{"guid": "68ac637b-91d1-4941-9729-d69125a7fd2d:8a756897-4f08-4b46-be81-7b21f73cd8c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201337.1", "spisova_znacka": "10Sžsk/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/5/2016 z 13. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201337.1", "identifikacne_cislo": "1015201337", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-65.odsek-5", "nazov": "§ 65 ods. 5 zákona č. 833/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-65.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/833-2004/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 833/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/833-2004/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 833/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/833-2004/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 zákona č. 833/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/833/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/833-2004/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/833#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2004/833#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a756897-4f08-4b46-be81-7b21f73cd8c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201337.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201337.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201337.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/5/2016\n1015201337\n13. 12. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201337.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčleniek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci sťažovateľa\n(pôvodne žalobcu): A. P., narodený dňa XX.XX.XXXX, A., právne zastúpeného: JUDr. Martin Dianiška,\nadvokát so sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.\naugusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17847-8/2015-BA zo dňa\n08.06.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/62/2016-43 zo dňa 27.07.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. 17847-8/2015-BA zo dňa 08.06.2015, ktorým žalovaná zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie č. 8077/2014-BB-DvN zo dňa 08.08.2014, v\nzmysle ktorého žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že postup správnych orgánov bol\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak po preukázaní skutočnosti, že v posudzovanom období\nžalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ\n- Veľkej Británie, posudzovali, či je možné túto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v\nnezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia. Dodal, že dobu poistenia v nezamestnanosti\ndosiahnutú v inom členskom štáte je možné zohľadniť v prípade uvedenom v čl. 65 ods. 5 písm.\na/ Základného nariadenia, t. j. v prípade, ak si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako\nzamestnanec na území členského štátu EÚ zachovala pevné väzby a bydlisko na území Slovenskej\nrepubliky. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že posudzovanie otázky zachovania si pevných väzieb\na bydliska žalobcu, čo súvisí s určovaním centra záujmov žalobcu počas jeho výkonu posledného\nzamestnania na území Veľkej Británie, bolo v predmetnom prípade kľúčovým.\n3. Jednotlivé žalobné námietky súd považoval za neopodstatnené, zastávajúc názor, že žalovaný, ako aj\nprvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovali\npríslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného. Správny orgán\nv dostatočnom rozsahu posúdil kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré\ndôsledne vyhodnotil a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Aj podľa názoru súdu zo\nzistených skutočností a okolností veci vyplýva, že miesto, kde žalobca zvyčajne býval počas posledného\n\nzamestnania, bola Veľká Británia, že žalobca si predpokladané väzby so Slovenskom na základe kritérií\nv zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nezachoval, keď v rozhodnom období mal centrum\nzáujmov vo Veľkej Británii a teda v konečnom dôsledku nebolo možné pri posúdení nároku na dávku\nv nezamestnanosti aplikovať čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia a uplatniť zásadu\núhrnu dôb v zmysle čl. 61 Základného nariadenia.