýrii. Tiež poukázal, že dátum na ktorý krajský súd poukazuje ako na dátum jeho údajného\nodchodu do Sýrie, nezodpovedá skutočnosti, o čom svedčia záznamy z časovej osy produktu Google\nmapy, ktorý v prípade pripojenia na internet prostredníctvom telefónu mapuje pohyb a polohu človeka.\n\nNavrhovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu o tom, že jeho dôvod žiadosti o azyl súvisiaci\ns vojenskou službou nemožno bez existencie ďalších predpokladov podradiť pod žiadny z dôvodov\nudelenia azylu, ktoré sú uvedené v § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.\nNamietal, že nemal odklad vojenskej služby a nechcel ju vykonávať, lebo by si musel vybrať či zabije\nalebo bude zabitý, pričom časť zabitých by mohli byť aj civilisti. Taktiež uviedol, že hoci ako študent mal\nnárok na odklad výkonu vojenskej služby, tak reálne túto možnosť nemal a to z dôvodu jeho účasti na\nmierových zhromaždeniach proti režimu Bašára Assada od marca 2011, na základe čoho bolo pre neho\nveľmi riskantné a nebezpečné ísť požiadať o odklad vojenskej služby, keďže vedel, že chytia každého o\nkom majú správy, že mierovou cestou protestoval proti vláde. Keďže v Sýrii odmietanie výkonu vojenskej\nslužby z dôvodu svedomia nie je možné a navrhovateľ nemal pre obavu o svoj život vzhľadom na jeho\núčasť na protestoch možnosť požiadať o odklad vojenskej služby, nemal k dispozícii iný prostriedok ako\nsa vyhnúť účasti na vojnových zločinoch páchaných sýrskym režimom inak ako skrývaním a opustením\nkrajiny.\nPodľa názoru navrhovateľa je zrejmé, že jeho vyhýbanie sa vojenskej službe súviselo nielen so\nskutočnosťou, že sa nechcel podieľať na páchaní vojnových zločinov ako vojak sýrskej armády, ale aj s\njedným z dôvodov uvedených v § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. a to s dôvodom zastávania politických názorov,\nkonkrétne jeho nesúhlasu s vládnucim režimom Bašára Assada. Vyhýbanie sa výkonu vojenskej služby\nje vnímané režimom ako prejav opozičného politického názoru a je hrubým spôsobom postihované v\nSýrii. Krajskému súdu vytýkal, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s faktickou situáciou vo vzťahu\nk jeho odmietaniu nástupu na vojenskú službu a to vzhľadom na jeho dôvody nemožnosti predĺženia\nodkladu vojenskej služby a jeho náboženské vyznanie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovinskej republiky I Up 47/2015 z 2. septembra 2015.\nTaktiež namietal skutočnosť, že krajský súd neprihliadal na rozsudky národných súdov iných členských\nštátov Európskej únie v obdobných prípadoch, nakoľko aj keď tieto nie sú pre krajský súd záväzné, aj\nostatné členské štáty sú signatármi Ženevského dohovoru a ich rozhodovacia činnosť je ovplyvnená\nspoločným európskym azylovým systémom. Rovnako vytkol krajskému súdu, že tento neprihliadal ani\nna príručku UNHCR, na ktorú poukazoval už v konaní pred odporcom.\nPodľa navrhovateľa je zrejmé, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil v otázke aplikácie\nustanovení § 8 zák. č. 480/2002 Z. z. v súvislosti s § 2 písm. d) ods. 5 tohto zákona a to z dôvodu,\nže v prípade navrhovateľa jeho skutočné, ale mu aj pripisované politické presvedčenie, vyhýbanie\nsa výkonu vojenskej služby sú dostatočné dôvody na priznanie štatútu utečenca, preto existuje\njednoznačná súvislosť medzi dôvodmi prenasledovania (politické názory, náboženské presvedčenie) a\nprenasledovaním v súlade s článkom lA Ženevského dohovoru v situácii ozbrojeného konfliktu v Sýrii.\nNavrhovateľ označil závery krajského súdu o tom, že ak by bola navrhovateľova obava súvisiaca s\nnepredĺžením odkladu vojenskej služby reálna, sýrske štátne orgány by ho zo zaistenia neprepustili,\nalebo by ho poslali priamo na výkon vojenskej služby za nesprávne. Namietal, že jeho zadržanie je\nmožné považovať za politicky motivované zadržanie a to z dôvodov okolností, za ktorých k zadržaniu\ndošlo a taktiež z dôvodu samotného priebehu zadržania, kedy bol mučený za účelom poskytnutia\ninformácií o protivládnych aktivitách a ľuďoch vykonávajúcich tieto aktivity. Bezpečnostná situácia bola\nchaotická v čase jeho zadržania a jeden útvar nemal informácie o druhom útvare (t.j. bezpečnostné\nzložky a odvodový úrad), preto je možné predpokladať, že navrhovateľ nebol odvedený na výkon\nvojenskej služby počas jeho zadržania, hoci v tom čase už nemal predĺžený odklad výkonu vojenskej\nslužby. Táto skúsenosť, v spojitosti s tým, že ho bezpečnostné zložky hľadali na miestach kde sa zvykol\nzdržiavať a kde býval, ho motivovala k úteku do bezpečia. