{"guid": "131b5b23-ae8c-411c-962c-6f49791fc458:83b0856d-23eb-49cb-b3ce-02003e40f1d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201086.1", "spisova_znacka": "10Sžk/13/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/13/2016 z 13. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžk/13/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201086.1", "identifikacne_cislo": "1015201086", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/8/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/8/#paragraf-26.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8/#paragraf-26.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/666/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 666/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/666/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/666-2005/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/8/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/666/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 666/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/666/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/666-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/8#paragraf-8", "/SK/ZZ/2005/8#paragraf-26", "/SK/ZZ/2005/666#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/8#paragraf-7", "/SK/ZZ/2005/666#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83b0856d-23eb-49cb-b3ce-02003e40f1d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201086.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201086.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201086.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/13/2016\n1015201086\n13. 12. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201086.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nJUDr. N. Y., narodený dňa XX.XX.XXXX, F., právne zastúpeného: JUDr. Štefan Haulík, advokát,\nJesenského 2, Bratislava, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa\nč. 296/2005-52/SKP/RK zo dňa 22.05.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/158/2015-95 zo dňa 07.09.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, e/ zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie sťažovateľa č.\n296/2005-52/SKP/RK zo dňa 22.05.2015 ako aj rozhodnutie sťažovateľa č. 296/2005-52/SKP zo dňa\n26.01.2015 a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Sťažovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov konania vo výške, o ktorej rozhodne správny súd samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie\nsťažovateľa ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli vydané v\nsúlade so zákonom.\n3. Správny súd sa nestotožnil s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia z hľadiska\nkonštatovania, že v danom prípade išlo o opakovanú kontrolu zameranú na riadne zriadenie kancelárie\nsprávcu a boli opakovane zistené nedostatky vo vedení kancelárie, nakoľko z obsahu administratívneho\nspisu jednoznačne vyplynulo, že už pri prvej kontrole dňa 22.05.2014 bolo vo vyhotovenom protokole o\nvykonanom dohľade pod bodom 2/ uvedené porušenie povinností vo vedení kancelárie - zabezpečenie\njej otvorenia pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň 6 hodín\ndenne. Tento nedostatok bol následne uvedený aj v žalobcovi doručenej písomnosti - upozornenia na\npochybenia zistené pri vykonanom dohľade z 15.07.2014. Preto súd túto námietku považoval za účelovú.\n4. K námietke existencie vady v správnom konaní majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nspočívajúcej v nedodržaní zákonnej 30, resp. 60 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia krajský súd\nuviedol, že iba samotné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia správnych orgánov nie je možné\npovažovať za takú vadu, s ktorou by zákon spájal automaticky nezákonnosť správneho rozhodnutia.\n\n5. Ohľadom namietaného nedostatku poverenia pracovníkov prvostupňového správneho orgánu, ktorí\nuskutočnili kontrolu, spočívajúceho v neuvedení dátumu vyhotovenia tohto poverenia súd uviedol, že\nabsencia dátumu vyhotovenia poverenia v zmysle ust. § 29 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. nie je v zákone\nsankcionovaná následkom neplatnosti takéhoto poverenia. Z predloženého poverenia mal súd za zrejmé\n(sú v ňom jednoznačne uvedené) podstatné náležitosti poverenia, a to kto (štátne zamestnankyne\nsekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR), keby (dňa 22.05.2014), u koho (žalobcu) mal\ndohľad vykonať a čoho sa mal dohľad týkať (dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov a povinnosti\nsprávcu). Vzhľadom na vyššie uvedené súd tejto námietke neprisvedčil.