{"guid": "ad3db96b-8667-419b-932e-b9a996aec83e:39f26dae-5372-43be-af23-08f9328b03a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200567.1", "spisova_znacka": "10Szak/16/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/16/2016 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 10Szak/16/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200567.1", "identifikacne_cislo": "1015200567", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39f26dae-5372-43be-af23-08f9328b03a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200567.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200567.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Szak/16/2016\n1015200567\n26. 07. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200567.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci\nsťažovateľa (pôvodne žalobcu): Q. F. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Alžírska demokratická\nľudová republika, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, Mariánske\nnám. č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o\nsprávnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/000684-003 zo dňa 23. januára\n2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5S/85/2015-60 zo dňa 28. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S/85/2015-60 zo dňa 28. júna 2016 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\nA)\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-69-015/2014-AV-SAN zo dňa 09.10.2014 Oddelenie cudzineckej\npolície PZ Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca\npodľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol tak, že sťažovateľa administratívne vyhostil na územie\nAlžírskej demokratickej a ľudovej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z.\n2. Z administratívneho konania je zrejmé, že dňa 02.04.2014 sa sťažovateľ dostavil na Oddelenie\ncudzineckej polície PZ Bratislava za účelom podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území\nSlovenskej republiky. Následne bol vyzvaný podľa § 75 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., aby\npreukázal svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením platného cestovného pasu a víza. Pri\nkontrole sťažovateľ nevedel hodnoverným spôsobom preukázať oprávnenosť pobytu platným vízom,\npovolením na pobyt, resp. iným odkladom oprávňujúcim ho zdržiavať sa na území Slovenskej republiky.\n3. Dňa 02.04.2014 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia sťažovateľa podľa\n§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.. Dokazovaním bolo zistené, že sťažovateľ vstúpil na\núzemie Slovenskej republiky a zdržiava sa na území Slovenskej republiky neoprávnene bez platného\ncestovného pasu a víza.\n\n4. V sťažovateľom prípade správny orgán neuložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky aj z\ndôvodu, že tento preukázal, že má na území Slovenskej republiky rodinných príslušníkov (manželku).\nPodľa názoru správneho orgánu administratívne vyhostenie bez uloženia zákazu vstupu umožňuje\nsťažovateľovi viesť riadny rodinný život za splnenia všetkých zákonných podmienok. Sťažovateľ môže\nbez obmedzenia vstupovať do domovského štátu ako aj z neho vycestovať, a teda administratívnym\nvyhostením nebude sťažovateľovi znemožnené viesť riadny rodinný život.\nB)\n5. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2015/000684-003 zo dňa\n23.01.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Podľa názoru\nžalovaného po zhodnotení získaných podkladov a dôkazov prvostupňovým správnym orgánom boli\ndostatočne dané a preukázané zákonné podmienky na postup podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č.\n404/2011 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že sťažovateľ sa svojím úmyselným konaním zdržiaval na území\nSlovenskej republiky neoprávnene, bez platných víz. Prvostupňový správny orgán postupoval a úkony\nvykonával v úzkej spolupráci so sťažovateľom a reagoval na jeho vyjadrenia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/000684-003 zo dňa 23.01.2015, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ\nBratislava č. p. PPZ-HCP-BA6-69-015/2014-AV-SAN zo dňa 09.10.2014 o administratívnom vyhostení\nsťažovateľa na územie Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky.\n7. Vzhľadom na vykonané dokazovanie správnymi orgánmi a po oboznámení sa s obsahom spisu\nkrajský súd zistil, že sťažovateľ sa nachádzal na území Slovenskej republiky neoprávnene, a to tým,\nže bez povolenia príslušných orgánov vstúpil a zdržiava sa na území Slovenskej republiky a konal v\nrozpore s čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 582/2008 z 15.03.2006, ktorým\nsa vykonáva Schengenská dohoda.\n8. Krajský súd uviedol, že sťažovateľ v konaniach o povolenie na trvalý pobyt, v žiadosti o tolerovaný\npobyt nepredložil doklad o bezúhonnosti Talianskej republiky, pretože podľa zistení správneho orgánu\nmá záznam v Schengenskom informačnom systéme (na vonkajšej hranici odoprieť vstup do krajiny, vo\nvnútrozemí odovzdať osobu cudzineckej polícii za účelom jeho vyhostenia z územia Schengenského\npriestoru), platnosť opatrenia je 10 rokov od 03.06.2012. Správny orgán preskúmal existenciu\nadministratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2, 4 zákona č. 404/2011 Z.z. čo bolo potvrdené aj\nsťažovateľom v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 02.04.2014, taktiež podľa čl. 3, 8 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľ uviedol, že v domovskej krajine mu nehrozí\nmučenie, nebude podrobený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a správny orgán\nneuložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky po splnení zákonom stanovených\npodmienok.\n9. