{"guid": "0707fcf1-c07c-47fd-acec-5e69361c349a:c4142a68-9415-4d1e-9dee-ae1f46cec094", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201973.1", "spisova_znacka": "5Sžo/59/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/59/2016 z 19. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2017, sp. zn. 5Sžo/59/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201973.1", "identifikacne_cislo": "1015201973", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2017-10-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-245.odsek-1", "nazov": "§ 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-245.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-245.odsek-2", "nazov": "§ 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-245.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-245.odsek-3", "nazov": "§ 245 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-245.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-245", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4142a68-9415-4d1e-9dee-ae1f46cec094", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201973.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201973.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201973.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/59/2016\n1015201973\n19. 10. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201973.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: O. U.,\nbytom P., zastúpeného JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, proti\nžalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 46455/2015-153\nz 8. októbra 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č k. 2S 264/15-21\nz 1. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 264/15-21 z 1. júna\n2016 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 151,58 €, na\núčet advokáta žalobcu JUDr. Alexandra Fuchsa ,do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 2S 264/15-21 z 1. júna 2016 podľa § 250j\nods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie\nMinistra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 46455/2015-153 z 8. októbra 2015, ako aj rozhodnutie\ngenerálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-16-1/14-2015 z 23. júla 2015.\nŽalobcovi krajský súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že advokát žalobcu trovy konania ani\nna výzvu krajského súdu nevyčíslil (§ 151 ods. 1, 2 OSP).\nMinister spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 46455/2015-153 z 8. októbra 2015 podľa\n§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej\nlen „zákon č. 73/1998 Z.z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie generálneho riaditeľa\nZboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-16-1/14-2015 z 23. júla 2015, ktorým nepovolil obnovu\nkonania, navrhnutú žalobcom v súvislosti s personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 78 z 5. decembra 2012, ktorým bol žalobca\nprepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko podľa\nposudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca v návrhu na obnovu konania za novú skutočnosť\nalebo dôkaz odôvodňujúci povolenie obnovy konania označil znalecký posudok z 20. marca 2015 a\njeho doplnenie z 15. júna 2015, vypracovaný súdnou znalkyňou PhDr. Q. W., zapísanou v zozname\nznalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor psychológia, odvetvie\nklinická psychológia.\n\nUvedený znalecký posudok a jeho doplnenie možno podľa názoru krajského súdu považovať za novú\nskutočnosť alebo dôkaz, ktorý žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní o prepustení\nzo služobného pomeru a ktorý môže mať podstatný vplyv na právoplatné rozhodnutie v personálnom\nkonaní. Krajský súd poukázal na to, že žalobca sa neúspešne usiloval o získanie nezávislého\nkontrolného znaleckého posudku, ktorý by preveril závery služobného klinického psychológa o jeho\nduševnom stave, čo doložil potvrdeniami niekoľkých znalcov z apríla 2013, ktorí jeho žiadosť o\nvypracovanie znaleckého posudku neakceptovali. Žalobca teda bez svojej viny získal znalecký\nposudok až v roku 2015 a včas ho uplatnil ako dôvod obnovy konania. Krajský súd skonštatoval,\nže závery vyšetrenia duševného stavu žalobcu použité v prvostupňovom konaní o jeho prepustení\nzo služobného pomeru, ktoré boli preverené služobným klinickým psychológom v odvolacom konaní\nbez opakovaného vyšetrenia žalobcu, sa výrazne líšia od záverov znaleckého posudku PhDr. Q.