{"guid": "100f6a78-561a-4a8b-a3e2-576d654a28cb:32b35c14-2782-4360-80d9-eef82cfc0cce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015201002.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/12/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/12/2016 z 21. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2017, sp. zn. 3Sžfk/12/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201002.1", "identifikacne_cislo": "1015201002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-1", "nazov": "§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32b35c14-2782-4360-80d9-eef82cfc0cce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201002.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201002.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/12/2016\n1015201002\n21. 06. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1015201002.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobca):\nUniverzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom Národná č. 12, Banská Bystrica, IČO: 30 232 295,\nzastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica,\nproti žalovaným: 1/ Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky, životného\nprostredia Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 164 381, 2/ Výskumná\nagentúra, so sídlom Hanulova 5/B, Bratislava, IČO: 31 819 494, o preskúmanie zákonnosti Správy o\nzistenej nezrovnalosti č. N21500697/SO1 k projektu s kódom ITMS 26250120036 spolu so žiadosťou\no vrátenie finančných prostriedkov s kódom 26250120036/Z04, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/145/2015-92 zo dňa 31.05.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom\nNárodná č. 12, Banská Bystrica proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/145/2015-92 zo\ndňa 31.05.2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci preskúmania\nSprávy o zistenej nezrovnalosti č. N21500697/SO1 k projektu s kódom ITMS 26250120036, spolu so\nŽiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov s kódom 26250120036/Z04.\n2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28. 4. 2010 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku č. 035/2010/5.1/OPVaV medzi žalovaným v prvom rade, zastúpeným žalovaným\nv druhom rade a žalobcom, na predmet verejného obstarávania - Výmena okien, dverí a zasklených\nstien, vrátane všetkých súvisiacich stavebných prác v objektoch žalobcu.\n3. Dňa 27. 11. 2014 bola vypracovaná čiastková správa z vládneho auditu vykonaného u žalobcu,\nv ktorom boli obsiahnuté nedostatky spolu s odporúčaniami na nápravu. Na základe čiastkovej\nsprávy došlo zo strany žalovaného v druhom rade k zaslaniu Správy o zistenej nezrovnalosti a\nŽiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu, že došlo k nedodržaniu povinnosti žalobcu,\na teda k porušeniu zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, a to k porušeniu princípu\nrovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a transparentnosti, v rozpore\ns ustanovením § 34 ods. 9 a § 9 ods. 1 až 4 zákona.\n4. Podľa názoru súdu, v danej veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či napadnutá Správa zistenej\nnezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, vydané žalovaným v druhom rade, boli\nspôsobilé privodiť ujmu na právach alebo chránených záujmoch žalobcu.\n\n5. Na základe čiastkovej správy z auditu, vykonal žalovaný v druhom rade u žalobcu administratívnu\nkontrolu verejného obstarávania a dňa 2. 4. 2015 vystavil nový kontrolný zoznam na identifikáciu\nporušenia zásad verejného obstarávania, v ktorom sú uvedené zistené nezrovnalosti. Dňa 28. 4. 2015\nvystavil žalovaný v druhom rade pre žalobcu žalobou napadnuté rozhodnutie\n6. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí uviedol, že žiadne so žalobcom napadnutých\nrozhodnutí nie je možné považovať za rozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve. Zo zákonnej\núpravy obsiahnutej v piatej časti, druhej hlavy O.s.p. vyplýva, že zákon požaduje vyčerpanie prípustných\nopravných prostriedkov pred tým, než je možné preskúmanie rozhodnutia súdom. Správne súdy\npreskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov bez ohľadu na ich formu a týmito sa zaoberajú\naž v rámci preskúmania posledného rozhodnutia vo veci. Správa o zistenej nezrovnalosti ako aj Žiadosť\no vrátenie finančných prostriedkov boli vydané v súlade s postupom podľa § 26 ods. 3 a § 27a ods. 1\nzákona číslo 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej\nlen zákon č. 528/2008 Z.z.), pričom ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia\no vrátení finančných prostriedkov.\n7. Súd poukázal na ustanovenie § 27a ods. 5 zákona, podľa ktorého, ak prijímateľ nevráti poskytnutý\npríspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden\na pol násobku sumy uvedenej vo výzve, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky. Správou ani žiadosťou nebol žalobca zaviazaný s konečnou platnosťou\nk vráteniu finančných prostriedkov, pričom až prípadné následné vydanie konečného rozhodnutia zo\nstrany poskytovateľa, bude toto preskúmateľné správnym súdom.\n8. Na základe uvedených dôvodov prvostupňový súd konanie vo veci zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p.