{"guid": "2eb87013-e6d4-4c64-b9dd-0f1d0ef2f74d:cf9457d8-f2da-4982-aa89-1bc2e3978fe9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200882.1", "spisova_znacka": "3Sžf/34/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/34/2016 z 18. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2017, sp. zn. 3Sžf/34/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200882.1", "identifikacne_cislo": "1015200882", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2017-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-6", "nazov": "§ 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-4", "nazov": "§ 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf9457d8-f2da-4982-aa89-1bc2e3978fe9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200882.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200882.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200882.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/34/2016\n1015200882\n18. 10. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200882.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Ing. Silektis Vladimír - DASIL,\nso sídlom Gajova č. 4, Bratislava, IČO: 32 108 486, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o.,\nso sídlom Jesenského č. 2, Bratislava, IČO: 50 657 861, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100301/1/176348/2015/4985 zo dňa 27.04.2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S/127/2015-177 zo dňa 17.03.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/127/2015-177 zo dňa\n17.03.2016 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, spočívajúce v nákladoch právneho\nzastúpenia v sume 178,09 €, k rukám právneho zástupcu žalobcu, v lehote 30 dní od doručenia tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/176348/2015/4985 zo dňa\n27.04.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom súdneho prieskumu bolo uvedené\nrozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I. č.\n9102301/5/89885/2015 zo dňa 14. 01. 2015 tak, že žalobcovi bol priznaný úrok zo sumy nadmerného\nodpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie september 1994, zisteného\nvo výške 1.607.688,64 € vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\nplatnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma nadmerného odpočtu podľa tohto zákona vrátená.\nPriznaný úrok je 1.060.493,08 € namiesto 1.059.333,44 €.\nZ obsahu spisu krajský súd zistil, že žalobca dňa 25. 10. 1994 podal na Daňový úrad Bratislava I.\ndaňové priznanie k DPH, ktorým si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za mesiac\nseptember 1994 vo výške 48.438.228 Sk. Žalobca predložil správcovi dane počas výkonu daňovej\nkontroly doklady požadované správcom dane. Po vykonanej kontrole bol spísaný protokol dňa 25. 11.\n1999, na základe ktorého vydal správca dane dňa 28. 01. 2001 rozhodnutie č. 6/322/1844/2000, ktorým\nžalobcovi nepriznal uplatnený nadmerný odpočet DPH. Žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku popísal postup v danej veci a uviedol, že na základe\npodanej žaloby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 29.11.2000 č. k. 5Sž 112-113/00\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z 10.05.2000 č. 11/210/2871/2000-2164 a tiež rozhodnutie\n\nč. 11/210/2872/2000-2164, pričom zrušil aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava I z 28.01.2000 č.\n6/322/1844/2000 a č. 6/322/1846/2000 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok\nnadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2001.\nDaňový úrad Bratislava I. rozhodnutím zo dňa 18.01.2001 č. 6/322/6350/2001 priznal žalobcovi\nnadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 1994 v sume\n48.438.228,- Sk.\nPo vrátení nadmerného odpočtu DPH podal žalobca dňa 12.06.2001 na Daňový úrad Bratislava\nI. žiadosť o zaplatenie úroku z nadmerného odpočtu z titulu oneskoreného vyplatenia za obdobie\nodo dňa 13.02.1995 do 16.02.2001. Dňa 11.07.2001 vydal Daňový úrad Bratislava I. rozhodnutie č.\n600/210/104327/2001, ktorým podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon o správe daní alebo ZSDP) úrok v\nžalobcom požadovanej výške nepriznal s odôvodnením, že nadmerný odpočet DPH nie je preplatkom\na jeho použitie je upravené osobitne v ods. 8 § 63 zákona o správe daní. Uviedol, že nadmerný\nodpočet bol žalobcovi priznaný na základe rozsudku NS SR zo dňa 29.11.2000. DR SR rozhodnutím\nč.j. 11/2500/6215/2001/1031 zo dňa 27.08.2001 na základe podaného odvolania zrušilo prvostupňové\nrozhodnutie.\nNásledne Daňový úrad Bratislava I. žiadosť žalobcu o zaplatenie úroku vybavil listom tak, že mu oznámil,\nže jeho žiadosť je neopodstatnená.\nDňa 26.02.2002 Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sž 126/01 na základe žaloby podanej žalobcom\nzrušil rozhodnutie DR SR č.j. 11/2500/6215/2001/1031 zo dňa 27.08.2001, ako aj prvostupňové správne\nrozhodnutie zo dňa 11.07.2001.\nPodnet žalovaného na podanie mimoriadneho dovolania proti uvedenému rozsudku NS SR Generálna\nprokuratúra SR, listom zo dňa 17.04.2003 ako nedôvodný odložila.