{"guid": "bcb2fb92-fef0-459b-aa2a-d3d09f6d3d2f:4ca949d8-32c1-4e4f-a162-0e92c47c4033", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200281.1", "spisova_znacka": "3Sži/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2016 z 21. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2017, sp. zn. 3Sži/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200281.1", "identifikacne_cislo": "1015200281", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ca949d8-32c1-4e4f-a162-0e92c47c4033", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200281.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200281.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200281.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/3/2016\n1015200281\n21. 06. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200281.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nzo sudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. P.H.,\nB., právne zastúpený: Mgr. Jana Blahová, advokátka, Malý trh 2/A, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 3, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48337/2014-23-II zo dňa 15. decembra 2014, konajúc o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/41/2015-39 zo dňa 8. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/41/2015-39 zo dňa\n08.03.2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. e/, Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté oznámenie žalovaného č. 48337/2014-23-II zo dňa\n15.12.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že\nrozklad podaný dňa 04.12.2014 a doplnený dňa 05.12.2014 nebol urobený formou, s ktorou by zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“) spájal účinky podania v užšom zmysle, a preto to nemohlo vyvolať procesné účinky, keďže\ndoplnenie rozkladu bolo urobené až 05.12.2014, a teda oneskorene.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu v lehote, pretože dňa 19.11.2014 obdržal žalobca prvostupňové rozhodnutie,\nvoči ktorému podal dňa 04.12.2014 rozklad e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu, ktorý\nnásledne dňa 05.12.2014 osobne podal žalovanému. Z podaného rozkladu žalobcu je zrejmé, že sú\nsplnené náležitosti § 40 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Rozklad žalobcu má písomnú formu a na\nzáver e-mailovej komunikácie je uvedené meno a priezvisko odosielateľa. Podaný rozklad je dostatočne\nurčitý čo do obsahu a podpísaný žalobcom obyčajným elektronickým podpisom a odoslaný z jeho\nelektronickej adresy peter.duracka@mail.t-com.sk <mailto:P..Y.@mail.t-com.sk>, z ktorej adresy bola\nžalovanému zaslaná aj žiadosť o poskytnutie informácií.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a žalobu zamietol, alebo aby napadnutý prvostupňový\n\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na\nustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je podanie možné urobiť v nasledovných\nformách: 1/ písomne; 2/ ústne do zápisnice; 3/ elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým\npodpisom; 4/ telegraficky alebo telefaxom (také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne\nalebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní). Elektronické podanie, či už so zaručeným\nelektronickým podpisom, alebo bez neho sa nikdy nepovažuje za písomné podanie. Len v niektorých\nprípadoch je prípustné urobiť podanie i v takejto forme.\nŽalovaný tiež poukázal na odlišnosť medzi úpravou § 19 ods. 1 Správneho poriadku a § 40 ods. 3,\n4 Občianskeho zákonníka. Komunikácia medzi subjektmi súkromného práva je správne upravená čo\nnajvoľnejšie, čo reflektuje ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Je ale pochopiteľné, že pri\nniektorých typoch právne relevantných podaní najmä v oblasti verejného práva, zákon vyžaduje podanie\nv určitej konkrétnej forme. Napríklad v prípade podaní, ktoré majú mať právne relevantné následky, napr.\nnávrh na začatie konania a opravný prostriedok, Správny poriadok vyžaduje konkrétnu formu (písomne,\nústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, telegraficky\nalebo telefaxom, doplnené písomne alebo ústne). Na určenie, čo je možné na účely § 19 Správneho\nporiadku považovať za písomnú formu, nie je možné použiť ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka, ktorý upravuje oblasť súkromného práva.\nŽalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/3/2010, 2Sžo/505/2099, ktoré\npodľa jeho názoru nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať.\nŽalovaný ďalej namietal, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa trpí zásadnou vadou spočívajúcou v\ntom, že Krajský súd v Bratislave zrušil oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č. 48337/2014-23II zo dňa 15.12.2014 podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Pre\ntakýto postup ale podľa žalovaného neexistoval žiaden zákonný dôvod. Ustanovenie § 250j ods. 2\nO.s.p. hovorí o zrušení rozhodnutia. V tomto prípade žalovaný po podaní rozkladu úmyselne nevydal\nžiadne rozhodnutie, keďže v liste zo dňa 15.12.2014 žalobcovi oznámil, že pre toto neexistujú žiadne\nzákonné dôvody pre absenciu včas podaného opravného prostriedku. Žalovaný teda nemal úmysel\nvydať rozhodnutie, keďže v oznámení zo dňa 15.12.2014 uviedol dôvody, pre ktoré podľa názoru\nžalovaného žiadne rozhodnutie ani nemalo byť vydané. Ak prvostupňový súd dospel k záveru, že rozklad\nžalobcu bol podaný včas, keďže účinky písomného podania priznal i elektronickému podaniu žalobcu\nbez zaručeného elektronického podpisu podpísanému len tzv. obyčajným elektronickým podpisom\n(t.j. uvedením mena a priezviska v e-mailovej správe), musel dospieť k záveru, že o takto podanom\nopravnom prostriedku žalobcu malo byť vydané rozhodnutie v lehote ustanovenej v § 19 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“). Zákon\nč. 211/2000 Z.z. pre prípady, kedy odvolací orgán o opravnom prostriedku vôbec nerozhodne, resp.\nnerozhodne v lehote ustanovenej zákonom, obsahuje úpravu v § 19 ods. 3. Následnom takejto nečinnosti\nodvolacieho orgánu je fikcia negatívneho rozhodnutia, teda predpoklad, že druhostupňový orgán vydal\nrozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Teda ak prvostupňový súd\ndospel k záveru, že rozklad bol podaný včas a malo byť o ňom vydané rozhodnutie, mal dospieť k\nzáveru, že nastúpila fikcia vydania zamietavého rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.\na takéto rozhodnutie potom mohlo byť zrušené ako nezákonné. Krajský súd napadnutým rozsudkom\nzrušil len oznámenie žalovaného, a preto existuje právoplatné rozhodnutie vydané podľa § 19 ods. 3\nzákona č. 211/2000 Z.z., ktorého fikcia nastúpila za predpokladu, že žalovaný mal o rozklade žalobcu\nvydať rozhodnutie. Na existencii tohto fiktívneho rozhodnutia nič nezmení ani prípadné právoplatné\nrozhodnutie o zrušení oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014.\nBez zrušenia fiktívneho rozhodnutia sa žalovaný po prípadnej právoplatnosti napadnutého rozsudku\ndostane do situácie, že vo veci nebude môcť ďalej konať napriek tomu, že viazaný názorom správneho\nsúdu bude povinný konať o rozklade žalobcu. V ďalšom konaní bude brániť právoplatné predpokladané\n(fiktívne) rozhodnutie vydané podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré výrokom rozsudku nie\nje zrušené.\nIII.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 17.05.2016.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v odvolacom konaní postupoval v zmysle\n§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa\nktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963\nZb., Občiansky súdny poriadok.\nMedzi účastníkmi bol spor o zákonnosť spočívajúci vo výklade ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho\nporiadku, ktorý bol aplikovaný v konaní o sprístupnenie informácie podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ.z. o slobode informácií. Sporná bola okolnosť, či je právne prípustné urobiť v zmysle § 19 ods. 1\nSprávneho poriadku podanie v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom)\ns tým, že ak bude v lehote 3 dní doplnené v písomnej forme, či môže takéto podanie subsumované pod\nust. § 19 ods. 1 druhá veta.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo\nelektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.\nMožno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne\nalebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 04.11.2014 požiadal o sprístupnenie nasledovných informácií\nv elektronickej podobe: „Žiadam o sprístupnenie všetkých právoplatných súdnych rozhodnutí, v\nktorých žalovaným bola Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré\nnadobudli právoplatnosť po 01.01.2010 a predmetom ktorých bola náhrada škody a nemajetkovej\nujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom GR ZVJS, jednotlivých ústavov alebo príslušníkov ZVJS.