{"guid": "03330541-a758-4c47-b215-9139ea0e7bb0:97b1fec8-d236-46f9-9174-1a5f23338284", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201367.1", "spisova_znacka": "3Sžo/49/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/49/2016 z 23. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2017, sp. zn. 3Sžo/49/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201367.1", "identifikacne_cislo": "1015201367", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/56-2012/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/56#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97b1fec8-d236-46f9-9174-1a5f23338284", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201367.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201367.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201367.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/49/2016\n1015201367\n23. 11. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201367.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Bc. A. L., N., zastúpený: Mgr.\nIvica Štiglitz, advokátka, Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a\nregionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 16092/2015/C222-SCDPK/33178 zo dňa 11.06.2015, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/181/2015-50 zo dňa 06.04.2016\na o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/181/2015-50 zo dňa 06.04.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/181/2015-50 zo dňa 06.04.2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté\nrozhodnutie žalovaného č. 16092/2015/C222-SCDPK/33178 zo dňa 11.06.2015 ako nepreskúmateľné\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov konania 73 € a náhradu trov právneho zastúpenia 148,22 € na účet právnej zástupkyne\nžalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd zistil, že dňa 27.04.2015 bola na Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a\npozemných komunikácií doručená žiadosť žalobcu o udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby\npodľa § 27 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom do 30.06.2015 (ďalej aj len „zákon\nč. 56/2012 Z. z.“). Do koncesie žiadal zapísať vozidlo zn. Mercedes-Benz E 200 s evidenčným číslom R..\nK žiadosti o udelenie koncesie priložil zmluvu o nájme vozidla, z ktorej vyplýva, že vozidlo, ktoré žiadal\nzapísať do koncesie, má v nájme od vlastníka TAXI TREND BRATISLAVA, s.r.o. na dobu 6 mesiacov,\nt.j. od 15.04.2015 do 15.10.2015.\nPrvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2015/041943/KVA zo dňa 30.04.2015\nzamietol žiadosť žalobcu udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby pre nesplnenie podmienky\npodľa § 30 ods. písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z. z dôvodu, že žiadal zapísať vozidlo zn. Mercedes-Benz\nE 200 s evidenčným číslom R., ktoré je už zapísané v koncesii na prevádzkovanie taxislužby u iného\ndopravcu. Prvostupňový správny orgán zároveň uviedol, že z ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 56/2012 Z. z. vyplýva, že evidenčné číslo vozidla taxislužby je jedinečné a nemôže byť uvedené v\ndvoch koncesiách.\n\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 16092/2015/C222-SCDPK/33178 zo dňa 11.06.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že keby zákonodarca chcel, aby jedno vozidlo\nbolo zapísané vo viacerých koncesiách, túto možnosť by upravil priamo v zákone č. 56/2012 Z.z.\nVzhľadom na to, že zákon s takouto možnosťou nepočíta a štátne orgány sú v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR povinné konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, nebolo možné žiadosti žalobcu\nvyhovieť.\nŽalobca videl svojvoľnosť v postupe prvostupňového správneho orgánu v tom, že zamietnutím žiadosti\nnekonal na základe zákona, ale len na základe správnej úvahy, ktorou nahradil absenciu právnej úpravy.\nZákon č. 56/2012 Z. z. neustanovuje, že by žiadateľ nemohol mať prenajaté vozidlo a následne by\nnemohol žiadať o jeho zápis. Naopak, z § 27 ods. 3 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z. možno vyvodiť, že\nnájom vozidla nie je limitovaný a prvostupňový správny orgán žiadosť zamietol len na základe správnej\núvahy, ktorou nad rámec zákona určil, že jedno vozidlo nemôže byť uvedené v dvoch koncesiách. V\ntejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. Ú S 3/98.\nŽalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akými úvahami bol vedený pri posudzovaní\nžalobcovej žiadosti a ako sa vyrovnal s jeho námietkami, o čom svedčí aj skutočnosť, že v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nelogicky odcitoval z 11 stranového odvolania žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu iba časť odvolania začínajúcu na strane 1 a končiacu na strane 2. V časti, ktorú žalovaný\nodcitoval pritom žalobca iba poukázal na prvostupňové rozhodnutie a konštatoval dôvody podania\nodvolania, ktoré následne podrobne opísal v ďalších častiach odvolania, ktoré žalovaný aj napriek ich\nvýznamu pre rozhodnutie o odvolaní nepovažoval za potrebné ani stručne uviesť do odôvodnenia svojho\nrozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie sa teda vôbec nezaoberá vyvrátením argumentov žalobcu.\nŽalovaný až vo vyjadrení k žalobe uviedol dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu o udelenie koncesie\nna prevádzkovanie taxislužby spočívajúci v tom, že gramatický výklad ustanovenia § 30 ods. 1 písm.\na) zákona č. 56/2012 Z. z. s ohľadom na problematiku určenia zodpovednosti za technický stav\nmotorového vozidla neumožňuje, aby bolo jedno motorové vozidlo uvedené vo viacerých koncesiách.\nTento argument nepoužil prvostupňový správny orgán ani žalovaný vo svojom rozhodnutí. V tejto\nsúvislosti súd poukazuje na to, že správny orgán nemôže svojím vyjadrením k správnej žalobe nahrádzať\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia a ani tento dôvod vyslovený žalovaným vo vyjadrení k žalobe\nnepovažuje súd za podrobné zaoberanie sa jednotlivými námietkami žalobcu ani za dostatočný výklad\nobsahu právnej normy aplikovanej na skutkové okolnosti.