\n4. V ďalšom súd prvého stupňa ustálil, že skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi konania\nsporné. Žalobca nenamietal voči zisteniu skutkového stavu, ale voči záveru, k akému dospel žalovaný\nvyhodnotiac zistený skutkový stav vo veci. Súd poukázal na popísaný skutkový stav, z ktorého vychádzal\nžalovaný pri rozhodnutí, ktorý plne korešponduje s obsahom administratívneho spisu. Súd nespochybnil\nani žalobcom uvádzané skutočnosti, avšak poukázal na to, že správny orgán vyhodnocoval otázku\nbydliska žalobcu a otázku zachovania pevných väzieb žalobcu so Slovenskou republikou vo vzťahu s\npreukázaním centra záujmov žalobcu v období doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území\nVeľkej Británie počas posledného pracovného pomeru, pričom tieto boli posudzované výlučne v zmysle\nkritérií nastavených článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.\n5. Mal za to, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať vo\nVeľkej Británii, pritom nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia\na k vráteniu sa na Slovensko, preto tvrdenia žalobcu v súčasnosti vyznievajú účelovo. Krajský súd sa\ntak v plnom rozsahu stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca si bydlisko (v zmysle čl. 1 písm. j/\nZákladného nariadenia) a centrum záujmov nezachoval na území Slovenska.\n6. Poznamenal, že podstatná argumentácia žalobcu v žalobe bolo tvrdenie, že nikdy nemal záujem\nostať žiť vo Veľkej Británii, pričom namietal nesprávny postup žalovaného, ak nezohľadnil jeho úmysel\na dôvody, ktoré ho viedli k vysťahovaniu v zmysle čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia. Súd sa\nv tejto otázke stotožnil so stanoviskom žalovaného, že úmysel podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho\nnariadenia nebol v tomto prípade rozhodujúci, keďže otázka bydliska bola ustálená kritériami čl. 11 ods.\n1 Vykonávacieho nariadenia. Aplikácia čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia by prichádzala do úvahy,\npokiaľ by nedošlo k určeniu skutočného miesta bydliska. Preto aj podľa názoru krajského súdu k jeho\nurčeniu jednoznačne došlo po vyhodnotení kritérií určených v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.\n7. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru,\nže rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade s právnou úpravou; žalovaný\nvec správne právne posúdil, pričom sa náležite vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, svoje\nrozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil.\n8. Konajúci správny súd poukázal na svoju rozhodovaciu prax, keď k rovnakému záveru, ako v tejto\nveci, dospel aj v rozsudku č. k. 23S/8/2015-25 zo dňa 01.04.2015 a v rozsudku č. k. 23S/16/2015-44\nzo dňa 25.04.2015. Správny súd pri rozhodovaní zohľadňoval aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z\n26.06.2013, sp. zn. 9Sžso/32/2012.\n9. Rozsudok v celom jeho rozsahu a v zákonom stanovenej lehote napadol sťažovateľ kasačnou\nsťažnosťou z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.\n10. Sťažovateľ považoval za nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktorého výsledkom\nje záver o tom, že sťažovateľ nesplnil podmienky základného a vykonávacieho nariadenia, teda že\nsťažovateľovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu a teda že\nžalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, na ktorý\nsprávne aplikovali príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného.\n11. Nesprávnosť uvedeného právneho posúdenia veci spočíva v tom, že krajský súd právnu normu\nsíce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Nesprávna aplikácia právnej\nnormy spočívala v tom, že vzhľadom na skutkový stav, ktorý nebol medzi účastníkmi konania sporný,\nsúd dospel k záveru, že sťažovateľ nesplnil podmienky základného a vykonávacieho nariadenia a preto\nmu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu. Krajský súd sa\nnesprávne stotožnil so závermi žalovaného o tom, že sťažovateľ si bydlisko (v zmysle čl. I písm. j/\nZákladného nariadenia) a centrum záujmov nezachoval na území Slovenska, keď svoje závery pritom\nzúžil len na argumentáciu o tom, že sťažovateľ nepreukázal hľadanie si zamestnania na území SR\n\nžiadnymi dôkazmi, že je slobodný, pričom na území Veľkej Británie sa s ním od roku 2009 zdržiavala\njeho partnerka (ktorá sa však vrátila na územie Slovenskej republiky 30.03.2013 a od 01.04.2013 sa\nzamestnala na Slovensku) a že bytovú situáciu bolo možné považovať za stabilnú, keď vo Veľkej\nBritánii býval v podnájmoch, najskôr v prenajatej izbe, neskôr v prenajatom dome, pričom sa sťahoval\npribližne šesťkrát. Naopak, súd úplne odignoroval zistenia, podľa ktorých sťažovateľ nikdy vo Veľkej\nBritánii nepožiadal o status rezidenta ani občianstvo Veľkej Británie, po celý čas mal na Slovensku\ntrvalý pobyt, vedené bankové účty, životné poistenie aj stavebné sporenie, má na Slovensku rodičov,\nza ktorými sa vracal pravidelne približne štyrikrát ročne počas dovolenky, na jeden až dva týždne (a o\ncestách na Slovensko predložil doklady), že okamžite po návrate do Slovenskej republiky po ukončení\nzamestnania vo Veľkej Británii si za zarobené finančné prostriedky kúpil byt v I., v ktorom trvale žije\nso svojou priateľkou, ktorá má a vždy mala slovenské občianstvo a spolu si založili rodinu, z ktorej\npochádzajú dve maloleté deti.