\nNásledne dňa 07.11.2003 Daňový úrad Bratislava I. rozhodnutím č. 600/230/133701/2003 nepriznal\nžalobcovi úrok. Žalobca podal odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu, ktoré samotný správca dane\nvybavil ako námietku tak, že tejto nevyhovel.\nNa základe podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Bratislava I zn.\n600/230/133701/2003 zo dňa 07.11.2003 Krajský súd v Bratislave konanie zastavil, pričom v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia poukázal na nezákonný postup správneho orgánu, keď navyše účastníka konania\nnesprávne poučil o tom, že odvolanie nie je prípustné a jeho odvolanie vybavil ako námietku, pričom\ntakéto rozhodnutie o námietke predstavuje podľa názoru súdu nulitné rozhodnutie. O odvolaní žalobcu\nteda nebolo rozhodnuté.\nNa základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č.\n1/222/2444-26321/2005/991031-r zo dňa 02.05.2005 tak, že napadnuté rozhodnutie Daňového úradu\nBratislava I. č. 600/230/133701/2003 zo dňa 07.11.2003, potvrdil.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 168/05-44 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. 1/222/2444-26321/2005/991031-r zo dňa 02.05.2005 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I. č.\n600/230/133701/2003 zo dňa 07.11.2003 o nepriznaní úroku žalobcovi z nadmerného odpočtu DPH za\nzdaňovacie obdobie september 1994 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil\ntým, že správca dane priznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za obdobie september 1994 v sume\n48.438.228,- Sk rozhodnutím zo dňa 18.01.2001, pričom toto rozhodnutie odôvodnil s poukazom na\nobsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 112-113/00. Keďže správca dane už dňa 18.01.2001\nvydal rozhodnutie o priznaní nadmerného počtu DPH žalobcovi bez vykonania ďalšieho dokazovania,\nv období od doručenia rozsudku NS SR do 18.01.2001 je zrejmé, že nepovažoval za potrebné vykonať\nďalšie dôkazy za účelom oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu a tento žalobcovi vrátil. Príčinou\nnevyplatenia odpočtu DPH bol nezákonný postup správcu dane a nie skutočnosť, že by žalobca\nnepreukázal oprávnenosť svojho nároku. Zo skutkového hľadiska a z hľadiska vykonaných dôkazov\nsa pritom vecne oproti stavu, ktorý existoval v januári 1995, nič nezmenilo. Nebol vykonaný žiadny\nďalší dôkaz, ktorý by mal za následok zmenu poznania daňových orgánov pri objasňovaní daného\n\nprípadu. Všetky pochybnosti daňových orgánov, pre ktoré nechceli priznať žalobcovi nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu, sa ukázali ako neopodstatnené. Na priznanie odpočtu DPH teda nebolo potrebné\nžiadne ďalšie dokazovanie a bolo ho preto možné priznať už na základe dôkazov predložených do\njanuára 1995. Ako už bolo uvedené, správca dane napokon priznal žalobcovi nárok na odpočet DPH a\ntento mu bol aj vyplatený. K otázke dodania tovaru spoločnosti IGONA, s.r.o. bol správca dane, podľa\nnázoru súdu, viazaný existujúcim rozhodnutím colného orgánu o vývoze tovaru, ktorým bola podľa\n§ 60 ods. 4 Colného zákona, jednotná colná deklarácia potvrdená colným orgánom. Ak mal správca\ndane pochybnosť o zrealizovaní obchodu, a teda zisťoval skutočnosti pre správne vyrubenie dane, mal\nvykonať dokazovanie a následne vo veci rozhodnúť v súlade s lehotami podľa § 30a zákona č. 511/1992\nZb. V tejto súvislosti súd konštatoval, že spis žalovaného je neúplný, keďže neobsahuje jednotnú colnú\ndeklaráciu zo dňa 22.09.1994, ktorá bola v dôsledku chyby následne zrušená a bolo vydané rozhodnutie\nColnice Bratislava o oprave hodnoty tovaru v JCD zo dňa 22.09.1994, pričom žalobca predložil daňovým\norgánom opravenú jednotnú colnú deklaráciu zo dňa 10.01.1995 ku vývozu tovaru zo dňa 22.09.1994,\nktoré doklady sa však v spise žalovaného nenachádzajú. Podľa § 60 ods. 4 Colného zákona platí, že ak\nje výrokom rozhodnutia v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne, stávajú sa obsah\ntohto vyhlásenia a skutočnosti, podľa ktorých sa tovar prepustí, súčasťou rozhodnutia. Podľa uvedeného\nustanovenia v spojení s § 26 zákona č. 511/1992 Zb., boli daňové orgány obsahom JCD viazané, nakoľko\nsa tento stal obsahom právoplatného rozhodnutia v colnom konaní. Ďalej súd konštatoval, že správca\ndane pochybil, keď prerušil daňové konanie podľa § 25a ZSDP, keďže konanie prerušil z dôvodu začatia\nkonania o predbežnej otázke v zmysle § 26 ZSDP vo veci prešetrenia pôvodu tovaru, ktorého sa týka\nvrátenie nadmerného odpočtu a prešetrenia dodania tovaru zahraničnému odberateľovi. V prípade, ak\nmal správca dane podozrenie, že pri vývoze ortuti došlo k trestnej činnosti, mal konanie prerušiť z dôvodu\npodľa § 26 ods. 1, 2 ZSDP s tým, že je tu podozrenie zo spáchania trestného činu a o tejto otázke si\nnemôže urobiť úsudok. Zároveň mal dať podnet na začatie trestného stíhania. Z uvedeného dôvodu\nvšak konanie nebolo prerušené. Ak mal správca dane pochybnosť o zrealizovaní obchodu, mal vykonať\ndokazovanie za týmto účelom a následne vo veci rozhodnúť v súlade s lehotami stanovenými v § 30a\nzákona č. 511/1992 Zb. a potom by nebolo potrebné konanie prerušovať. Záverom súd konštatoval,\nže napadnuté rozhodnutie DR SR, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie sú nezákonné, avšak\nnakoľko spis žalovaného nie je úplný, nebolo možné preskúmať zákonnosť správnych rozhodnutí v\ncelom rozsahu, a to konkrétne týkajúcom sa začiatku omeškania, keďže tento je priamo závislý od\nskutočnosti, kedy žalobca skutočne doručil správcovi dane opravenú jednotnú colnú deklaráciu zo dňa\n10.01.1995.