{"guid": "6c7ccaac-e3c6-4c21-b15d-f12c614e928a:a782db16-e281-4fb3-9f5b-ad17d15ef16d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016200790.1", "spisova_znacka": "10Sža/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/2/2017 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 10Sža/2/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016200790.1", "identifikacne_cislo": "1016200790", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a782db16-e281-4fb3-9f5b-ad17d15ef16d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200790.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200790.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200790.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/2/2017\n1016200790\n31. 05. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1016200790.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nL. E., nar. XX.XX.XXXX, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Indickej republiky, podľa vlastného\nudania v krajine pôvodu naposledy bytom v obci N., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor\nRohovce, zastúpeného Ligou sa ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti\nodporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29. marca 2016,\nna odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 14.\ndecembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 10SaZ/1/2016-84 zo dňa 9. marca 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa\n14. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 10SaZ/1/2016-84 zo dňa 9. marca 2017 p\notvrdzuje.\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS:\nMU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.09.2016, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002\nZ.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a\nzároveň mu podľa §13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako správne\na zákonné.\nK námietke nedostatočného zistenia stavu veci spočívajúcej v tom, že pokiaľ mal odporca pochybnosti\no dôveryhodnosti navrhovateľa, mal v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie krajský súd uviedol,\nže nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa.\nKrajský súd konštatoval (ako to vyplýva z obsahu azylových spisov navrhovateľa), že navrhovateľ vo\nsvojich predchádzajúcich konaniach prezentoval až do roku 2011 (konanie ČAS: MU-610/PO-Ž-2011)\nzhodné dôvody žiadosti o azyl, resp. udával totožné údaje o svojej osobe. Od svojej výpovede v\nkonaní ČAS: MU-610/PO-Ž-2011 však zmenil svoje výpovede, napr. najmä vo vzťahu k výkonu svojej\n\npráce policajta (7 rokov - 7 mesiacov), členstva v politickej strane (bez politickej príslušnosti - strana\nKhalistan), odchodu z Indie (2000 - 1989), tiež čo do dôvodu odchodu z Indie (nemal problémy s políciou\n- bol políciou niekoľko dní zaistený a bitý - bol mu uložený trest smrti). Odporca sa tak v aktuálnom,\nako aj v predchádzajúcich azylových konaniach snažil tieto rozpory objasniť, avšak navrhovateľ iba\nuviedol, že o týchto skutočnostiach skôr nehovoril preto, lebo sa obával, že bude (zo Slovenska)\nvrátený do Indie, resp. že by mohol mať (zo svojho členstva v politickej strane problémy, resp. na\npoložené otázky (týkajúce sa objasnenia rozporov) neodpovedal. Podľa názoru krajského súdu teda\nodporcovo vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej je dôvodné, pričom odporca dospel k\ntakémuto záveru na základe vykonaného dokazovania, a to nielen v aktuálnom konaní. Aj podľa názoru\nkrajského súdu k zmene vo výpovediach navrhovateľa došlo výlučne z dôvodu, aby si vylepšil svoju\npozíciu v konaní (konaniach) o udelenie azylu, nakoľko predchádzajúcich konaniach bol neúspešný.\nTieto rozpory nie sú nezanedbateľnými, pričom je nelogickým, aby sa ako žiadateľ o azyl obával štátu v\nktorom o azyl žiada nepredostrieť od počiatku všetky existujúce dôvody svojej žiadosti. Konštatovaniu\nnedôveryhodnosti navrhovateľa svedčia aj zmeny ním uvádzaných skutočností, napr. týkajúcich sa dĺžky\njeho pôsobenia ako policajta, roku odchodu z krajiny jeho pôvodu, členstva v politickej strane\nK námietke existencie vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože\npodľa názoru navrhovateľa v konaní vykonaný znalecký posudok obsahuje rozpory krajský súd uviedol,\nže aj táto je nedôvodná. Závery znalca, obsiahnuté v jeho odpovediach na položené otázky sú\njednoznačné a bezrozporové. Znalec konštatoval na základe vykonaného vyšetrenia, že navrhovateľ\ntrpí duševnou poruchou v zmysle organicky podmienenej poruchy osobnosti s obrazom stredne\nťažkého poúrazového organického psychosyndrómu, tiež že je závislý od analgetík opiátového typu.\nZ terapeutického hľadiska však súčasný stav navrhovateľa vyhodnotil ako ustálený a doriešený,\nnevyžadujúci si a to ani v blízkej budúcnosti špeciálnu lekársku starostlivosť, či terapeutické opatrenia.\nNámietku nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa názoru navrhovateľa splnil podmienky\nudelenia tzv. humanitárneho azylu a v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu hrozí závažná ujma\nkrajský súd tiež vyhodnotil ako dôvodnú. Na udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle niet\npodľa názoru krajského súdu právneho nároku. Odporca (s poukazom na zdravotný stav navrhovateľa,\nktorým navrhovateľ tiež odôvodnil svoju žiadosť o azyl) osobitne na základe vykonaného znaleckého\ndokazovania odôvodnil, prečo navrhovateľovi tzv. humanitárny azyl neudelil. Odporca teda reagoval\nna tento dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl, odôvodnil prečo sa rozhodol azyl postupom podľa § 9\nzákona o azyle neudeliť. V súvislosti s neexistenciou právneho nároku na udelenie tzv. humanitárneho\nazylu krajský súd poznamenal, že pokiaľ navrhovateľ o tzv. humanitárny azyl požiadal a odporca\nodôvodnil jeho neposkytnutie, tak takéto jeho rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu.\nKrajský súd tiež považoval za nedôvodnú námietku smerujúcu voči nesprávnemu právnemu posúdeniu\nneposkytnutia doplnkovej ochrany. Ako to vyplýva zo správy o zdravotnom stave navrhovateľa, osobitne\nvšak tiež zo záverov podaného znaleckého posudku, navrhovateľov zdravotný stav je stabilizovaný,\nnevyžadujúci (a to ani v blízkej budúcnosti) realizáciu špeciálnej lekárskej starostlivosti. Teda námietka\nhrozby vážneho bezprávia, ktoré by malo spočívať v naznačenom neposkytnutí zdravotnej starostlivosti,\nsúvisiacej s jeho aktuálnym zdravotným stavom, nie je dôvodná.\nO trovách navrhovateľa krajský súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods. 1 O.s.p. s poukazom na\nvýsledok konania.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie.\nPodľa navrhovateľa krajský súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a vec nesprávne\nprávne posúdil.\n\nNavrhovateľ v odvolaní namietal rovnaké dôvody ako v podanom opravnom prostriedku, a to nesprávne\nprávne posúdenie krajského súdu vo vzťahu k dôveryhodnosti osoby navrhovateľa, nedostatočne\nzistený skutkový stav, pretože znalecký posudok obsahuje rozpory, nesprávne právne posúdenie vo\nvzťahu k splneniu podmienok udelenia azylu z humanitárnych dôvodov (zdravotné dôvody navrhovateľa\na v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu mu hrozí závažná ujma).\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť. Odporca uviedol, že považuje odvolanie navrhovateľa za účelové. Navrhovateľ v ňom uviedol\nopakovane dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu tak, ako v predchádzajúcich konaniach. Podľa\nnázoru odporcu navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by\nvyžadovali jeho žiadosť opätovne prehodnotiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nNapadnutým rozhodnutím ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.03.2016 odporca podľa § 13 ods. 1\nzákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a súčasne mu podľa § 13c\nods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu.\nSvoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že ide už o jedenástu žiadosť navrhovateľa a táto žiadosť nespĺňa\nzákonom stanovené podmienky na udelenie azylu, a to z nedôveryhodnosti navrhovateľom tvrdených\ndôvodov. V prípade navrhovateľa sa vyskytlo veľa rozporov a tieto nebolo možné považovať za nepatrné,\nči zanedbateľné. Čo sa týka tzv. humanitného azylu odporca uviedol, že na jeho poskytnutie neboli\nsplnené predpoklady. V súvislosti so zdravotným stavom navrhovateľa odporca poukázal na znalecký\nposudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktorý bol vypracovaný v konaní. Pri\nposudzovaní poskytnutia navrhovateľovi doplnkovú ochranu odporca dospel k záveru, že nie sú splnené\nani podmienky na udelenie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ podľa názoru odporcu nespadá do žiadnej\nkategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca nepovažuje za\npotrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany.\nPri posudzovaní žiadosti sa posudzovala aj situácia v krajine pôvodu a podľa informácií z Odboru\ndokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zo dňa 23.06.2014, 20.06.2014, 14.04.2015, 30.11.2015,\nako aj z informácií z aktuálne verejne dostupných zdrojov je India považovaná za relatívne bezpečnú\nkrajinu. Štát Pandžáb je hodnotený ako relatívne bezpečný a neboli zistení žiadne okolnosti,\nktoré bránia navrhovateľovi v návrate do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie.\nZískané boli aj informácie o zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu navrhovateľa, podľa ktorých\nsú v Indii základné zdravotné služby poskytované vo vládnych centrách zadarmo, je teda možnosť\nposkytnúť navrhovateľovi primeranú liečbu aj v krajine pôvodu. Okrem toho je v oblasti starostlivosti\no osoby s psychickým postihnutím, osoby so závislosťou na alkohole a staršie osoby dopĺňa celý\nrad mimovládnych organizácii. Navrhovateľ ako člen sikhskej komunity môže navyše počítať aj s\npomocou, ktoré zabezpečujú sikhské nadácie a organizácie. Po celej Indii sú v sikhských komplexoch\nprostredníctvom finančných alebo vecných darov poskytované služby ako ubytovanie, strava a základná\nzdravotná starostlivosť pre tých, čo ju nutne potrebujú.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. mája\n2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\n\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nUstanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta,\nresp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho\nako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa ust. § 9/ zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi podľa § 13 ods.