\nW., o ktorý žalobca svoj návrh na obnovu konania opiera. Menovaná znalkyňa vo svojich záveroch\nodkazuje na predchádzajúci nález vypracovaný PhDr. H. A. z 26. novembra 2008, na ktorý žalobca v\nkonaní o prepustení zo služobného pomeru poukazoval, pričom konštatuje, že všetky diagnostikované\npsychické funkcie, procesy a stavy boli pri vyšetrení žalobcu v marci 2015 z psychologického hľadiska\ntotožné s nálezom z roku 2008. Znalkyňa ďalej skonštatovala, že v osobnostnom profile žalobcu v\nčase znaleckého vyšetrenia nie sú diagnostikované problémové oblasti, z psychologického hľadiska je\nžalobca osobnostne a intelektovo nadštandardne disponovaný pre výkon zodpovedného pracovného\nzaradenia s veľmi dobrou perspektívou kariérneho rastu, psychicky je plne spôsobilý bez pozitívneho\nnálezu vo všetkých diagnostikovaných psychických funkciách v procesoch a stavoch, patologické a\npsychotické zmeny nie sú diagnostikované. Za týchto okolností je podľa krajského súdu nutné pripustiť,\nže výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, z ktorých sa vychádzalo v pôvodnom\nkonaní o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, môžu byť mylné, nesprávne alebo neúplné, keďže\nznalecký posudok PhDr. Q. W. ich relevantne spochybňuje.\nPodľa krajského súdu nemožno uvedený znalecký posudok odmietnuť s tým, že dôvod obnovy konania\nby mohol založiť len, ak by bol vypracovaný pred rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru,\npretože v tom prípade by ako dôvod obnovy konania nemohol slúžiť nikdy.\nKrajský súd zdôraznil, že klinický záver o duševnej nespôsobilosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej\nstráže ďalej vykonávať štátnu službu a na to nadväzujúce rozhodnutie o prepustení zo služobného\npomeru je výrazným zásahom do jeho právneho postavenia, ktorý môže ovplyvniť jeho ďalšie nielen\nprofesionálne uplatnenie. Preto je podľa krajského súdu nutné postupovať pri hodnotení výsledkov\nskúmania duševného stavu dotknutej osoby obozretne a starostlivo vyhodnotiť všetko, čo môže mať\nvplyv na správnosť záverov v personálnom konaní. Krajský súd sa stotožnil so žalobcom v tom,\nže postoj žalovaného v predmetnej veci naznačuje praktickú nemožnosť vyvrátiť skutkové závery\npôvodného právoplatného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru prostredníctvom inštitútu\nobnovy konania, čo vo svojich dôsledkoch môže znamenať pre žalobcu odopretie spravodlivosti.\nV závere krajský súd poukázal na to, že proces obnovy konania nemusí nevyhnutne viesť k zmene alebo\nzrušeniu pôvodného rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, avšak ním predložený\nznalecký posudok je v zmysle zákona dostatočným dôvodom na to, aby sa služobný orgán otázkou\nduševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby znovu zaoberal.\nV lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podal proti rozsudku\nkrajského súdu odvolanie žalovaný, namietajúc, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP] a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP].\nŽalovaný v odvolaní uviedol, že účelom obnovy konania je odstrániť nedostatočné zistenie skutočného\nstavu správnym orgánom v prípadoch, kedy tieto nedostatky vyšli najavo až po právoplatnosti\nrozhodnutia a nový dôkaz či skutočnosť mohli mať natoľko závažný vplyv, že by boli spôsobilé zvrátiť\nrozhodnutie vo veci samej. V žiadnom prípade konanie o obnove nie je právnym prostriedkom ako\nzvrátiť dôsledky účastníkovej pasivity v pôvodnom konaní. Ak bol žalobca toho názoru, že jeho zdravotný\nstav bol nesprávne posúdený, mal túto skutočnosť preukazovať predložením znaleckého posudku,\nči navrhnutím vykonania znaleckého dokazovania iným znalcom už v pôvodnom správnom konaní a\nnásledne aj počas súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Túto možnosť však žalobca\nnevyužil a proti rozhodnutiu, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru, správnu žalobu nepodal.\n\nPredpoklady na povolenie obnovy konania v žalobcovom prípade podľa žalovaného naplnené neboli.\nZnalecký posudok podľa žalovaného nepochybne predstavuje dôkaz v súlade s § 238 zákona č. 73/1998\nZ.z., avšak vzhľadom na jeho charakter, kedy je jeho existencia plne závislá na vôli subjektu, ktorý jeho\nvznik iniciuje, nie je možné v tomto prípade tvrdiť, že spĺňa charakter dôkazu v zmysle § 245 zákona\nč. 73/1998 Z.z. a to, že ide o dôkaz, ktorý bol zistený dodatočne. Zistenie existencie dôkazu nie je\nmožné stotožňovať s vypracovaním dôkazu. Zákonodarcom použitá formulácia „zistí“ podľa žalovaného\nznamená, že musí ísť o už existujúci dôkaz, o ktorého existencii získa osoba informáciu po právoplatnom\nrozhodnutí vo veci. Tento predpoklad nespĺňa dôkaz, ktorý v rozhodujúcom čase neexistuje a ktorého\nexistenciu osoba iniciuje až po právoplatnom rozhodnutí vo veci. Opačný názor by znamenal ohrozenie\nprincípu právnej istoty garantovaný aj zásadou res iudicata, pretože by de facto znamenal, že ak aj počas\npôvodného konania osoba nevyvinula dostatočnú aktivitu pri predkladaní dôkazov, dávalo by jej to ďalší\npriestor po právoplatnom rozhodnutí vo veci na prípravu a vytvorenie nových dôkazných prostriedkov,\nktorými by mohla dosiahnuť zmenu rozhodnutia vydaného v jej neprospech.