\nNásledne dňa 23.11.2006 Daňový úrad Bratislava I. (ďalej aj „DÚ BA I“) rozhodnutím č.\n600/230/174368/06/Bene priznal žalobcovi úrok vo výške 13.381.997,- Sk (444.200,92 €) z daňového\npreplatku zisteného vo výške 48.433.228,- Sk na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nseptember 1994, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej v posledný deň lehoty,\nv ktorej mala byť suma preplatku vrátená. Úrok bol priznaný za obdobie od 02.01.2000 do 19.01.2001.\nŽalobca nesúhlasil s výškou úroku vo výške 13.381.997,- Sk (444.200,92 €), úrok mal byť vypočítaný\nna základe inej výšky základnej úrokovej sadzby NBS a daňový preplatok mal byť správne vo výške\n48.438.228,- Sk a nie 48.433.228,- Sk a súčasne odvolaním napadol aj nesprávne určené obdobie,\nza ktoré mu úrok prináleží. DR SR rozhodnutím č. I/222/591-30222/2007/991031-r zo dňa 19.04.2007\npotvrdilo rozhodnutie DÚ BA I.\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby žalobcu rozsudkom č. k. 2S 143/07-180 zo dňa 14.05.2008\nzrušil žalobou napadnuté rozhodnutie DR SR č. I/222/591-30222/2007/991031-r zo dňa 19.04.2007 a\nvrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení v celosti poukázal na rozsudok KS v BA č.\n2S/168/05-44 zo dňa 05.04.2006, skonštatoval opätovné nedoručenie kompletného spisového materiálu\nžalovaným. Súd zdôraznil, že dôkazná núdza, ktorej bol žalobca vystavený neposkytnutím úplného\nadministratívneho spisového materiálu, nemôže byť pričítaná na ujmu žalobcu, najmä ohľadom dátumu\ndoručenia opravenej JCD zo dňa 10.01.1995 správcovi dane, o ktorej žalobca už v pôvodnej žiadosti o\npriznanie úroku tvrdil, že túto písomnosť správcovi dane doručil dňom 25.01.1995 spolu s rozhodnutím\ncolného orgánu o vykonanej oprave a daňové orgány túto skutočnosť akceptovali ako nespornú po dobu\nniekoľkých rokov, počas ktorých sa viedlo predmetné konanie. Ďalej súd konštatoval, že otázku začatia\nomeškania správcu dane s vrátením nadmerného odpočtu posúdili správca dane i DR SR v rozpore so\nzávermi vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/167/2005-44 zo dňa 5. apríla\n2006 a č. k. 2S/143/2007-180 zo dňa 14. mája 2008. Súd zdôraznil, že čas vzniku omeškania s vrátením\nodpočtu je nutné viazať k okamihu, keď daňový orgán mohol a mal vrátiť daňový preplatok s poukazom\n\nna rozhodnutie NS SR Rc 60/2001. Začatie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu a okamih\nvzniku omeškania správcu dane s jeho vrátením, v súvislosti s nárokom žalobcu na úrok z omeškania,\nteda z časového hľadiska musí nadväzovať na deň, kedy mal daňový orgán k dispozícii všetky podklady,\nna základe ktorých neskôr o vrátení nadmerného odpočtu rozhodol.\nNásledne DR SR rozhodnutím č. I/222/1198-82393/2008/991031-r zo dňa 22.10.2008 zrušilo\nrozhodnutie DÚ BA I č. 600/230/174368/06/Bene a vrátilo vec na konanie a ďalšie rozhodnutie DÚ BA I.,\nktorý dňa 04.02.2009 vydal nové rozhodnutie č. 600/230/13799/09/Šum, ktoré bolo vo výroku obsahovo\ntotožné s rozhodnutím zrušeným Daňovým riaditeľstvom SR č. I/222/1198-82393/2008/991031-r zo dňa\n22.10.2008.\nRozhodnutie DÚ BA I zo dňa 04.02.2009 č. 600/230/13799/09/Šum napadol žalobca odvolaním,\nna základe ktorého Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/221/8207-50538/2009/990311-r zo dňa\n22.05.2009 rozhodnutie DÚ BA I zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením,\nže rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I č. 600/230/13799/09/Šum zo dňa 04.02.2009 bolo v\nčasti vyčíslenia úroku vydané v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom\nv rozsudkoch č. 2S 168/05-44 zo dňa 05.04.2006 a č. k. 2S/143/07-180 zo dňa 14.05.2008, ako\naj s právnym názorom odvolacieho orgánu v rozhodnutí č. I/222/1198-82393/2008/991031-r zo dňa\n22.10.2008. Poukázal, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/143/07-180 zo dňa 14.05.2008\nuviedol, že otázku začatia omeškania správcu dane s vrátením nadmerného odpočtu posúdil správca\ndane v napadnutom rozhodnutí v rozpore so závermi vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v\nBratislave (rozsudok č. k. 2S/168/05-44 zo dňa 05.04.2006). Nakoľko DÚ BA I vyššie uvedené závery\nKrajského súdu v Bratislave pri stanovení výšky úroku z omeškania nerešpektoval, DR SR napadnuté\nrozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nDaňový úrad Bratislava I. vydal rozhodnutie č. 600/230/52183/10/KašP zo dňa 30.03.2010,\nktoré bolo vo výroku obsahovo totožné so zrušeným rozhodnutím zo dňa 23.11.2006 a s\nrozhodnutím zo dňa 04.02.2009, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č.\nI/221/8207-50538/2009/990311-r zo dňa 22.5.2009 pre nerešpektovanie právneho názoru súdu.\nRozhodnutie DÚ BA I zo dňa 30.03.2010 č. 600/230/52183/10/KašP napadol žalobca odvolaním, ktoré\nDaňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/221/12623-80186/2010/990311-r zo dňa 25.8.2010 potvrdilo.