\n1 zákona o azyle a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o\nazyle z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie týchto foriem\nmedzinárodnej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský\n\nsúd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací\nsúd žiadne výhrady a pre ich správnosť na ne v podrobnostiach odkazuje. V prejednávanej veci je zrejmé,\nže odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu na území Slovenskej republiky nepreukázaním\nopodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva\nzo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.\nZ napadnutého rozsudku je zrejmé, z akých skutočností krajský súd vychádzal, akými úvahami\nsa pri svojom rozhodovaní riadil a prečo námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné, pričom\nsa vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, ako je nižšie rozvedené pri vyrovnaní sa s\njednotlivými námietkami.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd neúplne zistil skutkový\nstav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, krajský súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského\nsúdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ namietal záver odporcu ako aj\nkrajského súdu, podľa ktorých je navrhovateľ nedôveryhodný.\nUvedenú námietku vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú. Na tomto mieste považuje odvolací súd\nza dôležité zdôrazniť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre ( napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013\nzo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby\npreukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\nOdvolací súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27. mája 2008,\nv ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok\nlistinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal\npravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie\nnavrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať\npredovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú\nprotirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na\nspochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“\nJe naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\nPokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012, v\nktorom uviedol, že „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového\nhodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp.\nvierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi\ninformáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len\nniektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale\nzásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“\nOdvolací súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že v tomto konaní ide už v poradí o\njedenástu žiadosť navrhovateľa o azyl. Z predchádzajúcich konaní je zrejmé, že až do roku 2011\nnavrhovateľ uvádzal zhodne údaje o svojej osobe. Od výpovede v konaní ČAS: MU-610/PO-Ž-2011 však\nzmenil svoje výpovede, napr. vo vzťahu k členstve v politickej strane (predtým bez príslušnosti potom\n\nstrana Khalistan), čo do dôvodu odchodu z Indie (predtým nemal problémy s políciou potom bol políciou\nniekoľko dní zaistený bitý, bol mu uložený trest smrti). Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca sa\ntieto rozpory snažil objasniť, ale navrhovateľ k zmene výpovedí iba uviedol, že o týchto skutočnostiach\nnehovoril, pretože sa obával, že bude vrátený do Indie alebo na objasňujúce otázky neodpovedal.\nRozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nie sú len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo\nlen omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré\nsprávny orgán rozpoznal a navrhovateľ ich žiadnym spôsobom hodnoverne nevysvetlil.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že záver odporcu, ako aj krajského súdu, podľa ktorého\nvyhodnotili osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú je dôvodné. Na preukázaní pravdivosti tvrdení\nmusí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné,\nnesmú si protirečiť a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svoje\nosoby. Navrhovateľ však sám svoje výpovede menil, pričom však tieto zmeny, resp. rozpory nie sú\nzanedbateľné, ale týkajúce sa napr. členstva v politickej strane, dôvodu odchodu z krajiny pôvodu,\nteda skutočností, ktoré majú zásadný vplyv na posúdenie žiadosti navrhovateľa o azyl. Odvolací súd je\nrovnako ako krajský súd názoru, že k zmene výpovedí navrhovateľa došlo výlučne z dôvodu vylepšenia\nsvojej pozície v konaní o udelení azylu, pretože predchádzajúce žiadosti navrhovateľa boli neúspešné.\nV dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 23.04.2014 ako dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať\no udelenie azylu navrhovateľ uviedol, že o udelenie azylu sa rozhodol opakovane požiadať z tých istých\ndôvodov, ktoré uvádzal v jeho predchádzajúcich konaniach. K týmto dôvodom nechcel nič doplniť a v\nplnej miere sa ich pridržiaval. Jeho problémy v krajine pôvodu súviseli s teroristami a štátnymi orgánmi\nIndie. Bol zadržaný na polícii, kde ho bili a dávali mu elektrické šoky. Bolo voči nemu začaté trestné\nstíhanie a bojí sa, že v prípade návratu mu bude uložený trest smrti, pretože vodcovi strany Khalistan,\nktorej bol členom, bol taký trest uložený. O udelenie azylu požiadal aj zo zdravotným dôvodov.