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sža/12/2016 zo dňa 27.04.2016.\nNavrhovateľ zdôraznil, že bolo povinnosťou odporcu, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť\nnavrhovateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa\nna tvrdenie navrhovateľa, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné\npochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Keďže výpovede v súvislosti so zadržaním a\nmučením boli ucelené a konzistentné bez vnútorných rozporov a v súlade s dostupnými informáciami\no krajine pôvodu, bolo potrebné aplikovať v prípade navrhovateľa zásadu \"v prípade pochybností v\nprospech žiadateľa\".\n\nOdmietol konštatovanie krajského súdu, že jeho odchod zo Sýrie nesúvisel s jeho zadržaním vzhľadom\nna časový odstup 19 mesiacov a zdôraznil, že pre žiadneho človeka nie je jednoduché len tak zo dňa\nna deň opustiť svoju vlasť, v ktorej odmalička vyrástol a žil. Poukázal na to, že sa snažil riešiť svoju\nsituáciu postupne, najprv obozretným správaním a vyhýbaním sa kontrolným stanovištiam v západnej\nčasti, neskôr po tom, čo ho príslušníci sýrskej bezpečnosti hľadali v kaviarni a doma, tak útekom do\nvýchodnej časti V., ktorá bola pod kontrolou opozície a až po únose zo strany ISIL definitívnym opustením\nSýrie.\nNavrhovateľ zároveň spochybnil výpovednú hodnotu zápisníc (vyhotovených v konaní o\nadministratívnom vyhostení Slovenskou ako aj českou políciou) ako dôkazov v azylovom konaní a\nto vzhľadom na skutočnosť, že zápisnice spisované pred cudzineckou políciou nesú často znaky\nkopírovania zaužívaných odpovedí bez reálneho poskytnutia odpovede zo strany účastníkov konania,\nako tomu bolo aj v jeho prípade. Uvedené tvrdenie podporil predložením zápisnice s odpoveďou jeho\nsesternice na totožnú otázku a anonymizovanej kópie zápisnice iného štátneho príslušníka Sýrie, ktorá\nbola spísaná v konaní pred iným oddelením, kde odpoveď na uvedenú otázku znie totožne.\nVo vzťahu k únosu zo strany príslušníkov ISIL navrhovateľa uviedol, že tento je dôvodom na poskytnutie\nazylu v zmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z. z., a to z dôvodu, že mu boli zo strany príslušníkov ISIL pripisované\npolitické názory ako aj náboženské presvedčenie. Trval na tom, že vzhľadom na pobočku televízneho\nkanálu AI Aan, pre ktorý pracoval a ktorý považuje ISIL za kanál \"neveriacich\" ako aj podľa príručky\nUNHCR, bodu 38, patrí do skupiny osôb s rizikovým profilom a to konkrétne ako osoba vnímaná ako\nosoba porušujúca predpisy Šárie.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie; zároveň požiadal o\npriznanie náhrady trov právneho zastúpenia.\nIII.\nStanovisko odporcu k odvolacím námietkam\nOdporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu (č. ČAS: MU-PO-2/2016-Ž zo dňa 02.11.2016) poukázal\nna to, že z tvrdení navrhovateľa, ktoré tento produkoval v správnom konaní ako aj v konaní pred\nsúdom vyplynulo, že navrhovateľ z dôvodu prepustenia zo zaistenia v krajine pôvodu nebol podozrivý z\nprotištátnej činnosti a rovnako nebol ani odvedený do armády.\nSkutočnosť, že navrhovateľ nepociťoval skutočnú obavu z prenasledovania štátnymi orgánmi vyjadruje\naj fakt, že po jeho mučení a prepustení ostal viac ako jeden a pol roka žiť v krajine pôvodu.\nK námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že táto povinnosť odporcu neznamená,\nže si má domýšľať právne relevantné dôvody pre udelenie azylu. Podľa názoru odporcu nebola v konaní\npreukázaná opodstatnenosť obáv navrhovateľa z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zák. č.\n480/2002 Z. z. Navrhovateľom uvádzané odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné, preto navrhol,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd\") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.