\nNa základe žaloby podanej žalobcom KS v BA rozsudkom č. 1S 240/2010-146 zo dňa 09.06.2011 zrušil\nrozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/12623-80186/2010/990311-r zo dňa\n25.8.2010 v spojení s rozhodnutím DÚ BA I č. 600/230/52183/10/KašP zo dňa 30.3.2010 a vec vrátil na\nďalšie konanie s odôvodnením, že žalobca správcovi dane čestným vyhlásením Ing. Pohloda preukázal\ndoručenie opraveného JCD č. 1526203400406 zo dňa 10.1.1995 spolu s listom Colnice Bratislava zo\ndňa 11.1.1995 zn. K-208/94, ktorým colnica potvrdila opravu colného vyhlásenia, do spisu DÚ BA I\ndňa 25.1.1995. Aj v podrobnom chronologickom postupe správcu dane, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia,\nje predloženie opravenej JCD č. 1526203400406 zo dňa 10.01.1995 správcovi dane uvedené pred\n30.01.1995. Dátum doručenia, 25.01.1995 daňové orgány, ani iné orgány štátu počas celého skoro\nosem rokov trvajúceho konania nikdy nespochybnili. Podľa súdu, čestné vyhlásenie Ing. X. je dôkazom o\ndoručení JCD správcovi dane dňa 25.1.1994. Súd skonštatoval, že žalovaný opätovne nepredložil súdu\núplný správny spis, a to aj napriek tomu, že na jeho predloženie bol riadne písomne vyzvaný. Uviedol, že\nnárok žalobcu na zaplatenie úroku sa má posudzovať od času, kedy mu nadmerný odpočet mal a mohol\nbyť vrátený, ak by orgány správy dane postupovali v konaní zákonným spôsobom. Nezákonný postup\npritom začal už vydaním nezákonného rozhodnutia o prerušení konania č. 600/23- 43358/1994/Horak\nzo dňa 22.11.1994 a bol ukončený až vydaním rozhodnutia o priznaní nadmerného odpočtu DPH. Súd\nupriamil pozornosť aj na list Colného riaditeľstva SR zo dňa 10.11.1997 č. 5767/97-3, ktorý potvrdzuje, že\nvývoz tovaru bol trvale preukázaný už predložením prvej JCD s chybnými údajmi (§ 47 ods. 9 zákona č.\n222/1994 Zb.), ako aj skutočnosť, že v účtovnej evidencii žalobcu neboli zistené nedostatky ani colnými\norgánmi. Ohľadom začiatku omeškania súd uviedol, že žalovaný opomína skutočnosť, že zákonom\nboli určené lehoty na vykonanie daňovej kontroly a lehota podľa § 22 ods. 2 zákona o DPH časovo\nnadväzuje na lehotu podľa § 30a ZSDP, ktorej plynutie jej predchádza. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zakazoval\nsprávcovi dane vykonávať daňovú kontrolu u žalobcu dlhšie, ako v lehote podľa § 30a ZSDP. Pri dodržaní\nzákona správca dane mohol a mal vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet, na ktorý mal zákonný nárok, a\nto najneskôr 13.02.1995. V tento deň totiž v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR uplynula lehota na vrátenie\n\nnadmerného odpočtu žalobcovi, nakoľko žalovaný bol povinný daňovú kontrolu ukončiť 02.02.1995.\nSprávca dane nesmel vykonávať daňovú kontrolu dlhšie.\nNa základe odvolania žalovaného NS SR rozsudkom 8Sžf/41/2011 zo dňa 25.09.2012 rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 240/2010-146 zo dňa 9. júna 2011 ako vecne správny potvrdil. V\nodôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudkami Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 167/2005-44 zo dňa\n5. apríla 2006 a č. k. 2S 143/2007-180 zo dňa 14. mája 2008, z ktorých vyplývajú prv vyslovené právne\nnázory na prejednávanú vec, sú správne orgány viazané (§ 250j ods. 7 O.s.p.).\nNásledne DÚ BA vydal rozhodnutie č. 9102301/5/1484200/2014 zo dňa 16.04.2014, ktoré bolo vo\nvýroku obsahovo totožné s rozhodnutím zrušeným rozsudkom KS v BA sp. zn. 1S 240/2010-146 zo dňa\n09.06.2011 potvrdeným rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžf/41/2011 zo dňa 25.09.2012.\nRozhodnutie DÚ BA zo dňa 16.04.2014 č. 9102301/5/1484200/2014 napadol žalobca odvolaním\na FR SR rozhodnutím č. 1100301/1/340372/2014/4985 zo dňa 25.07.2014 rozhodnutie DÚ BA zo\ndňa 16.04.2014 č. 9102301/5/1484200/2014 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie s\nodôvodnením, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správca dane sa právnym názorom v\nzmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/41/2011 zo dňa 25. septembra 2012, ktorým bol\npotvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 240/2010-146 zo dňa 09.06.2011 nezaoberal\na bez odôvodnenia priznal žalobcovi úrok v sume 444.200,93 €.\nDaňový úrad Bratislava I. rozhodnutím č. 9102301/5/89885/2015 zo dňa 14.01.2015, priznal žalobcovi\núrok zo sumy nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 1994,\nzisteného v sume 1.607.688,64 € (48.433.228,- Sk), vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma nadmerného odpočtu\npodľa tohto zákona vrátená (priznaný úrok bol 1.059.333,44 €).\nNa základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 27.04.2015 vydal žalobou napadnuté rozhodnutie\nč. 1100301/1/176348/2015/4985, ktorým zmenil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9102301/5/89885/2015 zo dňa 14.01.2015 tak, že zvýšil úrok o sumu 1.159,64 €, teda zo sumy\n1.059.333,44 € na sumu 1.060.493.08 €.