{"guid": "f41445d7-5362-419f-9570-8d7ecc303574:fb444c01-d1fd-402d-8a54-3a1ae22f5c3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200751.1", "spisova_znacka": "2Sžo/233/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/233/2015 z 11. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2017, sp. zn. 2Sžo/233/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200751.1", "identifikacne_cislo": "1015200751", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/260", "nazov": "zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb444c01-d1fd-402d-8a54-3a1ae22f5c3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200751.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200751.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200751.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/233/2015\n1015200751\n11. 12. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200751.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi\naugsburského vyznania na Slovensku Bratislava Staré mesto so sídlom Konventná 11, Bratislava,\nprávne zastúpeného: advokátskou kanceláriou KRION Partners, s.r.o. so sídlom Palisády 50, Bratislava,\nproti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie č. 1,\nBratislava, za účasti: 1/ D., nar. XX.X.XXXX. 2/ P., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U., Q., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu č. MAGS SNM 34540/2015-45757/786/Dol zo dňa 12.3.2015, o\nodvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/39/2015-26 zo dňa\n22.6.2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/39/2015-26 zo dňa\n22. júna 2015 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nUznesením č.k. 4Sp/39/2015-26 zo dňa 22. júna 2015 Krajský súd v Bratislave odmietol postupom\npodľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku ako neoprávnene podaný opravný prostriedok (návrh)\nnavrhovateľa, doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.5.2015, ktorým žiadal preskúmať\nrozhodnutie odporcu č. MAGS SNM 34540/2015-45757/786/Dol zo dňa 12.3.2015, o zrušení svojho\nrozhodnutia č. MAGS SNM 31250/2014-30887/786/Dol zo dňa 30.7.2014 a súčasne priznaní nároku na\nbytovú náhradu - náhradný nájomný byt s tromi obytnými miestnosťami, žiadateľom o bytovú náhradu\npodľa zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom, D. a P..\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pred prejednaním veci samej skúmal, či sú\nsplnené podmienky na konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.“), vrátane toho, či bol opravný prostriedok podaný oprávnenou osobou, t.j. či navrhovateľ\n- Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, je oprávnenou osobou na\npodanie odvolania v danej veci.\nS poukazom na právnu úpravu §250m ods. 3 O.s.p., § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z., § 9 ods. 5 zákona\nč. 260/2011 Z.z., skonštatoval, že z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že oprávnenou osobou\nna podanie opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu v zmysle zákona sú len osoby, ktoré\nboli účastníkmi správneho konania. V prípade konania sp. zn. MAGS SNM 34540/2015-45757/786/Dol.\nsú takýmito osobami D. a P.. Z podaného návrhu, predloženej kópie napadnutého rozhodnutia, ako aj zo\nznenia zákona č. 260/2011 Z.z. je zrejmé, že navrhovateľ nebol zo zákona účastníkom konania o nároku\nna poskytnutie bytovej náhrady. Navrhovateľ v predmetnom konaní vystupoval len ako prenajímateľ,\nktorému odporca zaslal napadnuté rozhodnutie „na vedomie“ (s poukazom na cit. ust. § 9 ods. 5 zákona\nč. 260/2011 Z.z.). Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že navrhovateľ nebol účastníkom\nsprávneho konania v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z. - konania o nároku na poskytnutie bytovej náhrady,\n\nz ktorého dôvodu nemôže byť účastníkom konania pred súdom, v ktorom sa preskúmava napadnuté\nrozhodnutie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. per analogiam\naplikovaného na základe ustanovenia §250l ods. 2 O.s.p. a § 246c O.s.p.