\nPrimárnym faktorom ovplyvňujúcim existenciu znaleckého posudku je podľa žalovaného vôľa osoby\niniciovať jeho vznik, pričom možnosť získania tohto dôkazného prostriedku bola žalobcovi nepochybne\nznáma už počas pôvodného konania. Čo však žalobca spochybňuje, je reálna možnosť získať znalecký\nposudok v rozhodujúcom období od 30. novembra 2012 (dátum vypracovania znaleckého posudku\npsychológom Zboru väzenskej justičnej stráže) do 8. marca 2013 (zamietnuté odvolanie žalobcu proti\npersonálnemu rozkazu). Vo vzťahu k preskúmaniu tohto predpokladu krajský súd nevykonal podľa\nžalovaného žiadne dokazovanie, len sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že oslovil v tejto dobe viacerých\nznalcov a títo vypracovanie znaleckého posudku odmietli.\nPodľa žalovaného „nové skutočnosti alebo dôkazy\" možno chápať a vykladať len tak, že ide o skutočnosti\na dôkazy, ktoré existovali už v čase konania o prepustení zo služobného pomeru a ak určité skutočnosti\nnastali až po právoplatnosti rozhodnutia o prepustení, nie sú dôvodom na povolenie obnovy konania. V\ntejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Sž 1/01.\nŽalovaný poukázal aj na to, že v tomto prípade bol záver z psychologického vyšetrenia žalobcu\npreskúmaný aj psychológom skupiny psycho-diagnostickej a konzultačnej činnosti Ústavu na výkon\nväzby v Banskej Bystrici, ktorý je zároveň aj súdnym znalcom v odvetví klinická psychológia pre deti a\ndospelých, zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\nV závere žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že žalobu zamietne.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nesprávne stotožňuje pojem „nová\nskutočnosť“ so subjektívnou predstavou žalobcu o kvalite jeho zdravotného stavu, hoci správne za\nnovú skutočnosť možno v tomto prípade považovať iba nové objektívne zistenie zdravotného stavu\nžalobcu znalcom, ktoré je odlišné od zistenia, z ktorého sa v konaní o prepustení zo služobného pomeru\nvychádzalo.\nŽalobca poukázal na to, že v rámci súdneho konania preukázal, že viacerí znalci sa odmietli jeho vecou\nzaoberať, a preto sa mu znalecký posudok nepodarilo získať skôr. Taký výklad prípustnosti obnovy\nkonania vo vzťahu k dodatočnému zisteniu nových skutočností alebo dôkazov, aký zastáva žalovaný,\nvedie podľa žalobcu vo svojich dôsledkoch k nemožnosti dosiahnuť obnovu konania v prípadoch, ak\nnový dôkaz, preukazujúci nesprávnosť záverov vyplývajúcich zo skoršieho dôkazu, sa nepodarí získať\ndo právoplatného skončenia správneho konania, prípadne počas súdneho preskúmania.\nPodľa žalobcu neobstoja ani úvahy žalovaného, ktorými sa snaží definovať rozdiel medzi momentom\nzistenia existencie dôkazu a momentom vypracovania dôkazu. Podľa žalobcu oba tieto momenty\nsplývajú v jeden, pretože subjektívne presvedčenie žalobcu o nesprávnom posúdení jeho zdravotného\nstavu sa objektivizovalo až novým znaleckým posudkom.\nZ uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a\n§ 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.\nPodľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§\n247 ods. 1 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného,\npo preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.\nZávery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s ním odvolací súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby odvolací súd\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu dopĺňa nasledovné\ndôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 46455/2015-153 z 8. októbra 2015, ktorým podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998\nZ.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej\nstráže č. GR ZVJS-16-1/14-2015 z 23. júla 2015, ktorým nepovolil obnovu konania, navrhnutú žalobcom\nv súvislosti s personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon\nväzby v Levoči č. 78 z 5. decembra 2012, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa\n§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko podľa posudku služobného klinického psychológa\nnie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nPodľa § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nneboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohli ich uplatniť a ktoré\nmohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a\nna základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.