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že odporca do spisu zabezpečil viaceré informácie o krajine\npôvodu navrhovateľa od odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce z 20.06.2014, 23.06.2014,\n14.04.2015, 30.11.2015, ako aj informácie z aktuálne dostupných zdrojov. Z informácií je zrejmé, že\nštát Pandžáb, z ktorého pochádza navrhovateľ, je relatívne bezpečný a neboli zistené okolnosti, ktoré\nby bránili navrhovateľovi v návrate do krajiny pôvodu. Zo správ je tiež zrejmé, že Najvyšší súd Indie v\nprípade Bachan Singh v. štát Pandžáb rozhodol, že trest smrti je ústavný iba pri použitý ako výnimočný\ntrest v „najvzácnejších zo zriedkavých prípadov“. V krajine sa trest smrti neukladá ani za spáchané\npriestupky. Z uvedených dôvodov obava navrhovateľa z uloženia trestu smrti nie je dôvodná.\nNapriek tomu, že navrhovateľ bol správnym orgánom s poukazom na rozpory vo výpovediach, ktoré\nneboli nepatrné alebo omylom vysvetlené vyhodnotený za nedôveryhodného, dôvodmi jeho žiadosti o\nazyl sa zaoberal a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania\nz rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov\nalebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o\nprávnom postavení utečencov a zákona o azyle.\nS takýmto záverom sa stotožnil krajský súd a odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by takéto\nzávery nemali byť považované za správne.\nNa námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu z dôvodu rozporov v znaleckom posudku\nMUDr. B. K., odvolací súd uvádza, že je nedôvodná. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského\nsúdu, podľa ktorého závery znalca v znaleckom posudku sú jednoznačné a bezrozporové a žiadne\nrozpory v záveroch znaleckého posudku sa nenachádzajú. Znalec konštatoval, že z medicínskeho\nhľadiska je jeho stav ustálený, nevyžaduje si a v blízkej budúcnosti si nebude vyžadovať nasadenie\nšpeciálnej starostlivosti, či terapeutických opatrení, vrátane jeho závislosti od opiátových analgetík. Z\nvyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú aj námietku, že v prípade návratu\ndo krajiny pôvodu mu hrozí závažná ujma z dôvodu jeho zdravotného stavu.\nNa tvrdenie navrhovateľa, že v krajine pôvodu podpora (sociálna, ekonomická, zdravotná a pod.)\nneexistuje, odvolací súd poukazuje na informácie odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce,\nz ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako člen sikhtskej komunity môže počítať s pomocou sikhtských\nnadácii a organizácii, ako je zdravotná starostlivosť, ubytovanie, poskytovanie jedla. Okrem toho štátny\n\na súkromný sektor v oblasti starostlivosti o osoby s psychickým postihnutím, osoby so závislosťou na\nalkohole a staršie osoby, dopĺňa celý rad mimovládnych organizácií.\nOdvolací súd konštatuje, že odporca sa zdravotným stavom navrhovateľa dôkladne zaoberal, o čom\nsvedčí aj vypracovanie znaleckého posudku, a zo záverov uvedených v znaleckom posudku ako aj\nna základe získaných informácií od odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce týkajúcich sa\nzdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu navrhovateľa rozhodol tak, že navrhovateľovi neudelil azyl a\nani mu neposkytol doplnkovú ochranu.\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku navrhovateľa, podľa ktorého splnil podmienky\nudelenia tzv. humanitárneho azylu. Z dikcie zákona (vzhľadom na správne uváženie) vyplýva, že na\nudelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré preskúmavajú rozhodnutia\nMinisterstva vnútra - Migračného úradu (v texte „odporca“), neurčujú odporcovi, ktoré dôvody má\npovažovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a teda ani zrušovať jeho\nrozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu súdu takýmto\nmal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie odporcu v danej\nveci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre\norgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu. V súvislosti\ns neexistenciou právneho nároku na udelenie tzv. humanitárneho azylu odvolací súd poznamenáva,\nže pokiaľ navrhovateľ o tzv. humanitárny azyl požiadal a odporca odôvodnil jeho neposkytnutie, tak\ntaké rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016, v ktorom obdobne uviedol, že „Na\nnámietku navrhovateľa, že odporca nezvážil možnosť udelenia azylu navrhovateľovi z humanitárnych\ndôvodov uvedených v § 9 zákona o azyle odvolací súd uvádza, že vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť\nazyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu a\nvo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Z odôvodnenia rozhodnutia\nodporcu vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne posúdené, pričom nebola\nzistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nespadá do žiadnej\nkategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca v jeho prípade\nnepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda odporca nepovažoval\ndôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe\ndôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho\nrozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.“\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s námietkami navrhovateľa sa krajský\nsúd v napadnutom rozsudku dôsledne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1\nO. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý\nv tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.,\n§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}