\") a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení,\nže odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie\nprípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§\n3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto postupom\n\npodľa § 220 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. januára 2017 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa ust. § 8 zák. č. 480/2002 Z. z. „ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,\nžiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\"\nPodľa ust. § 13 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z. z. „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.„\nV predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu v časti, v ktorej tento rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi, preto primárne v\nmedziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ založil svoju žiadosť o udelenie azylu na\ntroch dôvodoch, a to vyhýbaní sa nástupu do vojenskej služby, účasti na pokojných protestných akciách\nproti súčasnej vláde v krajine pôvodu a z týchto dôvodov plynúcich obáv z prenasledovania zo strany\nštátnej moci. Ďalej popísal jeho pôsobenie pre televíznu stanicu Al-Aan TV, pričom z tohto dôvodu bol\nprepadnutý príslušníkmi ISIL, avšak po následnej dohode o poskytnutí informácií a zariadení televíznej\nstanice bol prepustený.\nPodľa § 2 písm. d) zák. č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\nPodľa § 8 zák. č. 480/2002 Z. z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nNavrhovateľ tvrdil, že mu hrozí trest a trestné stíhanie za to, že sa vyhýba nástupu na vojenskú službu,\npričom poukázal na dostupné správy o krajine pôvodu, ktoré preukazujú, že takéto osoby čelia väzneniu\n\nv zlých podmienkach, sú mučení a často krát zmiznú. Zároveň poukázal na informácie, v zmysle ktorých\nosoby, ktoré čelia vyššie uvedeným opatreniam zo strany štátu, často nemajú prístup k súdnej ochrane,\nresp. čakajú na proces pred súdnym orgánom aj šesť mesiacov v zlých podmienkach.\nPozornosti odvolacieho súdu pritom neunikli závery odporcu ako aj krajského súdu o nepravdivosti\nnavrhovateľových tvrdení, a to najmä pokiaľ ide o stanovenie obdobia, v ktorom opustil krajinu pôvodu.\nOdporca pritom poukazoval na zápisnice o vyjadrení navrhovateľa pred policajnými orgánmi v Českej\nrepublike a v Slovenskej republike, podľa ktorých tvrdil, že krajinu pôvodu opustil letecky do Turecka\ndňa 10.02.2013. Tieto údaje potom porovnal s obsahom výpovede v azylovom konaní, kde navrhovateľ\nuviedol, že krajinu pôvodu opustil v marci 2015. Na vyššie uvedených nezrovnalostiach potom odporca\nzaložil svoje závery o nedôveryhodnosti osoby navrhovateľa.\nK veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\nOdvolací súd sa nestotožnil so závermi odporcu ako aj krajského súdu o nedôveryhodnosti osoby\nnavrhovateľa z dôvodu rozporných výpovedí navrhovateľa o dátume jeho odchodu z krajiny pôvodu.\nNavrhovateľ v podanom odvolaní pritom dôvodne namietal, že takýto záver je predčasný, pričom\npoukázal na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v azylových veciach, v ktorej\ntento pripomenul, že nie je potrebné klásť prílišný dôraz na prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl počas jeho\nzadržania pre účely podania vysvetlenia (sp. zn. 1Sža/56/2010 zo dňa 13.07.2010), pričom zdôraznil,\nže podstatnejšie sa javia byť následné vyjadrenia žiadateľa, ich zrozumiteľnosť a absencia vnútorných\nrozporov (sp. zn. 1Sža/9/2007 zo dňa 16.10.2007).\nZ obsahu zápisnice o pojednávaní pred krajským súdom dňa 10.08.2016 vyplynulo, že sa navrhovateľ na\nvýzvu krajského súdu snažil o odstránenie rozporov podaním vysvetlenia, pričom krajský súd aj napriek\ntejto snahe aj naďalej, tak ako odporca, považoval výpoveď navrhovateľa o čase jeho odchodu z krajiny\npôvodu za nedôveryhodnú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 10/2013 zo\ndňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\nJe naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Pokiaľ sa teda žiadateľ o\nazyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď\nje možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými\ninformáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Z vyššie uvedených\ndôvodov sa odvolací súd stotožnil s namietanou predčasnosťou a nepodloženosťou takéhoto záveru.