{"guid": "9795f483-541b-44d8-a9d1-d3c295602719:66d3b447-a8dd-4ae7-94a2-41d9832f9a6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200553.1", "spisova_znacka": "3Sžk/2/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/2/2016 z 23. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2017, sp. zn. 3Sžk/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200553.1", "identifikacne_cislo": "1015200553", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-11-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/122/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/122-2013/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2013/122#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66d3b447-a8dd-4ae7-94a2-41d9832f9a6b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200553.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200553.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200553.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/2/2016\n1015200553\n23. 11. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200553.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AGHT s.r.o, so sídlom Kalinčiakova 27,\nBratislava, IČO: 35 698 675, zastúpený JUDr. Martin Gajer, advokát, so sídlom AK Záhradnícka 7,\nBratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00958/2015-Op-4 zo dňa 12.02.2015, v konaní o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/81/2015-43 zo dňa 19.04.2016,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/81/2015-43 zo dňa\n19.04.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/81/2015-43 zo dňa 19.04.2016 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 00958/2015-Op-4 zo dňa 12.02.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o náhrade trov konania.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 30.03.2015 domáhal,\naby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.02.2015 a rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu č. 04614/2014-Os-19 zo dňa 15.12.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca\nuviedol, že žalovaný dňa 25.02.2014 na základe podnetu Mestskej polície SR začal voči žalobcovi\nkonanie o kontrole podľa zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 122/2013 Z.z.), predmetom ktorého bolo dodržiavanie zákonnosti a\npodmienok prevádzky kamerového informačného systému, spracúvanie osobných údajov v kamerovom\ninformačnom systéme v súlade s § 15 ods. 7 v nadväznosti na § 17 ods. 7 zákona č. 122/2013\nZ.z. Kontrola spojená s obhliadkou kamerového systému sa uskutočnila dňa 08.04.2015 v priestoroch\nžalobcu. Prvostupňový správny orgán vydal na základe zistení z kontroly dňa 15.12.2014 prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým príslušný orgán uložil žalobcovi na odstránenie zistených nedostatkov a príčiny\nich vzniku, vzniknutých porušením § 21, § 43 a § 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 122/2013 Z.z, aby\nkonkrétne poučil oprávnené osoby a vyhotovil o tomto poučení záznam, vypracoval evidenčný list a\npripojil primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracovania\nosobných údajov v informačnom systéme, to všetko do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\nZároveň rozhodol o povinnosti žalobcu informovať prvostupňový správny orgán o splnení týchto opatrení\ndo 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom\nrozhodol žalovaný tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie č. 04614/2014Os-19 zo dňa 15.12.2014 potvrdil.\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že správne orgány v konaní\npodľa zákona č. 122/2013 Z.z. aplikovali na prejednávanú vec predpis, ktorý sa naň nevzťahuje -\n\nnovelu č. 84/2014 Z.z. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z aktuálnej platnej\na účinnej právnej úpravy zákona č. 122/2013 Z.z. v znení zákona č. 84/2014 Z.z. Výrok rozhodnutia\nzo dňa 15.12.2014 obsahoval text: „ustanovenie § 19 ods. 2 písm. b/ zákona, ktorého sa dopustil\ntým, že v čase výkonu kontroly nemal prijaté primerané technické, organizačné a personálne opatrenia\nvo forme bezpečnostnej smernice, ktorou bol v čase výkonu kontroly povinný disponovať“. Zákon\no ochrane osobných údajov v aktuálnom znení a aj vyhláška č. 164/2013 Z.z. v znení novely č.\n117/2014 Z.z. nepozná pojem „bezpečnostná smernica“, resp. v prechodných ustanoveniach odkazuje\nna predchádzajúcu právnu úpravu a ust. § 19 ods. 2 písm. b/ zákona, má pred a po prijatí novely č.\n84/2014 Z.z. odlišný obsah.