\na o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojitosti s ustanovením § 246c O.s.p.\n9. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nkasačnú sťažnosť zo dňa 1. 8. 2016, v ktorej uviedol, že § 7 Správneho súdneho poriadku obsahuje typy\nsprávnych rozhodnutí nepreskúmateľných súdom, medzi ktorými nie je uvedený žalobou napadnutý typ\nsprávneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný sa vecou zaoberať.\n10. Podľa jeho názoru, žalobou napadnuté rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie správneho\norgánu, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom konaní. Procesné úkony správneho orgánu majú\nautoritatívny vzťah k žalobcovi a správny orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci a nie\nv pozícii oznamovateľa. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, týkajúcu sa definície a charakteru typov rozhodnutí správnych orgánov\npreskúmateľných súdom. Aj keď finančné vyčíslenie nezrovnalosti ešte samo osebe nezakladá\npovinnosť vrátiť finančné prostriedky, nastupuje povinnosť žalobcu uhradiť sumu vo výške jeden a pol\nnásobku žiadanej sumy, ak k úhrade nedôjde na základe žiadosti. Z uvedeného dôvodu napadnuté\nrozhodnutia správneho orgánu sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach alebo chránených\nzáujmoch.\n11. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave nedoručil žalobcovi vyjadrenia\nžalovaného v 1. a 2. rade i napriek tomu, že tieto mali zásadný význam pre prejednanie a rozhodnutie\nveci, čím došlo k zásadnej procesnej vade konania a k porušeniu § 114 ods. 2 O.s.p.\n12. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.\n5. 2016 zrušil alebo zmenil.\n13. Žalovaný v prvom rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave považuje za vecne správne. Podľa jeho názoru, ak žaloba bola podaná\npredčasne pred tým, ako bolo vydané konečné správne rozhodnutie žalovaného v prvom rade ako\nriadiaceho orgánu podľa § 27 a ods. 3 zákona číslo 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskeho spoločenstva, pričom až toto rozhodnutie je preskúmateľné odvolacím orgánom\na zároveň preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Až následné rozhodnutie má teda povahu\nrozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej\nosoby. V danom prípade Správa, ako aj Žiadosť nemajú za následok žiadnu ujmu na právach žalobcu\na nie sú konečným na riešením nezrovnalosti. Vypracovanie správy neznamená, že je bez akýchkoľvek\n\npochybností preukázané, že k nezrovnalosti skutočne došlo, pretože vysporiadanie nezrovnalosti je\nproces, v rámci ktorého sa môže ukázať, že o nezrovnalosť v konkrétnom prípade vôbec nejde. Správa\nmá povahu podkladovej informácie pre nasledujúce konanie, v ktorom sa bude nezrovnalosť riešiť.\nŽiadosť nemá povahu rozhodnutia, nie je konečným riešením nezrovnalosti a skutočná výška vrátenia\npríspevku alebo jeho časti nezávisí od žiadosti ale od správneho rozhodnutia vydaného následne.\nŽiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je preto možné považovať za úkon procesného charakteru\na nepredstavuje priamy zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Zo samotnej Správy o\nzistenej nezrovnalosti a Žiadosti nevyplývajú pre žalobcu žiadne priamo vykonateľné povinnosti, ktoré\nje žalobca povinný splniť bez ďalšieho. Žalovaný ako riadiaci orgán nemôže bez ďalšieho pristúpiť k\nvymáhaniu finančných prostriedkov, k tomuto môže dôjsť až na základe právoplatného rozhodnutia\nvydaného v správnom konaní.\n14. Na základe uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie potvrdil.\n15. Žalovaný v druhom rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1, § 3 ods. 1\npísm. b) Správneho súdneho poriadku, sú preskúmateľné súdom rozhodnutia vydané orgánom verejnej\nsprávy, bližšie definované v § 4 Správneho súdneho poriadku. Žalovaný v druhom rade nie je orgánom\nverejnej správy a nie je oprávnený vydať rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov. Z vedeného dôvodu ním vydanú Správu a Žiadosť nie\nje možné preskúmať v správnom súdnictve.\n16. V ďalšom texte sa jeho vyjadrenie zhoduje s obsahom vyjadrenia žalovaného v prvom rade. Žiadal\nodvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože na súdny prieskum\nnapadnutého úradného listu chýba správnym súdom právomoc.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade skúmal správnosť postupu krajského súdu v\nzmysle príslušných, v jeho rozhodnutí citovaných, ustanovení procesného právneho predpisu účinného\nv čase jeho konania, t. j. zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, a nemohol preto prihliadať\nna námietku žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemá charakter rozhodnutia podľa § 7 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, účinného od 1.7.2016.\n20. Najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už riešil spor týkajúci sa právomoci\nsprávneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu Správy o zistenej nezrovnalosti,\nvrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Zároveň vo svojej rozhodovacej činnosti neustále\npoukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho\nsúdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie\nsúdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov\nsúdov na riešenie obdobných vecí.