\n12. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby v zmysle ust. § 462 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku kasačný súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\n13. Žalovaná v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že trvá na svojom vyjadrení k\nžalobe zo dňa 10. februára 2016 a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského\nsúdu, ktorým bola žaloba zamietnutá. K argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti poznamenala,\nže dĺžka pobytu žalobcu na území Veľkej Británie v trvaní cca 8 rokov je dostatočne dlhým časovým\nobdobím jeho života, počas ktorého si žalobca, podľa názoru žalovanej preniesol centrum záujmov a\nbydlisko na územie Veľkej Británie, kde v období od roku 2005 do júna 2013 vykonával zárobkovú\nčinnosť v pracovnom pomere na neurčitý čas. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vo Veľkej Británii\nstabilné zamestnanie. Žalobca nepreukázal hľadanie si zamestnania na území Slovenskej republiky\nžiadnymi dôkazmi. Rodičia žalobcu tiež uviedli, že žalobca nemal dôvod hľadať si zamestnanie na\nSlovensku, nakoľko so zamestnaním vo Veľkej Británii bol spokojný. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou\npodporujúcou vyššie uvedený názor žalovanej je zistenie, že žalobca bol vo Veľkej Británii so svojou\npriateľkou, s ktorou približne posledné tri roky bývali v podnájme, najprv v prenajatej izbe, neskôr v\nprenajatom dome, ktorý obývali spolu s ďalšími spolubývajúcimi, čo svedčí o optimálnych podmienkach\nbývania. Väzby, ktoré si mal žalobca zachovať so Slovenskou republikou, v podobe návštev príbuzných\nna území Slovenskej republiky (4x ročne na 1 až 2 týždne), uzatvoreného stavebného sporenia,\nživotného poistenia a založeného bankového účtu, sa javia ako menej významné v porovnaní so\nskutočnosťami uvádzanými v rozhodnutí odvolacieho orgánu č. 17847-8/2015-BA zo dňa 8. júna 2015 s\ndôrazom na skutočnosti, ktoré sú uvedené vyššie. Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkasačnú sťažnosť žalobcu zamietol v súlade s § 461 Správneho súdneho poriadku.\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.12.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a\npotvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. 8077/2014-BB-DvN zo dňa 08.08.2014.\nTýmto rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa §\n104 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl.\n61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej\na orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,\npoistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do\n\nevidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej\ndva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy\npodmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím\ndôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby\npoistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\nktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.\nAk však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy\ndoby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného\nčlenského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté\nv súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\nPodľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa\nuplatňovanie odseku 1 podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi\npredpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\nPodľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej\nčinnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte\ninom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má\nbyť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64,\núplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského\nštátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná\nosoba.\nPodľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia zamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej\nvete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na\nňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\nPodľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Es č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských\nštátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej\ndohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných\ninformácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb) situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\nPodľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n16. Kasačný súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé a zároveň nie je sporné, že\nsťažovateľ bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Banská Bystrica dňom 13.06.2013\nzaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na základe ktorého si následne u žalovanej dňa\n\n19.09.2013 uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. V posudzovanom období pracoval na území\nčlenského štátu Európskej únie. Orgánu verejnej správy prvej inštancie predložil Vyhlásenie žiadateľa\nna účely posúdenia bydliska zo dňa 19.09.2013; formulár U1 zo dňa 13.08.2013, ktorým preukázal dobu\npoistenia v nezamestnanosti od 13.06.2009 do 12.06.2013 na území Veľkej Británie; Čestné vyhlásenie\nzo dňa 23.09.2013, v ktorom vyhlásil, že počas výkonu zamestnania v Anglicku udržiaval kontakt so\nSlovenskou republikou; Výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 26.04.2013 preukazujúci, že žalobca je\nvýlučným vlastníkom nehnuteľnosti v obci I.; Poistnú zmluvu preukazujúcu uzatvorenie poistnej zmluvy\nna investičné životné poistenie v roku 2002; doklady preukazujúce nákup leteniek z Veľkej Británie na\nSlovensko a späť; Zmluvu VÚB banky o bežnom účte zo dňa 30.05.2011 a vkladovom účte zo dňa\n30.05.2011; Zmluvu o účelovom splátkovom úvere a Dodatok k zmluve o stavebnom sporení zo dňa\n29.12.2009. O žiadosti sťažovateľa rozhodla pobočka žalovanej v Banskej Bystrici ako orgán verejnej\nsprávy prvej inštancie rozhodnutím číslo: 820305/7137 zo dňa 29.10.2013 tak, že sťažovateľ nemá\nnárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutie žalovanej č. 53541-2/2013-BA zo dňa 17.12.2013,\nktorým sa potvrdilo prvoinštančné správne rozhodnutie zo dňa 29.10.2013, bolo napadnuté protestom\nprokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 07.04.2014, ktorým prokurátor žiadal napadnuté\nrozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Žalovaná rozhodnutím č. 25666-6/2014-BA zo dňa 05.05.2014\nprotestu prokurátora vyhovela a zrušila napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.12.2013 s tým, že rozhodnutím\nč. 25666-7/2014-BA zo dňa 18.06.2014 zrušila aj prvoinštančné rozhodnutie zo dňa 29.10.2013 a vec\nvrátila orgánu verejnej správy prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.\n17. V rámci opätovného správneho konania prvoinštančný orgán verejnej správy vykonal výsluch\npriateľky sťažovateľa (Zápisnica zo dňa 15.07.2014, ktorá je súčasťou administratívneho spisu\nžalovanej), rodičov sťažovateľa (Zápisnica zo dňa 17.07.2014, ktorá je súčasťou administratívneho\nspisu žalovanej) ako aj samotného sťažovateľa (Zápisnica zo dňa 18.07.2014, ktorá je súčasťou\nadministratívneho spisu žalovanej).\n18. Na podklade vykonaného dokazovania došlo k vydaniu rozhodnutia č. 8077/2014-BB-DvN zo\ndňa 08.08.2014, ktorým bolo rozhodnuté, že sťažovateľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z\ndôvodu, že so zreteľom na všetky dostupné informácie nebolo možné považovať centrum záujmov a\nbydlisko počas posledného zamestnania sťažovateľa v členskom štáte Európskej únie za zachované\nna území Slovenskej republiky. O odvolaní voči tomuto rozhodnutie rozhodla žalovaná preskúmavaným\nrozhodnutím č. 17847-8/2015-BA zo dňa 2015 tak, že odvolanie sťažovateľa zamietla a napadnuté\nrozhodnutie potvrdila dôvodiac, že podľa záverov odvolacieho konania si sťažovateľ počas výkonu\nzárobkovej činnosti vo Veľkej Británii nezachoval pevné väzby na území Slovenskej republiky, naopak,\nzo spisového materiálu mal odvolací orgán za dostatočne preukázané, že počas dlhodobého výkonu\nzamestnania vo Veľkej Británii sa sťažovateľ dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný i mimopracovný\nčas na území Veľkej Británie, platil zákonné odvody i dane na území Veľkej Británie, teda centrum\nsvojich záujmov si v danom období preniesol na územie Veľkej Británie. Konštatovala tak, že na\nzáklade uvedeného dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú podľa britskej legislatívy nebolo\nmožné zohľadniť, ako keby bola dosiahnutá na území Slovenska v súlade s čl. 61 ods. 1 základného\nnariadenia a dodala, že úmysel podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nebol v tomto prípade\nrozhodujúci, keďže otázka bydliska bola ustálená kritériami čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.