\nRovnako sa odvolací súd stotožnil aj s námietkou vytýkajúcou nesprávne právne posúdenie veci v otázke\naplikácie ustanovení § 8 v spojení s § 2 písm. d) bod 5 zák. č. 480/2002 Z. z. Odporca musí dať odpoveď\nna legitímnu otázku, či vyhýbanie sa vojenskej službe v krajine pôvodu navrhovateľa môže byť vnímané\nako politická opozícia voči vláde, a či v krajine pôvodu hrozí, že takéto osoby sú bezpečnostnými\nsilami mučené a väznené bez riadneho obvinenia, či súdu, ako tvrdí navrhovateľ. Zároveň odvolací súd\ndodáva, že odporca v preskúmavanom rozhodnutí poukazoval na správy o krajine pôvodu navrhovateľa.\nTieto (uvedené pod č. MU-ODZS-2016/0000197-002, č. l. 131 a nasl. administratívneho spisu odporcu)\nobsahujú informácie o amnestiách udelených dezertérom a osobám vyhýbajúcim sa vojenskej službe,\navšak odporca sa nezaoberal podmienkami udelených amnestií (povinnosť dotknutých osôb dobrovoľne\nsa prihlásiť štátnym orgánom, pričom ďalej nevyplynulo, či sú osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe aj\nnaďalej povinné nastúpiť do tejto služby) ako aj ich uplatňovaním v praxi.\nRovnako pokiaľ odporca podporil svoje závery v preskúmavanom rozhodnutí tvrdením, že „bolo\nnavyše preukázané, že menovaný nebol do armády povolaný a ani nepreukázal, že by mu povolanie\nbezprostredne hrozilo\" (str. 5 preskúmavaného rozhodnutia), takéto konštatovanie nie je udržateľné.\nSprávy o krajine pôvodu navrhovateľa informujú o tzv. kontrolných stanovištiach, kde dochádza k\nzatýkaniu mladých mužov, ktorí dosiahli odvodový vek a nebolo im udelené povolenie odkladu služby (č.\n\nl. 109 administratívneho spisu). V prípade takejto kontroly, pokiaľ muž odvodového veku podľa údajov\nvyznačených vo vojenskej knižke nemá splnenú vojenskú službu, resp. nemá povolený odklad vojenskej\nslužby, môže byť okamžite zatknutý.\nNavrhovateľ zároveň poukázal na to, že jeho skutočné, ale aj pripisované politické presvedčenie,\nplynúce z vyhýbania sa výkonu vojenskej služby sú dostatočné dôvody na priznanie štatútu utečenca,\npreto existuje jednoznačná súvislosť medzi dôvodmi prenasledovania (politické názory, náboženské\npresvedčenie) a prenasledovaním v súlade s článkom lA Ženevského dohovoru v situácii ozbrojeného\nkonfliktu v Sýrii.\nOdporca sa vyššie uvedenými tvrdeniami zaoberal nedostatočne. Zároveň v preskúmavanom\nrozhodnutí odkazoval na publikácie UNHCR (strana 4 preskúmavaného rozhodnutia) a uzavrel, že\nprípadné tresty, ktoré navrhovateľovi v krajine pôvodu hrozia by museli presahovať tresty, ktoré\nvnútroštátne právo ukladá za dezerciu. V danom prípade však odporca opomenul, že navrhovateľove\nobavy z nastúpenia do vojenskej služby, tak ako ich sám prezentoval, pramenia z účasti na vojenských\noperáciách, ktoré predpokladá ustanovenie § 13 ods. 2 zák. č. 480/2002 Z. z. ako dôvod pre neudelenie\nazylu a následne z perzekúcie zo strany štátu z dôvodu tzv. imputovaného politického presvedčenia.\nZ navrhovateľom predloženého úryvku zo správy UNHCR - Medzinárodná ochrana so zreteľom na ľudí\nutekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky (UK Home Office, Syrian Arab Republic, Country of Origin\nInformation /COI/ Report, 11. september 2013,[online], http://www.gov.uk/government/uploads/system/\nuploads/attachment_data/file/312738/Syrian_Arab_Republic_report_2013.pdf), ktorú tento založil do\nadministratívneho spisu (str. 97 administratívneho spisu) vyplýva, že UNHCR medzi profily osôb, ktorým\nhrozí prenasledovanie v Sýrii na prvom mieste zaradil o. i. osoby v opozícii proti vláde alebo domnelých\noponentov vlády, demonštrantov, aktivistov a iné osoby, ktoré sú vnímané ako sympatizujúce s opozíciou\nako aj osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe a dezertérov. Spoločným menovateľom vyššie uvedených\nprofilov osôb je opozičná činnosť, resp. pripisované opozičné politické názory. S vyššie uvedenou\nsprávou, ako aj s ďalšími dôkazmi, ktoré navrhovateľ predložil, sa odporca nezaoberal, čo napokon,\npodľa názoru odvolacieho súdu viedlo k predčasným záverom o neopodstatnenosti navrhovateľových\nobáv z prenasledovania v krajine pôvodu.