“ Prvostupňovým administratívnym\nrozhodnutím č. 1044/2014-34-I zo dňa 12.11.2014 bolo rozhodnuté o odmietnutí - nesprístupnení\npožadovanej informácie. Voči uvedenému prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu podal\nžalobca e-mailom rozklad - dňa 04.12.2014 v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického\npodpisu, ktorý dňa 05.12.2014 doplnil v písomnej forme osobne do podateľne žalovaného. Následne\nna to žalovaný listom č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi, že jeho rozklad\nvyhodnotil ako oneskorene podaný. Uviedol, že rozklad proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií\nv zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. nie je možné subsumovať pod množinu podaní, ktoré pri ich\nuskutočnení elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu majú za následok\nzačatie (druhostupňového) konania. S ohľadom na uvedené žalovaný vyvodil záver, že rozklad proti\nrozhodnutiu o nesprístupnení informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je potrebné uskutočniť vo\nforme predpokladanej Správnym poriadkom (§ 19) ako právnym predpisom subsidiárne sa uplatňujúcim\nvo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z.z. Vzhľadom na znenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku je\npotrebné konštatovať, že podanie vo veci, vrátane podania rozkladu, urobené v elektronickej forme bez\nzaručeného elektronického podpisu, súčasná právna úprava správneho konania nepozná. Ak osobitný\nzákon uskutočnenie konkrétneho druhu podania v uvedenej forme nepripúšťa, takémuto podaniu nie je\nmožné pripísať žiadne právne účinky. V takomto prípade nie je možné ani doplnenie takýchto podaní v\ntrojdňovej lehote, ako je to v zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku možné pri podaniach urobených\ntelegraficky alebo telefaxom. Žalovaný teda vyvodil záver, že rozklad doručený elektronickou formou\nbez zaručeného elektronického podpisu dňa 04.12.2014 nebol urobený formou, s ktorou by Správny\nporiadok spájal účinky podania v užšom zmysle, teda návrhu vo veci samej. Písomné doplnenie rozkladu\ndňa 05.12.2014 bolo urobené až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie rozkladu.\n\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou\npoštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej\ninformácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia\nlehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie\nvydala alebo mala vydať.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia\nodvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal\nrozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo\nelektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.\nMožno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne\nalebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu, odkazuje na ne a na doplnenie\ndodáva nasledovné:\nPoužitím gramatického výkladu ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku by bolo možné dospieť\nk záveru, že elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu nie je v tomto ustanovení\nupravené, a teda nie je možné, aby boli s takýmto podaním spojené účinky predpokladané zákonom.\nUzavretie tejto otázky v tomto bode je svojou intenzitou tak formalistické, že sa potenciálne dostáva do\nkonfliktu s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR s článku 2 ods. 2 Ústavy\nSR, keďže nezodpovedná povinnosti ústave konformného výkladu podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.\nJe potrebné poukázať na skutočnosť, že v správnom konaní tvorí odvolacie konanie s konaním v prvom\nstupni jeden celok. Z toho vyplýva, že už nie je možné jednoduchým poukázaním na ustanovenie § 19\nods. 1 Správneho poriadku vyvodiť záver, že v zmysle tohto ustanovenia nie je možné v správnom konaní\nvykonať podanie elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu a následným\npísomným doplnením podania. Správny súd ďalej pristúpil k teleologickému výkladu tohto ustanovenia.\nTeleologický výklad\nmá zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy a zohľadňuje\npotreby doby, v ktorej je realizovaný. Viazanosť zákonom neznamená bezpodmienečný doslovný výklad\nprávnej normy, ale ide najmä o viazanosť zmyslom a účelom zákona. Vykladané ustanovenie sa odo\ndňa doby nadobudnutia účinnosti dňa 01.01.1968 Správneho poriadku zmenilo celkovo tri krát:\n\nUstanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku účinné do 30.04.2002 podanie možno urobiť písomne\nalebo ústne do zápisnice. Možno ho tiež urobiť telegraficky; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba\npísomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do 3 dní.\nUstanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku účinné do 31.12.2003 podanie možno urobiť písomne\nalebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky; také podanie obsahujúce návrh vo\nveci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.\nUstanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozsudku\npodanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo\ntelefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť\nnajneskôr do troch dní.\nZ uvedeného historického prehľadu vývoja tohto ustanovenia možno vyvodiť záver, že v priebehu času\nreflektovalo na technický vývoj a pokrok. Právna úprava bola menená tak, aby bolo možné komunikovať\nso správnymi orgánmi aktuálnymi technickými prostriedkami. Len na doplnenie senát najvyššieho súdu\npoznamenáva, že zákon č. 211/2000 Z.z. v ustanovení § 14 ods. 1 uvádza, že žiadosť možno podať aj\nakýmkoľvek technicky vykonateľným spôsobom, čo znamená, že ak v budúcnosti budú vyvinuté nové\nmožnosti komunikácie, bude možné ich použiť v komunikácii so správnymi orgánmi.\nŽalovaný namietal, že prvostupňový správny súd na nevyjadril k jeho argumentácii uvedenej vo vyjadrení\nk žalobe v bode V. Najvyšší súd teda k námietke žalovaného uvádza, že k otázke času vykonania\núkonu, teda či je možné vykonať elektronické podanie aj po pracovných hodinách existuje rozsiahla\njudikatúra týkajúca sa elektronických podaní doručovaných na súdy. Pre zachovanie lehoty stanovenej\nzákonom nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu/\nsprávnemu orgánu - i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu/správneho orgánu. O prijatí\npodania urobeného elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu podateľňa\nsúdu pomocou aplikácie vydá potvrdenie, ktoré zároveň založí do súdneho spisu. V prípade podania\nurobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, elektronická\npodateľňa automaticky vygeneruje potvrdenku s presným časom prijatia podania a túto elektronicky\nodošle odosielateľovi (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/147/2013 zo dňa 28.05.2013,\n8Sžo/15/2012 zo dňa 13.12.2012).\nV rozhodnutí 3Obdo/7/2012 zo dňa 29.02.2012 najvyšší súd k elektronickým podaniam, ktoré nie\nsú opatrené elektronickým zaručeným podpisom, adresovaným všeobecným súdom uviedol, že „za\nurobené sa považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu\nnato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej\nodoslaný atď.), samozrejme za predpokladu, že budú v zákonnej lehote doplnené. Keďže elektronické\nadresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania takouto formou\nobmedzená úradnými hodinami súdov.“ Vzhľadom na dlhoročnú prax súdov ohľadom času doručenia\nelektronických podaní, považuje najvyšší súd tento argument žalovaného za neopodstatnený a\nnepovažuje za potrebné poukazovať na ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu SR alebo najvyššieho\nsúdu, týkajúce sa tejto otázky, ktoré sú bežne prístupné na internete alebo v jednotlivých právnych\nsystémoch. Najvyšší súd konštatuje , že obdobný postup sa vzťahuje aj na elektronické podania\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom (ktorých forma je výslovne upravená aj v § 19 ods. 1\nSprávneho poriadku), teda, že účastníci správneho konania ich môžu podať v posledný deň lehoty aj po\núradných hodinách príslušného správneho orgánu.\nV bode 1. časti V predmetného vyjadrenia žalovanému nie je jasné, na akú e-mailovú adresu má byť\ndoručené elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu, aby vyvolalo účinky podania v\nužšom zmysle. Najvyšší súd uvádza, že každý správny orgán má e-mailovú adresu, kam mu prichádzajú\nelektronické podania so zaručeným elektronickým podpisom, z toho dôvodu môže rovnako postupovať\naj pri elektronických podaniach bez zaručeného elektronického podpisu.\nV komentári k Správnemu poriadku Potasch, P., Hašanová, J.: Zákon o správnom konaní (správny\nporiadok). Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015 je k ustanoveniu § 19 ods. 1 uvedené že\n\n„za zaručený elektronický podpis sa nebude považovať uvedenie mena a priezviska osoby v e-mailovej\nspráve zaslanej v rámci klasickej e-mailovej korešpondencie správnemu orgánu. Toto je opodstatnené\naj z dôvodu, že e-mailovú schránku s určitým menom (aj iným ako vlastným) si v súčasnosti možno\nzaložiť relatívne rýchlo bez akýchkoľvek nákladov. Ak by zákon o správnom konaní aj s takýmto návrhom\nspájal riadne právne účinky, mohlo by dôjsť k zneužitiu systému v tom zmysle, že by návrhy na začatie\nsprávneho konania podávali napríklad neoprávnené osoby v mene iných osôb (napr. podanie daňového\npriznania v mene inej osoby, z ktorého by vyplývala daňová povinnosť). Pre úplnosť je však potrebné\ndodať, že zákon o správnom konaní „bežné“ elektronické podanie (podľa skúmaného ustanovenia)\nvôbec neupravuje. V hypotetickej rovine, ak by teda došlo k podaniu návrhu v