\n6. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci spočívajúca v nevykonaní žalobcom\nnavrhovaného dokazovania výsluchom osôb (Ing. G. N., Mgr. S. U., Ing. H. O.) a nevykonaním\nohliadky priestorov, v ktorých sa kancelária správcu nachádzala bola podľa presvedčenia súdu dôvodná.\nSkutkový stav veci nebol v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia náležite zistený, nakoľko\nžalovaný vychádzal iba z obsahu protokolov o vykonanom dohľade, a to podľa názoru súdu nebolo\ndostačujúce.\n7. Podľa názoru súdu nebolo možné vykladať povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky\nMS SR č. 666/2005 Z. z. tak, že kancelária správcu musí byť v stanovené úradné hodiny otvorená\npre verejnosť permanentne, bez možnosti jej uzatvorenia v prípade krátkodobej neprítomnosti správcu,\nresp. pracovníkov kancelárie (žalobcovej zamestnankyne Mgr. U.). Z protokolov o dohľade nevyplýva,\nči bola kancelária počas kontroly zatvorená dlhodobo alebo išlo o zatvorenie z dôvodu krátkodobej\nneprítomnosti žalobcu a jeho zamestnankyne, napr. z dôvodu hygienickej prestávky, oneskorenia\npríchodu z dôvodu plnenia pracovných povinností v súvislosti s činnosťou správcu. Inštitút správcu\nje taký inštitút, kedy tento nie je povinný konať okamžite s tým, že v prípade nekonania by došlo k\nspôsobeniu iným osobám závažnej ujmy (na živote, zdraví, majetku) a preto podľa súdu vyžadovať\nnepretržité otvorenie kancelárie počas úradných hodín nie je namieste. Činnosť správcu je špecifická\nv tom, že ju nevykonáva výlučne vo svojej zriadenej kancelárií, ale aj v iných priestoroch (objektoch\nspravovaných subjektov). V súvislosti s výkonom funkcie správcu tento, resp. jeho zamestnanci, príp.\npoverené osoby vykonávajú úkony aj na iných orgánoch, súdoch a podobne. V takýchto prípadoch\nsprávca nemôže byť počas stanovených úradných hodín aj vo svojej kancelári, ktorej chod by mal\nvšak zabezpečiť svojimi zamestnancami tak, aby bola otvorená pre verejnosť aspoň 6 hodín denne.\nTo však neznamená, že kancelária musí byť počas stanovených úradných hodín otvorená nepretržite,\nbez možnosti jej krátkodobého zatvorenia pri súčasnom uvedení kontaktu na okamžité spojenie sa so\nsprávcom, resp. jeho zamestnancami, ktorí by boli v primeranom čase schopní sa na výzvu do kancelárie\ndostaviť.\n8. Súd zároveň zdôraznil, že sa stotožňuje s názorom žalovaného vysloveným v napadnutom rozhodnutí,\nže je potrebné, aby v prípade neprítomnosti správcu v kancelárií ho zastupovala osoba, ktorá je u\nneho zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a nie len osoby poverené na základe plnej moci. Táto\npožiadavka vyplýva jednoznačne zo znenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov (§11 ods. 1\nzákona č. 8/2005 Z. z., § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z.). Takýto záver podľa súdu\npodporuje aj znenie § 21 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. týkajúce sa technických detailov\npostupu pri nahliadaní do spisov.\n9. Podľa presvedčenia súdu v danom prípade zo zisteného a ustáleného skutkového stavu tak, ako\nvyplýva z obsahu administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúcich dôkazov nie je možné vyvodiť\nporušenie ust § 7 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 veta prvá\nvyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. a z nich vyplývajúcu povinnosť uloženia sankcie správcovi (žalobcovi)\nvyčiarknutie zo zoznamu správcov (§ 26 ods. 1 písm. h/ zákona č. 8/2005 Z. z.). Preto súd prisvedčil\naj námietke nesprávneho právneho posúdenia veci.\n10. Na základe zistených skutočností dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu (§\n191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie.\n\n11. Rozsudok v zákonom stanovenej lehote napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, nakoľko krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), ako aj z dôvodu, že krajský súd rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\nNesprávne právne posúdenie veci:\n12. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré sa\ntýka predovšetkým záveru o nedostatočne zistenom skutkovom stavu zo strany žalovaného. Sťažovateľ\nv priebehu celého konania poukazoval na to, že § 7 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005\nZ. z.“), v spojení s § 2 ods. 1 vyhlášky č. 666/2005 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre správcov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 666/2005 Z. z.