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu, ako aj z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S\n168/05, č. k. 2S 143/07, č. k. 1S 240/2010 a rozsudkov Najvyššieho súdu SR 4Sž/126/01, 8Sžf /41/2011\nmal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava žalobcovi priznal žalobcovi úrok za\nobdobie od 21.07.1998 do 18.01.2001, kedy bol daňový úrad v omeškaní so zaplatením žalobcovi\nnadmerného odpočtu DPH za september 1994. Lehotu od kedy začalo plynúť omeškanie daňového\núradu počítal daňový úrad od 21.07.1998, t.j. deň nasledujúci po 20.07.1998, kedy uplynula lehota na\nvrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za september 1994, pretože podľa žalovaného,\nkontrola nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 1994 mala byť\nukončená v lehote 60-tich dní, t. j. do 10.07.1998 (od 07.11.1994 do 22.11.1994 - od začiatku kontroly do\nprerušenia konania Daňový úrad Bratislava počítal 15 dní a od začatia konania dňa 27.05.1998 počítal\nzostávajúcich 45 dní, t.j. ukončenie kontroly pripadalo na deň 10.07.1998).\nPodľa názoru krajského súdu, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi priznal úrok až\nod 21.07.1998 a nepriznal ho od 13.02.1995 ako správne uvádza žalobca a čo je konštatované aj vo\nvyššie uvedených rozsudkoch.\nKrajský súd v preskúmavanej veci skonštatoval, že predložený administratívny spis správneho orgánu\nnie je úplný. Aj napriek tejto skutočnosti však bolo možné z neho, ako aj z rozsudkov súdu týkajúcich sa\npreskúmavanej veci vyvodiť záver, že lehota na priznanie úroku začala plynúť 13.02.1995. V rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S 143/07-180 bolo konštatované, že v spisovom materiáli žalovaného\nsa nachádza korešpondencia správcu dane s Ministerstvom financií SR, colnými úradmi v Českej a\nSlovenskej republike, Daňovými úradmi v Galante a Ružomberku, Finančným úradom Brno I, policajnými\norgánmi prešetrujúcimi predmetnú obchodnú transakciu žalobcu, ďalej pôvodná JCD č. 1526203400406\npotvrdená Colným úradom v Bratislave dňa 22.09.1994 s chybne uvedenou štatistickou hodnotou tovaru\n197.950, podľa ktorej žalobca ako vývozca vyviezol do Českej republiky pre príjemcu Igona spol. s r.o.\n209 kg technickej ortuti šedivej, opravená JCD potvrdená colnými orgánmi dňa 10.01.1995 s rovnakými\n\núdajmi ako sú uvedené na pôvodnej JCD s výnimkou údaja o štatistickej hodnote, ktorá bola v opravenej\nJCD zo dňa 10.01.1995 vyčíslená sumou 197.950.170. V spise sa ďalej nachádza výzva správcu dane z\n20.09.2006 adresovaná žalobcovi, aby v lehote do 15 dní od doručenia výzvy preukázal, kedy skutočne\ndoručil správcovi dane opravenú JCD zo dňa 10.01.1995 a odpoveď žalobcu na uvedenú výzvu, v\nktorej žalobca uviedol, že dátum doručenia opravenej JCD č. 1526203400406 zo dňa 10.01.1995 bol\nuvedený v pôvodnej žiadosti o zaplatenie úroku z nadmerného odpočtu zo dňa 07.06.2001, tento dátum\nsprávca dane počas celého viac ako 5 rokov trvajúceho konania nikdy nespochybnil a daňové úrady ho\nuviedli vo svojich rozhodnutiach ako dátum doručenia JCD. Na preukázanie požadovanej skutočnosti\nzaslal správcovi dane v prílohe čestné vyhlásenie Ing. P. X., ktorý v relevantnom čase žalobcu v\ndaňovom konaní zastupoval, v ktorom menovaný na žiadosť žalobcu prehlásil, že dňa 25.01.1995\ndoručil Daňovému úradu Bratislava I do spisu opravenú JCD č. 1526203400406 zo dňa 10.01.1995,\nspolu s listom Colnice Bratislava zo dňa 11.01.1995 zn. K-2087/94, ktorým colnica potvrdila opravu\nJCD. Aj v rozsudku tunajšieho súdu 1S 240/2010 je konštatované, že napriek dôkaznej núdzi žalobca\nsprávcovi dane čestným vyhlásením Ing. X. preukázal doručenie opraveného JCD č. 1526203400406\nzo dňa 10.01.1995 spolu s listom Colnice Bratislava zo dňa 11.01.1995 zn. K-208/94, ktorým colnica\npotvrdila opravu colného vyhlásenia do spisu DÚ BA I dňa 25.01.1995. Upozorňuje, že aj v podrobnom\nchronologickom postupe správcu dane, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia je predloženie opravenej JCD\nč. 1526203400406 zo dňa 10.01.1995 správcovi dane uvedené pred 30.01.1995. Dátum doručenia\n25.01.1995 daňové orgány, ani iné orgány štátu počas celého skoro osem rokov trvajúceho konania\nnikdy nespochybnili.\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku 2S 168/05-44, na ktorý\nodkazuje rozsudok č. 2S 143/07-180 a rozsudok 1S 240/2010-146 sa zaoberal týmto konkrétnym\nprípadom žalobcu, pričom zaujal uvedený právny názor, podľa ktorého správca dane prerušil konanie\nnezákonne: pri rozhodovaní o vrátení nadmerného odpočtu mal správca dane dodržať zákonom\nstanovené lehoty na rozhodnutie (§ 30 ZSDP). Súd ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR, publikované pod č. Rs 60/2001, podľa ktorého platí, že ak sa daňový orgán dostal do omeškania\nuplynutím jednomesačnej lehoty od doručenia žiadosti o vrátenie preplatku na dani (§ 63 ods. 4),\nmá žalobca v súlade s § 63 ods. 6 nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa, keď daňový orgán\nmal a mohol vrátiť daňový preplatok. Tunajší súd ustálil, že v prípade, ak žalobca predložil JCD zo\ndňa 22.09.1994, ako aj opravenú JCD zo dňa 10.01.1995 správcovi dane v lehotách, ako žalobca\nuviedol (25.01.1995), bol by žalobcom stanovený začiatok omeškania správne, t.j. zákonná lehota na\nrozhodnutie by uplynula 13.02.1995, preto je podľa názoru súdu zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že\nžalobcovi mal správca dane nadmerný odpočet vrátiť do 10 dní od skutočného ukončenia kontroly.