\nPre doplnenie odvolací súd dodáva, že zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie\nazylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu.\nKonanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie\ndôkaznej núdze ( pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26. 2. 2008 , č . j . 2 AZS 100/2007 64 , a z 27. 3. 2008 , č . j . 4 AZS 103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.7.2014\nsp. zn. 1Sža 17/2014) ), že ide o prospektívne rozhodovania ( t. j . posudzuje sa opodstatnenie strachu\nz prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti ) a že nesprávne rozhodnutie má pre\nsťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky .\nTýmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu . Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu.\nJe nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 480/2002 Z.\nz., potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 480/2002 Z. z., potom\nje potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického\nprostredia v krajine pôvodu žiadateľa.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\n\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií, a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú .\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze , t. j . vtedy, keď\nnie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zák. č. 480/2002\nZ. z., je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli\nodstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\nSprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo \"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu\" ( \" benefit of doubt \" ). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď .,\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\nOdporca preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdenej obave, ktorú uvádza od\nsamého začiatku administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa\naj v kontexte správ o krajine pôvodu, ktoré zistil odporca ako aj tých ktoré predložil navrhovateľ a\nto najmä s ohľadom na skutočnosť, že vyhýbanie sa vojenskej službe sa môže považovať za výraz\npolitickej opozície voči vláde (prisudzované politické presvedčenie). V ďalšom konaní bude podľa názoru\nNajvyššieho súdu potrebné, aby odporca rozhodol o udelení/neudelení azylu, po doplnení dokazovania\nuvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností.\nOdvolací súd sa zaoberal aj tvrdeniami navrhovateľa o jeho incidente s príslušníkmi ISIL a rovnako ako\nkrajský súd, dospel k záveru, že tieto nepredstavujú dôvod na udelenie azylu podľa § 8 zák. č. 480/2002\nZ. z.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a §\n151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že\nnavrhovateľovi ktorý mal úspech vo veci ich náhradu priznal podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\") vo výške spolu 437,58 €\ntitulom trov právneho zastúpenia.\nTrovy konania pozostávajú z úkonov právnej pomoci po 143 € za úkony vykonané v roku 2016, a to:\n- príprava a prevzatie zastupovania (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),\n- účasť na pojednávaní dňa 10.08.2016 (§13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) a\n- napísanie odvolania (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky).\nV zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky má advokát právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné\nvýdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý\núkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu za úkon právnej služby v roku 2016 predstavuje\nsumu 8,58 €. Nakoľko právna zástupkyňa v odvolaní uplatnila náhradu režijného paušálu za jeden úkon\n\nprávnej služby, čo napokon vyplynulo aj z navrhovanej výšky trov právneho zastúpenia odvolací súd s\npoukazom na § 151 O.s.p. priznal náhradu režijného paušálu za jeden úkon právnej pomoci.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/11/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}