elektronickej forme bez\nzaručeného podpisu a tento návrh by nebol urobený v žiadnej z iných foriem, ktorú zákon primárne\npredpokladá (písomne, ústne do zápisnice, telefaxom, telegraficky), a neskôr by v zákonnej lehote došlo\nk jeho „doplneniu“, nešlo by o doplnenie podania v pravom zmysle slova, ale o urobenie (prvého) podania\nvo veci samej. Toto môže byť relevantné napríklad v kontexte podávania návrhov vo veci v posledný deň\nlehoty, resp. v kontexte začatia plynutia lehôt na vydanie rozhodnutia vo veci. Ak by došlo napríklad k\nzaslaniu odvolania na správny orgán v elektronickej podobe (e-mailom bez zaručeného elektronického\npodpisu) v 15. deň odvolacej lehoty a na druhý deň by toto odvolanie osoba doplnila napríklad ústne do\nzápisnice, odvolanie by nebolo podané včas, keďže bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Podania vo\nveci urobené v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu súčasná všeobecná právna\núprava správneho konania nepozná, nie je preto možné ani doplnenie takýchto podaní v trojdňovej\nlehote podľa tohto ustanovenia zákona.“ Najvyšší súd uvádza, že s uvedeným názorom uvedeným v\npredmetnom komentári sa nie je možné stotožniť najmä s nasledovných dôvodov. K ustanoveniu §\n19 ods. 1 Správneho poriadku je v tomto komentári uvedené: „správny poriadok neumožňuje urobiť\npodanie „bežným“ elektronickým spôsobom, umožňuje urobiť podanie telegraficky, čo však v súčasnosti\nmožné nie je, keďže Slovenská pošta, a. s., a ani žiadny komerčný subjekt túto službu neposkytujú.\nOsobitné predpisy však umožňujú aj iniciovanie správneho konania v bežnej elektronickej forme (t.\nj. bez zaručeného elektronického podpisu). V tejto súvislosti odkazujeme napríklad na § 14 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o slobode informácií), podľa ktorého žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou\npoštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon v tomto\nosobitnom predpise nevyžaduje zaručený elektronický podpis, žiadosť sa môže podať aj bežnou emailovou formou.“\nNajvyšší súd uvádza, že Správny poriadok síce pozná možnosť vykonať podanie telegraficky a následne\nho doplniť písomne do troch dní, avšak tento spôsob nie je v súčasnosti v Slovenskej republike\nrealizovateľný. Z toho dôvodu argument žalovaného v napadnutom rozhodnutí č. 48337/2014-23-II\nzo dňa 15.12.2014 uvedený na druhej strane v treťom odseku poslednej vete, že podanie možno\nvykonať telegraficky považuje najvyšší súd za bezpredmetný a zavádzajúci účastníka konania aj napriek\ntomu, že táto možnosť je uvedená v zákone. Je v rozpore so zásadou ústavnosti ako aj poučovacou\npovinnosťou správnych orgánov, aby správne orgány poučovali účastníkov konania o možnosti, o ktorej\nmajú vedomosť, že je v danej dobe technicky nevykonateľná.\nK argumentu, že e-mailovú schránku si môže vytvoriť hocikto a následne ju zneužiť v mene niekoho\niného možno podotknúť, že práve z toho dôvodu existuje inštitút doplnenia v písomnej forme. Navyše,\nzneužiť sa v podstate dá aj písomné podanie, ktoré bolo vykonané výlučne v písomnej forme.\nNajvyšší súd ďalej uvádza, že ak by skutočne dôvodom pre neuvedenie možnosti podať elektronické\npodanie bez zaručeného elektronického podpisu v Správnom poriadku bolo riziko zneužitia, nebolo by\ntakáto možnosť podania ustanovená v Občianskom súdnom poriadku a Civilnom sporovom poriadku.\nObčiansky súdny poriadok v ustanovení § 42 obsahoval obdobnú právnu úpravu rôznych foriem podaní s\ntým, že sa v priebehu času tiež vyvíjal s rozvojom technických možností. Analogicky možno ustanovenie\n§ 42 O.s.p. použiť pri výklade ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Použitím argumentu a maiori\nad minus, ak bolo v Občianskom súdnom poriadku v § 42 ods. 1 a v Civilnom sporovom poriadku je §\n125 ods. 2 upravené podanie elektronické podanie bez autorizácie s tým, že takéto podanie je možné\ndoplniť v stanovenej lehote v písomnej forme, o tom viac by mala byť takáto možnosť aj v správnom\nkonaní. Ak zákon spája s elektronickým podaním bez autorizácie s písomným doplnením možnosť začať\nkonanie pred súdom, bolo by nelogické, ak by takáto možnosť chýbala v správnom konaní. Najvyšší súd\nabsenciu elektronického podania bez autorizácie a následným doplnením v písomnej forme v Správnom\nporiadku považuje len za nedostatok včasnej novelizácie predmetného ustanovenia, ktoré je možné\nprekonať judikatúrou súdov. Iný dôvod, prečo nie je v Správnom poriadku uvedené elektronické podanie\n\nbez zaručeného elektronického podpisu na základe vyššie uvedených skutočností najvyššiemu súdu nie\nje známy. Verejná správa sa má snažiť o čo najpružnejšiu, rýchlu, hospodárnu a efektívnu komunikáciu\ns fyzickými a právnickými osobami a nie umelo vytvárať prekážky.