\n19. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho\nsúdu vyplýva, že jednotlivé žalobné námietky považoval za neopodstatnené, zastávajúc názor, že\nžalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, na ktorý\nsprávne aplikovali príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovanej.\nPoznamenal, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu sťažovateľa v rozhodnom období\nbývať vo Veľkej Británii, pričom nebolo rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene\nrozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko. Preto sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom\nžalovanej, že sťažovateľ si bydlisko (v zmysle čl. 1 písm. j/ základného nariadenia) a centrum záujmov\nnezachoval na území Slovenska.\n20. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že v predmetnej\nprávnej veci bolo úlohou krajského súdu predovšetkým vysporiadať sa so spornou otázkou, ktorou\nbolo určenie bydliska, resp. centra záujmov sťažovateľa v kontexte zohľadnenia doby poistenia\n\nv nezamestnanosti dosiahnutej podľa britskej legislatívy na nadobudnutie nároku na dávku v\nnezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný sa stotožnil s právnym záverom žalovanej\nuvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, že výnimku z pravidla, že za štát bydliska na účely aplikácie\nčl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti, predstavujú\nprípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá\nosoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na\núzemí iného členského štátu zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j)\nzákladného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia).\n23. Kasačný súd má za to, že podľa preskúmavaného rozhodnutia pred zaradením sťažovateľa do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie tento nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle\nslovenskej legislatívy, avšak do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti by bolo možné zohľadniť\ndobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie v súlade s čl. 61 ods. 1\nzákladného nariadenia, avšak to len v prípade preukázania pevných väzieb a bydliska na území\nSlovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Veľkej Británie.\n24. V ďalšom má kasačný súd za preukázané, že orgán verejnej správy prvej inštancie vo svojom\nrozhodnutí zo dňa 08.08.2014 náležite vyhodnotil sťažovateľom predložené dôkazné prostriedky, na\nzáklade čoho ustálil, že nie je možné považovať väzby sťažovateľa na území Slovenskej republiky\nza zachované počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie. O\nodvolaní sťažovateľa rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 08.06.2015, ktorým potvrdila prvoinštančné\nrozhodnutie dôvodiac, že sťažovateľ si v predmetnom prípade preniesol centrum svojich záujmov na\núzemie Veľkej Británie.\n25. Podkladom rozhodnutia orgánov verejnej správy boli listiny tvoriace administratívny spis žalovanej,\nktorá posúdila pracovný pomer sťažovateľa ako stabilné zamestnanie. Vychádzala pritom predovšetkým\nzo sťažovateľom predložených tlačív, dokumentov a vyhlásení ako aj z ústneho výsluchu sťažovateľa,\njeho rodičov a jeho priateľky. Všetky tieto dôkazné prostriedky boli pre žalovanú kľúčové pri posudzovaní,\nže za štát bydliska sťažovateľa je nutné považovať štát zamestnania sťažovateľa, t. j. Veľkú Britániu, z\nčoho žalovaná ďalej usúdila, že bydlisko sťažovateľa počas pracovného pomeru sťažovateľa vo Veľkej\nBritánii nebolo zachované na území Slovenskej republiky.\n26. V ďalšom má kasačný súd za to, že žalovaná adekvátne vyhodnotila skutkové okolnosti, ktoré mala\nk dispozícii z predložených dokumentov a správne dospela k záveru, že sťažovateľ mal bydlisko na\núzemí Veľkej Británie.\n27. Na tomto mieste dáva kasačný súd do pozornosti, že v súlade s ostatnými kritériami čl. 11 ods.