{"guid": "9fb6c5f4-8b2d-46c8-9e0b-1401afc6d85f:a9f4f86b-8a14-4784-826e-667e8423cf74", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016200786.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/26/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/26/2017 z 12. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 3Sžfk/26/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016200786.1", "identifikacne_cislo": "1016200786", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-1", "nazov": "§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9f4f86b-8a14-4784-826e-667e8423cf74", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200786.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200786.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200786.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/26/2017\n1016200786\n12. 07. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1016200786.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): Žilinská univerzita v\nŽiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina, IČO: 00 397 563, zastúpený: advokátska kancelária MAPLE\n& FISH s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovaným: 1/ Výskumná\nagentúra, so sídlom Hanulova 5/B, Bratislava, IČO: 31 819 494, 2/ Ministerstvo školstva, vedy výskumu\na športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 164 381, o preskúmanie\nzákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501399/SO2 zo dňa 16.03.2016 a Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220120028/Z05 zo dňa 16.03.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/92/2016-129 zo dňa 6. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nz a m i e t a.\nKasačnú sťažnosť Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina, IČO: 00 397 563\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/92/2016-129 zo dňa 6. decembra 2016 z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu\nvo veci preskúmania Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501399/SO2 zo dňa 16.03.2016 (ďalej len\n„Správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120028/Z05 zo dňa 16.03.2016 (ďalej\nlen „Žiadosť“).\n2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 22.04.2009 uzatvoril so žalovaným v 2. rade, v zastúpení\nžalovaným v 1. rade, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 020/2009/2.1/OPVaV\n(ďalej len „Zmluva o NFP“) na projekt „Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej\ndopravy“, kód ITMS: 26220120028. Ako verejný obstarávateľ, uverejnil dňa 30.10.2009 oznámenie\no vyhlásení verejného obstarávania formou užšej súťaže na predmet zákazky s názvom „Dodávka\nvýpočtovej techniky, príslušenstva a vybudovanie infraštruktúry univerzity“, ktorý bol financovaný z\nfondov EÚ. Výsledkom verejného obstarávania bolo uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom, ako\nobjednávateľom, a úspešným uchádzačom, ako zhotoviteľom, na uvedený predmet zákazky v hodnote\n5.578.534,96 eur.\n3. V období od 18.04.2012 do 14.06.2012 bol u žalobcu vykonaný vládny audit č. A443, K2833, s cieľom\nzískať uistenie o oprávnenosti výdavkov v rámci projektu, v ktorom bol overený aj postup žalobcu pri\nzadávaní vyššie uvedenej zákazky. Vykonaným vládnym auditom audítorská skupina neidentifikovala u\nžalobcu žiadne porušenie § 9 ods. 2 alebo § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.\n\n4. Na základe Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.\n9924-7000/2014-OK/4 zo dňa 17.12.2014 Úradu pre verejné obstarávanie, žalovaný v prvom rade,\nkonajúci na základe poverenia žalovaného v druhom rade, zaslal žalobcovi Správu o zistenej\nnezrovnalosti č. N21501399/S02 zo dňa 16.03.2016 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č.\n26220120028/Z05 zo dňa 16.03.2016, v ktorých žalobcovi oznámil, že zistil neoprávnené výdavky, ktoré\nvznikli porušením § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej\nlen „zákona o verejnom obstarávaní“), v postupe žalobcu ako zadávateľa vyššie uvedenej zákazky,\nčím bolo porušené Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, konkrétne hlava V, kapitola III, článok 56.\nVýšku nezrovnalosti žalovaný v 1. rade identifikoval v celkovej výške 136.045,75 eur, z toho podiel\nEurópskej únie bol vyčíslený sumou 115.638,88 eur, podiel štátneho rozpočtu vo výške 13.604,59 eur a\npodiel vlastných verejných zdrojov vo výške 6.802,28 eur. V Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov,\nžalovaný v prvom rade požiadal žalobcu o vrátenie istiny vo výške 129.243,47 eur v lehote najneskôr\ndo 09.05.2016.\n5. Podľa názoru krajského súdu, v danej veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či napadnutá Správa\no zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, vydané žalovaným v prvom\nrade, boli spôsobilé privodiť ujmu na právach alebo chránených záujmoch žalobcu. Pri posudzovaní\nprípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd\npovinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo\nslobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná\nzmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho\npreskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci\nnejde, pretože právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo\nzákladných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských\nprávach a základných slobodách.\n6. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky\nna poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky, nemožno považovať za rozhodovací\nproces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto\nkonaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o\nverejnom obstarávaní. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným\nv rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016\ndospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do\npráv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.\n7. Súd poukázal na ustanovenie § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákona č. 528/2008 Z. z.“), podľa ktorého, ak prijímateľ\nnevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne\no vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve. Správa i Žiadosť sú, vo svojej podstate,\nlen opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach\nžalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Toto štádium riešenia finančných\nnezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku\npriestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správou ani žiadosťou nebol žalobca\nzaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu finančných prostriedkov, pričom až prípadné následné\nkonečné rozhodnutie zo strany poskytovateľa bude preskúmateľné správnym súdom.\n8. Na základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že neboli splnené podmienky na\npreskúmanie napadnutých opatrení v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu ako neprípustnú podľa\n§ 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) odmietol.\n9. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobu odmietol podľa ust. § 98\nods. 1 písm. g/ S. s. p. pre jej neprípustnosť, čím porušil zákon, nakoľko znemožnil sťažovateľovi, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že hoci Krajský súd v Bratislave považuje zaslanie Správy a Žiadosti za\npostup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., samotní žalovaní v prvom a druhom rade nemajú\nv predmetnej veci ustálený názor, čo považuje za neprípustné.\n\n10. Podľa jeho názoru, žalobou napadnuté rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie správneho\norgánu, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom konaní. Procesné úkony správneho orgánu majú\nautoritatívny vzťah k žalobcovi a správny orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci a nie\nv pozícii oznamovateľa. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Bratislave ako aj Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, týkajúcu sa definície a charakteru typov rozhodnutí správnych orgánov\npreskúmateľných súdom. Aj keď finančné vyčíslenie nezrovnalosti ešte samo osebe nezakladá\npovinnosť vrátiť finančné prostriedky, nastupuje povinnosť žalobcu uhradiť sumu vo výške jeden a pol\nnásobku žiadanej sumy, ak k úhrade nedôjde na základe žiadosti. Z uvedeného dôvodu napadnuté\nrozhodnutia správneho orgánu sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach alebo chránených\nzáujmoch.\n11. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca kasačný súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil\nvec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania a kasačného\nkonania. Taktiež navrhol, aby kasačný súd pred rozhodnutím vo veci priznal kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok.\n12. Žalovaný v prvom rade vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že vystavením\nSprávy a Žiadosti konal v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. a ostatných záväzných právnych predpisov SR\na EÚ, upravujúcich čerpanie prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, a teda si\nplnil svoje zákonné povinnosti. Už z názvu a obsahových náležitostí Správy je zrejmé, že ide o dokument,\nktorý má informačný charakter, nie je právne vynútiteľný, a nezrovnalosť je iba „zdokumentovaná“.\nAbsolútne popiera tvrdenia žalobcu o tom, že nemá k dispozícii žiadne opravné prostriedky, pretože tie\nbude môcť riadne využiť po vydaní rozhodnutia podľa § 27a ods. 3, 5 a 7 zákona č. 528/2008 Z. z..\nŽalovaný v prvom rade uviedol, že nie je orgánom verejnej správy a nie je oprávnený vydať rozhodnutie\nv správnom konaní podľa § 27a zákona č. 258/2008 Z. z. Z uvedeného dôvodu, ním vydanú Správu a\nŽiadosť nie je možné preskúmať v správnom súdnictve. Správa a Žiadosť sú len opatreniami predbežnej\npovahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, a teda súd rozhodol\nsprávne, keď žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S. s. p.\n13. Vzhľadom k uvedenému, žalovaný v prvom rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\npodľa § 461 S. s. p. zamietol.\n14. Žalovaný v druhom rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie\npovažuje za vecne správne. V danom prípade Správa ako aj Žiadosť nemôžu žiadnym spôsobom\nzasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, pretože sa jedná len o nezáväzné, podkladové informácie,\npotrebné pre ďalší postup riešenia nezrovnalosti. Podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase\nvypracovania a odoslania Správy a Žiadosti považuje za predčasné, pretože ku dňu podania žaloby\nneexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona\nč. 528/2008 Z. z. Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, bude žalobca\npovinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a až toto rozhodnutie je spôsobilé\nzasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, a teda bude aj preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\nŽalovaný v druhom rade poukázal na to, že vzťah účastníkov konania je zmiešaný a je riadený normami\nsúkromného aj verejného práva. Postavenie zmluvných strán Zmluvy o NFP je rovné a poskytovateľ,\nžalovaný v prvom rade v zastúpení žalovaným v druhom rade nekonal v štádiu zaslania Správy a Žiadosti\nako správny orgán.\n15. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v druhom rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 S. s. p. zamietol.