\nPostup žalovaného možno vyhodnotiť ako príliš formalistický. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd\nna rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 zo dňa 26.02.2002, ktorý sa týkal konania\npred súdom, avšak predmetné závery, možno v plnej miere aplikovať aj na konanie pred správnymi\norgánmi. „V tejto spojitosti treba uviesť, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom\nrozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný\nsúd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom\nzákladného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť\nzákladné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z\ntoho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP).\nObčianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť\nna jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov\nobčianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov\núčastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam\npre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“\nŽalovaný na záver podaného odvolania namietal, že list žalovaného č. 48337/2014-23-II zo dňa\n15.12.2014 bol len list a nie rozhodnutie. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na ustálenú judikatúru\nnálezov Ústavného súdu SR (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II.\nÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a rozhodnutí najvyššieho súdu (rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/29/2010 alebo sp. zn. 5Sžp/5/2011), z ktorej vyplýva, že predmetom\npreskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti,\nak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo\nprávnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým\nsa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a\nfyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia\nvydané príslušným orgánom verejnej správy. List žalovaného č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014\nnepochybne spadá do takejto kategórie rozhodnutí správnych orgánov. Keďže tento list žalovaného\nsa považuje za rozhodnutie, nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3\nzákona č. 211/2000 Z.z. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn.\n5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013: „Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má\nsvoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému\nvydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym\nrozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy\nžiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie\nvybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená.“ Ak sa aj žalovaný domáhal,\nže malo byť zrušené fiktívne rozhodnutie namiesto rozhodnutia č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014,\nnajvyšší súd uvádza, že z hľadiska výsledku konania by nedošlo k zmene oproti súčasnému stavu,\nkeď je zrušené rozhodnutie č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014. Správny súd by mohol zrušiť\nfiktívne rozhodnutie len z hľadiska nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia, keďže fiktívne\nrozhodnutie žiadne dôvody neobsahuje. Správny súd by sa nemohol vyjadriť k meritu veci žiadosti o\nsprístupnenie informácií. Postup, ktorý navrhol žalovaný by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti,\nkeďže by to neprivodil iné výhodnejšie postavenie žalobcu alebo žalovaného.\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nKeďže bolo zrušené rozhodnutie č. 48337/2014-23-II zo dňa 15.12.2014 správne konanie sa dostalo\nznova do rozkladového štádia, v ktorom správny orgán preskúma prvostupňové rozhodnutie a\nrozklad žalobcu zo dňa 04.12.2014. V otázke včasnosti podaného rozkladu je správny orgán viazaný\nnázorom súdu. Najvyšší súd na záver dodáva, že v danom správnom konaní nevzniklo druhostupňové\nfiktívne rozhodnutie, z toho dôvodu žiadne právoplatné rozhodnutie nebráni žalovanému postupovať v\nrozkladovom konaní.\n\nVzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil\npodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi, ktorému žiadne trovy nevznikli ich náhradu\nnepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/41/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}, {"guid": "ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/02 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c132bbf8-412c-4ce9-8c75-97219d3f0fd0"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": []}