{"guid": "801b45ed-76ec-4330-a06f-0f8e966c3736:809f8dc6-4384-4bce-8bd0-7f0a4717fc2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201309.1", "spisova_znacka": "10Sžo/78/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/78/2016 z 25. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 10Sžo/78/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201309.1", "identifikacne_cislo": "1015201309", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-28.odsek-8", "nazov": "§ 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-28.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/809f8dc6-4384-4bce-8bd0-7f0a4717fc2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201309.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201309.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201309.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/78/2016\n1015201309\n25. 10. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201309.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s.,\nBalkán 53, Zvolen, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s.r.o., Horná 13,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,\nŠpitálska 6, Bratislava, 2/ Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky, Špitálska 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti\nč. N21500953/S01 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230532/Z03 zo\ndňa 05.06.2015 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/174/2015-97\nzo dňa 30.marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Bratislave č. k. 2S/174/2015-97 zo dňa\n30. marca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením krajský súd v Bratislave zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že kontrola a preverovanie realizácie projektu a úkony\nžalovaného 2/ popísané v žalobe, vrátane vypracovania správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o\nvrátenie finančných prostriedkov, predstavujú zmluvou predpokladaný postup jednej zmluvnej strany\nvoči druhej zmluvnej strane, ktoré nie sú vo vzájomnej subordinácii. Pokiaľ žalovaný 2/ na základe\nvýsledkov kontroly konštatoval nezrovnalosť a vyzval žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov,\nnekonal ako správny orgán, ale ako subjekt právneho vzťahu založeného obchodnou zmluvou, ktorej\npravidlá uzatvárania, vymedzenie základných práv a povinností zmluvných strán i právne následky jej\nneplnenia, regulujú najmä predpisy verejného práva. Napriek tomu je právny vzťah medzi žalobcom\na žalovanými prevažne súkromnoprávnym vzťahom, ktorý má v niektorých aspektoch presahy do\nverejnoprávnej regulácie.\nZ ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej\núnie (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“) vyplýva, že ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na\nzáklade výzvy riadiaceho orgánu, alebo neuzavrie s riadiacim orgánom dohodu o splátkach, postupuje\nriadiaci orgán podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 523/2004 Z.z.“) a oznámi porušenie\nfinančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu, ktorý môže po preverení veci v správnom konaní\nrozhodnúť o uložení odvodu, penále alebo pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní\ns verejnými prostriedkami. Ako náhle sa pred príslušnou správou finančnej kontroly začne správne\nkonanie vo veci uloženia odvodu, penále alebo pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s\nverejnými prostriedkami, menia sa súkromnoprávne procesy uplatňovania práv z porušenia zmluvy na\n\nrozhodovacie procesy vo sfére verejného práva, v rámci ktorých je správa finančnej kontroly oprávnená\nv predpísanom procesnom postupe rozhodovať o právach a povinnostiach prijímateľa pomoci a reálne\ntak zasiahnuť do jeho právnej sféry. Pokiaľ sa vec nedostane do štádia správneho konania, nemôže\ndôjsť pri realizácii oprávnení a povinností zmluvných strán zo zmluvy o NFP k autoritatívnemu zásahu\nžalovaných do právnej sféry žalobcu takým spôsobom, ktorý by mohol znamenať ukrátenie žalobcu na\njeho právach.\nZ uvedeného vyplýva, že správa o zistenej nezrovnalosti v spojení so žiadosťou o vrátenie finančných\nprostriedkov nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci - individuálnym správnym aktom, ktorý by zakladal,\nmenil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal. Predstavuje len akúsi prípravnú\nfázu riešenia zistenej finančnej nezrovnalosti, ktorá môže viesť k dohode zmluvných strán alebo k\nsprávnemu konaniu, v ktorom (ak k nemu dôjde) bude mať žalobca ako účastník konania všetky\nprocesné práva určené na to, aby sa zodpovedajúcim spôsobom bránil proti tvrdeniam o protiprávnom\npoužití NFP. Až autoritatívne rozhodnutie správy finančnej kontroly v správnom konaní sa môže\nnepriaznivo prejaviť v právnej sfére žalobcu a preto až takéto rozhodnutie bude možné podrobiť v\nbudúcnosti súdnemu preskúmaniu.\nVzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnutá správa o zistenej\nnezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nie sú rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré\nby bolo možné podrobiť súdnemu preskúmaniu. Preto postupoval podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie\nvo veci zastavil.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a jeho vrátenia krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n25.08.2011, sp. zn. 5Sžf 31/2011, ako aj na rozsudok 3 MCdo 20/2007 zo dňa 21.08.2008, mal za to,\nže uložením povinnosti žalobcovi zo strany žalovaného v 2. rade došlo k závažnému zásahu do práv a\nslobôd žalobcu, nakoľko Správa spolu so Žiadosťou ukladajú povinnosť žalobcovi uhradiť sumu vo výške\n26.530,- EUR v tam stanovenej lehote. Udelenie tejto sankcie sa bezprostredne dotýka práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe čoho mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú rozhodnutiami\nv zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a teda nespadajú do negatívnej enumerácie O.s.p. Ďalej uviedol, že\npráve preto, že predmetná Správa ani Žiadosť nikde vo svojom obsahu neuvádza možnosť žalobcu\nvyjadriť svoj nesúhlas, prípadne konkrétne námietky a nakoľko uvedené podania nespĺňali štandardné\nčasti rozhodnutia akéhokoľvek orgánu, žalobca sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25.08.2011 sp. zn. 5Sžf 31/2011, v zmysle ktorého boli predmetné dokumenty\nposudzované ako fiktívne rozhodnutia a je potrebné považovať ich za procesné úkony správneho\norgánu, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (v tomto prípade žalobcovi) a správny\norgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci a nie je iba v pozícii oznamovateľa.\nNa základe uvedeného je potrebné podanú žalobu chápať v širšom zmysle slova.\nPrávna teória uvádza, že predmetom súdneho preskúmavania môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom\nchránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Zároveň súdna prax ustálila, že rozhodnutím\nsprávneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť\npriamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. V tejto súvislosti poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/2308/2012 zo dňa 04.07.2014.\nUviedol, že sa nemožno stotožniť ani s názorom krajského súdu, že preskúmateľným rozhodnutím by\nbolo až rozhodnutie vydané správou finančnej kontroly v správnom konaní podľa § 27a ods. 5 zák. č.\n528/2008 Z. z. V tomto prípade je totiž žalobca postavený do horšej pozície, nakoľko v zmysle citovaného\nustanovenia „ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku\n4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac\nvšak 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky“. Teda už toto ustanovenie\nsamo osebe je sankciou za nesplnenie povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok vyčíslený v Žiadosti.\nPokiaľ by mal žalobca, napriek tomu, že je presvedčený o nezákonnosti postupu správneho orgánu,\nčakať, kým mu bude doručené rozhodnutie v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., sám sa\ntakouto svojou nečinnosťou dostáva do značne horšieho a nevýhodnejšieho postavenia. Je preto celkom\nlogické, že už v tomto štádiu podal žalobu, aby tak zabezpečil ochranu svojich práv a oprávnených\n\nzáujmov. V zmysle uvedeného preto nesúhlasil s názorom súdu, že by predmetná žaloba bola podaná\npredčasne. Okrem toho mal za to, že v danom prípade by sa jednalo aj o negatívnu retroaktivitu, nakoľko\ncitované ustanovenie bolo do zákona zavedené až v rámci jeho novelizácie, teda po vyhlásení verejného\nobstarávania žalobcom, avšak z prechodných ustanovení (§ 46ae zákona č. 528/2005 Z. z.) analogicky\nvyplýva, že ustanovenie § 27a ods. 3 a ods. 5 predmetného zákona sa na konanie a vrátenie finančných\nprostriedkov použije v znení účinnom od 01.11.2014, čo napokon dokazuje aj postup žalovaného vo veci.\nŽalobca vyjadril domnienku, že v danom prípade došlo k hrubému porušeniu zásady rovnosti, ktorá\nje zakotvená v čl. 47 ods. 3 zákona č.. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava\nSR“). Mal za to, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu tejto ústavnej zásady,\nnakoľko žalobca vystupuje aj v ďalších takmer zhodných konaniach, predmetom ktorých je rovnako ako\nv tomto prípade preskúmanie zákonnosti Správy a Žiadosti, na základe ktorých bola žalobcovi uložená\npovinnosť uhradiť sankciu, ktorá bola tiež uložená žalovaným v 2. rade. Predmetné konania k dnešnému\ndňu neboli zastavené a súd v nich riadne postupuje, preto považuje postup prvostupňového súdu v tejto\nveci za porušenie princípu právnej istoty a zároveň za závažný zásah do práv žalobcu, ktorým mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom.\nMal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené bola napadnutým uznesením porušená aj zásada rozhodovať\nv rovnakých veciach rovnako s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS\n234/03, IV. ÚS 92/09, I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06.\nPrávny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych názorov\nsúdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje procedúru, prostriedky a nástroje,\nktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry (viď § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov). Tento mechanizmus spočíva v inštitúte zverejňovania súdnych\nrozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania stanovísk k zjednocovaniu\nvýkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom najvyššieho súdu alebo\npríslušným kolégiom najvyššieho súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 158/2012 z 14.\n11. 2012). Preto sa v žiadnom prípade nemohol stotožniť s tvrdením krajského súdu o tom, že rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2011, sp. zn. 5Sžf 31/2011, o ktorý žalobca opiera\npodanú žalobu, nemôže byť prvostupňovým súdom akceptovaný.\nNa základe uvedeného nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím krajského súdu a žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je prípustný výklad negatívneho\nvýpočtu v zmysle ust. § 248 O.s.p. neprimerane reštriktívnym spôsobom, že v konečnom dôsledku\nbude ignorovaná skutočnosť odkazujúca na charakter individuálneho správneho aktu. Výklad, ktorý\numožňuje preskúmať akýkoľvek dokument v rámci, čo i len čiastkových vyjadrení, listov a iných právnych\ndokumentov a úkonov orgánov verejnej správy vo vzťahu k ich adresátom považoval žalovaný 1/\nza výklad „ad absurdum“. Priklonil sa k názoru, že preskúmaniu podliehajú individuálne právne akty\nsprávnych orgánov za predpokladu, že zakladajú, menia, alebo zrušujú práva a povinnosti, alebo ich\núčinkom môžu byť práva a právom chránené záujmy dotknuté.\nV súvislosti s rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2011, na ktorý žalobca poukazoval, žalovaný 1/\nuviedol, že NS SR v zmysle tohto rozsudku považoval za fiktívne rozhodnutie dokumenty, ktorými sú\nProtokol o výsledku kontroly (ďalej len ako ,,Protokol“) a zápisnica o prerokovaní protokolu (ďalej len\nako ,,zápisnica“). Tieto boli vyhotovené kontrolujúcim subjektom v zmysle oprávnení vyplývajúcich z ust.\n§ 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v (ďalej v texte len ako ,,zákon o kontrole“).\nS poukazom na znenie dôvodovej správy k zákonu o kontrole uviedol, že prijatie zákona o kontrole bolo\ndôsledkom potreby plnenia efektívnej kontrolnej činnosti v oblasti štátnej a verejnej správy. Aj zo znenia\ndôvodovej správy by malo byť zreteľné, že zákon o kontrole upravuje výkon kontroly v štátnej správe.\nNavyše samotný zákon o kontrole v § l ods. l hovorí o plnení úloh štátnej správy a úloh súvisiacich\ns výkonom štátnej správy. V takomto prípade nemožno ani len uvažovať o rovnakom a autonómnom\npostavení medzi subjektom vykonávajúcim kontrolu a subjektom podliehajúcim kontrole.\nProtokol a zápisnicu v zmysle ust. § 13 ods. 5 a 6 zákona o kontrole nemožno objektívne porovnať s\nnezrovnalosťou alebo žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov. Zákon o kontrole je bez akýchkoľvek\n\npochybností normou verejného práva, čo znamená že právne vzťahy, ktoré upravuje sú charakteristické\npovahou subordinácie. V nadväznosti na charakter samotného zákona o kontrole treba Protokol a\nZápisnicu považovať za právne úkony verejného práva, ktoré sú výsledkom výkonu kontrolnej činnosti\nsubjektu vystupujúceho vo vzťahu ku kontrolovanému v autoritatívnom - nadriadenom postavení.\nK charakteru Zmluvy o poskytnutí NFP sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.\nÚS 219/2015. Zároveň NS SR v rozsudku zo dňa 01.04.2014 sp. zn. 3Sžf/118/2013 definuje Zmluvu\no poskytnutí NFP. Žalobca a žalovaný I. sa momentom nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o\nposkytnutí NFP stali zmluvnými stranami, ktoré sú si vo vzájomných právach a povinnostiach rovné.