\n1 vykonávacieho nariadenia mala žalovaná vykonať dokazovanie a následne vyhodnotiť výsledky\ndokazovania. V prípade neuspokojivých výsledkov vykonaného dokazovania mala v zmysle čl. 11\nods. 2 citovaného vykonávacieho nariadenia povinnosť v preskúmavanej veci zisťovať samotný úmysel\nsťažovateľa, pohnútky a dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby odišiel v roku 2009 do Veľkej Británie, aby\ntam ostal pracovať a pohnútky, ktoré ho viedli k návratu na Slovenskú republiku v roku 2013. Kasačný\nsúd však dospel k záveru, že žalovaná v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vykonala\ndostatočné dokazovanie a vo vzťahu k tomuto zistila všetky relevantné skutkové okolnosti, preto sa\nv ďalšom nevyžadoval postup v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (zisťovanie úmyslu\nsťažovateľa), ako to správne ustálil aj krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Neskorší odchod\nsťažovateľa z Veľkej Británie a jeho usadenie sa na území Slovenskej republiky v kontexte určovania\nbydliska, resp. centra záujmov sťažovateľa v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania,\nvyhodnotil kasačný súd za irelevantné.\n\n28. Kasačný súd zdôrazňuje, že v čl. 11 vykonávacieho nariadenia sú uvedené kritéria pre spôsob\nurčenia bydliska. Týmito sa určuje bydlisko nielen v prípade rozdielnych stanovísk inštitúcii pri určení\nbydliska osoby, ale ide o kritériá, z ktorých aj v preskúmavanej veci žalovaná vychádzala. Kasačný súd\ndáva do pozornosti, že žalovaná sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne zaoberala otázkou trvalosti a\nprítomnosti sťažovateľa na území dotknutého členského štátu a v tomto smere vykonala postačujúce\ndokazovanie; zároveň zisťovala a vyhodnocovala konkrétnu situáciu sťažovateľa v kontexte s jeho\npobytom a jeho zamestnaním na území Veľkej Británie; rodinnú situáciu a rodinné väzby sťažovateľa\ntaktiež podrobne skúmala. V dostatočnom rozsahu posúdila aj ďalšie skutočnosti ako vyhlásenie\nsťažovateľa na účely posúdenia bydliska; skutočnosť, že sťažovateľ sa na Slovensko pravidelne vracal\nako aj skutočnosť, že má na Slovensku zriadený bežný a vkladový účet, či životné poistenie. Na\nobjasnenie relevantných skutočností dokonca žalovaná uskutočnila výsluch sťažovateľa, jeho priateľky\na rodičov.\n29. Vo svetle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci za\ndostačujúce. Má za to, že v danom prípade došlo správne k určeniu bydliska dotknutej osoby podľa čl.\n11 vykonávacieho nariadenia na území Veľkej Británie, pretože súčasťou skúmania „miesta bydliska“\nžalovanou nebolo len preukázanie skutočností, ktoré by svedčali o nezachovaní bydliska na území\nSlovenskej republike, ale zároveň aj zisťovanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste výkonu\nzamestnania.\n30. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal\nkrajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a\nadministratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako\nsúhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a\nvyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v\ncelom rozsahu stotožňuje.\n31. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy ako\naj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho\nz ustanovení správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch inštancií\nobsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej\nsprávy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení\ndôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom\nrozhodnutia.\n32. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n33. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti\na skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a\npreto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovanej je i podľa názoru kasačného\nsúdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd\ndospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj\nrozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za súladné so zákonom, bolo\npotrebné rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne.\n34. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovanej za nedôvodné a\nrozhodnutie žalovanej považoval za zákonné a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p. zamietol, kasačný\nsúd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody.\n35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\n\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n36. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že účastníkom nárok\nna ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 S. s. p.)\n37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/62/2016", "guid": "c1a2f738-ceff-4cf7-9c04-744571e03b33:a34b9f78-c103-4359-8ad8-0b89ff895c2e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}