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti preto, že na súdny\nprieskum napadnutého úradného listu chýba správnym súdom právomoc.\n\n18. Najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už riešil spory týkajúce sa právomoci\nsprávneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu Správy o zistenej nezrovnalosti,\nvrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Zároveň vo svojej rozhodovacej činnosti neustále\npoukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t. j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho\nsúdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie\nsúdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov\nsúdov na riešenie obdobných vecí.\n19. Z uvedeného dôvodu sa najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným\niným senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom zastavujúceho uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa\n8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015, podľa ktorého v rozsahu analogicky relevantnom pre odôvodnenie\nsvojich nižšie vyslovených záverov, (v podrobnostiach je celý text rozhodnutia zverejnený na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu) cituje:\n„Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v prejednávanom\nprípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.\nSprávne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy\nv zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú.\nV prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa\ndruhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie\nprostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely odpadového hospodárstva.\nVýpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej\nhlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd\nmá za to, že v\nnich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca.\nPrejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n20. Najvyšší súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným záverom, že na prvom mieste sa musí správny súd\nvysporiadať s otázkou svojej právomoci, a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 7 S. s. p. (predtým\n§ 248 O. s. p.) pretože, ako správne konštatoval senát 4S a následne aj senát 1S najvyššieho súdu, nie\nje možné si osvojiť záver, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k\nzákladným právam a slobodám v zmysle nižšie citovaného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n21. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané už za účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku, podľa ustanovení § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ S. s. p., v zmysle ktorých správny\nsúd uznesením žalobu odmietne, ak je neprípustná. Ako správne uviedol aj krajský súd v napadnutom\nrozhodnutí, nová právna úprava (keďže správna žaloba bola podaná ešte v čase účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku) nebola v neprospech žalobcu, nakoľko podľa nej by napadnuté opatrenia žalovaného\nrovnako nemohli byť podrobené súdnemu prieskumu, pretože v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p. by konania\no nich museli byť zastavené.\n22. Podľa § 7 S. s. p. v citovanom znení, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\n\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n23. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení, kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n24. Na rozdiel však od zastavujúceho dôvodu vysloveného v hore citovanom uznesení (4Sžf/56/2015),\nt.j. aplikácia § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 248 písm. d) O. s. p., dospel konajúci senát\nnajvyššieho súdu na základe nižšie vyslovených právnych názorov k záveru, vyslovenom aj v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžf/87/2015, podľa ktorého: „zastavujúcim dôvodom (v\ntomto prípade dôvodom na postup podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.), je aplikácia § 27a ods. 1 zák. č.\n528/2008 Z. z. v spojení s § 7 S.s.p.\n25. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z., sa úspešnému predkladateľovi\nžiadosti a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, pomoc, resp. podpora poskytuje na základe\nsúkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka. Ďalej však, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej\nsprávy, t.j. ako riadiaci orgán, ktorý zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu vyplýva najmä z ustanovení § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu\nnad plnením podmienok poskytnutia pomoci a podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so\nzáväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory),\nresp. § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\n26. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu\nnezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č.\n528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. Správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného, v\nprípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu\ndohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.\nz.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6\nzák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s\nprihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom\nzmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci\nvýkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej\nprávomoci ako sa domnieva žalobca.\n27. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí\nnezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť Správu o\nzistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\n\n28. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje\nv okamihu, keď nedôjde zo strany prijímateľa (žalobcu) k vráteniu príspevku na základe výzvy\npodľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. V prípade nevrátenia príspevku na základe výzvy žiadosti, môže žalovaný podať podnet na správne konanie orgánu príslušnému podľa zákona č.\n25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. zákona č.\n343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní účinného od 18.04.2016. Až zistené porušenia pravidiel vo\nverejnom obstarávaní prijímateľom zo strany príslušného orgánu (Úrad pre verejné obstarávanie), je\npodnetom na vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., správnym orgánom\nv správnom konaní, ak dovtedy nie je príspevok prijímateľom uhradený na základe predchádzajúcej\nvýzvy. Z uvedeného vyplýva, že v štádiu zaslania Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov, nedochádza bez ďalšieho, k uloženiu povinnosti žalobcovi ani k reálnemu\nnavýšeniu časti prijatého príspevku na 1 a pol násobok prijatej sumy tak, ako to tvrdí žabca, pretože\nk navýšeniu dochádza až po zistení porušenia pravidiel verejného obstarávania príslušným orgánom\npodľa osobitného predpisu (zákon č. 25/2006 Z.z.), na základe následne vydaného rozhodnutia v\nsprávnom konaní, ak pred tým nebola príslušná suma určená vo výzve riadiaceho orgánu uhradená. Až\npo splnení uvedených podmienok vzniká žalovanému právomoc rozhodnúť o vrátení 1 a pol násobku\nsumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého\npríspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n29. Pretože na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení\n(kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v\nsprávnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy,\nNajvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 7\nS.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\n30. Z uvedeného vyplýva, že pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme Výzvy na vrátenie\nfinančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z., nemohol žalovaný uplatniť svoju\nrozhodovaciu právomoc. Je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny\nakt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. slovami žalovaného, ide o výzvu\nna „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených)\nskutočností.\n31. V spojení s dispozitívnym oprávnením žalobcu vybrať si z dostupných prostriedkov súdno-právnej\nochrany (viď čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane základných slobôd a ľudských práv) ten, ktorý\nbude v preskúmavanej veci použiteľný, musí Najvyšší súd konštatovať, že pri výkone dohľadových\nvrchnostenských oprávnení sa musí orgán verejnej správy vyvarovať nezákonných zásahov, resp.\nnečinnosti. Tento záver vyslovený Najvyšším súdom preto nevylučuje aplikáciu ustanovení S. s. p. pri\ndomáhaní sa súdnej ochrany proti nezákonnosti napadnutého úradného listu avšak z iného procesnoprávneho titulu.\n32. Najvyšší súd pri tejto argumentácii zdôrazňuje osobitný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom\nako prijímateľom a žalovaným ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší, tak ako žalovaný\ntvrdí a pre tradičné právne prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny vzťah s prvkami\nsúkromného práva ako aj práva verejného, t. j. s vložením najmä administratívnych postupov kontroly,\nauditu, použitia, vymáhania resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy o NFP ale aj dotknutej právnej\núpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, že uvedená zmluva je vymedzená zákonom ako podklad\npre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§ 12 ods. 1 a 15 ods. 1 a 4 zák. č. 528/2008 Z. z.).“\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako už vyššie uviedol, už rozhodoval v obdobných veciach,\n(Správa o zistenej nezrovnalosti, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov). Z dôvodu dodržiavania\nzásady právnej istoty sa pridržiava citovaného právneho názoru vysloveného inými senátmi v obdobnej\nveci (napr. aj č. k. 1Sžf/95/2015, 1Sžf/87/2015, 4Sžf/56/2015).\n34. Podľa § 98 ods. 1 S. s. p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo\nsprávnym súdom právoplatne rozhodnuté, o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym\nsúdom skôr začaté iné konanie, bol podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania\nsprávneho súdu ešte nezačala plynúť, bola podaná oneskorene, bola podaná zjavne neoprávnenou\nosobou, žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 S. s. p., je neprípustná\nalebo ak tak ustanoví zákon.\n\n35. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nžalobných bodov žalobcu a jeho kasačnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na hore vyslovené závery,\npri ktorých najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených právnych\nnázorov s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nuznesenia.\n37. Vzhľadom na okolnosť, že kasačný súd už rozhodol o kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu\nkrajského súdu, z ktorého nemohla z dôvodov uvedených vyššie (nevymáhateľnosť správnych aktov)\nvzniknúť žalobcovi závažná ujma, nebol dôvod na priznanie jej odkladného účinku podľa § 447 ods.\n1 S. s. p.\n38. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 170 písm. a/ v spojení s\n§ 467 ods. 1 S. s. p. tak, že neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaní\nnemajú zo zákona právo na ich náhradu.\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/92/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}