\nZmluva samotná je subsidiárne upravená ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, čo\nje predpis súkromného práva. Nezrovnalosť bola taktiež vyhotovená počas platnosti a účinnosti Zmluvy,\nto znamená v čase, kedy postavenie žalobcu a žalovaného I. bolo postavením rovným a autonómnym,\nt. j. ako medzi subjektmi súkromnoprávneho vzťahu. Samotná nezrovnalosť nepredstavuje autoritatívny\nzásah do práv a povinností žalobcu ale mal zato, že ide o realizáciu zmluvných podmienok zmluvnej\nstrany.\nArgument žalobcu, ktorý stavia do paralely Protokol a Zápisnicu na strane jednej a Nezrovnalosť na\nstrane druhej je neprijateľný najmä vzhľadom na skutočnosť, že prameňom porovnávaných právnych\naktov sú dve rozdielne časti právneho poriadku. Nároky vyplývajúce zo súkromnoprávneho vzťahu je\nmožné si uplatňovať v civilnom konaní. Správne súdnictvo ako prostriedok ochrany práva má slúžiť ako\nprostriedok ochrany práva „ultima ratio“ a nie ako nástroj, ktorý nahrádza iné efektívne a aplikovateľné\ninštitúty ochrany práva. Práve z dôvodu, že právnym základom rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf 31/2011\nje zákon o kontrole, ktorý sa nevzťahuje na oblasti nezrovnalostí a žiadostí o vrátenie finančných\nprostriedkov upravené zákonom č. 528/2008 Z.z., považoval rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf 31/2011 za\nneaplikovateľný na skutkový stav.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. sa týka výlučne úpravy prípadov\nporušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Rovnako žalobcom spomínaný rozsudok\nKrajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/2308/2012 sa zaoberá postupom riadiaceho orgánu v prípade\nporušenia verejného obstarávania prijímateľom.\nNezrovnalosť č. N 21500953, ktorá je predmetom tohto sporu, sa však nezaoberá porušením verejného\nobstarávania. Predmetom tejto nezrovnalosti je v zmysle nezrovnalosti porušenie: „Nariadenia komisie\n(ES) č. 1828/2006, Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, § 31 ods. l písm. j) zákona č. 523/2004 o\nrozpočtových pravidlách verejnej správy, čl. 14 VZP ods. 1 písm. c) Zmluvy o NFP“. Z uvedeného\nvyplýva, že nie je možné sa stotožniť s vyjadrením žalobcu o nevyhnutnosti iniciovania súdneho konania.\nDôvod, ktorý žalobca uvádza- možnosť aplikovania § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. sa na\npredmetnú nezrovnalosť nemohol, a ani sa nemôže vzťahovať, nakoľko jej predmetom nie je porušenie\nverejného obstarávania. Rovnako nie je možné sa stotožniť s vyjadreniami žalobcu, že prvostupňový\nsúd nesprávne rozhodol o predčasnosti podanej žaloby.\nSkutočnosť, že žalovaný I. postupoval striktne v súlade s ust. § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. a §\n31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z., a teda vyzval žalobcu na vrátenie časti poskytnutého príspevku\nmôže poslúžiť ako dôkaz toho, že nevystupuje v pozícii vykonávateľa alebo nositeľa štátnej moci. Z\nuvedených ustanovení vyplýva, že ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán, ktorý nie je oprávnený\nuložiť sankciu podľa tohto paragrafu, v takomto prípade oznámi porušenie finančnej disciplíny orgánu\nauditu a kontroly. Ďalej uviedol, že až momentom začatia správneho konanie vo veci porušenie finančnej\ndisciplíny vstupuje do zmluvného vzťahu orgán štátnej moci pričom v prípade preukázania porušenia\nfinančnej disciplíny na tento orgán prechádza aj samotná pohľadávka. Uvedené však nemá vplyv\nna možnosť zmluvných strán uplatňovať si svoje práva aj v rámci súkromnoprávneho konania bez\nrozhodnutia orgánu auditu a kontroly.\nĎalej podľa názoru žalovaného I. je nesporné, že predmetom súdneho prieskumu v režime piatej\nhlavy O.s.p. nie sú nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov. Výkladom krajského súdu, ktorý\nzastavil konanie z dôvodu, že prejednávaná vec nepatrí do právomoci správnych súdov, podľa názoru\nžalovaného I. aplikovaným na danú vec nedošlo, a ani nemohlo dôjsť, k vytvoreniu stavu právnej\nneistoty, z dôvodu existencie iných prostriedkov ochrany práva ako je správne súdnictvo. Žalovaný\nI. ďalej uviedol, že vystavením Nezrovnalosti a jej zaslaním žalobcovi nebolo odňaté jeho právo byt'\n\núčastníkom správneho konania ani odňatá možnosť aplikovať účinný prostriedok ochrany svojich práv\nv rámci správneho konania, z dôvodu, že k začatiu správneho konania vôbec nedošlo. Domnienku, že\nzaslanie Nezrovnalosti a vyplývajúcej dokumentácie ako súčasť realizácie zmluvného práva na strane\nžalovaného I. je zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcu považoval za neprípustnú.