\nS poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 a § 46\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), a\npreto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný v zákonom určenej lehote odvolanie. Podľa\njeho názoru, predmetným rozhodnutím došlo k takým podstatným pochybeniam, že je potrebné, aby\nodvolací súd toto zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nPodľa jeho názoru, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Došlo z jeho strany k nesprávnej interpretácii výroku prvostupňového rozhodnutia správneho\norgánu, pretože tento zadefinoval skratku pre zákon č. 122/2013 Z.z. tak, že ho označil v zátvorke za\nslovným spojením „ďalej len pojmom „zákon\". Prvostupňový orgán až následne pripojil k citovanému\npredpisu označenie zákona č. 84/2014 Z.z. zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z.z.\nformou slovného spojenia „v znení zákona č. 84/2014 Z.z.“. Na základe takto vymedzeného označenia\nzákona č. 122/2003 Z.z. účinného do 14. 04. 2014, pojmom „zákon\", prvostupňový správny orgán vo\nvýrokovej časti svojho rozhodnutia už neuvádzal názov predmetného právneho predpisu v plnom znení,\nale v súlade s právnou praxou využil len v rozhodnutí zadefinovanú skratku „zákon\". Pokiaľ prvostupňový\nsprávny orgán aplikoval právny predpis č. 122/2013 Z.z. v zmysle poslednej novely č. 84/2014 Z.z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z.z., a ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych\npoplatkoch v znení neskorších predpisov, uviedol k pojmu „zákon\" slovné spojenie „v znení zákona č.\n84/2014 Z.z.\", teda prvostupňový správny orgán uviedol v súlade s právnou praxou zadefinovanú skratku\n„zákon v znení zákona č. 84/2014 Z.z.“.\nV texte svojho odvolania žalovaný citoval § 19 ods. 2, § 63 ods. 1, 5, 7, § 72 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č.\n122/2013 Z.z., Čl. I bod 8 zákona č. 84/2014 Z.z., § 18 ods. 2 správneho poriadku. Poukázal na okolnosť,\nže správny orgán sa musí pri rozhodovaní riadiť procesným predpisom účinným v čase, keď vo veci koná\na rozhoduje, pokiaľ v prechodných ustanoveniach novely procesného právneho predpisu, ktorá bola\nmedzičasom prijatá, nie je uvedené, že sa prípadné začaté konania dokončia podľa skoršieho právneho\npredpisu. Zákon č. 84/2014 Z.z. nadobudol platnosť dňa 11. 04. 2014 a účinnosť dňa 15. 04. 2014. V\nnovelizovanej právnej úprave podľa Čl. I v bode 8 boli zakotvené intertemporálne ustanovenia k úpravám\núčinným od 15. apríla 2014, a to vložením § 77a za ustanovenie § 77 zákona č. 122/2013 Z.z. v znení\nzákona č. 84/2014 Z.z. Pretože intertemporálne ustanovenia neupravujú procesný postup správneho\norgánu v konaní vo vzťahu k bezpečnosti osobných údajov, ktoré sú upravené v druhej hlave zákona\nč. 122/2013 Z.z. v znení zákona č. 84/2014 Z.z., správny orgán postupoval v rámci zásad procesného\npráva a správneho konania, podľa ustanovení účinných v čase vykonania daného konkrétneho úkonu.\nSprávne orgány preto postupovali v súlade so zákonom.\nNa základe zistených skutočností boli žalobcovi uložené opatrenia s prihliadnutím na okolnosť, že výkon\nkontroly bol realizovaný v čase účinnosti zákona č. 122/2003 Z.z. pred účinnosťou novely č. 84/2014\nZ.z. Na základe ustanovení § 62 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. e) a § 65 ods. 4 zákona, v znení zákona č.\n84/2014 Z.z.., vo výroku rozhodnutia boli deklarované porušenia zákona zistené v čase výkonu kontroly,\núčinného do 14. 04. 2014 z dôvodu, že žalobca v čase výkonu kontroly nepredložil zdokumentované\nprimerané technické, organizačné a personálne opatrenia vo forme bezpečnostnej smernice, ktorou bol\npovinný disponovať v zmysle zákona č. 122/2013 Z.z., účinného do 14. 04. 2014. Keďže rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v čase účinnosti zákona po 14. 04. 2014, boli žalobcovi uložené opatrenia\n\nna odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku už podľa zákona č. 122/2003 Z.z., v znení zákona č.\n84/2014 Z.z.\nPrvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je zrozumiteľné, je v ňom uvedené, akých porušení sa\nžalobca dopustil v súlade s aplikáciou príslušných ustanovení zákona účinného do 14. 04. 2014 a aké\nnápravné opatrenia na odstránenie nedostatkov by mal prijať v súlade s aplikáciou ustanovení zákona,\nv znení novely č. 84/2014 Z.z.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu v Bratislave zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov\nkonania.\nIII.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 8. 8. 2016 uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje\nza správny a stotožňuje sa s ním v celom rozsahu.\nVyjadril nesúhlas s názorom žalovaného a uviedol, že výrok rozhodnutia by nemal konštatovať porušenie\n§ 19 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov pred účinnosťou novely č. 84/2014 Z.z.,\npretože v čase vydania rozhodnutia sa už nejednalo o porušenie zákona a v tejto súvislosti ani nemali\nbyť prijímané nijaké opatrenia na odstránenie nedostatkov. V odvolaní uvádzanú skratku „zákon“, ako\noznačenie neúčinného znenia zákona, nepovažuje za dostatočnú a určitú formuláciu z dôvodu, že výrok\nrozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia a musí byť z neho jasné, čo sa rozhodnutím\nzakladá, mení alebo ruší. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca výrok rozhodnutia o porušení § 19\nods. 2 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov za zmätočný, vydaný v rozpore s ustanovením § 3\nods. 1 a § 46 správneho poriadku. Z hľadiska formálnych náležitostí rozhodnutia, zo znenia výroku, z\ndôvodu absencie špecifikácie právnej úpravy, na ktorú výrok odkazuje, nie je zrejmé, akých porušení sa\nžalobca mal dopustiť a aké bezpečnostné opatrenia mal v súvislosti s údajným porušením citovaného\nustanovenia prijať.\nNa základe uvedených skutočností žiadal odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu v Bratislave\npotvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.\nIV.\nPodľa ust. § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (Správny súdny poriadok alebo\nSSP), účinného od 01.07.2016, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli\nv neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na ust. § 492 ods. 3 SSP, podľa ktorého, lehoty na podanie\nodvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších\npredpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.\nV danom prípade lehota na odvolanie začala žalovanému plynúť dňom 21.06.2016, odvolanie voči\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave bolo podané dňa 04.07. 2016. Z uvedeného vyplýva, že\nlehota na podanie odvolania začala obom účastníkom plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti\nSprávneho súdneho poriadku, a preto právny účinok odvolania podaného žalovaným zostal zachovaný.\nZa danej situácie postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní podľa procesného\npredpisu účinného do 01.07.2016 (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, O.s.p.), keďže\ninštitút odvolacieho konania v postupe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nový procesný predpis\nneobsahuje (viď § 11 a § 145 ods. 1 SSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez\n\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného č. 04614/2014 - Os- 19 zo dňa 15. 12. 2014, ako aj rozhodnutia o rozklade č. 00958/2015\n- Op-4 zo dňa 12. 02. 2015, v rozsahu podaného odvolania.\nPrvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2014 správny orgán v konaní začatom dňa 25. 02. 2014\npodľa § 45 ods. 1 a § 65 ods. 2 písm. e) a § 65 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. v znení zákona č. 84/2014\nZ.z. uložil žalobcovi na základe zistenia porušenia § 21, § 43, § 19 ods. 2 písm. b) zákona, opatrenia\nna odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku a to:\n1. v lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia poučiť\nv súlade sa § 21 ods. 2 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. oprávnené osoby, ktoré prichádzajú do\nstyku s osobnými údajmi prostredníctvom daného informačného systému, o čom vyhotoví v súlade sa\n§ 21 ods. 3 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. záznam.\n2. V lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia\nvypracovať evidenčný list k predmetnému informačnému systému podľa § 43 zákona v znení zákona\nč. 84/2014 Z.z.\n3. V lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia prijať\nv zmysle § 19 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. v spojení s vyhláškou úradu č. 164/2013\nZ.z. o rozsahu a dokumentácií bezpečnostných opatrení v znení novely č. 117/2014 Z.z. primerané\ntechnické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov\nv predmetnom informačnom systéme.\n4. Do 14 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia informovať\núrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1 až 3.\nSpornou v danom prípade zostala otázka aplikácie ustanovení zákona č. 84/2014 Z.z.\nzo dňa 3. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť\n15.04.2014 na predmetné konanie, ktoré začalo pred dňom 15.04.2014.\nPodľa prechodných ustanovení zákona č. 84/2014 Z.z., upravených v ust. \"§ 77a ods. 1 až 4 cit.\nzákona, registrácie informačných systémov vykonané do 14. apríla 2014 sa považujú za oznámenia\ninformačných systémov podľa § 34 v znení účinnom od 15. apríla 2014.\nKonania o registrácii informačných systémov a konania o osobitnej registrácii informačných systémov,\nktoré neboli ukončené do 14. apríla 2014, sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.\nPri vyhotovovaní oznámenia podľa § 35 ods. 1, oznámení zmeny oznámených údajov a oznámení\nukončenia používania informačného systému elektronickou formou sa od 15. apríla 2014 nevyžaduje\nzaručený elektronický podpis; od 1. septembra 2014 možno oznámenie podľa § 35 ods. 1, oznámenie\nzmeny oznámených údajov a oznámenie ukončenia používania informačného systému vykonať aj\nprostredníctvom elektronického formulára. Úrad zverejní elektronický formulár na svojom webovom\nsídle.