\n21. Z uvedeného dôvodu sa najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným\niným senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom zastavujúceho uznesenia Najvyššieho súdu zo\ndňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015, podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia §\n139 ods. 2 prvá veta v spojení s § 452 ods. 1 SSP v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich\nnižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je celý text rozhodnutia zverejnený na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu):\n„Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v prejednávanom\nprípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.\nSprávne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy\nv zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon\n\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú.\nRozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 248 O.s.p. Predmetné\nustanovenie v písmene a/ až c/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú\nvylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene d/ Občiansky súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony,\nktoré vylučujú právomoc správnych súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nV prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.“\n22. Najvyšší súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným záverom, že na prvom mieste sa musel správny súd\nvysporiadať s otázkou svojej právomoci, a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 248 O.s.p., pretože,\nako správne konštatoval senát 4S a následne aj senát 1S Najvyššieho súdu, nie je možné si osvojiť\nzáver, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam\na slobodám v zmysle nižšie citovaného čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.\n23. Podľa § 248 O.s.p., účinného predpisu v čase konania prvostupňového súdu, súdy nepreskúmavajú\na) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia\nkonania,\nb) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického\nstavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo\npodnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,\nc) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,\nd) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\n24. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n25. Na rozdiel však od zastavujúceho dôvodu vysloveného vo vyššie citovanom uznesení, t.j. aplikácia\n§ 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 248 písm. d) O.s.p. dospel konajúci senát najvyššieho\nsúdu na základe nižšie vyslovených právnych názorov k záveru, vyslovenom v uznesení Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžf/87/2015, podľa ktorého: „zastavujúcim dôvodom je aplikácia § 27a\nods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 248 písm. a) O.s.p.\nJe nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. sa úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu\nnezrovnalosti je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č.\n528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti.\nZákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o\n\nzistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky\n(§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt\nalebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je\nnutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z.\nžalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej\nsprávy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej\nrozhodovacej právomoci ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení 1 a\npolnásobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.\nV spojení s dispozitívnym oprávnením žalobcu vybrať si z dostupných prostriedkov súdno-právnej\nochrany (viď čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane základných slobôd a ľudských práv) ten,\nktorý bude v preskúmavanej veci použiteľný (viď bod č. 17), musí Najvyšší súd konštatovať,\nže pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení sa musí orgán verejnej správy vyvarovať\nnezákonných zásahov, resp. nečinnosti. Tento záver vyslovený Najvyšším súdom preto nevylučuje\naplikáciu ustanovení Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pri domáhaní sa súdnej ochrany proti\nnezákonnosti napadnutého úradného listu avšak z iného procesno-právneho titulu.\nNajvyšší súd pri tejto argumentácii zdôrazňuje osobitný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom ako\nprijímateľom a žalovaným ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší, tak ako žalovaný tvrdí,\na pre tradičné právne prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny vzťah tak s prvkami\nsúkromného práva ako aj práva verejného, t.j. s vložením najmä administratívnych postupov kontroly,\nauditu použitia, vymáhania resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy o NFP (napríklad čl. 3 ods. 3.3) ale\naj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, že uvedená zmluva je vymedzená\nzákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§ 12 ods. 1 a 15 ods. 1 a 4 zák.