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že žalovaný nezistil skutočný stav veci a\nneobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, nakoľko žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán\nv priebehu konania riadne zisťovali skutkový stav veci, vychádzali z viacerých dôkazov a to zo spisového\nmateriálu ako aj z konaní o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, konaní o žiadosti o udelenie\npovolenia na trvalý pobyt. Zákonným spôsobom zistený skutkový stav po právnej stránke správne\nposúdili a pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti sťažovateľa za protiprávne konanie aj náležite odôvodnili.\nSprávny orgán zároveň v konaní skúmal, či existuje prekážka vyhostenia. V krajine pôvodu sťažovateľovi\nnebol uložený trest smrti a nie je ani predpoklad, že mu takýto trest môže byť uložený. V krajine pôvodu,\ndo ktorej bol sťažovateľ administratívne vyhostený, nie je ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy,\nnárodnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo\nv ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, a teda v\nprípade sťažovateľa neexistovala žiadna prekážka administratívneho vyhostenia.\n\n10. Vzhľadom na to, že správny orgán dostatočne skutkovo i právne podložil svoje rozhodnutie,\nnebol dôvod spochybniť jeho úvahu v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa z\núzemia Slovenskej republiky na územie Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky. Rovnako námietku\nsťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia v časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nvyhodnotil krajský súd ako neopodstatnenú, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov\nobsahujú v tejto časti presne a zrozumiteľne formulovaný výrok s uvedením zákonných ustanovení, na\nzáklade ktorých rozhodli. Preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu sťažovateľa ako nedôvodnú\nzamietol.\n11. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému\nsťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie.\n13. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že krajský súd vo svojom\nrozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že sa odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n14. V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok nedal odpoveď ani na jednu z námietok\nuvedených v žalobe. Sťažovateľ je názoru, že rozhodnutia, ktoré tak fatálnym spôsobom zasahujú do\npráva sťažovateľa a jeho manželky a dieťaťa na rodinný a súkromný život si vyžadujú viac pozornosti ako\nzo strany správnych orgánov, tak aj zo strany súdu. Z rozhodnutí správnych orgánov a ani z rozhodnutia\nsúdu nie je možné zistiť, na základe akých skutočností dospeli správne orgány a krajský súd k záveru, že\nverejný záujem spoločnosti na administratívnom vyhostení sťažovateľa prevyšuje jeho záujem a záujem\njeho rodiny na rešpektovaní rodinného a súkromného života.\nB)\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami sťažovateľa\nuvedenými v kasačnej sťažnosti a pridržal sa svojho vyjadrenia k žalobe. Kasačnému súdu navrhol, aby\nkasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.07.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA2-2015/000684-003 zo dňa 23.01.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu č. PPZ-HCP-BA6-69-015/2014-AV-SAN zo dňa 09.10.2014, ktorým podľa § 82 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 404/2011 Z.z. rozhodol o administratívnom vyhostení sťažovateľa na územie Alžírskej\ndemokratickej a ľudovej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. a odvolanie zamietol, a preto\nprimárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania\n\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným\npobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným\npredpisom alebo medzinárodnou zmluvou.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru\no tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je\npovinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do\nkrajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nsa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky\nalebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,\nuloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar administratívne vyhostí štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 ods. l Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného rodinného života,\nobydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zásahov okrem prípadov, keď\nje to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,\nverejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajín predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo ochrany práv slobôd iných.\n18. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n19. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľ v konaní o povolenie trvalého\npobytu a v žiadosti o tolerovaný pobyt nepredložil doklad o bezúhonnosti, a preto nebol sťažovateľovi\nudelený trvalý ani tolerovaný pobyt.\n20. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/43/2015 zo dňa 25.04.2016 bol\npotvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/174/2014-48 zo dňa 16. júna 2015, ktorým\nbola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/006888-005 zo\ndňa 30.07.2014, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu č. PPZ-HCP-BA6-1224-12/2014-PPC zo dňa 16.04.2014 , ktorým bola podľa § 59 ods. 12 písm.\nb) a d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nplatnom pre prejednávanú vec, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu\nna území Slovenskej republiky.\n21. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/7/2015 zo dňa 25.03.2015 bol\npotvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/100/2014-86 zo dňa 04.12.2014, ktorým bola\nzamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA2-2014/002032-003 zo dňa 14.03.