\nVzhľadom na absenciu uvedených úvah zakladajúcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov, nemohol krajský súd posúdiť dôvodnosť meritórnych námietok žalobcu, ktoré sa\njavia ako logické, ale napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.\nNeuniklo pozornosti krajského súdu, že zákonom č. 387/2015 Z. z. bol s účinnosťou od 01.01.2016\nnovelizovaný § 30 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. tak, že bol doplnený o písm. d/, v zmysle ktorého\ndopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa odseku 1 písm. a) ako vozidlo taxislužby len vozidlo,\nktoré nie je evidované v inej koncesii. Súčasná právna úprava na rozdiel od právnej úpravy účinnej\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia ustanovuje obligatórnu podmienku na zaevidovanie vozidla\nv koncesii a to podmienku, že toto vozidlo nie je evidované v inej koncesii. Nakoľko v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia zákon č. 56/2012 Z. z. nestanovoval splnenie takejto podmienky, o to viac sa\nžiadalo, aby žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.\nZ uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že krajský súd v rozsudku nespochybnil\nsprávnosť rozhodnutí okresného úradu a ministerstva vo veci samej. Zároveň i krajský súd zistil, že\nzákonom č. 387/2015 Z. z. bol novelizovaný\n§ 30 ods. 2 zákona o cestnej doprave tak, že bol doplnený o písm. d), v zmysle ktorého Dopravný\nsprávny orgán zaeviduje v koncesii podľa odseku 1 písm. a) ako vozidlo taxislužby len vozidlo, ktoré\nnie je evidované v inej koncesii. Ministerstvo tak po zrušení a vrátení rozhodnutia ministerstva bude\n\nvo veci opätovne rozhodovať podľa novej právnej úpravy a žiadosť žalobcu opätovne zamietne. Nové\nrozhodnutie tak nemôže privodiť žalobcovi priaznivejší výsledok. Zrušenie rozhodnutia ministerstva a\njeho vrátenie na ďalšie konanie je porušením zásady hospodárnosti, pretože nie je možné vyhovieť\nžalobcovi a udeliť mu koncesiu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd\npodľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne, alebo aby odvolací\nsúd podľa § 221 ods. l OSP rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 220 ods. 2 O.s.p. mu vrátil\nvec na ďalšie konanie.\nŽalobca v zastúpení advokátkou podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o trovách konania.\nNavrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a priznal žalobcovi\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 €.\nŽalobca v zastúpení advokátkou vo vyjadrení zo dňa 25.05.2016 k odvolaniu žalovaného vo veci samej\nnavrhoval, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Žalobca je toho\nnázoru, že prvostupňový súd mohol rozhodnutie zrušiť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 250j ods.\n2 písm. a/ O. s. p., a to z dôvodu, že správny orgán v čase rozhodovania nesprávne vyložil normu\n(nesprávne právne posúdenie veci), ktorú aplikoval a podľa ktorej rozhodoval. V čase rozhodovania\nsprávneho orgánu neplatilo ustanovenie § 30 ods. 2 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z. z. zákona o cestnej\ndoprave a preto nemal dôvod koncesiu na prevádzkovanie taxislužby žiadateľovi (žalobcovi) neudeliť.\nSamotná skutočnosť, že zákonodarca medzičasom (po vydaní rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu) pristúpil k novelizácii zákona č 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, v rámci ktorej do ustanovenia\n§ 30 ods. 2 doplnil písm. d), nepochybné svedčí o tom, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\nnie je možné podľa vtedy platného práva považovať za zákonné. Prvostupňový súd rozsudkom preto\nvec (žalobu) posúdil právne správne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spor o zákonnosť rozhodnutia sa týka výkladu ustanovenia §\n30 ods. 1 písm. a/ zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom ku dňu 30.04.2015 vozidlom\ntaxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je uvedené v koncesii a má v koncesii pridelené evidenčné\nčíslo vozidla taxislužby; toto číslo musí byť umiestnené vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom pre\ncestujúceho.\nSenát dospel k záveru, že z uvedeného ustanovenia implicitne vyplýva, že ak dané vozidlo je už vozidlom\ntaxislužby (bola naň vydaná koncesia), tak sa už opätovne nemôže stať vozidlom taxislužby na základe\ninej žiadosti. I zo samotného charakteru koncesie ako individuálneho povolenia možno vyvodiť, že výklad\nžalovaného bol správny. Je potrebné zdôrazniť, že i pravidlá vytvárania úsudku na základe implicitne\nobsiahnutej informácie patria medzi zásady logického myslenia, ktorými sa naplňuje teleologický výklad\nprávnej normy a správne porozumenie textu zákona. Právna regulácia nie samoúčelná, ale vždy je daná\nkontextom účelu regulácie. Ide o princíp jedno vozidlo taxislužby na jednu koncesiu. Má za cieľ i ochranu\nspotrebiteľa.\nUst. § 30 ods. 2 písm. d/ zákona č. 56/20012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2016 explicitne ustanovuje,\nže dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa odseku 1 písm. a) ako vozidlo taxislužby len\nvozidlo, ktoré nie je evidované v inej koncesii. Vzhľadom na nepravú retroaktivitu tohto ustanovenia by\nv ďalšom konaní správny orgán musel postupovať podľa právneho stavu účinného v čase opätovného\nrozhodovania a iba dotvrdiť to čo správne vyvodil.\n\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p.\na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní nevznikol nárok na\nnáhradu trov konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\n§ 30 ods. 1 písm. a/ zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom ku dňu 30.04.2015 z uvedeného ustanovenia implicitne vyplýva, že ak dané vozidlo je už vozidlom taxislužby (bola naň\nvydaná koncesia) tak sa už opätovne nemôže stať vozidlom taxislužby na základe inej žiadosti\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/181/2015", "guid": "ac6ac149-b8db-47b6-a7f6-ac3ede42ac8b:3fdcc47d-6303-4cc7-8f82-19ecb976b2ee", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}