“) stanovuje a konkretizuje podmienky\nzriadenia kancelárie správcu spočívajúce o. i. aj v povinnosti mať kanceláriu otvorenú pre verejnosť\nkaždý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň šesť hodín denne. Dohľadom vykonaným\ndňa 20.08.2014 bolo zistené, že kancelária žalobcu nebola v pracovný deň v obvyklé úradné hodiny\nprístupná, čím žalobca nesplnil jednu z podmienok riadneho zriadenia kancelárie. Opakovaný výkon\ndohľadu jednoznačne potvrdil, že ani po umožnení žalobcovi zjednať nápravu, tento sa opakovane\nv kancelárií nenachádzal, a ani nezabezpečil prítomnosť svojho zamestnanca. Z uvedeného mal za\nto, že správny orgán či už dohľadom na mieste, ako i výkonom právomocí smerujúcich k vyvodeniu\nzodpovednosti žalobcu preukázal verejnú neprístupnosť kancelárie, teda porušenie zákonnej povinnosti\njej riadneho zriadenia.\n13. V ďalšom poukázal na to, že pri garancii plnenia zákonných povinností súvisiacich s režimom\nkancelárie správcu nie je možné jej riadenie a chod zabezpečiť iba prostredníctvom poverených osôb. V\nčase obvyklých úradných hodín nie je prijateľné verejnú dostupnosť kancelárie správcu zabezpečovať\ninými osobami ako priamo správcom alebo jeho zamestnancami.\n14. Rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru sťažovateľa aj vnútorne rozporné, keď súd v\nodôvodnení rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú. Na jednej strane krajský súd\npovažuje nevykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania výsluchom osôb poverených na základe\nplnej za nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom neprítomnosti, resp. zastúpenia správcu, na\ndruhej strane sám krajský súd konštatuje, že takéto osoby nie sú spôsobilé zastupovať správcu v jeho\nneprítomnosti. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ nevidel právny ani relevantný dôvod, pre ktorý by\ntakéto osoby mali byť v priebehu konania vypočuté, resp. akým spôsobom by ich výsluch mohol prispieť\nk objasneniu skutkového stavu veci. Dodal, že prípadnú svedkyňu Ing. N. možno považovať za zaujatú,\ns priamym záujmom na výsledku správneho konania, vedeného pod sp. zn. 6S/179/2015.\n15. Vo vzťahu k vytýkanému nevykonaniu dokazovania ohliadkou priestorov sťažovateľ uviedol, že\núčelom vykonávania dokazovania zo strany správneho orgánu je prispieť k objasneniu skutkového\nstavu veci. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, akým spôsobom následná ohliadka priestorov, v ktorých sa\nkancelária správcu nachádzala, mala prispieť k objasneniu predmetného skutkového stavu, nakoľko\nvykonal ohliadku priestorov dvakrát, a to dňa 22.05.2014 a dňa 20.08.2014, pričom v oboch prípadoch\nbola jednoznačne preukázaná neprítomnosť žalobcu v kancelárii. Následná dodatočná ohliadka\npriestorov by na uvedenej skutočnosti nič nemenila ani v prípade, ak by sa žalobca, prípadne jeho\nzamestnankyňa v kancelárii nachádzali.\n16. Sťažovateľ zdôraznil, že žalobca bol s konaním a podkladmi rozhodnutia náležite oboznámený, bol\nmu poskytnutý priestor na zaujatie stanoviska. Avšak ani v podaných námietkach proti protokolu, ani v\npriebehu celého konania žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil svoju neprítomnosť v kancelárií správcu\nv čase vykonávaných dohľadov. Správny orgán v danej veci upustil od nariadenia ústneho pojednávania\npredovšetkým z toho titulu, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii, jednoznačne vyplýval záver o spáchaní\nsprávneho deliktu podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. Zároveň podotkol, že\ni napriek nenariadeniu ústneho pojednávania vytvoril správny orgán žalobcovi dostatočný priestor na\nto, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (vyjadriť sa písomne k podnetom, predkladať,\nresp. navrhovať vykonávanie dôkazov), čo v konečnom dôsledku znamená, že význam zásady aktívnej\nsúčinnosti bol naplnený a postup správneho orgánu bol v súlade so zásadou rýchlosti, bezprieťahovosti\na legality.\n\n17. Právny názor krajského súdu o nevyhnutnosti vypočutia navrhovaných osôb a vykonania ohliadky\npriestorov, v ktorých sa nachádzala kancelária považoval sťažovateľ v kontexte vyššie prednesenej\nargumentácie (jednoznačne) za nesprávne právne posúdenie veci.