\nTunajší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach jednoznačne uviedol, že v danom prípade\nbolo treba zohľadniť nezákonný postup orgánov správy daní a nárok žalobcu na zaplatenie úroku\nposudzovať od času, kedy mu nadmerný odpočet mal a mohol byť vrátený, ak by orgány správy dane\npostupovali v konaní zákonným spôsobom. Nezákonný postup pritom začal už vydaním nezákonného\nrozhodnutia o prerušení konania č. 600/23-43358/1994/Horak zo dňa 22.11.1994 a bol ukončený až\nvydaním rozhodnutia o priznaní nadmerného odpočtu DPH.\nUž v rozsudku krajského súdu č. k. 2S 168/05-44 bolo konštatované, že príčinou nevyplatenia odpočtu\nDPH bol nezákonný postup správcu dane a nie skutočnosť, že by žalobca nepreukázal oprávnenosť\nsvojho nároku, keďže správca dane sám svojím postupom uznal a tento jeho názor potvrdil aj žalovaný,\nže na priznanie odpočtu DPH nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie a že ho bolo možné priznať už\nna základe žalobcom dovtedy predložených dôkazov. Zo skutkového hľadiska a z hľadiska vykonaných\ndôkazov sa pritom vecne oproti stavu, ktorý existoval v januári 1995, nič nezmenilo\nV prospech tvrdenia žalobcu o začiatku omeškania daňového úradu dňa 13.02.1995 svedčí aj\nskutočnosť, že z prílohy rozhodnutia Daňového úradu Bratislava I č. 600/230/52183/10/KašP zo dňa\n30.03.2010 vyplýva, že list žalobcu zo dňa 06.02.1995, ktorý bol správcovi dane doručený 08.02.1995,\nktorým žalobca urgoval nevrátený nadmerný odpočet DPH obsahoval prílohu - kópiu opravenej JCD č.\n1526203400406 s odtlačkom pečiatky colného orgánu s dátumom 10.01.1995 a list č. K-2087/94 Colnice\nBratislava zo dňa 11.01.1995, ktorým colná odbočka ČSAD vyhovela žiadosti žalobcu o opravu JCD\nna základe predloženia kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu, tento list sa nachádzal v spise správcu dane, čo\nvyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca disponuje jeho kópiou, ktorej pravosť potvrdil sám správca dane.\n\nMedzinárodná výmena informácií, na ktorú sa napadnuté rozhodnutie odvoláva, nemá časový súvis s\nprerušením daňového konania. Z listu MF SR č. 8898/98-651 zo dňa 22.05.1998, na ktorý sa žalovaný\nodvoláva a od doručenia ktorého odvíja pokračovanie plynutia lehoty na vyplatenie nadmerného odpočtu\nDPH vyplýva, že správca dane žiadal o predmetné informácie listom č. 600/240/48126/1998 zo dňa\n27.04.1998, teda po viac ako troch rokoch po prerušení konania.\nKrajský súd zdôraznil, že na daňové konanie o uplatnenom nároku žalobcu na vrátenie nadmerného\nodpočtu DPH, ktorého súčasťou bola daňová kontrola, sa vzťahovali lehoty podľa § 30a ods. 1 a 2\nzákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení, pričom čas vzniku omeškania s vrátením odpočtu je nutné\nviazať k okamihu, keď daňový orgán mohol a mal vrátiť daňový preplatok (viď rozhodnutie NS SR Rc\n60/2001). Začatie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu a okamih vzniku omeškania správcu\ndane s jeho vrátením, v súvislosti s nárokom žalobcu na úrok z omeškania, teda z časového hľadiska\nmusí nadväzovať na deň, kedy mal daňový orgán k dispozícii všetky podklady, na základe ktorých neskôr\no vrátení nadmerného odpočtu rozhodol.\nPodľa názoru krajského súdu je potrebné vychádzať zo základnej zákonnej premisy, že ak orgán správy\ndaní neoprávnene zadržiava finančné prostriedky daňového subjektu, musí niesť s tým spojené následky\nvo forme úroku, a to aj vtedy, ak bol po dobu trvania daňového konania v dobrej viere, že zadržané\nprostriedky daňovému subjektu nepatria. Povinnosť zaplatiť sankciu za nesplnenie, či oneskorené\nsplnenie daňovej povinnosti má totiž aj daňový subjekt, bez ohľadu na to, či si bol svojej daňovej\npovinností vedomý alebo nie. Pokiaľ teda daňový orgán v rámci daňovej kontroly nezistí skutočnosti\nodôvodňujúce nepriznanie uplatneného nadmerného odpočtu a vráti daňovému subjektu nadmerný\nodpočet na základe podkladov predložených v čase začatia kontroly, dostáva sa uplynutím lehôt na\nuskutočnenie daňového konania o vrátenie odpočtu do omeškania a je povinný priznať daňovému\nsubjektu uplatnený úrok, nakoľko neoprávnene disponoval s prostriedkami daňového subjektu. To, že v\ndanom prípade správca dane disponoval s prostriedkami žalobcu v sume zodpovedajúcej uplatnenému\nnadmerného odpočtu DPH už od roku 1995 až po rok 2001 potvrdil správca dane tým, že dňa 19.01.2001\nvrátil žalobcovi nadmerný odpočet vychádzajúc z podkladov a skutkového stavu, ktorý bol správcovi\ndane známy už v januári 1995. Zodpovednosti za vzniknuté omeškanie sa podľa názoru súdu nemôže\nzbaviť tvrdením, že až do 10.7.1998 vykonával daňovú kontrolu, v rámci ktorej nezistil žiadne skutočnosti\nbrániace vrátiť žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet.\nŽalovaný podľa názoru krajského súdu opomína, že zákonom určené lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly a lehota podľa § 22 ods. 2 zákona o DPH časovo nadväzuje na lehotu podľa § 30a ZSDP, ktorej\nplynutie jej predchádza. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zakazoval správcovi dane vykonávať daňovú kontrolu\nu žalobcu dlhšie ako v lehote podľa § 30a ZSDP. Pri dodržaní zákona správca dane mohol a mal vrátiť\nžalobcovi nadmerný odpočet, na ktorý mal zákonný nárok, a to najneskôr 13.02.1995. V tento deň totiž\nsúlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR uplynula lehota na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcovi, nakoľko\ntento bol povinný daňovú kontrolu ukončiť 02.02.1995.\nZ uvedených dôvodov dospel krajský súd k názoru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď\nžalobcovi priznal úrok až od 21.07.1998 a nie od 13.02.1995.\nII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom\nuviedol, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (správne má byť Krajský súd v Bratislave),\nnapáda v celom rozsahu. Po popise dôvodov vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia žalovaný\nuviedol, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 07. 11. 1994, predmetom, ktorej bolo\nzistenie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 1994.\nRozhodnutím zo dňa 22. 11. 1994 správca dane daňové konanie prerušil z dôvodu začatia konania o\npredbežnej otázke podľa § 26 zákona o správe daní, vo veci prešetrenia pôvodu tovaru, ktorého sa\ntýkalo vrátenie nadmerného odpočtu DPH a prešetrenie dodania predmetného tovaru zahraničnému\nodberateľovi.\nDňa 26. 05. 1998 bola Daňovému úradu Bratislava I. doručená odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny\ninformácií. Podľa názoru žalovaného, daňová kontrola mala byť ukončená v lehote 60 dní, t. j. do 10.\n07. 1998 (od 07. 11. 1994 do 22. 11. 1994 - od začiatku kontroly do prerušenia konania daňový úrad\npočítal 15 dní a od začatia konania dňa 27. 05. 1998 počítal zostávajúcich 45 dní, t. j. ukončenie kontroly\n\npripadlo na deň 10.07.1998). Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH teda uplynula dňa 20. 07.\n1998. V danom prípade časť úroku bola žalobcovi zaplatená dňa 22. 12. 2006 vo výške 444.200,93 €\na zostávajúcu časť vo výške 615.132, 51 € bola žalobcovi poukázaná na základe rozhodnutia dňa 20.\n02. 2015.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií bola\nsprávcovi dane doručená 26. 05. 1998 a tento bol povinný rozhodnúť podľa § 30a ods. 2 zákona o\nspráve daní. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH uplynula dňa 20. 07. 1998, pričom nadmerný\nodpočet bol daňovému subjektu vrátený 19. 01. 2001 za obdobie od 21. 07. 1998 do 18. 01. 2001, čo\nznamená, že daňový úrad bol povinný priznať úrok za 913 dní omeškania. Správca dane vypočítal úrok\nnesprávne za 912 dní z dôvodu, že rok 2000 bol rokom priestupným, pričom priznal úrok len za 365 dní\na nie za 366 dní. Z uvedeného dôvodu žalovaný výšku úroku zmenil.\nNadmerný odpočet DPH si žalobca uplatnil vo výške 48.438.228 Sk, ktorý bol použitý na kompenzáciu\ndaňového nedoplatku na DPH, na pokutu uloženú rozhodnutím zo dňa 13. 09. 1995 za nepredloženie\ndaňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie júl 1995 v sume 5000 Sk, ktorá nebola zaplatená v\nlehote splatnosti. Daňový úrad počítal úrok z preplatku odo dňa 21. 07. 1998 a k tomuto dňu evidoval\nna účte žalobcu preplatok v sume 48.433.228 Sk.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave zmenil tak, že žalobu zamietne.\nIII.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v ňom nie je uvedená žiadna nová skutočnosť a\nžalovaný nezdôvodnil, v čom má byť nesprávne právne posúdenie veci súdom 1. stupňa v nadväznosti\nna výrok napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie.\nPoukázal na okolnosť, že troma rozsudkami krajského súdu boli predchádzajúce rozhodnutia\nžalovaného zrušené pre neúplnosť spisov, pričom žalovaný opätovne opakovane nerešpektoval právne\nnázory súdov. Poukázal na dôvody uvedené v odvolaním napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom\nrozsahu stotožnil a odvolanie žalovaného považuje za účelové s cieľom bezdôvodne predlžovať konanie.\nPoukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 120/15 ohľadom výkladu čl. 183 Smernice Rady\nč. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Napriek vedomosti o tomto rozhodnutí,\nžalovaný odopiera žalobcovi vyplatiť v úrok, ktorý mu patrí.\nPodľa jeho názoru, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH uplynula dňa 13. 02. 1995, pričom\ntýmto dňom sa správca dane dostal do omeškania. Žalovaný neprihliadal na právne názory súdov v danej\nveci, čo samo osebe môže viesť k zrušeniu správneho rozhodnutia. Zotrval na tvrdeniach uvedených v\nžalobe ako aj stanoviskách doposiaľ predložených.\nŽiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil a priznal mu\nnáhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c\nods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré\n\nmu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s.\np. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nNie je preto úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe\nnesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej\nochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.