\nPodľa § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo\ndňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch\nrokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nPodľa § 245 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy\nkonania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.\n\nPodľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nPodľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane\núčastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a\norganizácií, listiny, veci a obhliadka.\nObnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave pre\nnevykonanie dôkazov. Zákon č. 73/1998 Z.z. (v porovnaní so Správnym poriadkom) zužuje dôvody, pre\nktoré možno podať návrh na obnovu konania. V zmysle § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. jediným\ndôvodom na obnovu konania je skutočnosť, že sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nneboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré\nmohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že každá nová skutočnosť je v určitom\nvzťahu k predchádzajúcej skutočnosti, inými slovami podmienku „novosti“ skutočností alebo dôkazov je\nnevyhnutné skúmať len vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom relevantným pre pôvodné (právoplatné)\nrozhodnutie. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať\nprávne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podáva,\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nŽalobca bol zo služobného pomeru prepustený z dôvodu, že nie je podľa posudku služobného klinického\npsychológa duševne spôsobilý na výkon štátnej služby (§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.).\nV konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo teda dôležité posúdiť skutočnosť, či žalobca\nje alebo nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nŽalobca za dôkaz odôvodňujúci obnovu konania označil znalecký posudok z 20. marca 2015 a\njeho doplnenie z 15. júna 2015, vypracovaný súdnou znalkyňou PhDr. Q. W., zapísanou v zozname\nznalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor psychológia, odvetvie\nklinická psychológia, v ktorom znalkyňa skonštatovala, že všetky diagnostikované psychické funkcie,\nprocesy a stavy boli pri vyšetrení žalobcu v marci 2015 z psychologického hľadiska totožné s nálezom\nvypracovaným PhDr. H. A. z 26. novembra 2008 a že v osobnostnom profile žalobcu v čase znaleckého\nvyšetrenia nie sú diagnostikované problémové oblasti. Z psychologického hľadiska je žalobca podľa\nznalkyne osobnostne a intelektovo nadštandardne disponovaný pre výkon zodpovedného pracovného\nzaradenia s veľmi dobrou perspektívou kariérneho rastu, psychicky je plne spôsobilý bez pozitívneho\nnálezu vo všetkých diagnostikovaných psychických funkciách v procesoch a stavoch. Patologické a\npsychotické zmeny neboli u žalobcu diagnostikované.\nZ uvedeného vyplýva, že rozhodné skutočnosti v pôvodnom, právoplatne skončenom personálnom\nkonaní a „nové“ skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v dôvodoch na obnovu konania, nie sú totožné,\npričom skutočnosti uvedené v znaleckom posudku predloženom žalobcom spolu s návrhom na obnovu\nkonania sú spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide preto o spôsobilý dôvod\nna obnovu konania v zmysle § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.\nOdvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že dôvodom obnovy konania môžu byť len dôkazy\na skutočnosti, ktoré existovali resp. nastali už v čase konania o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru. Podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom obnovy konania môžu byť aj dôkazy, ktoré vznikli\npo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ak sú spôsobilé dokázať rozhodné\nskutočnosti tvrdené pred rozhodnutím správneho orgánu.\nS poukazom na závery uvedené vyššie považoval odvolací súd námietky žalovaného vznesené v\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, stotožniac sa s dôvodmi napadnutého rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/264/2015-21 z 1. júna 2016, tento ako vecne správny podľa § 250 ja ods. 3 veta druhá\nOSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nOSP a § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a v odvolacom konaní úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 151,58 € za jeden úkon právnej služby\n- vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného z 1. augusta 2016 [§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb]. Za jeden úkon právnej služby z roku 2016 patrí advokátovi žalobcu\nodmena 143,- € (§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) plus režijný paušál 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky\nč. 655/2004 Z.z.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}