{"guid": "95fc2cb5-40ab-4af3-a22e-fd62e5641925:3c860d07-7022-424d-b3d5-006045100943", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201304.1", "spisova_znacka": "10Sžak/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/7/2017 z 20. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2017, sp. zn. 10Sžak/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201304.1", "identifikacne_cislo": "1015201304", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-g", "nazov": "§ 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c860d07-7022-424d-b3d5-006045100943", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201304.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201304.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201304.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/7/2017\n1015201304\n20. 06. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201304.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci\nsťažovateľa (pôvodne žalobcu): I., narodený dňa XX.XX.XXXX, občan Vietnamskej socialistickej\nrepubliky, trvale bytom obec T., právne zastúpeného: REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o., Tichá 45,\nBratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave, Hrobákova 44,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/005964-004 zo\ndňa 09.06.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/173/2015-30 zo dňa 28.09.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/173/2015-30 zo dňa 28. septembra 2016 z a m i e t a .\nŽalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-1299-54/2015-PPC zo dňa 10.03.2015 (ďalej len „prvostupňové\nsprávne rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správny orgán\nprvého stupňa“) podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon“) s poukazom na ustanovenie\n§ 33 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území\nSlovenskej republiky na účel podnikania.\n2. Žalobca dňa 20.08.2014 podal na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, s tým, že správny orgán prvého\nstupňa po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že skutočným dôvodom podanej žiadosti žiadateľa\nbolo týmto spôsobom dostať sa na územie Slovenskej republiky a legalizovať si tu pobyt, preto žiadosti\nžalobcu nevyhovel.\n3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2015/005964-004 zo dňa 09.06.2015 potvrdil\nprvostupňové správne rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol dôvodiac, že rozhodnutie vydané\nprvostupňovým správnym orgánom považuje za vydané v súlade so zákonom s tým, že nevyšli\nnajavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu či zrušenie napadnutého\nrozhodnutia.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu,\nktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/005964-004 zo dňa\n09.06.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti\no udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a to pre nesplnenie\npodmienky v zmysle ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g/ zákona s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1\npísm. a/ a c/ zákona. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom konania\nnepriznal.\n5. Krajský súd vyslovil názor, že hoci žalobca nepredložil spolu so žiadosťou o udelenie pobytu žiaden\nformálne spracovaný podnikateľský zámer, ktorým by dokladoval účel pobytu a území SR, poskytol\nzastupiteľskému úradu SR vo Vietname pri vstupnom pohovore dostatok informácií o zámeroch podnikať\nna území SR prostredníctvom spoločnosti VINA EURÓPA, s.r.o., ktoré spolu s informáciami získanými\nod jediného spoločníka a konateľa tejto spoločnosti umožňovali správnemu orgánu i Ministerstvu\nhospodárstva SR vytvoriť si dostatočný obraz o prínose plánovanej podnikateľskej činnosti žalobcu a\nspoločnosti, ktorej sa mal stať konateľom, pre hospodárske záujmy SR. Konštatoval, že pri rozhodovaní\no žalobcovej žiadosti postupoval správny orgán v súlade so zákonom, keď vzal do úvahy neodporúčajúce\nstanovisko zastupiteľského úradu SR vo Vietname, ako aj vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, že\npodnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárstvo SR. Záver žalovaného o tom, že\nudelenie prechodného pobytu žalobcovi na území SR na účely podnikania nie je vo verejnom záujme\na z toho vyplývajúce zamietnutie jeho žiadosti sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a\nnevybočuje z jeho medzí a hľadísk.\n6. K námietke žalobcu týkajúce sa dĺžky trvania konania pred správnym orgánom prvého stupňa súd\nuviedol, že zákonom stanovená lehota 90 dní na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu\nzačala prvostupňovému správnemu orgánu plynúť odo dňa, kedy mu bola žiadosť a k nej prislúchajúca\ndokumentácia predložené na posúdenie. Keďže v danom prípade sa tak stalo až dňom 06.11.2014\n(hoci žalobca podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade SR v Hanoi už\ndňa 20.08.2014) konštatoval, že správny orgán prvého stupňa ešte pred uplynutím stanovenej lehoty\npožiadal dňa 29.01.2015 nadriadený orgán o jej predĺženie. Odvolací orgán v súlade s § 125 ods. 12\nzákona o pobyte cudzincov predĺžil zákonnú lehotu na rozhodnutie o žalobcovej žiadosti do 06.03.2015,\nnakoľko vtom čase ešte nemal správny orgán prvého stupňa k dispozícii odpovede na dožiadania\nsúvisiace s predmetom konania adresované iným orgánom a inštitúciám. Keďže k rozhodnutiu vo veci\ndošlo dňa 10.03.2015, správny orgán prvého stupňa o 4 dni prekročil odvolacím orgánom predĺženú\nlehotu, čo je nepochybne porušením zákona v postupe správneho orgánu, ktoré však nemohlo spôsobiť\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako takého a zakladať pre správny súd legálny a legitímny dôvod\nna jeho zrušenie.\n7. Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento po\nprávnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite zdôvodnili, dospel krajský súd k záveru, že\nžalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko postup i rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n8. Žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku v celom rozsahu v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodu, že\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- podľa sťažovateľa rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, správny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok\ndôvodov, pričom sťažovateľ má za to že, zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým\norgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci, ako aj z dôvodov uvedených v odvolaní voči rozhodnutiu\n\nprvostupňového orgánu ako aj v konaní žalovaného a prvostupňového orgánu je taká vada, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť rozhodnutia,\n- sťažovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné,\n- správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania\nvyplývajúce z § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku tým, že bezdôvodne porušili zákonnú lehotu na\nrozhodnutie a súčasne túto vec nevybavili včas a bez zbytočných prieťahov s použitím najvhodnejších\nprostriedkov,\n- rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci s tým, že Ministerstvo hospodárstva\nSR v tomto konaní nemohlo kvalifikovane uviesť (z podkladov mu zaslaných na posúdenie prínosu\npodnikateľskej činnosti žalobcu žalovaným), či podnikateľská činnosť sťažovateľa bude alebo nebude\nprínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, nakoľko mu žalovaný ani nemohol zaslať\ndostatočné informácie na objektívne posúdenie podnikateľskej činnosti, keďže v tomto konaní nebol\nsťažovateľom predložený (z dôvodu, že takúto povinnosť sťažovateľ nemal) podnikateľský zámer jeho\nčinnosti,\n- správny orgán je povinný udeliť cudzincovi pobyt v prípade, ak spĺňa podmienky dané zákonom\no pobyte (t.j. správny orgán nemá možnosť inej správnej úvahy v konaní, na rozdiel od ustanovení\npredchádzajúceho zákona o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z.z., ktorý vyslovene uvádzal, že na\nudelenie pobytu nie je právny nárok), čím žalovaný porušil toto právo sťažovateľa, nakoľko sťažovateľ\npreukázateľne splnil všetky podmienky dané zákonom o pobyte,\n- nie je z rozhodnutia zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal so žiadosťou sťažovateľa z pohľadu tvrdenia a\nsamotného účelu jeho žiadosti (uvádza, že to nepovažuje za relevantné), ktorým bolo bez pochybností\nriadne vykonávanie činnosti konateľa spoločnosti,\n- prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal len v zásade z ničím nepodloženého vyjadrenia\nMinisterstva hospodárstva SR, pričom v rozhodnutí chýba správna úvaha prvostupňového orgánu\nk aplikačnej prednosti verejného záujmu, čím nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko\nrozhodnutie žalovaného nemôže byť v tak závažnej veci ako je zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia\nna pobyt na účel podnikania postavené na dohadoch,\n- žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami sťažovateľa\nuplatnenými v odvolaní,\n- rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože ako také nie je jasné a zrozumiteľné, tiež nie je náležite\nodôvodnené, teda je nezákonné a zmätočné,\n- krajský súd sa s tvrdeniami sťažovateľa v rozsudku vôbec nevysporiadal, resp. vysporiadal\nnedostatočne, čím podľa názoru žalobcu nesprávne vec právne posúdil a súčasne nedostatočne\nsa vvsporiadal s dôvodmi uvedenými v žalobe, čím nedostatočne odôvodnil rozsudok a tým odňal\nsťažovateľovi možnosť konania pred súdom.\n9. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok\nkrajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa poukázal na vyjadrenie k žalobe\na stručne uviedol priebeh správneho konania.\n11. K námietke sťažovateľa, ktorou tento poukazuje na nezákonnosť rozhodnutia o predĺžení lehoty v\nkonaní a poukazuje na to, že konanie o pobyte sťažovateľa sa nedá považovať za obzvlášť zložité s\ntým, že súd sa touto námietkou nedostatočne zaoberal žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia sťažovateľa\nnie sú dôvodné. Po preskúmaní spisového materiálu bolo zistené, že celý postup správneho orgánu\nbol v súlade so zákonom. Z konania je zrejmé, že v ňom bolo značné množstvo nezrovnalostí, ktoré\nbolo potrebné preveriť. Preto považuje za štandardný postup správneho orgánu, ktorý vzhľadom na\nzávažnosť prípadu požiadal o predĺženie lehoty nakoľko bolo potrebné vypočuť účastníka konania, resp.\nsplnomocneného zástupcu k predmetnej veci. Vyjadril názor, že uvedený postup bol zvolený z dôvodu,\naby bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci.\n12. Poznamenal, že je štandardným postupom osloviť pri povoľovaní prechodného pobytu na\núčel podnikania Ministerstvo hospodárstva SR, aby vyslovilo svoj názor, či podnikateľská činnosť\nkonkrétneho subjektu bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného,\nnie je v moci ani sťažovateľa, ani správneho orgánu vo svojom konaní spochybňovať vydané stanovisko\nMinisterstva hospodárstva, ktoré je štátnym orgánom s určitou právomocou, ako aj zastupiteľského\n\núradu, ktorý je prvým a priamym kontaktom so žiadateľom o pobyt. Mal za zo, že nie je dôvod\npredpokladať, že by vydané stanovisko, ktoré vo svojom konaní použil správny orgán, bol dôvod\nspochybňovať.\n13. V ďalšom dodal, že správny orgán má zo zákona možnosť vyžiadať si stanovisko od príslušných\nštátnych orgánov. Zákon zároveň negarantuje právo cudzinca na pobyt v spojitosti s jeho podnikaním\nna území Slovenskej republiky. Zároveň sťažovateľ nemá na území Slovenskej republiky také rodinné\nväzby, ktoré by zaväzovali správny orgán prihliadať na rešpektovanie súkromného a rodinného života.\n14. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej kasačnú sťažnosť\nzamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok, ďalej len „S.s.p.“) postupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je nutné ako nedôvodnú\nzamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.06.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\nPodľa § 22 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen zákon o pobyte cudzincov), prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú\ndôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká\nalebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať\nv mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Policajný útvar udelí\nprechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny\npríslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu\nvydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak\ntento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného\nzreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na\nktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad,\nktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so\nžiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti.\nPohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore\nvyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.\nZáznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor\nnebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a\nopatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si\nna vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle\npolicajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného\npobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením\nkonkrétnych dôvodov.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu prihliada na\na) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,\nnajmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky a na ochranu verejného zdravia,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,\nc) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.\n\nPodľa § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru,\nktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny je\na) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky alebo\nb) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a predložený podnikateľský zámer bude\nslúžiť na realizáciu inovatívneho projektu.\nPodľa § 33 ods. 6 zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak\na) štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou,\nb) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu,\nverejný poriadok alebo verejné zdravie,\nc) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu,\nd) štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo,\ne) štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné\nalebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,\nf) údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti,\ng) udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme,\nh) je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky\npodľa osobitného predpisu,\ni) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá potvrdenie podľa odseku 3, ktoré obsahuje nesúhlas s\nobsadením voľného pracovného miesta,\nj) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods.\n4 a platnosť jeho cestovného dokladu je kratšia ako 90 dní,\nk) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods.\n4 a je dôvodné podozrenie, že po skončení platnosti prechodného pobytu neopustí územie Slovenskej\nrepubliky, alebo\nl) ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5 a\n1. zamestnávateľ, ku ktorému má byť vykonaný vnútropodnikový presun, bol založený s hlavným\ncieľom uľahčovať vstup zamestnancom presunutým v rámci zamestnávateľa alebo tej istej skupiny\nzamestnávateľov, alebo\n2. vyčerpal maximálnu dĺžku pobytu podľa § 23 ods. 5.\n16. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačného konania bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany jeho práv proti\nrozhodnutiu žalovaného, ktorým došlo k potvrdeniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho pohľadu, či\nsa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa a z takto vymedzeného rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a či kasačné námietky\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n17. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nkasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu ako aj správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a\ndostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\n18. Kasačný súd mal za preukázaný (nesporný) skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval súd\nprvého stupňa vo svojom rozhodnutí, preto sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku\nkrajského súdu, ktorý dôvodne dospel k tomu, že „záver žalovaného o tom, že udelenie prechodného\npobytu žalobcovi na území SR na účely podnikania nie je vo verejnom záujme a z toho vyplývajúce\nzamietnutie jeho žiadosti, sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a nevybočuje z jeho\nmedzí a hľadísk.“\n\n19. Podľa názoru kasačného súdu mali správne orgány dostatok informácii na posúdenie žiadosti\nsťažovateľa (v prípade sťažovateľa sa jedná o slobodného muža vo veku 23 rokov, ktorý nikde nebol na\núzemí Slovenskej republiky ani na území krajín EÚ, neovláda slovenský jazyk a anglický jazyk ovláda len\ntrochu, nemá vedomosti o podmienkach podnikania ani života na Slovensku, v krajine pôvodu podniká\nv oblasti predaja elektroniky) a na ich podklade na zistenie skutkového stavu v miere dostatočnej na\nrozhodnutie vo veci, preto kasačný súd nemohol inak, ako súhlasiť s právnymi závermi krajského súdu,\nktorý po preskúmaní veci zamietol žalobu sťažovateľa.\n20. Námietky sťažovateľa nemali charakter spôsobilý učiniť rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu\npochybností o dostatočne zistenom skutkovom stave, najmä ak z listín tvoriacich súdny a pripojený\nadministratívny spis (predovšetkým stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji č.