\nKonania podľa § 68 a 69 začaté pred 15. aprílom 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 14.\napríla 2014\".\nZákon č. 122/2013 Z.z. je kombináciou hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu, pretože\nupravuje ochranu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov garantovaných\nÚstavou Slovenskej republiky a stanovení práv, povinností a zodpovednosti prevádzkovateľov a\n\nsprostredkovateľov pri spracúvaní osobných údajov (hmotnoprávna úprava) a tiež v zadefinovaní časti\nosobitného procesu rozhodovania vo veciach kontroly spracúvania osobných údajov (procesnoprávna\núprava).\nV danom prípade žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 15.12.2014, na základe zistení\nz kontroly vykonanej dňa 08.04.2014 uložil žalobcovi opatrenia podľa § 65 ods. 2 písm. e) a § 65\nods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. v bode 3. výrokovej časti rozhodnutia, (t.j. podľa účinnej procesnej\núpravy v čase vydania rozhodnutia) za zistené porušenie § 19 ods. 2 písm. b) zákona, a to prijať\nv zmysle § 19 zákona v znení zákona č. 84/2014 Z.z. v spojení s vyhláškou úradu č. 164/2013\nZ.z. o rozsahu a dokumentácií bezpečnostných opatrení v znení novely č. 117/2014 Z.z. primerané\ntechnické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov\nv predmetnom informačnom systéme. Dôvodom prijatého opatrenia bola skutočnosť, že žalobca v\nčase výkonu kontroly nemal prijaté primerané technické, organizačné a personálne opatrenia vo forme\nbezpečnostnej smernice, ktorou bol v čase výkonu kontroly povinný disponovať.\nPodľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013, účinného do 14.04.2014, bezpečnostné opatrenia\npodľa odseku 1 prevádzkovateľ zdokumentuje v bezpečnostnej smernici, ak v informačnom systéme\nneprepojenom s verejne prístupnou počítačovou sieťou spracúva osobitné kategórie osobných údajov\npodľa § 13.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon č. 122/2013 Z.z. v znení účinnom do 14.04.2014, teda v\nčase vykonávania kontroly zo strany žalovaného, obsahoval pojem „bezpečnostná smernica\", a preto\nkonštatovanie Krajského súdu v Bratislave, že správne orgány aplikovali na prejednávanú vec predpis,\nktorý sa naň nevzťahuje - zákon číslo 84/2014 Z.z., a že zákon v aktuálnom znení ani vykonávacie\nvyhlášky nepoznajú pojem „bezpečnostná smernica\" nie je správny. Správne orgány kontrolou zistili\nporušenie povinností žalobcu upravenej v ustanovení § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013 Z.z. v\nznení účinnom do 14.04.2014. Znenie § 19 zákona má hmotnoprávnu povahu, a preto bol správny orgán\npri výkone kontroly povinný prihliadať na v tom čase platnú úpravu povinností prevádzkovateľa, čo aj\nvykonal a opatrenia uložil podľa procesnej úpravy účinnej v čase vydania rozhodnutia.\nPodstata demokracie v právnom štáte spočíva aj na zákaze retroaktivity novšej právnej úpravy na práva\na povinnosti konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy. Nerešpektovanie\ntejto zásady by malo za následok stav právnej neistoty.\nPodľa jednej zo základných zásad teórie práva sa naopak, v procesnom práve, aplikuje procesnoprávna\nnorma účinná v čase rozhodovania. Aplikácia uvedenej zásady spôsobuje nepriamu retroaktivitu\nprocesných noriem, ktorá však v konečnom dôsledku nepôsobí do minulosti, pretože akceptuje stav,\nktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy a tento stav rieši až v čase účinnosti novej\nprávnej úpravy. Účinnosť procesného predpisu môže byť odlišne upravená len v rozsahu určenom v\nprechodných ustanoveniach.\nKrajský súd v Bratislave sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s aplikáciou\nuvedených zásad na dané konanie. Nerozlíšil rozhodovanie správneho orgánu z hľadiska aplikácie\nhmotnoprávnej úpravy a procesného postupu a svoj právny záver dostatočným spôsobom neodôvodnil.\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).\nRiadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho\nkonania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.\nRovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n\nVadným postupom súdu v súdnom konaní, spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, sa\núčastníkovi odňala možnosť konať pred súdom a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za\núčelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nÚlohou krajského súdu v ďalšom konaní, bude preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle účinných právnych predpisov, v rozsahu\nžalobných námietok, s ktorými sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiada.\nPodľa ustanovenia § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nV novom rozhodnutí vo veci rozhodne Krajský súd v Bratislave aj o trovách konania (§ 175 S. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/81/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}