\n18. Sťažovateľ ďalej konštatoval, že žiaden odkaz s uvedeným telefonickým kontaktom fyzickú\nneprítomnosť nemôže zhojiť, keďže povinnosť mať riadne zriadenú kanceláriu otvorenú pre verejnosť v\nnijakom prípade nemôže byť riadne splnená tým, že by správca alebo jeho zamestnanec bol prístupný\nna telefóne. Takýto výklad nemá oporu v právnom predpise a popiera zásady, na ktorých je postavené\nriadne zriadenie kancelárie správcu. Uvedené sa tak podľa sťažovateľa prieči nielen povinnosti správcu\nmať riadne zriadenú kanceláriu, ale aj samotnému účelu výkonu činnosti správcu, ktorý je povinný\nvykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito. Zároveň je legitímnym očakávaním\noprávnených osôb, že keď sa v čase úradných hodín dostavia k správcovi do kancelárie, bude im\numožnené realizovať všetky práva, ktoré im garantuje platná právna úprava. Dodal, že správca je tiež\npovinný zabezpečiť riadny chod kancelárie, pod čo spadá aj povinnosť zabezpečiť, aby bola kancelária\nsprávcu verejne prístupná v minimálnom časovom rozmedzí, ktoré upravuje zákon, a počas úradných\nhodín je povinný zabezpečiť prítomnosť osoby - zamestnanca, ktorý je oprávnený realizovať všetky\npráva garantované platnou právnou úpravou.\n19. Ďalej namietal, že správny orgán s prihliadnutím na dané okolnosti prípadu nebol povinný zisťovať\ndĺžku neprítomnosti správcu, resp. jeho zamestnancov na pracovisku. Na vyvodenie zodpovednosti\npodľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2005 Z. z. je plne postačujúce, ak má správny orgán za\npreukázané, že kancelária správcu nie je verejne prístupná.\n20. Sťažovateľ sa tak s rozhodnutím súdu ohľadom záveru nedostatočného zistenia skutkového stavu\nnestotožnil a mal za to, že krajský súd v tejto časti rozhodnutia vec nesprávne právne posúdil.\nPorušenie práva na spravodlivý proces:\n21. Podľa názoru sťažovateľa je rozsudok v určitej časti (bod 34) nedostatočne odôvodnený a\nnepreskúmateľný, pričom požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné\natribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a\nkontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia pritom spôsobuje\njeho nepreskúmateľnosť. Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľa obmedzil iba na poukázanie\njednotlivých ustanovení, avšak nijakým spôsobom nepodal výklad, resp. neuviedol, akými úvahami\ndospel k záveru o dôvodnosti námietky nesprávneho právneho posúdenia. Takýmto odôvodnením súd\nodňal možnosť sťažovateľovi náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v\nrovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkov. Na základe uvedených skutočností navrhol sťažovateľ kasačnému súdu, aby napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n22. Žalobca v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 23.11.2016 uviedol, že dôvody kasačnej\nsťažnosti absolútne nekorešpondujú s rozsudkom a jeho odôvodnením. Žalobca mal za to, že konanie\nsťažovateľa je síce z procesného hľadiska v súlade s ustanoveniami SSP (formálne využil svoje právo a v\nzákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť), ale v konečnom dôsledku má za cieľ len účelové naťahovanie\nsúdneho konania, a predlžovanie stavu, ktoré má voči osobe žalobcu znaky šikanózneho konania.\nRozsudok krajského súdu považoval za reálne odôvodnený vo všetkých svojich bodoch, riadne a v\nsúlade s ustanoveniami SSP odôvodnený a s jednotlivými bodmi na seba logicky nadväzujúcimi, bez\nakýchkoľvek vnútorných rozporov.\n23. Mal za to, že krajský súd sa jednoznačne a v súlade so zákonom vysporiadal s daným skutkovým\nstavom a z právneho hľadiska vec posúdil správne. Uviedol, že účelovosť dôvodov kasačnej sťažnosti\ntýkajúcich sa riadneho zriadenia kancelárie správcu vyplýva predovšetkým a najmä z účelového výkladu\nustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch v platnom znení (ďalej aj „zákon“, resp.\n„ZoS“), o ktoré sa sťažovateľ opiera v kasačnej sťažnosti. Žalobca konštatoval, že otvorenosť a teda\nprístupnosť kancelárie nemôže byť sama o sebe atribútom jej zriadenia, pretože v opačnom prípade\nby bolo možné všetky kancelárie na súdoch, či správnych orgánoch považovať za nezriadené, pokiaľ v\núradných hodinách budú čo i len chvíľu zatvorené a pre verejnosť neprístupné.\n\n24. K námietke, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces poznamenal, že krajský súd vo svojom\nrozsudku jednotlivé časti vecne riadne odôvodnil s tým, že jasne uviedol, akými úvahami sa riadil pri tom,\nako dospel k svojmu rozhodnutiu. Právny záver súdu o tom, že - zo skutkového stavu, tak ako vyplýva\nzo spisu a v ňom sa nachádzajúcich dôkazov nie je možné vyvodiť porušenie ust. § 7 ods. 1 veta prvá\na druhá zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 veta prvá vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. a z\nnich vyplývajúcu povinnosť uloženia sankcie správcovi (žalobcovi) vyčiarknutie zo zoznamu správcov je tak podľa žalobcu plne odôvodnený tak, ako to predpokladá zákon.