\n5747/2014-VNVV/KO zo dňa 10.09.2014 a vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky\nč. 12968/2015-3040-08546 zo dňa 13.02.2015) vyplýva odporúčanie na neudelenie povolenia na\nprechodný pobyt sťažovateľa na účel podnikania, nakoľko sa javí, že sa jedná iba o spôsob, akým\nchce sťažovateľ získať povolenie k pobytu v schengenskom priestore s tým, že podnikateľská činnosť\nsťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\n21. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa, ktorou tento spochybňoval relevanciu vyjadrenia\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na\núzemí Slovenskej republiky za účelom podnikania považoval kasačný súd za dôležité uviesť, že podľa\nustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s ustanovením § 33 ods. 2 zákona\nje správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na\nverejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo\nmnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky(či podnikateľská činnosť\nštátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku\nktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj\ntým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s\ntým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo\nSlovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého\ncudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.\n22. V súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje kasačný súd na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa rozoberá problematika udeľovania prechodného\npobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na účel podnikania s poukazom\nna verejný záujem, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža 8/2012 zo dňa\n24.02.2012:\n„I. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona\naj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre\nSlovenskú republiku, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Tým je umožnené\nregulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej\nsamosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým\nobčanom alebo mnohým občanom.\nII. Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec\nako účastník správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania\nzakladá na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemá záujem miestny úrad a prínos podnikania cudzinca\nmožno hodnotiť negatívne aj podľa ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej\nrepubliky.“\n23. Kasačný súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom\nprieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj druhostupňový\nsprávny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali,\nnemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia\ndôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelenie\npovolenia na prechodný pobyt sťažovateľovi nie je vo verejnom záujme. Kasačný súd preto nemal\npochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov o naplnení dôvodov na zamietnutie žiadosti\nsťažovateľa o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.\n\n24. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov , správny orgán pri\nrozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliadal aj na stanovisko zastupiteľského\núradu k udeleniu prechodného pobytu, ktoré v predmetnej veci nemalo odporúčací charakter. Je\nnutné zdôrazniť, že zastupiteľský úrad a jeho stanovisko vo veci má pri samotnom rozhodovaní\nnezastupiteľné miesto, nakoľko Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji malo priamy osobný\nkontakt so žiadateľom (či pri podaní žiadosti alebo počas osobného pohovoru) a tak mali pracovníci\nveľvyslanectva možnosť vytvoriť si predstavu nielen o osobe sťažovateľa, ale o celkovom zámere\nžiadosti o prechodný pobyt.\n25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej namietal, že preukázateľne splnil všetky podmienky dané\nzákonom, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, keďže mu pobyt na území Slovenskej\nrepubliky neudelil. K tomu kasačný súd poznamenáva, že zákon o pobyte cudzincov v ustanovení §\n22 presne špecifikuje podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na\núzemí Slovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že až po ich splnení je správny orgán\noprávnení prechodný pobyt udeliť. Nakoľko v prejednávanom prípade na základe uvedeného boli dané\ndôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona, kasačný súd nemohol konštatovať, že žalovaný\nsa dopustil namietaného porušenia zákona.\n26. Je potrebné pripustiť, že v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení zákonnej lehoty na\nrozhodnutie, čím vec nebola vybavená včas a bez zbytočných prieťahov, žalobca dôvodne vytýkal\nžalovanému, že nerozhodol v rámci zákonnom stanovenej lehoty (dokonca ani v rámci predĺženej\nlehoty), tento nedostatok, ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa, však nemohlo mať za následok\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako takého a zakladať pre správny súd legálny a legitímny dôvod\nna jeho zrušenie.\n27. Na základe uvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodnutie\nžalovaného je v súlade so zákonom a ani námietky sťažovateľa uvádzané v kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku súdu prvého stupňa neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a\ndostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto\npostupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky. Kasačný súd konštatuje, že ďalšie\nnámietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, preto kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia § 461 S.s.p.\n28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.)\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/173/2015", "guid": "73841069-57e7-40da-b5ce-fd66586affc2:de5cc3e1-6fda-460f-a060-77c78034961b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}