\nUstanovenie § 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní pred súdom ako prirodzený dôsledok\nrovnosti všetkých občanov. Žalovaný I. poukázal na skutočnosť, že pod rovnakým postavením\núčastníkov konania možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces.\nPožiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese\nmat' rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody\nvoči protistrane. Táto ústavná zásada predstavuje rovnosť účastníkov konania pred súdom za účelom\nzabezpečenia spravodlivého súdneho procesu. Každá strana sporu má mať v zmysle tejto zásady\nrovnaké právo vyjadriť sa k prejednávanej veci a zároveň nie je prípustná akákoľvek výhoda ktorejkoľvek\nz procesných strán. Ústavný princíp rovnosti všetkých účastníkov konania je ako uvádzame zakotvený\nv rovnakých podmienkach pre účastníkov konaní, rovnakých procesných pravidlách a rovnakom\nstatuse v procese súdneho konania. Princíp rovnosti všetkých účastníkov konania je interpretovaný\njudikatúrou Európskeho súdneho dvora ako „princíp rovnosti zbraní“, ktorý okrem iného vyžaduje, aby\nkaždý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne\nnevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (ESĽP Ankerl v.\nŠvajčiarsko, 1996 - V, s. 1567).\nŽalovaný I. sa domnieval, že žalobca nesprávne pristúpil k výkladu ústavnej zásady definovanej v\njej čl. 47 ods. 3, ktorou je rovnosť účastníkov v konaní pred súdom, ním predložené argumenty totiž\nnezodpovedajú ani len z časti významu tejto ústavnej zásady. Žalobca na svojom práve byť rovným\núčastníkom konania pred súdom nebol akýmkoľvek spôsobom ukrátený. Žalovaný I. a žalobca sú si v\nkonaní pred súdom rovní. Skutočnosť, že žalobca je účastníkom viacerých konaní s takmer totožným\nobsahom, v ktorých súdy nepostupujú identickým spôsobom nie je dôvodom pre aplikáciu čl. 47 ods.\n3 Ústavy.\nŽalovaný I. vo vzťahu k vyššie uvedenému poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26.01.2016 sp. zn. 5S/318/15, ktorý postupoval v identickej veci týkajúcej sa Nezrovnalosti rovnakým\nspôsobom a konanie uznesením zastavil. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, ktorý konštatuje, že\njediným orgánom ochrany práva v konkrétnom prípade je správny súd, nakoľko ako už vyššie uviedol,\nNezrovnalosť nemá charakter správneho rozhodnutia. Je neprípustné, aby inštitút správnej žaloby bol\nzneužívaný v prípadoch, kedy zákon samotný disponuje inými inštitútmi uplatnenia ochrany práva. Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne\npotvrdil.\nŽalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol rovnaké skutočnosti ako žalovaný 1/. Rovnako\nnavrhol, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné\n(§ 202 v spojení s § 250p O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPodľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy\na procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.\nPodľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobou napadnutou\nsprávou o zistenej nezrovnalosti a na ňu nadväzujúcou žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov\nžalovaný 2/ oznámil žalobcovi vznik nezrovnalosti pri projekte ITMS č. 27110230532 v celkovej výške\n26.530 eur, k identifikácii ktorej došlo v rámci spätného overovania nedostatkov vyplývajúcich zo\nZáznamu z administratívneho overovania výdavkov k Žiadosti o platbu č. 27110230352502 a vyzval\nžalobcu na úhradu tejto nezrovnalosti.\nŽalobca si žiadosťami o platbu uplatňoval nenávratný finančný príspevok v zmysle zmluvy o poskytnutí\nNFP, ktorú uzavrel dňa 21.06.2010 ako prijímateľ so žalovaným 1/ v zastúpení žalovaným 2/ ako\nposkytovateľom. Predmetom zmluvy bola realizácia aktivít projektu „Vzdelávanie ako nástroj zvyšovania\nzručností zamestnancov spoločnosti“ a poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalobcovi.\nNeoddeliteľnou súčasťou zmluvy o NFP boli aj všeobecné zmluvné podmienky, ktoré bližšie upravujú\npráva a povinnosti zmluvných strán.\nNa prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46\na čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.\nj. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa O.s.p. z prostriedkov ochrany ten\nnajvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený\nzasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej\npovinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\nNiet sporu o tom, že predmetom súdneho preskúmania môžu byť i také individuálne správne akty\norgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu,\nže sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných\nprostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka administratívneho konania alebo\nsa ich priamo dotýkajú. V tomto smere žalobca správne poukazuje na ustálenú judikatúru.\nNajvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu\nvykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy a žiadosti podľa zákona č. 528/2008\nZ.z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie\npodporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp. zn.\n5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016). Je však treba povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr\nvýnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto\nsúdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke v\nnapr. v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci:\nV prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a\npodpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený\nv predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo\nživotného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na\nv nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a\npodpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou\nSprávy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\n\n......\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv\na slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré\nby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\nNa uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd i napr. v uznesení sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa\n14.02.2017, keď za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t. j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t. j. iba tvrdených) skutočností.“\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu (§ 464 ods. 1 S.s.p.),\npričom poukazuje na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t. j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu\nmeritórne odchýliť iba vtedy, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie\nsúdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov\nsúdov na riešenie obdobných vecí.\nPodľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky.\nPodľa ods. 2 ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci\norgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\nPodľa ods. 3 ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve\npodľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak\na/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, alebo\nb/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa\npísmena a).\nPodľa ods. 4 ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená\npokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv\nna výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak\nriadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/20170601?ucinnost=25.03.2016> sa nepoužije.\nPodľa ods. 5 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku\n4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4,\nnajviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nKeďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. pre prípad zistenia nezrovnalosti,\nzatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, nedošlo ešte k\nuplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry\nžalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné\nprostriedky.\nAni skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí žalobcovi jej navýšenie v prípadnom\nbudúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy a žiadosti,\nktorými bol žalobca vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je totiž\npovinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie\nje možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho\norgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu,\nže k nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva účastníka konania, vrátane\nadministratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania právoplatné rozhodnutie\norgánu verejnej správy, ktoré bude žalobca považovať za nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto\nrozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok\npreskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných\ndošlo k vzniku nezrovnalosti.\nZ vyššie uvedených dôvodov námietky žalobcu uvedené v odvolaní nemožno považovať za dôvodné, a\npreto nepochybil krajský súd, ak konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nzastavil. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a\npreto uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu\nnepriznal.\n\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}