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené\nrozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-2163-34/2013-Z/HAN zo dňa\n03.12.2013 o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky na päť rokov z dôvodu, že žalobca v zmysle § 45 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) nepredložil v určenej lehote doklad nie starší\nako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť a to aj napriek prerušeniu konania a stanovenej lehoty na jeho\npredloženie.\n\n22. Z uvedeného dôvodu tak správne orgány správne zistili, že sťažovateľ má na území Slovenskej\nrepubliky neoprávnený pobyt, teda sťažovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene\nbez platného cestovného dokladu a víza. Tým bolo aj podľa názoru kasačného súdu dostatočne\npreukázané, že sťažovateľ svojim konaním naplnil skutkovú podstatu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 404/2011 Z.z.\n23. Správne orgány pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení sťažovateľa skúmali aj existenciu\nprekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 zákona č. 404/2011 Z.z. a podľa čl. 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a správne konštatovali, že nezistili prekážky\nadministratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu sťažovateľa, čo bolo potvrdené aj samotným vyjadrením\nsťažovateľa v zápisnici o podaní vysvetlenia č. PPZ-HCP-BA6-69-006/2014-AV zo dňa 02.04.2014 (str.\n4 zápisnice).\n24. Kasačný súd námietku sťažovateľa, že krajský súd, ako aj správne orgány, nesprávne právne\nposúdili zásah do jeho práva na rodinný a súkromný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru zásah) nepovažoval\nza dôvodnú. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu ako aj názorom správnych orgánov,\npodľa ktorých zo strany štátnych orgánov nedošlo k porušeniu sťažovateľovho práva na rodinný život. K\ntomuto názoru kasačný súd ešte dodáva, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09\nzo dňa 16.12.2009 (87/2009) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a\nrodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do\nnich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany.\n25. Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t.\nj. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života. Týkajú sa aj zamýšľaného rodinného\nživota, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je založený na platnom a skutočnom (pravom)\nmanželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný život (kohabitáciu) manželov v čase namietaného\nzásahu alebo krátko pred ním.\n26. Orgány Slovenskej republiky sú povinné aj v prípade aplikácie noriem práva Európskej únie\nalebo v prípade aplikácie noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich transpozíciu právnych aktov\norgánov Európskej únie rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu štandardu priznaného\ndohovorom, pretože tento záväzok do 01.12.2009 vyplýval z ustanovenia čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej\núnii a od 01.12.2009 vyplýva z čl. 7, čl. 52 ods. 3 a čl. 53 Charty základných práv Európskej únie v\nspojení s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy.\n27. V prípade záveru, že manželstvo cudzinca so štátnym občanom Slovenskej republiky spadá do sféry\nochrany poskytovanej prostredníctvom čl. 8 ods. 1 Dohovoru, vyžadujú kritériá vyplývajúce z čl. 8 ods. 2\nDohovoru náležité právne posúdenie, či administratívne vyhostenie možno v danom prípade považovať\nza zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie rodinného života.\n28. Je však potrebné podotknúť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru\nnezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie\nsa na území toho - ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať\nusídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Článok 8 Dohovoru negarantuje právo na\nrodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký (nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009; rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sža/39/2011 zo dňa 13.09.2011).\n29. Pokiaľ ide o existenciu rodinného života sťažovateľa, táto nebola žalovaným nijako spochybnená.\nPri posúdení veci žalovaný vychádzal z toho, že sťažovateľ má na území Slovenskej republiky\nmanželku, v súčasnosti už aj dcéru, ktoré sú štátnymi príslušníčkami Slovenskej republiky. Z rozhodnutia\nžalovaného vyplýva, že žalovaný puto medzi sťažovateľom a jeho rodinou považoval za skutočné a toto\nnespochybňoval. Správne orgány zobrali sťažovateľov rodinný život pri rozhodovaní do úvahy, pretože\nv jeho prípade nerozhodli pri administratívnom vyhostení zároveň o uložení zákazu vstupu sťažovateľa\nna územie Slovenskej republiky. Uvedeným konaním správne orgány neznemožnili sťažovateľovi viesť\nrodinný život na území Slovenskej republiky, ale po splnení zákonom stanovených podmienok. Kasačný\n\nsúd zároveň dodáva, že presťahovanie sa sťažovateľa a jeho manželky do Alžírska nebráni ich\nspoločnému životu v danej krajine.\n30. Na kasačné námietky sťažovateľa, že odôvodnenie rozhodnutia sa nevzťahuje na osobu sťažovateľa\nkasačný súd uvádza, že nie sú dôvodné. Krajský súd síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol nesprávne,\nže sťažovateľ má byť vyhostený na územie Vietnamskej socialistickej republiky a nesprávne uviedol\ndátum platnosti opatrenia zákazu vstupu do schengenského priestoru, ale uvedené pochybenia nemajú\nvplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §\n167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1\nS. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}