\n25. Tzv. „systematický“ výklad ustanovení ZoS týkajúci sa riadne zriadenej kancelárie správcu, na ktorý\nsa stále odvoláva sťažovateľ, je podľa žalobcu výkladom čisto subjektívnym a nemajúcim ani minimálnu\noporu v platných zákonných ustanoveniach. Pod záštitou „systematického“ výkladu totiž podľa žalobcu\nsťažovateľ fakticky vytvára nové povinnosti pre dohliadané osoby (správcovi), čo je v prípadoch konaní\nsprávnych orgánov osobitne nebezpečný jav.\n26. Konštatoval, že sťažovateľ ako orgán dohľadu by mal ísť príkladom v dodržiavaní zákonnosti vo\nvzťahu k fyzickým a právnickým osobám. Jedným z dôležitých atribútov pri výkone akejkoľvek funkcie,\nkde sa vyžaduje dohľad štátneho orgánu, je otázka predvídateľnosť práva vychádzajúca z právneho\nprincípu legitímnych očakávaní. S poukazom na iné obdobné prípady mal žalobca za preukázané, že\nkonanie sťažovateľa, ktorým uplatňuje nerovnaký meter na rovnaké prípady je do takej miery účelové,\nže voči jeho osobe napĺňa až znaky šikanózneho konania.\n27. V ďalšom poukázal na judikatúra Ústavného súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach\nhovorí, že by sa nemal uplatňovať prísne formalistický prístup, ale mal by sa uplatňovať právne komfortný\nvýklad. Povinnosť mať zriadenú kanceláriu vyplýva priamo z ust. § 7 ods. 1 zákona, pričom účelovosť a\nformalistický výklad tohto ustanovenia zo strany sťažovateľa uvedený v kasačnej sťažnosti je v priamom\nrozpore s judikatúrou tak Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj všeobecných súdov Slovenskej\nrepubliky.\n28. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby kasačný súd podľa § 461 ods. 1 SSP kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú a sťažovateľa podľa § 467 SSP zaviazal na náhradu trov\nkasačného konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku. Výšku trov kasačného\nkonania vyčíslil žalobca na 151,58 EUR.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.12.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n30. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie\nsťažovateľa ako aj prvoinštančné správne rozhodnutie a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie, preto\nprimárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutia sťažovateľa, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch (ďalej len „ZoS“), správca je povinný mať zriadenú\nkanceláriu. Správca je povinný kanceláriu riadne označiť a zabezpečiť jej primerané technické vybavenie\na minimálnu výmeru jej podlahovej plochy. Kanceláriu správca zriaďuje v obvode krajského súdu, v\nktorom má záujem vykonávať správcovskú činnosť. Správca-právnická osoba môže mať zriadených aj\nviac kancelárii; v obvode jedného krajského súdu však môže mať zriadenú vždy len jednu kanceláriu.\nAk má správca-právnická osoba zriadených viac kancelárii, musí mať v každej kancelárii ustanoveného\nzástupcu, ktorým môže byť len jeho štatutárny orgán. Zástupca kancelárie môže byť ustanovený\nako zástupca kancelárie len v jednej kancelárii. Ustanovenie zástupcu kancelárie alebo zánik funkcie\nzástupcu kancelárie je správca-právnická osoba povinný do troch dní oznámiť ministerstvu.\n\nPodľa § 8 ods. 4 ZoS, právo nahliadať do spisu majú osoby vykonávajúce dohľad podľa tohto zákona,\nsúd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány činné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje\nosobitný predpis. Nahliadanie do spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách\nkaždý pracovný deň; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa\nosobitného predpisu 1) zverejní oznam v Obchodnom vestníku.\nPodľa § 26 ods. 1 písm. h/ ZoS, ministerstvo vyčiarkne správcu-fyzickú osobu zo zoznamu správcov,\nak nemá riadne zriadenú kanceláriu.\nPodľa § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. o kancelárskom poriadku pre správcov (ďalej\nlen „Vyhláška“), kancelária sa zriaďuje vo verejne dostupnej budove tak, aby bola otvorená pre\nverejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň šesť hodín denne. Verejne\ndostupnou budovou sa na účely tejto vyhlášky rozumie budova so vstupom z verejnej komunikácie alebo\nbudova umiestnená v rámci areálu, ktorý má vstup z verejnej komunikácie, ak vstup do budovy alebo\nareálu neznemožňuje prekážka v úradných hodinách kancelárie. Minimálna výmera podlahovej plochy\nkancelárie je 20 m2. Ak je správcom fyzická osoba, môže mať zriadenú jednu kanceláriu. Ak je správcom\nprávnická osoba, môže mať za podmienok ustanovených zákonom zriadených aj viac kancelárií.\nPodľa § 4 ods. 1 Vyhlášky, ako súčasť kancelárie sa v priestoroch kancelárie alebo v iných súvisiacich\nverejne dostupných priestoroch zriaďuje podateľňa tak, aby vstup do kancelárie neznemožňovala\nprekážka v úradných hodinách kancelárie.