{"guid": "8e47c0d4-cafd-4b7d-b40b-872ec8c701cd:5873ff8f-43a9-44b0-baa9-d0762b11b426", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201382.1", "spisova_znacka": "3Sžik/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2016 z 12. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 3Sžik/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201382.1", "identifikacne_cislo": "1015201382", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5873ff8f-43a9-44b0-baa9-d0762b11b426", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201382.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201382.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201382.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžik/1/2016\n1015201382\n12. 07. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201382.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobca): EUREA,\nobčianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, IČO: 30 794 242, právne zastúpený:\nMgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajský\nsúd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. Spr. 6153/15 zo dňa 24.6.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S 203/2015-22 zo dňa 14.07.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k.1S 203/2015-22 zo dňa 14.07.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd priznáva sťažovateľovi proti žalovanému náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6153/15 zo dňa 24.6.2015, ktorým predseda krajského súdu\nodvolanie občianskeho združenia Eurea, o. z., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava zo dňa 03.06.2015\nodmietol a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská l/A, 844 54 Bratislava zo\ndňa 25.05.2015 o odmietnutí sprístupnenia informácií podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z.\nodôvodnené tým,\nže sprístupnenie informácií vo forme interného telefónneho zoznamu\nOkresného súdu Bratislava IV, teda telefonického kontaktu na zamestnancov súdu, ako aj sudcov by bol\nzásahom do ich práv a právom chránených záujmov v rovine osobných údajov, pričom dotknuté osoby\nna sprístupnenie predmetného osobného údaju nedali súhlas. Predseda Krajského súdu v Bratislave\nako nadriadený orgán povinnej osoby v zmysle ustanovenia\n§ 19 ods. 2 zákona o slobode\ninformácií, preskúmal rozhodnutie povinnej osoby, ako\naj odvolanie žiadateľa v rozsahu\nnevyhnutnom na rozhodnutie podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, pričom dospel\nk záveru, že povinná osoba postupovala\nv súlade s príslušnými ustanoveniami § 9 ods. 1\na 2 v spojení s ustanovením § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, keď žiadateľovi nesprístupnila\npožadované informácie.\n2. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ (v pôvodnom konaní žalobca) v zastúpení advokátom včas\nkasačnú sťažnosť. Namietal, že krajský súd nereagoval na žalobné dôvody, ale rozsudok odôvodnil\núplne formalistický, doslovnou citáciou zákona bez akejkoľvek reakcie na žalobné argumenty žalobcu.\nV žalobe žalobca poukazoval na ústavnoprávny aspekt práva na informácie a citoval viacero rozsudkov,\nz ktorých vyplýva prekonanie formalistickej aplikácie práva v oblasti ochrany osobných údajov, na ktorej\nje založený rozsudok.\n\n3. Namietal, že žaloba bola založená práve na argumentoch proti doslovnému výkladu zákona v\nprospech ústavne konformného výkladu. Na tieto argumenty žalobcu mal súd reagovať.\n4. Podľa rozsudku KS BA sp. zn. 2 S 94/05 zo dňa 15. februára 2006: „Údaj o tom, že fyzická osoba\nurčená menom a priezviskom pracuje na Ministerstve zahraničných vecí SR nepochybne nemá povahu\nvšeobecne použiteľného identifikátora, pretože nie je trvalým identifikačným údajom dotknutej osoby a\npodľa názoru súdu nie je ani takou charakteristikou alebo znakom, na základe ktorého by bolo možné\njednoznačne určiť identitu dotknutej osoby, a to či už priamo alebo nepriamo. Preto súd dospel k\nzáveru, že meno a priezvisko fyzickej osoby, bez určenia všeobecne použiteľného identifikátora, spolu\ns údajom o tom, že táto osoba pracuje na Ministerstve zahraničných vecí SR nie je osobným údajom\npožívajúcim ochranu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Pokiaľ teda správne orgány prvého a\ndruhého stupňa nevyhoveli žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie v časti týkajúcej sa mien a priezvisk\nzamestnancov ministerstva s odvolaním sa na zákon o ochrane osobných údajov, nepostupovali v súlade\ns objektívnym právom.“\n5. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Brúggemann a Scheuten v. Spolková\nrepublika Nemecko zo dňa 12. júla 1977 „...nárok na rešpektovanie súkromného života sa automaticky\nredukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s\nverejným životom“.\n6. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 05.01.2001 sp. zn. II. ÚS 44/00: „Podľa právneho názoru\nústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle §\n11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa - zamestnanca mestskej polície považovať\nvýkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda\naj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti\nosobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej\nprávomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej\nsféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie.“\n7. Podľa rozsudku NS SR zo dňa 29.01.2014 sp. zn. 6Sži/1/2013: „Požadovaná informácia v predmetnej\nveci sa týkala sprístupnenia rozhodnutia o disciplinárnom postihu príslušníčky Policajného zboru, ktorá\nvystupovala v pozícii subjektu požadovaných údajov. Za týmto účelom bolo potrebné prioritne posúdiť, či\ntáto informácia je výlučne súčasťou súkromia označeného subjektu údajov alebo patrí do sféry verejnej.\nRelevantnou otázkou v predmetnej sfére veci bolo následne posúdiť, či za stavu, že požadovaný údaj\nbol súčasťou verejnej sféry, by naň dopadalo i ďalšie základné právo na informácie, ktorého nositeľom\nje žalobca. Odvolací súd skonštatoval, že verejnosť má právo, aby bola informovaná o činnosti tzv. osôb\nverejného záujmu, medzi ktoré príslušníci Policajného zboru nesporne patria, pričom tomuto režimu\npodliehajú údaje súvisiace s ich verejnou, či úradnou činnosťou, funkčným alebo pracovným zaradením.\n8. Za stavu, že požadované údaje v posudzovanej veci sa netýkajú súkromia osoby verejného záujmu,\nnebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod zneprístupnenia žalobcom požadovanej informácie,\nsamozrejme v upravenej forme, t.j. bez uvedenia identifikačných údajov.“ Dôvodom nesprístupnenia\ninformácie bola údajná ochrana osobných údajov. Takýto dôvod je však úplne zjavne nezmyselný\na absurdný, pretože podľa rovnakej logiky by predsa museli byť vymazané mená a priezviská\nzamestnancov súdu z akejkoľvek úradnej korešpondencie zasielanej tak navonok, ako aj interne v rámci\nsúdov, vrátane rozsudkov, z menoviek na dverách, zo zápisníc o pojednávaniach, atď.\n9. Žalobcom požadované informácie sa týkajú vnútornej organizácie súdu a výkonu verejnej moci, ide\nteda o informácie, ktoré zo svojej podstaty nemajú súkromnú povahu a majú byť verejnosti dostupné bez\nobmedzení. Netýkajú sa súkromnej sféry, osobnosti, intimity zamestnancov súdu. Údaj v rozsahu meno,\npriezvisko, pracovisko nepredstavuje nezameniteľný identifikátor fyzickej osoby. Informácie požadované\nžalobcom teda nemajú povahu osobných údajov, ani údajov týkajúcich sa súkromia. Úplne tak absentuje\nmateriálny základ pre obmedzenie práva na informácie, ako ho vymedzuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.\nŽalobca žiadal, aby kasačný súd rozsudok buď zrušil alebo zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi\nprizná náhradu trov konania.\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.10.2016 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť v celom rozsahu zamietol podľa § 661 SSP. Pridržiaval sa svojich doterajších vyjadrení.\n\n11. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spornou otázkou v konaní je, či interný telefónny zoznam\nsúdu obsahujúci mená a priezviská sudcov a zamestnancov súdu podlieha zákonnému obmedzeniu\nprístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií, z dôvodu ochrany\nosobnosti a osobných údajov.\n12. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 122/2003 Z.z. o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce\nsa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo\nnepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých\ncharakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,\nkultúrnu alebo sociálnu identitu.\n13. Meno a priezvisko zamestnanca sú iba jedným zo znakov fyzickej osoby, ktoré tvoria jeho sociálnu\nidentitu. Bez ďalších znakov takáto osoba nie je určiteľná alebo určená. Ohľadne právneho režimu\nzverejňovania interného telefónneho zoznamu zamestnancov okresných a krajských súdov možno\npoukázať na skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán štátnej správy zverejnilo\nna svojej webovej stránke telefónny zoznam zamestnancov v časti kontakty. Uvedené je v súlade s\nprincípom dobrej verejnej správy, ktorý napomáha komunikácii občanov s orgánmi verejnej správy.\n14. Pokiaľ ide o zverejnenie mena a priezviska sudcu, jeho zaradenie na súde a zverejnenie telefónneho\nčísla prideleného v organizácii súdu, nedochádza súhrnom týchto znakov k naplneniu pojmového znaku\nosobného údaju určiteľnosti fyzickej osoby, pretože nebol k menu a priezvisku sudcu pridaný znak alebo\ncharakteristika zo súkromnej sféry. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na dikciu ust. § 34 ods.\n7 zák. č. 385/2000 Z.z. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorej „bez súhlasu\nsudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak\nje to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má\nprávo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine“. Uvedené právo sudcu má absolútny\ncharakter, pôsobí erga omnes a preto i orgány štátnej správy súdov platí zákaz zverejňovania fotografií\nsudcov v internom telefónnom zozname.\n15. V ďalšom konaní krajský súd preskúma, či žiadaný telefónny zoznam okrem mien a priezvisk\nneobsahuje i súkromné charakteristiky fyzických osôb v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 122/2003 Z.z., ktoré\nvedú k ich určiteľnosti.\n16. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}