\nProti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov odňatia možnosti konať pred\nsúdom, inej vady ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Zásadne nesúhlasil s právnym záverom, že nebol oprávnenou osobou na účasť v konaní\no priznanie bytovej náhrady, nakoľko z titulu vlastníctva bytu za ktorý bola priznaná bytová náhrada boli\npriamo dotknuté jeho práva. V konaní o priznaní bytovej náhrady mu postavenie účastníka správneho\nkonania priamo vplynulo z ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Krajský súd pochybil, ak v konaní\nneskúmal túto otázku. Poukázal na judikatúru súdov vzťahujúcu sa k účastníctvu v správnom konaní v\nsúvislosti s existenciou práva ku konaním dotknutým nehnuteľnostiam.\nOdporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu toto vyhodnotil ako nedôvodné, nemajúce oporu v platnej\nprávnej úprave a nepodložené vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ nijako neodôvodnil tvrdenie o\nodňatí práva konať pred súdom, ani nesprávnosť právneho posúdenia.\nÚčastníci konania P. a D. vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú\nza vecne správne a navrhujú, aby ho odvolací súd potvrdil.\nDňom 1.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa\nnie je možné vyhovieť.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté§ 244 O.s.p.).\nV konaní o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy (podľa § 250l a nasl. O.s.p.) na základe\nopravného prostriedku predpokladaného zákonom sú účastníkmi konania tí, ktorí nimi sú v konaní na\nsprávnom orgáne a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Na konanie sa primerane\npoužijú ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p.\nPodľa ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich\nprávach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo\nako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\nPodľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený,\nalebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady,\nktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný\nprostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa § 14 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon\ntaké postavenie priznáva.\n\nZákon č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a\no doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších\npredpisov, upravuje konanie o priznaní bytovej náhrady v § 9 tak, že konanie sa začína podaním žiadosti\nobci, účastníkom konania je žiadateľ, obec preskúma údaje žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb\nuvedené v žiadosti; najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze. Ak žiadosť\nspĺňa náležitosti podľa § 8 ods. 2 a 3, obec o žiadosti rozhodne v lehote 90 dní od jej doručenia. Ak\nžiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú\nnáhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí\nobsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi.\nOdvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že odvolanie podal navrhovateľ, ako\nprenajímateľ dvojizbového nájomného bytu č. 12 s podlahovou plochou 49,08 m2 nachádzajúceho\nsa na 1. poschodí domu na U. v Q. užívaného účastníkmi D. a P. pôvodne na základe\nnájomnej zmluvy, ukončenej výpoveďou navrhovateľa doručenou dňa 22.2.2012. V súdnom konaní\nsa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Hlavného mesta SR, Bratislava, č. MAGS SNM\n34540/2015-45757/786/Dol zo dňa 12.3.2015 ktorým bolo autoremedúrou zrušené predchádzajúce\nrozhodnutie č. MAGS SNM 31250/2014-30887/786/Dol zo dňa 30.7 2014 o nepriznaní bytovej náhrady\npre nepreukázanie existencie nájomného vzťahu a pri opätovnom rozhodovaní bolo vyhovené odvolaniu\nD. a P. a bol im priznaný nárok na bytovú náhradu - náhradný nájomný byt s tromi obytnými miestnosťami.\nRozhodnutie správneho orgánu obsahovalo dostatočné odôvodnenie splnenia všetkých zákonných\npodmienok a predpokladov pre vznik nároku na bytovú náhradu zo strany žiadateľov, pričom ním bolo\nzohľadnené k odstráneniu nedostatkov, pre ktoré im nebolo vyhovené predošlým rozhodnutím došlo až\npo podaní odvolania.\nV odvolacích dôvodoch navrhovateľ spochybňoval zákonnosť postupu odporcu, ktorý s ním nekonal ako\ns účastníkom v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom,\nnamietal odlišný postup odporcu ako v obdobnom nešpecifikovanom prípade, nesplnenie podmienok pre\nrozhodovanie o odvolaní formou tzv. autoremedúry, akceptovanie neprípustného Čestného vyhlásenia\nako podkladu pre rozhodnutie, nedostatočné zistenie skutkového stavu v otázke existencie nájomnej\nzmluvy a užívateľských vzťahov k predmetnému bytu a následné nesprávne právne posúdenie veci.