\nAk také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou\nspôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné\nustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového\nsúdu zrušil.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\n\nrozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k\nnámietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné:\nPodľa Čl. 183 ods. a 2 Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej\nDPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s\npodmienkami, ktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška\nnadmerného odpočtu predstavuje zanedbateľnú sumu.\nPodľa § 165b ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), daňové konanie\nzačaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n§ 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.\nPodľa ust. § 79 ods. 2 a 3 daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1\nalebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu\npreúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30\ndní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov\na na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty\nna podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku\ndaňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca\ndane rozhodnutie nevydáva.\nAk správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní\nod vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška\npresiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto\nzákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%,\npri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije\nročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí\ndo 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu\ndaňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods.\n6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia\nnadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet\na spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.\nZ dôvodu zrovnoprávnenia postavenia správcu dane a daňového subjektu je prijatá právna úprava, podľa\nktorej, ak správca dane vráti preplatok po ustanovenej lehote, je povinný zaplatiť daňovému subjektu\núrok v rozsahu uvedenom vyššie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky musí prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, ktorý v danej súvislosti\nsprávne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozhodnutie vo veci C - 120 /15 zo dňa\n21. októbra 2015, v ktorom je riešený výklad čl. 183 Smernice č. 2006/112/ES ohľadom problematiky\nlehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH daňovému subjektu. V predmetnom rozhodnutí bol prijatý\nprávny názor, podľa ktorého, uvedený článok smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej\nvnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného\nodpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. V texte predmetného\nrozhodnutia za Súdny dvor EÚ zaoberá otázkou primeranosti obdobia, po ktoré nemôže daňový subjekt,\nktorý má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, disponovať s peňažnými sumami, ktoré mu majú\nbyť vrátené. V danom prípade bol vzatý do úvahy aj právny názor vo veci C - 107/10, podľa ktorého,\nvýpočet úrokov dlžných zo strany daňového orgánu, ktorý ako okamih, od ktorého plynie lehota nezobral\ndeň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH obvykle vrátený v súlade so smernicou o DPH, je v zásade\nv rozpore s požiadavkami článku 183 smernice.\n\nNajvyšší súd s prihliadnutím na uvedené závery, preto musí súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa,\nktorý považoval rozhodnutie žalovaného a správcu dane za v rozpore so zákonom, ak priznal žalobcovi\núrok z omeškania s vrátením nadmerného odpočtu DPH za obdobie september 1994, až od 21.07.1998,\nt. j. po ukončení daňovej kontroly, trvajúcej od 07.11.1994.\nSlovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné\nzmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky), a preto je aj uvedený výklad čl. 183 Smernice č. 2006/112/ES pre žalovaného záväzný.\nKrajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí podrobne odôvodnil, na základe akej právnej úvahy\ndospel k záveru o nesprávnosti výpočtu dní, za ktoré má byť počítaný úrok za oneskorene vrátený\nnadmerný odpočet DPH. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi,\nktoré Krajský súd v Bratislave podrobne, logicky a vyčerpávajúco popísal v odôvodnení svojho rozsudku,\nna základe ktorých zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S\n127/2015-177 zo dňa 17.03.2016 podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p.,\npretože je vecne správny a v jeho konaní a rozhodnutí nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\ntohto rozsudku.\nO trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na\nust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mal úspech\nv konaní. Trovy pozostávajú z nákladov za právne zastúpenie, za úkon právneho zástupcu žalobcu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 139,83 €, režijný paušál 8,58 €, spolu s DPH prináležiacou\npriznaným náhradám, v celkovej čiastke 178,09 €, uplatnenej právnym zástupcom žalobcu podľa § 11\nods, 4, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}