\nč. 528/2008 Z.z.).“\n26. Podľa § 250d ods. 3 veta prvá O.s.p., v citovanom znení, súd uznesením konanie zastaví, ak\nsa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré\nnemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie\nsúd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a\nalebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).\n28. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a je potrebné ho potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\n29. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení bodov\nkasačnej sťažnosti žalobcu, ako aj s prihliadnutím na hore vyslovené závery, pri ktorých najvyšší súd\nnezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených právnych názorov s prihliadnutím\nna ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie\nodlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov\n\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania\nprotirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94,\n34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z\n25.11.2014) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.\n30. Okrem námietky týkajúcej sa právomoci súdu preskúmať žalobou napadnuté akty správneho orgánu,\nnamietal žalobca aj nedodržanie ust. § 114 O.s.p. súdom prvého stupňa, (neboli mu doručené vyjadrenia\nžalovaných k žalobe), čo malo za následok vadu majúcu vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.\n31. Podľa ust. § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania\n(žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí\núčastníkov podľa § 120 ods. 4. Ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku,\nktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania\nnámietok podľa osobitného predpisu. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.\n32. Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\n33. Je potrebné zároveň konštatovať rozdielnosť medzi sporovým konaním upraveným v prvej až štvrtej\nčasti O.s.p. a konaním súdu prvého stupňa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,\npodľa piatej časti O.s.p., ktoré podliehalo osobitnej úprave.\n34. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n35. Jedným zo základných princípov spravodlivosti súdneho konania je princíp rovnosti zbraní. Z\npohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vychádzajúcej z článku 6 ods. 1 Dohovoru, je\nprávom každej strany súdneho konania, aby mala primeranú možnosť obhajovať svoju záležitosť pred\nsúdom a za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane. Princíp rovnosti\nvyžaduje, aby každá strana mala rovnakú možnosť predkladať alebo navrhovať dôkazy na svoje tvrdenia\nalebo na svoju obhajobu.\n36. Postup súdu v správnych konaniach je upravený osobitne, a to v piatej časti O.s.p. Osobitná\núprava procesného postupu správnych súdov bola potrebná vzhľadom na odlišnosť od všeobecných\nobčiansko - právnych konaní, spočívajúcu aj v okolnosti, že v správnom súdnictve sa dokazovanie\nzásadne nevykonáva, pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), t.j. skutkový stav, zistený správnym orgánom, pričom v opačnom\nprípade (t.j. v prípade nedostatočne zisteného skutkového stavu), by bol daný dôvod na zrušenie\nrozhodnutia správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 O.s.p. Vyjadrenie žalovaného v žiadnom prípade\nnenahrádza ani môže doplňovať odôvodnenie ním vydaného rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho\nprieskumu, nemôže predstavovať dôkazný prostriedok, ku ktorému by sa žalobca mal vyjadriť a zaujať\ntak stanovisko k dôkazu, ako to predpokladá čl. 48 ods. 2 ústavy. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe\nnemôže súd prihliadať ako na dôkazný prostriedok, je bez právneho významu a takýto charakter by\nmalo aj prípadné stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Žalovaný môže prostredníctvom\nsvojho vyjadrenia úspešne uplatniť len procesné námietky (žaloba nebola podaná včas, žaloba bola\npodaná osobou, ktorá k nej nebola aktívne legitimovaná a pod.).\n37. V zmysle ustanovenia § 250e O.s.p., predseda senátu mohol nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu\nžaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. V predmetnom ustanovení upravujúcom postupu súdu, nie je\nzákonodarcom daná povinnosť súdu, doručiť vyjadrenie odporcu navrhovateľovi, tak ako je to upravené\nv ustanovení § 114 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu v konaniach podľa piatej časti\nO.s.p., bol osobitne upravený, a preto sa naň ustanovenie § 114 ods. 2 O.s.p. neaplikovalo.\n38. Na základe uvedených dôvodov súd nepovažuje námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia jeho\npráva konať pred súdom z dôvodu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, za dôvodné.\n\nKonanie krajského súdu, keď nedoručil vyjadrenia žalovaných k žalobe žalobcovi na vedomie, nemožno\npreto považovať za vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n39. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 167 ods. 1 v spojení\ns ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania z\ndôvodu jeho neúspechu v tomto konaní.\n40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}