\nKrajský súd sa pri svojom rozhodovaní primárne zaoberal otázkou splnenia základnej procesnej\npodmienky konania vo veci samej ktorou je aktívna legitimácia navrhovateľa. V tejto súvislosti treba\npripomenúť, že podľa dôvodovej správy k návrhu zákona prijatého pod č. 260/2011 Z.z., cieľom prijatia\nzákona je vytvoriť legislatívny mechanizmus, ktorý ukončí ingerenciu štátu do užívania súkromného\nmajetku a umožní postupne pristúpiť na podmienky zaužívané v iných demokratických štátoch, ktoré\nnemuseli prejsť časovo a materiálne transformačným procesom. Zároveň nájomcom, ktorí nie sú natoľko\nsolventní, aby si dokázali po doručení výpovede bez uvedenia dôvodu zabezpečiť bez pomoci náhradné\nbývanie, dáva možnosť požiadať obec o pridelenie náhradného nájomného bytu. Zjednodušene\npovedané, v záujme nájomcov, akým je aj navrhovateľ, zákon vytvoril mechanizmus na zabezpečenie\ntoho, aby (zjednodušene povedané) reštituenti mohli nakladať s bytmi bez obmedzenia ich práv z titulu\nexistujúcich nájomných zmlúv, na trvaní ktorých nemajú záujem.\nSamotný zákon 260/2011 Z.z. nepochybne vychádzal z predpokladu, že prenajímateľ ktorý doručil\nvýpoveď z nájomnej zmluvy, nemá záujem na pokračovaní v nájme, ani nemá dôvod na sťažovaní\npriznania náhradného bytu pôvodným nájomníkom. Zákon preto obmedzil okruh účastníkov konania\no bytovej náhrade tak, že uviedol ako jediného účastníka konania žiadateľa (žiadateľov) a zveril\nsprávnemu orgánu v celom rozsahu skúmanie a následné rozhodovanie o preukázaní splnenia\npodmienok pre priznanie bytovej náhrady.\nLen na doplnenie treba uviesť, že zákon o správnom konaní je všeobecnou normou verejného práva,\nktorá v § 14 upravuje status účastníka správneho konania. Tento všeobecný predpis verejného práva o\núčastníctve v konaní, je možno aplikovať iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je status\núčastníctva pre určitý druh správneho konania špeciálne zákonodarcom upravený. Pri opačnom výklade\nby sa negoval účinok špeciálneho právneho predpisu, ktorým je v danom prípade § 9 zák. č 260/2011\nZ.z., ktorý má prioritu a prednosť pred úpravou všeobecnou. Okrem toho nemožno opomenúť, že účelom\nsprávneho súdnictva je poskytnúť ochranu (aj prípadne opomenutým) účastníkom konania pre ujmou na\n\nich právach. V danom prípade nielenže navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť svojho postavenia účastníka\nkonania pre rozpor s osobitnou úpravou účastníctva konania vyplývajúcou z osobitnej povahy konania\npodľa zák. č. 260/2011 Z.z. ale dokonca ani len všeobecne neuviedol, v čom by malo dôjsť k negatívnemu\nzásahu do jeho práv tým, že osobám, ktorým doručil výpoveď z nájomnej zmluvy bol pridelený náhradný\nbyt.\nNakoľko zákonodarca špeciálne pre tento konkrétny druh konania upravil status účastníctva v konaní v\nzmysle § 9 ods. 2 a zároveň Najvyššiemu súdu nie je zrejmé, na akú ujmu v súvislosti s rozhodovaním o\npriznaní bytovej náhrady navrhovateľ poukazuje, považuje Najvyšší súd za vecne správne a dostatočne\nodôvodnené rozhodnutie krajského súdu, ktorý aplikoval ust. § 250p O.s.p. a konanie zastavil pre\nnedostatok procesnej aktívnej legitimácie navrhovateľa.\nVzhľadom na tento záver nebolo dôvodné zaoberať sa ďalšími vecnými námietkami navrhovateľa voči\nprocesnému postupu odporcu a právnemu vyhodnoteniu splnenia podmienok pre priznanie bytovej\nnáhrady\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.\nv spojení s ust. § 146 ods. 1 písmeno c/ O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo\nna ich náhradu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/39/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c73e7496-f806-4357-aec5-93e15b3a1655:494e7d96-5053-4767-a236-5a9d420875be", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015200772.2", "spisova_znacka": "4Sp/39/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/39/2015 z 27. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200772.2"}], "citovane_v": []}