\n31. Z obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že dňa 22.05.2014 sťažovateľ\nvykonal kontrolu kancelárie správcu (žalobcu) v čase o 10.30 hod a 11.45 hod, ktorej výsledky sú\nobsahom Protokolu o vykonanom dohľade, z ktorého vyplýva, že počas kontroly v čase o 10.30\nhod. bola kancelária správcu zatvorená a nikto sa v nej nenachádzal s odkazom na dverách na\nrecepciu, kde nemali pečiatku ani poverenie na preberanie zásielok. Výsledkom kontroly v čase o\n11.45 hod. bolo, že žalobca bol prítomný, na recepcii mali pečiatku správcu, nemali však poverenie\nna preberanie zásielok. Sťažovateľ upozornil žalobcu na zistené nedostatky a zároveň ho vyzval na\nich bezodkladné odstránenie; vykonanie nápravy malo spočívať v poverení na preberanie zásielok, čo\nžalobca nepochybne splnil. Dňa 20.08.2014 vykonal sťažovateľ opakovanú kontrolu v kancelárii žalobcu,\nktorej výsledky zaznamenal v Protokole o vykonanom dohľade, a to, že kontrolou v čase 10.58 hod. bolo\nzistené, že kancelária správcu nebola otvorená, nebol umožnený vstup do kancelárie správcu; v zmysle\n§ 8 ods. 4 ZoS nebolo umožnené nahliadnutie do spisov správcu s tým, že osoba na recepcii nebola na to\nsplnomocnená. V zmysle uvedeného bolo žalobcovi dňa 27.10.2014 doručené Upovedomenie o začatí\nsprávneho konania týkajúce sa vyčiarknutia zo zoznamu správcov z dôvodu, že previerkou vykonanou\ndňa 20.08.2014 bolo zistené, že na adrese uvedenej v ozname správcov nie je zriadená kancelária\nsprávcu, a teda bolo dôvodné predpokladať porušenie povinnosti ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s §\n8 ods. 4 ZoS. Výsledkom správneho konania bolo rozhodnutie sťažovateľa č. 296/2005-52/SKP zo dňa\n26.01.2015, ktorým rozhodol, že žalobca ako správca tým, že nemá riadne zriadenú kanceláriu správcu\nna adrese, ktorú uvádza v zozname správcov, porušil povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 v spojení s\n§ 8 ods. 4 ZoS a § 2 ods. 1 prvá veta Vyhlášky, za čo sa mu bolo v zmysle § 26 ods. 1 písm. h) ZoS\nuložené vyčiarknutie zo zoznamu správcov.\n32. O podanom rozklade voči prvoinštančnému správnemu rozhodnutiu rozhodol sťažovateľ\nnapadnutým rozhodnutím č. 296/2005-52/SKP/RK zo dňa 22.05.2015 tak, že rozhodnutie zo dňa\n26.01.2015 podľa § 59 ods. 2 a 3 v spojení s § 61 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „Správny poriadok“) zrušil v časti výroku, ktorým správny orgán rozhodol o porušení\npovinnosti správcu podľa § 8 ods. 4 ZoS a správne konanie v tejto časti zastavil; vo zvyšnej časti\nvýroku predmetné rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 2 a 3 Správneho poriadku\npotvrdil a rozklad žalobcu zamietol. Dôvodil tým, že žalobca ako správca neosvedčil splnenie zákonných\npodmienok riadneho zriadenia kancelárie správcu a naďalej zotrval na súbežnom zabezpečovaní\nverejnej dostupnosti kancelárie ako atribútu jej riadneho zriadenia zo strany tretích osôb, pri ktorých\nnepreukázal, že spĺňajú právnymi predpismi požadovaný štatút „povereného zamestnanca“. Keďže\nsťažovateľ z podaného rozkladu nezistil také dôvody, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie s výnimkou\nzrušenia v časti § 8 ods. 4 ZoS malo byť vo zvyšnej časti nesprávne alebo nezákonné, rozklad žalobcu\nzamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie vo zvyšnej časti potvrdil.\n\n33. Krajský súd, rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa, kasačnou\nsťažnosťou napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutia sťažovateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nz dôvodu vyhodnotenia žalobnej námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu ako dôvodnej.\nKrajský súd mal za to, že skutkový stav veci nebol náležite zistený v rozsahu potrebnom na vydanie\nrozhodnutia - sťažovateľovi vytýkal predovšetkým to, že z dôkazov obsiahnutých v administratívnom\nspise nevyplýva dĺžka neprítomnosti žalobcu, resp. zamestnanca v kancelárii počas úradných hodín;\nrovnako vytýkal absenciu dokazovania ohľadom skutočnosti o zamestnaní pracovníka žalobcu či\nnevykonanie dokazovania za účelom zistenia dôvodov, pre ktoré bola kancelária žalobcu počas výkonu\ndohľadu zatvorená; podľa krajského súdu bolo tiež potrebné zisťovať, či pri vstupe do kancelárie, resp.\nv podateľni správcu bola uvedená možnosť telefonického kontaktu na žalobcu, resp. jeho zamestnanca;\nv ďalšom upozornil na absenciu výsluchu žalobcu a jeho zamestnanca. Správny súd v súvislosti s\nvýkladom povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 1 veta prvá Vyhlášky konštatoval, že vyžadovať\nnepretržité otvorenie kancelárie počas úradných hodín (bez možnosti jej krátkodobého zatvorenia) nie\nje namieste, keďže správca, prípadne jeho zamestnanci vykonávajú úkony nielen v zriadenej kancelárii,\nale aj na iných orgánoch, súdoch a v iných priestoroch. Preto dospel k záveru o dôvodnosti námietky\nnesprávneho právneho posúdenia veci, keď ustálil, že zo zisteného a ustáleného skutkového stavu nie\nje možné vyvodiť porušenie ustanovenia § 7 ods. 1 ZoS v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Vyhlášky a\nz nich vyplývajúce uloženie sankcie žalobcovi vyčiarknutie zo zoznamu správcov.\n34. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu sťažovateľa dospel k\nrovnakým zisteniam, aké v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol správny súd, a ktoré sa premietli\ndo jeho právneho záveru o nedostačujúcom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci a\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n35. Prioritne musí kasačný súd vyjadriť súhlas so záverom krajského súdu o nedostatočne vykonanom\ndokazovaní. Zo žiadneho dôkazného materiálu obsiahnutého v administratívnom spise sťažovateľa\nnie sú kasačnému súdu zrejmé viaceré pre rozhodnutie zásadné skutočnosti, napríklad ako dlho trval\nvykonaným dohľadom zistený stav (dĺžka neprítomnosti žalobcu v kancelárií); aké boli dôvody, pre\nktoré bola kancelária uzavretá (osobné, pracovné, hygienické, zdravotné, prevádzkové a pod.); či bola\nna nejakom vhodnom a viditeľnom mieste umiestnená informácia oznamujúca uzavretie kancelárie s\nprípadným vysvetlením dôvodu uzavretia a s uvedením kontaktu na žalobcu; vysvetlenie žalobcu k\ndôvodom, ktoré viedli k tomu, že kancelária správcu nebola v čase výkonu dohľadu otvorená; vysvetlenie\nposkytnuté zamestnancom žalobcu a pod.\n36. Kasačný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľ bol povinný skúmať vyššie vytýkané skutočnosti.\nKasačný súd uznáva, že ak by žalobca bol vysvetlil (či už v podaných námietkach, rozklade alebo\nkedykoľvek počas konania) svoju neprítomnosť v kancelárii správcu v čase vykonávaných dohľadov,\nuľahčilo by to sťažovateľovi prácu, absencia vyjadrenia žalobcu však sťažovateľa neospravedlňuje z\nporušenia zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne\na úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie\nje viazaný len návrhmi účastníkov konania. Ak sťažovateľ nepostupoval v naznačenom smere, dopustil\nsa tak pochybenia, ktoré nebolo možné prehliadnuť, a pre ktoré krajský súd nemohol postupovať inak,\nako rozhodnutia sťažovateľa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n37. V ďalšom považuje kasačný súd za nevyhnutné uviesť, že samotná skutočnosť, že miestnosť\nvyužívaná ako kancelária správcu nebola v čase výkonu dohľadu prístupná osobám vykonávajúcim\ndohľad sama o sebe, bez ďalšieho zisťovania, neznamená, že predmetný priestor nepredstavuje\nkanceláriu správcu, a teda že kancelária správcu nebola zriadená. Podľa názoru kasačného súdu je\npredčasné robiť závery o nezriadení kancelárie len na základe jedného z atribútov, akým sú úradné\nhodiny, najmä s ohľadom na ďalšie atribúty, ako nájom priestorov, v ktorých by sa mala nachádzať\nkancelária správcu; žalobcom uvádzaný zamestnanecký vzťah; označenie kancelárie správcu v zmysle\nzákona; reálna výmera podlahovej plochy kancelárie správcu ako aj jej technické vybavenie. Kasačný\nsúd dáva do pozornosti, že z uvedeného nemá jednoznačne vyplývať, že v predmetnom prípade\nkancelária správcu zriadená bola, ale len to, že nedošlo k zisteniu skutkového stavu v takej miere, ktorá\nje dostačujúca na prijatie záveru o porušení povinnosti žalobcu ako správcu zriadiť kanceláriu správcu,\nktorý bol za jej porušenie sankcionovaný vyčiarknutím zo zoznamu správcov.\n\n38. Kasačný súd dáva do pozornosti, že nemá pochýb o tom, že jedným zo základných predpokladov\nvýkonu správcovskej činnosti je existencia kancelárie správcu, ktorá musí byť zriadená v obvode\nkrajského súdu, v ktorom má správca záujem vykonávať správcovskú činnosť. Platí, že každý správca\nmusí mať zriadenú kanceláriu, ktorej sídlo a úradné hodiny sa zapisujú do zoznamu správcov vedeného\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Kancelária správcu musí spĺňať právnymi predpismi\nustanovené minimálne štandardy, predovšetkým musí byť riadne označená (čo znamená, že pri hlavnom\nvchode do budovy, v ktorej sa kancelária nachádza, a pri vstupe do areálu, ak sa kancelária nachádza v\nbudove v rámci areálu, sa na viditeľnom mieste zriadi informačná tabuľa kancelárie, na ktorej sa uvedie\nnápis \"Správca\"), ďalej sa vyžaduje označenie správcu, prípadne aj zástupcu kancelárie a úradné hodiny\nkancelárie tak, aby bola kancelária otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých úradných\nhodinách aspoň šesť hodín denne. Kancelária správcu musí byť taktiež primerane technicky vybavená,\npričom požiadavky na jej vybavenie nepriamo ustanovuje Vyhláška, a musí spĺňať minimálne štandardy\nvýmery podlahovej plochy, ktoré v súčasnosti predstavujú 20 m2 podlahovej plochy.\n39. Obdobná právna úprava platí aj v Českej republike (Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Českej\nrepubliky č. 355/2013 Sb. o úředních hodinách provozovny, o označování sídla a provozovny a o\nčinnostech, které je insolvenční správce povinen zajišťovat v provozovně, ďalej len „Vyhláška ČR“).\nVyhláška ČR ohľadom úradných hodín insolvenčných správcov ustanovuje, že „provozovna musí být pro\nveřejnost otevřena v pracovních dnech v časovém rozmezí od 7 do 18 hodin alespoň šest hodin denně, a\nto pravidelně alespoň jeden den v týdnu“ (§ 3 ods. 1 Vyhlášky ČR). Český zákonodarca však zašiel ešte\nďalej a racionálne predvídal objektívne dôvody, pre ktoré nie je možné stanovenú povinnosť dodržať, a\ntak legislatívne zakotvil možnosť uzatvorenia kancelárie správcu - „Provozovna může být výjimečně na\npřechodnou dobu uzavřena z vážných důvodů, a to zejména zdravotních nebo provozních. Nebrání-li\ntomu vážné důvody, umístí insolvenční správce v dostatečném předstihu na vhodném a viditelném místě\nu vstupu do dotčené provozovny informační tabuli s uvedením důvodu uzavření a označením počátku\na konce uzavření. Informační tabule musí být takto umístěna po celou dobu uzavření provozovny“ (§\n3 ods. 3 Vyhlášky ČR).\n40. Vo svetle uvedeného nepovažuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci za\ndostačujúce. Má za to, že v danom prípade nedošlo správne k ustáleniu, že správca nemal zriadenú\nkanceláriu v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoS, preto nemalo dôjsť ani k následnému potrestaniu\nžalobcu jeho vyčiarknutím zo zoznamu správcov.\n41. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach\nopísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym\na administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak,\nako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie\nsťažovateľa nie je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal\na vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v\ncelom rozsahu stotožňuje.\n42. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že sťažovateľ nepostupoval v danej veci\nv intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových\npodkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom nezistil skutkový stav a aplikáciou relevantných\nzákonných ustanovení zo skutkových okolností nevyvodil správny právny záver, a preto krajský súd\nnepochybil, keď žalobe žalobcu vyhovel tým, že napadnuté rozhodnutia sťažovateľa zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n43. Kasačný súd zdôrazňuje, že za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie sťažovateľa\nnie je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového\nstavu veci. Preto, ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci nebol v správnom konaní\nspoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia sťažovateľa v oboch inštanciách považoval za vydané v\nrozpore so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu považovať za správne.\n44. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu za dôvodné a rozhodnutie sťažovateľa\npovažoval za rozporné so zákonom a rozhodnutia sťažovateľa podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ S.s.p.\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho\n\nrozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody (viď\nvyššie).\n45. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský\nsúd sa v rozhodnutí riadne so všetkým vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na kasačnom súde. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461\nS.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n46. V ďalšom konaní bude potrebné, aby sťažovateľ postupoval v intenciách zákonnej povinnosti\nrozhodnúť vo veci na podklade spoľahlivo a dostatočne zisteného skutkového stavu v súdmi\nnaznačenom smere, a teda vo veci vykoná náležité dokazovanie a nové rozhodnutie riadne a\npresvedčivo odôvodní.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že priznal\nžalobcovi nárok na ich náhradu s ohľadom na jeho úspech v konaní (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.\n2 S.s.p.).\n48. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}